Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie.                                                                          3. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 37. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 5. júna 1940.

Obsah:
Strana
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Imunitnému výboru pridelené	3
Došlé nariadenia s mocou zákona	3
Rozdaná tlač	3
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí	13
Zakľúčenie zasadnutia	13
Program:
1. Zpráva národohospodársko a ústavno-právneho výboru o vládnom
návrhu ústavného zákona o legalizovaní nariadení vlády Sloven-
skej krajiny, vydaných pred 14. marcom 1939	5
Reč zpravodajcu Lišku	5
Reč zpravodajcu Dr. Hudca	4
Rozprava odpadá	5
Prvé hlasovanie o návrhu	5
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	5
Druhé hlasovanie o návrhu	5
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	5

Strana:
2. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavno-právneho výboru
o vládnom návrhu zákona o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň a o zmene niektorých ustanovení vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n. o úsporných opatreniach
personálnych	15
Reč zpravodajcu Drobného
Reč zpravodajcu Dr. Hudca
Rozprava odpadá
Doplňovací návrh poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov
Zpravodajcovia s doplňovacím návrhom	20
Prvé hlasovanie o návrhu
Prijatie doplňovacieho návrhu prvým hlasova-
ním
Druhé hlasovanie o návrhu
Prijatie návrhu druhým hlasovaním
3. Zpráva národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vlád-
nom návrhu zákona o Drevárskom výskumnom ústave
Reč zpravodajcu Lišku
Reč zpravodajcu Dr. Vanču
Prikročenie k rozprave
Reč poslanca Moru
Koniec rozpravy
Pozmeňovací a doplňovací návrh poslanca Štefana Danihela a spo-
ločníkov
Zpravodajcovia s pozmeňovacím a doplňovacím návrhom súhlasia
Prvé hlasovanie o návrhu
Prijatie pozmeňovacieho a doplňovacieho n á-
vrhu prvým hlasovaním
Prijatie ďalšej časti návrhu prvým hlasovaním
Druhé hlasovanie o návrhu
Prijatie návrhu druhým hlasovaním
4. Zpráva ústavno-právneho výboru o pripomienkach prezidenta
prezidenta republiky k usneseniu o zákone o Štátnej rade Reč zpravodajcu Dr. Orlického
Rozprava odpadá
Prvé hlasovanie o návrhu
Prijatie návrhu prvým hlasovaním
Druhé hlasovanie o návrhu
Prijatie návrhu druhým hlasovaním

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 46. min.

Prítomní:

Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil.

Zapisovatelia: Drobný, Germuška.

46 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Ďurčanský, Dr. Fritz, Medrický a Stano.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej.

Z kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltín a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (zvoní): Otváram 37. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenia neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Pavel Florek, Josef Steinhübl a Anton Simko.

Imunitnému výboru prideľujem:

Žiadosť Župného úradu v Bratislave z 22. mája 1940 o súhlas Snemu s trestným stíhaním poslanca Ing. Franza Karmasína pre premávkový priestupok a

žiadosť Župného úradu v Bratislave z 15. mája 1940 o súhlas Snemu so stíhaním poslanca Vladimíra Moravčíka tiež pre premávkový priestupok.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle ods. 3, § 44 Ústavy predložil Snemu nariadenie s mocou zákona zo dňa 8. mája 1940 číslo 122 Sl. z. o možností doplnenia odpisov u podnikov. Toto nariadenie s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecká zpráva o 36. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavno-právneho výboru o pripomienkach prezidenta republiky k usne-

seniu Snemu zo dňa 13. marca 1940 o zákone o Štátnej rade.

Zpráva národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o Drevárskom výskumnom ústave.

Zpráva národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona o legalizovaní nariadení nariadení vlády Slovenskej krajiny, vydaných pred 14. marcom 1939.

Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň a o zmene niektorých ustanovení vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n. o úsporných opatreniach personálnych.

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o advokátoch. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Začneme rokovať o programe.

Prvým bodom je:

1. Zpráva národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona o legalizovaní nariadení vlády Slovenskej krajiny, vydaných pred 14. marcom 1939.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Liška, za výbor ústavno-právny pán poslanec Dr. Anton Hudec.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Liškovi.

Zpravodajca Liška:

Slávny Snem!

S návrhom ústavného zákona o legalizovaní nariadení vlády Slovenskej krajiny,

vydaných pred 14. marcom 1939, koná naša vláda významný skutok pre upevnenie právnej istoty a pre zaistenie právneho poriadku v našom štáte. Počiatky faktického pôsobenia autonomnej vlády Slovenskej krajiny neobišly sa vo vtedajších mimoriadnych - a ako dôvodová zpráva uvádza - revolučných časoch bez zásahu do ustálených noriem bývalej Česko-slovenskej republiky.

Tieto zásahy musely byť prevedené mnoho razy i proti ústavným princípom bývalej republiky. I keď za terajších pomerov sú opatrenia autonomnej vlády Slovenskej krajiny za platné uznávané, predsa len robí naša vláda dobre, keď nariadenia vlády Slovenskej krajiny podaným ústavným zákonom zamýšľa legalizovať, to jest odstrániť pochybnosti, ktoré by tu mohly byť ohľadne platnosti niektorých nariadení. V tomto svojom úmysle zaslúži si vláda plného pochopenia a keďže návrh zákona je v dôvodovej zpráve podrobne odôvodnený, odporúčam slávnemu Snemu, aby tento zákon schválil v tom znení, ako sa na ňom usniesol národohospodársky a ústavno-právny výbor. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Uredľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Hudcovi.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Slávny Snem!

Vláda Slovenskej republiky predložila predsedníctvu Snemu návrh zákona o legalizovaní nariadení vlády Slovenskej krajiny, vydaných pred 14. marcom 1939, podľa tlače 140. Je to návrh zákona na prvý pohľad a podľa rozsahu, nakoľko obsahuje iba 3 paragrafy, nepatrný a bezvýznamny. Ale hlboký význam a veľká jeho váha pre štát, pre občianstvo a pre právne pomery v štáte vôbec plynie z jeho obsahu.

Revolučné časy posledných mesiacov roku 1938 a prvých mesiacov roku 1939 vyžadovaly revolučných zásahov do trvajúceho právneho poriadku bývalej Československej republiky. Takýmto revolučným zásahom proti Ústave bývalej Československej republiky zo stanoviska trvajúceho právneho poriadku bolo aj samé ustavenie sa slovenskej autonomnej vlády dňa 6. októbra 1938. Taktiež proti princípu trvajúcej česko-slovenskej Ústavy boly aj opatrenia slovenskej automnomnej vlády,

ktorá musela ako jediný reprezentant suverenného národa slovenského a jeho vôle práve revolučnými zásahmi odstraňovať všetko to, čo v právnom poriadku byvalej republike Česko-slovenskej brzdilo slovenské povedomie a uplatnenie sa slovenského národa a všetko to, čo bolo na prekážku pre vybudovanie slovenského štátu.

Už z revolučnej povahy zásahov autonomnej slovenskej vlády plynie, že jej počínanie a jej akty narazily na trvajúce sústavné alebo iné zákony, lebo pri ich vydaní neboly splnené predpoklady týmito zákonmi predpísané. Konkrétne ide tu o všetky nariadenia vlády Slovenskej krajiny, vydané pred 14. marcom 1939. Tieto nariadenia so stanoviska práva, platného v dobe ich vydania, sú teda závadné a mohla by sa nastoliť otázka ich platnosti, či neplatnosti po dobu ich účinnosti. Túto otázku pochybností a neistoty hodlá vyriešiť navrhovaná osnova legalizačného zákona.

Otázku potrebnosti tohto zákona, to jest otázku schválenia a uzákonenia vládnych nariadení slovenskej autonómnej vlády, ústavno-právny výbor vôbec neučinil ani predmetom debaty; bolo nám to všetkým takou samozrejmosťou, akou je práve skutočnosť, že jedine vláda Slovenskej krajiny, ako jediný reprezentant vôle národa bola oprávnená tvoriť nové predpoklady pre uplatnenie sa slovenského národa a to aj v dobe do 23. novembra 1938 kedy jestvovala iba podľa dohody politických predstaviteľov slovenského národa a národa českého. Po 23. novembri 1938, to jest po vydaní zákona č. 299/1938 Sb. z. a n. boly tu už formálne predpoklady pre vydávanie nariadení vlády Slovenskej krajiny, lebo táto jestvovala už nielen de takto, ale aj podľa litery tohto ústavného zákona. No i mnohé nariadenia autonomnej slovenskej vlády vydané po tomto dni tiež nemajú zákonných náležitostí jednak pre vecné konflikty plynúce zo zákona č. 299/1938 Sb. z. a n. a jednak preto, lebo z dôvodov politických nebolo možno predpokladať, že prezident bývalej republiky Česko-slovenskej respektívne predseda vlády vo funkcii tohto prezidenta podpíšu respektívne prejavia súhlas citovaným zákonom žiadaný s nariadením slovenskej autonomnej vlády. Prekážky boly na dennom poriadku lebo prezident bývalej Česko-slovenskej republiky osnovy naria-

dení zaslaných mu na podpis po mesiace u seba zadržoval, dával ich tajne do pripomienkového pokračovania pražských ministerstiev.

Za tohto stavu bola teda slovenská autonomná vláda nútená nerešpektovať platný ústavný stav a vydávala predpisy tak, ako vyhovovaly neodkladným potrebám slovenského národa a autonomného Slovenska bez rešpektovania receptu starého česko-slovenského režimu, ktorý sa znova a znova pokúšal o centializmus.

Z týchto dôvodov považoval a považuje ústavno-právny výbor vec legalizácie nariadení slovenskej autonomnej vlády za samozrejmú.

Bolo len otázkou, v akej forme sa otázka legalizácie vyriešiť má. Vadné právne normy legalizovať totiž možno:              

1.    zákonom, ktorým sa prizná vadnej norme paušálna moc zákona, alebo

2.    republikovaním vadných noriem vo forme zákona.

Oba princípy majú vady a majú aj výhody.

Vládny návrh - a k tomuto sa priklonil aj ústavno-právny výbor - zvolil prípad prvý, to jest ústavným zákonom paušálne dať moc zákona všetkým nariadeniam vlády Slovenskej krajiny vydaným do 14. marca 1939 a to po dobu ich účinnosti. Tento princíp dobre vyhovuje aj so stanoviska právnej istoty, lebo niet obavy, žeby niektoré vládne nariadenie ostalo nesanované.

Riešenie cestou osobitných zákonov menej vyhovuje, lebo do nového zákona musel by byť pojatý celý text vládneho nariadenia a musela by mu byť priznaná zpätná účinnosť. Tento postup je jednak zdĺhavý a v prítomnej dobe pre iné mnohé legislatívne úlohy nebolo dostatok času, ba ani možnosť pripraviť príslušné osnovy zákonov. Legalizovať uvedené nariadenia osobitnými zákonmi nie je ďalej ani vhodné a to preto, že mnohé z nich maly len prechodnú platnosť a ťažko by bolo nájsť vhodnú formu, ako priznať dodatočne platnosť zákona nariadeniu, ktoré pre budúcnosť platiť nemá.

Na legalizácii vládnych nariadení záleží nielen vláde, ale každému občanovi tohto štátu už aj z dôvodov právnej istoty.

Záleží preto na legalizácii nariadení autonomnej slovenskej vlády aj samostatnému Snemu, ktorý odhlasovaním legalilačného zákona prejaví solidaritu s počínaním vlády a prejaví jej svoju vďaku v mene národa slovenského za všetko to, čo zaň svojou neúnavnou prácou vykonala.

Paragraf 2 osnovy zákona obsahuje klauzula, ktorou tam citované vládne nariadenie sa zrušujú, jednak s účinnosťou tohto zákona, to jest hneď, a jednak po uplynutí 3 mesiacov od počiatku účinnosti zákona. To preto, že ustanovenia týchto vládnych nariadení staly sa medzi časom

bezpredmetnými. Legalizovať ich však bolo treba na dobu ich účinnosti, aby právne pomery nimi založené maly zákonný podklad.

Slávny Snem, podľa uvedených dôvodov navrhujem Vám, aby ste vládnemu návrhu zákona o legalizovaní nariadení vlády Slovenskej krajiny vydaných pred 14. marcom 1939 tak, ako Vám je to predložené, dali ústavné schválenie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Podľa ods. 2, § 21 Ústavy k usneseniu o ústavnom zákone je potrebná prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a 3/5 väčšina prítomných.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu ústavného zákona podľa zpráv výborových Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa

o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove ústavného zákona o legalizovaní nariadení vlády Slovenskej krajiny, vydaných pred 14. marcom 1939.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Líška a Dr. Hudec.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Líška.: Nie sú.

Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou ústavného zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu ústavného zákona aj pri druhom hlasovaní Ústa-

vou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva sociálneho a zdravotného a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň a o zmene niektorých ustanovení vládneho nariadenía č. 380/1938 Sb. z. a n. o úsporných opatreniach personálnych.

Zpravodajcom za výbor sociálny a zdravotný je pán poslanec Jozef Drobný, za výbor ústavno-právny pán poslanec Dr. Anton Hudec.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Drobnému.

Zpravodajca Drobný:

Slávny Snem!

Tento rok, ako vidíme, ide v znamení pomôcť dôležitej složke pracovníkov štátu - štátnym zamestnancom. To vidíme z pripravovaných osnov, o ktorých dnes hodne čítame i vo verejnej tlači.

Verím, že ešte behom tohto roku budú slávnemu Snemu predložené osnovy, ktoré dožičia lepšie žitie štátnym a verejným zamestnancom.

Štátny a verejný zamestnanec žije z hotového a preto ako konzument je významným činiteľom pre priemysel, obchod a živnosti. Jeho ochudobňovanie cítia všetky výrobné složky. Zlepšenie existencie štátnych a verejných zamestnancov má ďalekosiahly význam, preto dúfam, že otázka rodinných prídavkov a zrušenie ešte platných srážok z ich platov, tak isto aj z penzií, bude v krátkom čase predložená slávnemu Snemu na uzákonenie. Je to menovite dnes potrebné, keď cenový index životných potrieb skoro so dňa na deň stúpa. Verím, že vláda si osvojí heslo:kto teraz dá, dvojnásobne dá.

Je chvályhodné, keď vidíme so strany vlády, že uskutočňuje už niekoľkoráz ohlasované sľuby a rešpektuje želania prezidenta nášho štátu. Dnes predložená osnova zákona má uskutočniť heslo, vyhlásené prezidentom republiky, že vydatá štátna zamestnankyňa má byť vrátená rodine. Toto heslo našlo dobrý ohlas aj medzi vydatými štátnymi zamestnankyniami, lebo dvom pánom sa naraz slúžiť nedá. Veď

mnohé štátne zamestnankyne len preto ostávaly v úradoch i po vydaji, lebo príjem manžela vo väčšine prípadov bol nedostatočný pre riadnu výživu rodiny a tak ho bolo treba doplniť príjmom manželky.

Mnohé štátne zamestnankyne sami cítily ťarchu dvojitých starostí a dvojitej práce. Jedna starosť o konanie povinností v úrade, druhá starosť o vedenie domácnosti veru hodne vyčerpávaly sily zamestnankyne a tieto dvojité povinnosti vo väčšine prípadov boly aj na úkor ich zdravia a radostnejšieho rodinného života.

Mohlo by sa povedať, že keď príjem manžela sa zlepšil, maly možnosť sa dobrovoľne zrieknuť štátnej služby. Ale treba vziať do ohľadu, že zrieknutím sa služby, zriekla by sa vydatá, zamestnankyňa, všetkých nárokov vyplývajúcich zo štátnej služby a tak aj vrátenia penzijného príspevku, ktorý si musela riadne platiť, aby mala penziu zaistenú. Isteže by nebolo spravodlivé, aby sa vyberal od zamestnankyne príspevok na penziu a tento jej nebol prinavrátený pri dobrovoľnom odchode zo štátnej služby.

Otázka odbytného bola po prvý raz upravená zákonom č. 204 Sb. z. a n. z roku 1932, ale neskoršími úspornými opatreniami bola vyzdvihnutá. Dnes predloženou

osnovou má sa umožniť odchod vydatých štátnych zamestnankýň zo štátnych služieb a má sa previesť zmena vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n.

Paragraf 1 dielu I. osnovy uvádza výšku odstupného, ktorá sa rovná výške, určenej zákonom č. 246/1939 Sl. z. o úprave služobného pomeru vydatých učiteliek.

Paragraf 2 upravuje výplatu odpočivného v prípade uplatnenia nároku na oďpočivný plat a určuje príspevok pre zaistenie penzie. Tento paragraf tiež dáva možnosť, aby tým zamestnankyniam, ktoré nesplňujú podmienky odseku 1, mohlo byť vyplatené odstupné.

V § 3 je určená výška odstupného pre taký prípad, keď služobný pomer zamestnankyne bol zrušený z moci úradnej.

Paragraf 4 umožňuje znova ustanovenie prepustenej štátnej zamestnankyne, aby mohla byť znovu prijatá do štátnej služby, ak jej výživa alebo výživa jej rodinných príslušníkov je ohrožená v predpoklade, že vyhovuje predpísaným podmienkam. Samozrejme v takomto prípade vráti vyplatené odstupné.

Paragraf 5 upravuje spôsob výplaty odstupného. Sociálny a zdravotný výbor súhlasí, aby § 6 vládnej osnovy bol vynechaný, keďže ponechanie tohto zvláštneho významu nemá.

Novým paragrafom 6 rozširuje sa platnosť prvého dielu zákona aj na tie zamestnankyne, ktorých manželstvo sa rozlúčilo a nie sú vo výžive na svoj plat odkázané, a tiež na družky života.

Na konci prvého dielu bol vsunutý § 7, ktorý vyňal z ustanovenia prvého dielu zamestnankyne podliehajúce penzijnému alebo poisteniu na prípad invalidity a staroby.

Paragraf 8 až 10 menia, poťažne doplňujú niektoré ustanovenia vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n.

Pôvodný § 11 osnovy bol škrtnutý, nakoľko tento sa stáva bezpredmetným prijatím nového § 13, ktorý zrušuje ustanovenie § 31 vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n. Tento nový § 13 zrušujé všetky dosiaľ ťažko pociťované ťarchy - hádam by som povedal, akoby krivdy. Týmto sa napraví všetko, štátne zamestnankyne a penzistky nebudú už ukrátené. (Výkrik: Správne!)

V diele treťom sú ustanovenia, ktoré určujú, že len štátnym občanom Slovenskej republiky môže byť priznaná výhoda tejto osnovy.

Sociálny a zdravotný výbor pri prerokovaní predloženej osnovy bral starostlivý ohľad na zamestnankyne, ktorých sa zákon bude tykať. Veľká nespokojnosť bola napríklad, že zamestnankyne, ktoré dovŕšily 55. rok veku, nemohly dostať penziu následkom ustanovenia § 31 vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. z. a n. napriek tomu, že na penziu bol im príspevok riadne srážaný a len pre obmedzenie výplaty penzie nemohly penziu dostať.

Pri uzákonení tejto osnovy sociálny a zdravotný výbor vyslovuje želanie, aby pri prepustení vydatej zamestnankyne z moci úradnej bol braný zreteľ na výšku platu manžela s ohľadom na dnešnú celkovú hladinu životných potrieb na rodinné pomery, lebo často sa stáva, že manžel musí vydržiavať okrem vlastných detí aj chudobných rodičov a zárobku neschopných svojich súrodencov prípadne i súrodencov a rodičov manželky.

Predložená osnova vlastne doplňuje zákon č. 246/1939 Sl. z. a po sociálnej stránke sleduje spravodlivé vyriešenie ženskej otázky v štátnych službách, preto sociálny a zdravotný výbor odporúča doplnenú a pozmenenú osnovu vládneho návrhu na schválenie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní): Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Hudcovi.

Zpravodajca Dr. Hudec:

Slávny Snem!           

Právna materia, ktorá je predmetom vládnej osnovy zákona, bola už predmetom zákonnej úpravy a to dokonca viackrát. Menovito otázka odstupného vydatým štátnym zamestnankyniam v činnej službe, ktoré sa dobrovoľne zriekly tejto služby, bola upravená aj s účinkom na Slovensko všeobecne a jednotne v paragrafe 17 zákona č. 267/1937 Sb. z. a n. Tento zákon až na §§ 30 a 32, teda aj § 17, bol ale zrušený vládnym nariadením č. 380/1938 Sb. z. a n. a to dňom 1. januára 1939. Pri vydaní vládneho nariadenia č. 380/1938 ustanovilo ale bývalé ministerstvo financií v Prahe, aby boly uvoľnené všetky nerealizova-

né ešte poukazy odbytného podľa § 17 zákona č. 267/1937 Sb. z. a nie tým štátnym zamestnankyniam, ktoré sa zriekly štátnej služby do 30. septembra 1938.

Teraz niet zákonnej normy, ktorá by otázku odstupného vydatým Štátnym zamestnankyniam, ktoré sa zriekly dobrovolne služby, od 1. januára 1939 na Slovensku jednotne riešila.

Náš Snem už vyniesol zákon po 1. januári 1939, ktorým túto otázku upravil, ale len ohľadne jednej kategórie vydatých štátnych zamestnankýň, to jest ohľadne vydatých učiteliek. Je to zákon číslo

246/1939 Sl. z. Snem k tomuto zákonu prijal aj rezolúciu na vládu, ktorou sa volalo po všeobecnej úprave tejto otázky, to jest po úprave služobného pomeru štátnych zamestnankýň vôbec.

Výslednicou jak tejto rezolúcie, tak aj snahy vlády, aby zaopatrené štátne zamestnankyne nezaberaly miesto a možnosť

zamestnania a výživy osobám nezaopatreným a nezamestnaným, je práve predložený návrh zákona.

Ako som už povedal, služobný pomer vydatých štátnych zamestnankýň, ktoré sa zriekly dobrovoľne služby do 30. septembra 1938, je riešený predpismi, ktoré som už spomenul. Preto bolo treba teraz riešiť otázku ohľadne tých štátnych vydatých zamestnankýň, ktoré sa do 30. septembra 1938 služby nezriekly a dobrovoľne zrieknu sa jej až po tomto dni.

Zákon priznáva takejto štátnej zamestnankyni, ktorá sa totižto zriekla svojej služby, dvojitý nárok a to buď nárok na odstupné alebo miesto neho nárok na odpočivný plat v deň dovŕšenia 55. roku.

Tieto nároky sú rôzne podľa toho, či štátna zamestnankyňa sa vzdá služby dobrovoľne podľa § 1, alebo či sa jej nezriekne.

V prvom prípade dostane odstupné podľa § 1 osnovy zákona, teda odstupné vyššie, naproti tomu, ak sa služby dobrovoľne nezriekne a jej služobný pomer bude rozviazaný, dostane odstupné podľa § 3 osnovy, teda odstupné nižšie.

Týmto ustanovením je zabezpečené dostatočne dosiahnutie cieľa osnovy zákona; aby však nenastal hromadný odliv štátnych zamestnankýň, je zrieknutie sa služby regulované a omedzené na súhlas respektíve jeho prijatie príslušným úradom.

Číselná výška odstupného a odpočivných platov je určená v podrobnostiach v §§ 1, 2 a 3 vládnej osnovy zákona.

Paragraf 4 vládnej osnovy zákona umožňuje, aby štátna zamestnankyňa, ktorej služobný pomer sa rozviazal, bola znovu prijatá do štátnej služby v predošlom služobnom pomere. Tento paragraf určuje aj podmienky tohto zpäťprijatia; sú to menovite ohrozenie výživy vlastnej a rodinných príslušníkov atď.

Spôsob výplaty odstupného obsahuje § 5 osnovy.

Diel druhý vládnej osnovy návrhu zákona obsahuje zmenu niektorých ustanovení vládneho nariadenia číslo 380; 1938 Sb. z. a n.; predpisy tohto Vládneho nariadenia bolo totižto treba prispôsobiť dnešným pomerom a dnešnému právnemu stavu.

Dôsledkom toho sa paragrafom 8 vládnej osnovy umožnilo, aby vynikajúce penzionované štátne zamestnankyne boly znova prijaté do štátnej služby v smluvnom pomere a s tými istými pôžitkami s jakými vystúpily zo služby. Toto je podmienené tým, že to vyžaduje záujem verejný.

V druhom diele osnovy zákona ústavnoprávny výbor vypustil pôvodný § 11 osnovy a vsunul do neho nový paragraf 13, ktorý je s vypusteným v súvislosti; týmto paragrafom totižto body zrušené ustanovenia § 31 vládneho nariadenia číslo 380/38 Sb. z. a n, ktorým výplata odpočivného bola podmienená tým, že služobné platy manžela požívateľky penzie, poťažne oboch spolu nesmely prevyšovať 18. 000 Ks. Ústavno-právny výbor zrušuje tento paragraf. (Hlas: Správne!) Zaujal toto stanovisko preto, lebo nahromadené odpočivné rezervy považoval za súkromný majetok štátnej zamestnankyne, ktorá si ho naskladala a preto v jej nárokoch naň nemá byť obmedzená. Nebude teda treba prihliadať dnes k rodinným pomerom, k osobným pomerom štátnej zamestnankyne, ktorá má dostať penziu, ani na cenové pomery, lebo štátna zamestnankyňa, ktorá dovŕši 55. rok svojho veku dostane svoju penziu bez ohľadu na to, aké pôžitky má jej manžel. Náklad štátnej pokladne sa takto o niečo síce zvýši, ale dá sa predsa nahradiť. {Poslanec Šalát: Správne!)

Paragrafom 15 vládnej osnovy zrušuje sa zákon č. 246/39 Sl. z. o úprave služobného pomeru vydatých učiteliek, ale na zá-

klade neho učinené opatrenia zostávajú aj naďalej nedotknuté. Samozrejme, že strácajú platnosť všetky predpisy, ktoré odporujú zákonu, ktorý dnes bude odhlasovaný.                        

Viac vecných poznámok k navrhovanej osnove nemám; podrobnosti vyčítate zo samého zákona.

Preto navrhujem, slávny Snem, aby ste vládnu osnovu zákona o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň a o zmene niektorých ustanovení vládneho nariadenia číslo 380 z roku 1938 Sb. z. a n. o úsporných opatreniach personálnych uzákonili tak, ako ju obsahuje 185. zpráva ústavno-právneho výboru. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať doplňovací návrh.

I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

"Návrh poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov na doplnenie osnovy zákona o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň a o zmene niektorých ustanovení vládneho nariadenia číslo 380 z roku 1938 Sb. z. a n. o úsporných opatreniach personálnych.

Navrhujeme, aby § 14 osnovy bol doplnený ustanovením, že nárok na odstupné majú aj tie osoby, ktoré sa staly alebo sa stanú štátnymi občanmi podľa ods. 2, § 13 ústavného zákona č. 255 z roku 1939 Sl. z.

Nový § 14 nech znie takto:

"Odstupné podľa §§ 1, 3 a 9 tohto zákona možno vyplatiť iba osobám, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky podľa odseku 1 a 4, § 1 zákona číslo 255/1939 Sl. z., alebo ktoré sa nimi staly alebo sa stanú podľa odseku 2, § 13 toho istého zákona, a osobám, ktorým bolo alebo bude priznané alebo udelené štátne občianstvo podľa odseku 2, § 1 alebo podľa § 5 uvedeného zákona. "

V Bratislave dňa 5. júna 1940.

Podpísaní sú poslanci: Dr. Miloš Vančo, Rudolf Čavojský, Dr. František Orlický, Vojtech Plechlo a Štefan Danihel.

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Drobný a Dr. Hudec. Žiadam

ich, aby sa vyslovili hlavne o tom, či s navrhovaným doplnkom súhlasia.

Zpravodajca Drobný: Súhlasím.

Zpravodajca Dr. Hudec: Súhlasím.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že páni zpravodajcovia s navrhovaným doplnkom súhlasia.

Budeme hlasovať.

Prosím pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má III. diely, 17 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Keďže bol podaný doplňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o doplňovacom návrhu poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov a potom, ak by Snem doplňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zpráv výborových. Ak však Snem doplňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s doplňovacím návrhom poslanca Dr. Miloša Vanču a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem doplňovací návrh prijal.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona a s jej nadpisom a úvodnou formulou podla zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových s doplnením § 14.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa odseku 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň a o zmene niektorých ustanovení vládneho nariadenia číslo 380/1938 Sb. z. a n. o úsporných opatreniach personálnych.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Drobný a Dr. Hudec.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Drobný: Nie sú.

Zpravodajca Dr. Hudec: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní. Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o Drevárskom výskumnom ústave.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Líška a za výbor ústavnoprávny pán poslanec Dr. Miloš Vančo.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výber národohospodársky pánu poslancovi Liškovi.

Zpravodajca Liška: Slávny Snem! Keď skúmame štruktúru nášho zahraničného obchodu za minulý rok, zistíme s uspokojením, že najväčšou aktívnou položkou v našom vývoze je drevo a výrobky, kde je drevo prvotnou surovinou. Situácia v terajších mimoriadnych. Časoch je teda taká, že drevo nám pomáha prekonávať počiatočné ťažkosti našej hospodárskej emancipácie. Vývozom prebytkov našej lesnej produkcie získavame hodnotné zahraničné platidlá a hlavne vývozom dreva a drevárskych produktov platíme i svoj dovoz zo štátov, odkiaľ dostávame pomerne mnoho produktov a surovín slúžiacich k výžive nášho ľudu a na udržanie našich priemyselných podnikov v nerušenom chode. Význam nášho lesníctva a drevárstva je preto pre naše pomery veľký, už aj v tých produkčných formách v akých sa nachádza dnes, keď veľkú časť svojho dreva vyvážame v nespracovanom stave a keď mnoho dreva používame neracionálne ako paliva. Je preto viac než odôvodnené

očakávanie, že zhodnotením dreva budú sa pomery lepším jeho využitím vyvíjať v náš prospech. (Predsedania sa ujal podpredseda Dr. Opluštil. )

Najnovšie pokroky v technickom a chemickom spracovaní dreva otvárajú nám pre budúcnosť celkom nové - možno povedať - sľubné výhľady. Keď budeme mať možnosť prakticky zhodnotiť výsledky vedeckého bádania v drevárstve, ktoré došlo k mnohým a priamo skvelým výsledkom zhodnotenia dreva ako suroviny pre nové priemyselné obory, vtedy nám prinesie prírodné bohatstvo našich lesov dosiaľ netušené pracovné a zárobkové pramene.

Vedecké výskumníctvo v drevárskom obore, hoci sa dopracovalo už aj dosiaľ veľkých úspechov, je stále ešte len v počiatkoch. Možno tušiť a temer s istotou predpokladať, že doterajšie úspechy budú ukazovateľom cesty pre ďaľšie úspešné bádanie. Používanie dreva ako základnej suroviny pre priemyselné spracovanie bude sa preto postupom času aj ďalej rozširovať a táto vec bude mať pre nás ako držiteľov zásob dreva veľký význam.

Za týchto okolnosti je nielen našou úlohou, ale priamo našou povinnosťou, aby sme so svojím drevárstvom, ktorým nás príroda tak štedre obdarila, hospodárili s rozmyslom a vyťažili ž neho čo najviac hodnôt pre naše hospodárstvo, pre náš národ a štát.

Starosť o naše populačné prebytky, ktoré sa musíme snažiť doma zamestnať, snahy o zintenzívnenie nášho hospodárskeho života, industrializácia Slovenska, to sú úlohy, ktoré budú vyžadovať starostlivosť našej vlády cez dlhé časy a ich uskutočnenie bude zamestnávať snáď i niekoľko našich generácií.

Naše lesné bohatstvo, slávny Snem k splneniu týchto úkolov dáva nám ten najpodstatnejší predpoklad: surovinu, ktorú si musíme vážiť.

V mnohých pre drevársku produkciu významných štátoch ale aj v štátoch vysoko industrializovaných, pochopili už dávno význam dreva ako suroviny a jeho technickému a chemickému zužitkovaniu venujú rozsiahlu vedeckú výskumnú činnosť. Dopracovali sa aj krásnych výsledkov a tieto výsledky vyvolaly aj u nás početné hlasy, ktoré sa domáhajú, aby sa aj

náš štát pripojil k snahám, ktoré sledujú racionálne a dokonalé priemyselné zužitkovanie najvýznamnejšieho produktu našej prvovýroby, dreva.

Vláda našej republiky, slávny Snem, vyhovela tomuto volaniu a predložila k ústavnému prejednaniu návrh zákona o Drevárskom výskumnom ústave, ktorý sa stane ústredím všetkej práce a snáh sledujúcich dokonalé spracovanie dreva a zužitkovanie všetkých možností jeho mechanického a chemického spracovania.

Návrh zákona bol riadne prerokovaný a uznaný za potrebný a pre naše hospodárstvo osožný, pri čom bol po prevedených zmenách schválený.

Národohospodársky výbor nielen že zaujal kladné stanovisko k tejto osnove, ale ocenil súčasne aj význam iniciatívnej činnosti vlády. Menovite musím vyzdvihnúť iniciatívnu činnosť pána ministra hospodárstva Gejzu Medrického. (Výkriky: (Sláva!)

V jednotlivostiach pozmenil národohospodársky výbor štylisticky § 1 a 2 beztoho, žeby sa bol dotkol obsahu. Paragraf 5 preštylizoval tak, že správny sbor ústavu nebude mať len funkciu poradnú vo veciach odborných a vedeckých, ale bude sa starať aj o správu ústavu, bude teda jeho administratívnym orgánom.

So zreteľom na § 7 rokoval národohospodársky výbor i o úhrade. Pôvodná osnova mala na mysli úhradu tým spôsobom, žeby sa vyberaly príspevky od majiteľov lesov, drevárskeho obchodu, prevádzateľov píl, tovární na celulózu a papier a od tovární na umelé vlákna a na celofán. Národohospodársky výbor pozmenil tento paragraf a preštylizoval ho v tej forme, že o úhradu na Drevársky výskumný ústav bude sa starať Slovenská lesnícka rada.

Národohospodársky výbor po dôkladnom uvážení tejto osnovy odporúča slávnemu Snemu, aby osnovu prijal v tom znení, ako mu bola dnes predložená snemovými výbormi. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil:

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Vančovi.

Zpravodajca Dr. Vančo:

Ctený Snem!

Závažie vládneho návrhu zákona o Drevárskom výskumnom ústave je povahy

technickej a hospodárskej. Takýto ústav potrebujeme ako kus chleba. Drevo je tiež z našich najvýznamnejších surovín a jeho význam sa časom len stupňovať môže. Povinní sme vedieť nielen všetko, čo cudzina o ekonomickom využití dreva vie, ale povinní sme a budeme vyskúšať, o my z našich drevín vlastným umom vyexperimentovať a produkovať vieme. Zo stanoviska právneho o tomto návrhu niet mnoho čo hovoriť. Otvára sa ako štátny ústav, ktorý je samostatnou právnickou osobou. Jeho organizáciu a pôsobnosť upraví vláda nariadením. Jeho zamestnanci budú súkromnými zamestnancami a tak ich požitky nebudú upravované podľa šablóny o požitkoch štátnych úradníkov, ale upravia sa podľa osobnej zdatnosti, usilovnosti a prípadne podľa osobného úspechu.

Iste, že tento mimoriadny spôsob zriaďovania ústavu je odôvodnený tým, že ingerencia vlády, ministerstva hospodárstva obmedzuje sa na minimum v očakávaní, že ináč v práci a v postupe ústavu má sa uplatniť osobná snaha, odborná kvalita a v tomto ohľade niet a nebude tu nijakých šablónovitých noriem.

Mnohosľubným experimentom je celá táto inštitúcia a tak odôvodnené je ničím určitým neobmedzovať ho vopred. Všetko treba ponechať na šťastlivý vývin v každom ohľade. Dozor vlády a teda štátu, je tu zabezpečený a predbežne si iného žiadať ani nemôžme ani nechceme.

Aj otázka rozpočtu a úhrady je len lakonický vybavená. Prameň, to jest príspevky, ktoré vyberať bude Slovenská lesnícka a drevárska rada, je dostatočný a primeraný, najmä je dosť elastický a bezprostredne nezaťažuje štátnu pokladnicu. Použitie úhrady je postavené pod kontrolu Najvyššieho účtovného kontrolného úradu a tým je dozor aj v tomto ohľade zdokonalený.

Odporúčam návrh prijať. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Opluštil (zvoní):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane ,,za" pán poslanec Ján Mora.

Dávam mu slovo.

Poslanec Mora:

Slávny Snem, veľactené prázdne lavice

Na Slovensku sa chlieb rodí nielen na poliach, ale i v lesoch. Tieto zaberajú až

39 % územnej rozlohy nášho štátu. Drevo je typickou slovenskou surovinou a dôležitým faktorom nášho hospodárstva. Dosiaľ slovenské drevo právom bolo nazývané židovským zlatom. Teraz o to ide, aby sa stalo tým, čím ozaj má byť: to jest prameňom výživy a blahobytom čím väčšieho počtu našich obyvateľov. Nie je možné, aby lesy živily toľkú čiastku obyvateľstva, akú plochu z nášho terajšieho územia zaberajú, to jest 39 %, je však možné, aby dávaly chlieb raz toľkému počtu ľudí, ako dávajú teraz.

Dosiaľ ešte nie je hospodárska štruktúra Slovenskej republiky pevne ustálená. Len teraz rastieme ako hospodársky celok a od nás závisí, ako vezmeme svoju vec do rúk. Do roku 1918 boli sme obyčajným úsekom hospodárskej štruktúry uhorskej a neskoršie zas úsekom hospodárskej štruktúry česko-slovenskej. Naše slovenské potreby a podmienky nemohly nájsť takú možnosť svojho uplatnenia ako môžu teraz vo vlastnom štáte. Kladieme základy hospodárskej budúcnosti nášho národa a štátu a preto to musíme robiť svedomite a dobre. Jednou z hlavných úloh nášho štátu je zlepšovať životné podmienky jeho obyvateľstva a tak i upevňovať svoje pozície v jeho srdciach a mysliach. Na čistom sme si už v tom, že naše poľnohospodárstvo viac ľudí sotva uživí ako ich priamo živí teraz. Náš národ kvitne ako omladnutý strom, vzrast populácie je nezvratným faktom. Neprejde ani osem rokov a Slovensko bude mať znova toľko obyvateľov, ako malo pred bolestným viedenským rozsudkom. (Potlesk. )

Musíme sa starať, aby každý Slovák mal zaistený chlieb doma. Nezamestnanosť je nielen ťažkou národohospodárskou škodou, ale i svedectvom neschopnosti v obore hospodárskej a sociálnej politiky. Treba nám poznať našu funkciu v medzinárodnom hospodárskom živote, ktorú tam ako malý národ a štát môžeme zastávať s ohľadom na prirodzené zdroje našej zeme. Bola by to iste beznádejná vec, keby sme na príklad chceli stredoeuropskú priemyslovú výrobu skonkurovať, môžeme ju však s úspechom doplňovať. (Predsedania sa ujal predseda Dr. Sokol. )

Tu prichádza predovšetkým naša drevárska produkcia. Lesov na svete ubúda a

bude ich stále menej, lebo je univerzálnou surovinou a nadobúda kľúčové postavenie. Z dreva sa ešte nedávno chemickou cestou vyrábal takmer len papier, dnes sa z neho už vyrába okrem množstva iných vecí priadza, olej i cukor. Nikto nemôže tušiť, aké ďalšie prekvapenia s drevom ním pripravujú chemické laboratóriá. Treba sa nám na každý možný vývoj pripraviť tak, aby sme z dreva, predstavujúceho značnú časť nášho národného majetku, získali pre národ a štát čím najviac osohu.

Nemôžeme robiť chyby, ktoré robili naši predkovia a na ktoré ešte i my doplácame. Nebudeme zakladať priemyslové odvetvia, ktoré zpracovávajú surovinu z ďalekých krajov a pritom nechávať zdroje vlastnej suroviny nevyužité.

Slávny Snem! Náš národ zo svojich hôr mal dosiaľ hmotného osohu veľmi málo. Ešte nie dávno, čo obchod s drevom bol takmer výlučne v židovských rukách. Slovák pri dreve otročil ako drevorubač, alebo povozník a zisk vzal žid. Boly v minulosti drevárske konjunktúry a nám z nich ostaly len holé stráne nad dedinami, hroby zabitých pri práci v lesoch a na dôvažok mozole na dlaniach. Keby sme mali k dispozícii peniaze, ktoré židia zarobili na slovenskom dreve, azda polovicu našich dedín by sme mohli porúcať a od nova vybudovať. Hospodárenie s drevom u nás v minulosti bolo priamo donebavolajúce. Robotníkov sme mali nezamestnaných, gálre na pílach žrala hrdza a guľatinu sme vyvážali. Bolo treba veľa úsilia, aby toto zjavné okrádanie národa prestalo.

Drevo možno zhodnocovať tak, ako máloktorú surovinu. Samotná dôvodová zpráva vládneho návrhu zákona o Drevárskom výskumnom ústave hovorí, že jednoduchým zpracovaním dreva na pílach zvýši sa jeho hodnota dvoj- až trojnásobne, pri spracovaní dreva na celulózu troj- až štvornásobne a pri spracovaní na umelý hodváb dokonca sedemdesiat- až osemdesiatnásobne.

Na Slovensku sa dosiaľ väčšina drevo spracováva mechanicky, to est na pílach. Počet týchto v poslednom čase miesto toho, aby rástol, klesal. Na území celého Slovenska a Podkarpatske Rusi v roku 1929 bolo ešte 353 píl a svojmu robotníctvu vyplatily tieto na mzdách ročne 83 milionov korún. V roku 1938 na tam istom

území bolo ich už len 238 a celoročná mzda robotníkov činila iba 51 miliónov korún. To by nebolo nešťastie, keby bolo pribudlo miesto zrušených píl viac podnikov na hodnotnejšie zpracovanie dreva, Bohužiaľ, v spomínanom období pribudly na Slovensku len dve továrne na výrobu umelého hodvábu.

Naši drevári sú zrejme hrdí na to, že ročná hodnota našej drevnej produkcie činí okolo 1 miliardy korún a že drevo reprezentuje 30 percent nášho vývozu. Mohlo by to byť ešte lepšie, keby sme do zahraničia vyvážali trocha menej reziva a viac celulózy a umelého hodvábu. Podobá sa to skoro nášmu niekdajšiemu vývozu guľatiny, keď v čase zvýšeného vývozu dreva od nás naše celulózky sa museli ponosovať na jeho nedostatok.

Tak či tak, drevársky priemysel u nás vedie. Nielen vo vývoze ale i v mzdovej politike. Píly sú dosiaľ jediné odvetvie nášho priemyslu, ktoré pristúpilo na generálnu úpravu miezd svojich robotníkov. Tieto boly prispôsobené dnešnej hladine cien životných potrieb. Neobstojí námietka: piliari mohli zvýšiť mzdu robotníkom, majú konjunktúru. Fakt je, že kapacita píl je i teraz využitá len asi na 85 percient. Okrem toho piliari ako vývozci dreva musia platiť nasledovné poplatky: vývozný poplatok, evidenčný poplatok z vývozu, skladačky, príspevok na cenové vyrovnávanie dovážania uhlia (slovom drevo si musí platiť svoju vlastnú konkurenciu), príspevok do pašienkového fondu a podľa nového zákona budú musieť ešte platiť príspevok na výskumný ústav. Pri mzdových rokovaniach nám piliari seriózne prehlásili, že súhrn týchto poplatkov činí viac, ako mzdy piliarskych robotníkov. Keby sa teda pred nutnosťou zvýšenia miezd boli chceli skrývať, boli by sa tiež mali za čo. Nahliadli však, že zvýšenie miezd robotníkov v dnešných časoch je železnou nutnosťou a pristúpili naň. Teraz je už len treba, aby mzdovú dohodu pre píly ministerstvo vnútra čím najskôr vyhlásilo za záväznú, aby všetci piliari bez rozdielu podľa nej museli svojich robotníkov platiť.

Slávny Snem! Nedávno naša tlač zdôrazňovala, že je treba, aby sme ešte pred ukončením tejto vojny mali vyriešenú židovskú otázku. Práve tak a azda ešte viac je treba, aby sme pred ukončením vojny mali vyriešenú robotnícku otázku. (Hlasy:

Tak je!) Bohužiaľ, ešte vždy na tomto poli sme sa od slov takmer ďalej nedostali. O robotníckej otázke sa veľa píše a hodne hovorí, niečo pozitívneho robí jedine robotnícka organizácia. To je málo v štáte, ktorý má byť sociálnym štátom. (Poslanec Čavojsky: Sláva!) Treba si uvedomiť, že ide takmer o polovicu národa a to o polovicu značne vyspelú, vediacu robiť presný rozdiel medzi slovami a skutkami.

Niet o tom pochyby, že vznikom Slovenskej republiky po národnej a mravnej stránke získali sme všetci veľa a bez rozdielu. (Poslanec Čavojsky: Tak je!) Pozrime sa však, ktorá vrstva čo získala v našom novom štáte po stránke hmotnej. Slovenská inteligencia má teraz takú možnosť svojho uplatnenia, akú dosiaľ nikdy nemala. Takzvané stredné vrstvy hodne získajú prevedením zákona o židovských podnikoch. Čo-to predsa získali aj naši roľníci novou úpravou cien obilia, myslím na odstránenie parity Praha-Bratislava (poslanec Danihel: To je nepatrné!), zvýšeným ceny za repu a mlieko, zákonom o novej pozemkovej reforme a už majú vo výhľade zvýšenie cien za obilie. Slovenskí robotníci nikomu nič nezávidia, menovite. nie slovenským roľníkom, lebo sami väčšinou vyrástli v roľníckych chalupách. Slovenskí robotníci však dôrazne pripomínajú, že oni sú jedinou väčšou vrstvou, ktorá dosiaľ v našom štáte hmotne nič nezískala. (Poslanec Čavojský: Tak je!) Dokázali a dokazujú, že chápu veľkosť a vznešenosť myšlienky národnej solidarity, ale nikto nemá práva od nich žiadať, aby jej obete prinášali výlučne oni. Nezamestnanosť bola síce zmiernená, ale nie odstránená. Reálna hodnota miezd zvýšením cien životných potrieb povážlive poklesla. Pokiaľ ide o ochotníctvo, treba vedieť, že máme ešte nevyriešené všetky tie problémy, ktoré sme zdedili po bývalej Česko-slovenskej republike. V záujme národa a štátu musíme žiadať, aby k riešeniu aspoň tých najnaliehavejších z nich pristúpilo sa svedomite a čím najskôr. Keď nemáme ministerstva sociálnej starostlivosti, to ešte neznačí, že by sme nemuseli mať ani sociálnu politiku vôbec.

Na prípade dreva dá sa tiež demonštrovať položenie jednej časti nášho robotníctva. Cena guľatiny od roku 1938 vzrástla priemerne najmenej o 80 percient. Na

druhej strane značne vzrástly ceny životných potrieb, ale mzdy lesných robotníkov sú dosiaľ ešte presne také, ako boly ujednané dňa 9. januára 1938. Každý musí uznať, že s takouto mzdovou politikou sa ďaleko nedostaneme.

Slávny Snem! Drevársky výskumný ústav je Slovensku nezbytne potrebný. Vládny návrh zákona o ňom dáva len rámec, obrazom ho doplní ministerstvo hospodárstva. O počiatočnej činnosti Drevárskeho výskumného ústavu si veľké ilúzie nerobíme. Bude iste musieť prekonávať rôzne detské choroby už i pre nedostatok odborníkov.

Tých odborníkov, čo máme, čaká v ňom tvrdá robota, aby sme dohonili to, čo bolo zameškané. Keď oni budú mať na zreteli, že zákony síce inštitúcie vytvárajú, ale tým, čím sú, robia ich ľudia, budeme môcť od Drevárskeho ústavu čakať, že splní nádeje, ktoré všetci dnes do neho skladáme. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Žiadam prečítať pozmeňovací a doplňovací návrh.

I. tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

"Návrh poslanca Štefana Danihela a spoločníkov na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona o Drevárskom výskumnom ústave.

Podpísaní navrhujú tieto zmeny a doplnky:

Paragraf 4 nech znie: "Zamestnanci ústavu sú zamestnancami v súkromnoprávnom pomere".

Odsek 2, § 7 nech znie: "(2) Rozpočtovú úhradu obstaráva slovenská lesnícka a drevárska rada podľa smerníc Ministerstva hospodárstva".

V Bratislave, dňa 5. júna 1940.

Podpísaní sú poslanci: Štefan Danihel, Dr. František Orlický, Dr. Miloš Vančo, Dr. Karol Mederly a Dr. Anton Hudec. Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Záverečné slovo majú zpravodajcovia páni poslanci Liška a Dr. Vančo. Žiadam ich aby sa vyslovili hlavne o tom, či s navrhovanou zmenou a doplnkom súhlasia.

Zpravodajca Liška: Súhlasím.

Zpravodajca Dr. Vančo: Súhlasím.

Predseda Dr. Sokol: Zisťujem, že páni zpravodajcovia s navrhovanou zmenou a doplnkom súhlasia.

Budeme hlasovať.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 8 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Keďže bol podaný pozmeňovací a doplňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o pozmeňovacom a doplňovacom návrhu poslanca Štefana Danihela a spoločníkov a potom, ak by sa pozmeňovací a doplňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zpráv výborových. Ak však pozmeňovací a doplňovací návrh bude zamietnutý, o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s pozmeňovacím a doplňovacím návrhom poslanca Štefana Danihela a spoločníkov, nech zdvihne ruku,

(Deje sa).

Zisťujem, že Snem pozmeňovací a doplňovací návrh prijal.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona a s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových so zmenou § 4 a doplnkom odseku 2, § 7.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.                                      

Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona o Drevárskom výskumnom ústave.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Liška a Dr. Vančo.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Liška: Nie sú.

Zpravodajca Dr. Vančo: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní. Predseda Dr. Sokol (zvoní): Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje posledný bod, ktorým je:

4. Zpráva ústavno-právneho výboru o pripomienkach prezidenta republiky k usneseniu o zákone o Štátnej rade.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Orlický:

Slávny Snem!

Na zasadnutí 13. marca 1940 sa usniesol Snem Slovenskej republiky na zákone o Štátnej rade, ktorý obsahuje podrobnejšie ustanovenie o nej. Už odsek 2, § 57 Ústavy naznačuje vydanie tohto zákona.

Zásadné ustanovenia o Štátnej rade nachádzajú sa v hlave piatej v §§ 51 až 57 Ústavy. Podľa § 51 Ústavy Štátna rada sa skladá tak, že 6 členov menuje prezidenta republiky, 10 členov vysiela Hlinkova slovenská ľudová strana, po jednom členovi vysielajú registrované strany národnostných skupín a stavy; ďalšími členmi sú predseda vlády a predseda Snemu.

Právomoc Štátnej rady je vymedzená v § 52 Ústavy takto:

a)   Štátnej rade prislúcha zisťovať, či nastala skutočnosť, ktorá prezidentovi republiky trvale znemožňuje plniť jeho funkciu,

b)   trestne stíhať prezidenta republiky,

c)   trestne stíhať predsedu a členov vlády,

d)   sostavovať kandidátnu listinu pre voľby do Snemu,

e)   rozhodovať o strate poslaneckého mandátu na návrh predsedníctva Snemu.

f)   podávať Snemu návrhy zákonov,

g)   podávať prezidentovi republiky a vláde dobrozdania vo veciach politických, kultúrnych a hospodárskych.

Usnesenie Snemu Slovenskej republiky zo dňa 13. marca 1940 o zákone o Štátnej rade vrátil prezident Slovenskej republiky

podľa § 26 Ústavy Snemu na nové rokovanie s týmito pripomienkami:

1. V druhom odseku § 1 má byť obmedzené členstvo v Štátnej rade na slovenských štátnych občanov vo veku najmenej 35 rokov, ktorí sú voliteľní do Snemu. Toto obmedzenie je plne odôvodnené, pokiaľ ide o členov vysielaných politickými stranami a stavy, kde treba určitej garancie a podmienok k členstvu v Štátnej rade. Naproti tomu je možné, že i osoba, ktorá nedokončila 35 rokov, s ohľadom na svoj rozhľad a mimoriadne kvality mohla by byť platným a cenným členom štátnej rady a škoda by bolo len pre vekovú prekážku jej síl v prospech štátu nevyužiť. Navrhuje preto prezident republiky, aby obmedzenie uvedené odseku 2, § 1 vzťahovaly sa iba na členov vysielaných, aby sa však tieto obmedzenia nevzťahovaly na členov, ktorých do Štátnej rady menuje on.

Samé znenie odseku 2, § 1 - i keď sa obmedzí na členov vysielaných stavmi a politickými stranami - bude žiadúce prepracovať. Výraz "voliteľní do Snemu" nie je dosť určitý. Nový zákon volebný nemáme. S hľadiska § 102 Ústavy môže byť sporné, čo platí z doterajšieho zákonodárstva ohľadom práva volebného do Snemu. Česko-Slovenské zákonodárstvo malo upravený volebný poriadok do poslaneckej snemovne zákona číslo 123/1920 Sb. z. a n. v znení zákona č. 58/1935 Sb. z. a n. a v znení vyhlášky ministra vnútra č. 98/1935 Sb. z. a n., kde sú uvedené v hlave I. a II. v § 5 predpisy o voliteľnosti, pri čom sa ohladom príslušníkov brannej moci a žandárstva poukazuje na ustanovenie zákona č. 56/1927 Sb. z. a n., podľa ktorého príslušníci brannej moci a žandárstva nemôžu byť volení do zákonodarných sborov a do všetkých zastupiteľských sborov.

Podľa článku V. ústavného zákona č. 299/1938 Sb. z. a n. voľby do prvého Snemu Slovenskej krajiny boly prevedené podľa čiastky I. a II. zákona č. 330/1920 Sb. z. a n. v znení zákona č. 126/1927 Sb. z. a n. so zmenami, uvedenými v ods. 1 článku V citovaného ústavného zákona. V súvislosti s ustanovením § 102 Ústavy dospeje sa k neistote, podľa ktorých ustanovení sa má teraz posudzovať kritérium voliteľnosti do Snemu.

Za tohto stavu veci je potrebné uviesť

v norme samej podmienky, ktoré musí splniť vyslaný člen do Štátnej rady.             Pri určení týchto podmienok treba pamätať na to, že niet vecných dôvodov, aby z členstva v Štátnej rade boli vylúčení príslušníci brannej moci a žandárstva.

2.    Členstvo v Štátnej rade nesrovnáva sa s výkonom poslaneckého mandátu, lebo podľa § 52 Ústavy je právomoc Štátnej rady tak vymedzená, že táto už svojou povahou vylučuje členstvo poslanca v Štátnej rade.

Tá okolnosť, že Štátna rada na obžalobu Snemu trestne stíha prezidenta republiky, predsedu a členov vlády, rozhoduje o strate poslaneckého mandátu na návrh predsedníctva Snemu a sostavuje kandidátnu listinu pre voľby do Snemu, už svojou povahou vylučuje členstvo poslancov v Štátnej rade z dôvodu inkompatibility týchto dvoch funkcií.

Ustanovenie ods. 2, § 55 Ústavy vzťahuje sa na predsedu vlády a predsedu Snemu, ktorí sú členmi Štátnej rady ex offo.

3.   Paragraf 2 vyžaduje doplnenia v tom smere, že členstvo v Štátnej rade zaniká uplynutím funkčného obdobia, inkompatibilitou s poslaneckým mandátom a tým, že nastanú u členov Štátnej rady po jeho menovaní alebo vyslaní okolnosti, pre ktoré by nemohol byť vyslaný za člena Štátnej rady.

Ústavno-právny výbor rokoval o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky na zasadnutí 28. mája 1940 a zaujal k ním toto stanovisko:

ad 1. Paragraf 52 Ústavy dal Štátnej rade tak dôležitú právomoc v našom štátnom živote, že sa ona stane rozhodujúcim orgánom v mnohých otázkach životnej dôležitosti nášho štátu. Touto povahou Štátnej rady je automaticky daná potreba, aby sa stali jej členmi slovenskí štátni občania mimoriadnych kvalít, veľkých životných skúseností; tieto posledné možno nadobudnúť v prvom rade vekom, je preto podmienka dosiahnutia vyššieho veku u členov Štátnej rady odôvodnená. Z druhej strany treba uvážiť aj to, že sa vyskytujú aj osoby mladšie ako 35 ročné, ktoré s ohľadom na svoje vysoké mravné a duševné kvality môžu byť cenným členom Štátnej rady, preto ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem svoje usnesenie o záko-

ne Štátnej rade z 13. marca 1940 v ods. 2 § 1 zmenil tak, že ustanovenie o vekovej hranici neplatí pre členov vymenovaných prezidentom republiky.

Ústavno-právny výbor uznal potrebu prepracovať znenie ods. 2, § 1 stanovením podmienok, ktoré musí splniť osoba, ktorá sa má stať členom Štátnej rady a preto navrhuje Snemu, aby sa usniesol ohľadne odseku 2, § 1 na tomto znení:

"Za člena Štátnej rady možno vyslať slovenského štátneho občana, ktorý dosiahol 35. rok, nie je súdnym rozhodnutím pozbavený práva voľne disponovať svojim majetkom, nie je v konkurze ani pod vyrovnávacím pokračovaním a nie je odsúdený na stratu volebného práva. Ustanovenie tohto odseku o vekovej hranici neplatí pre členov vymenovaných prezidentom republiky".

Vo svojich pripomienkach žiada síce prezident republiky, aby sa obmedzenia ods. 2, § 1 vzťahovaly len na členov vysielaných, ale z odôvodnenia tejto čiastky pripomienok ide na javo, že má na mysli len odstránenie vekového obmedzenia u členov ním menovaných. Splnenie ostatných podmienok členmi menovanými a vysielanými je vecou celkom samozrejmou, lebo tieto podmienky sú takej povahy, že ich nesplnenie robí človeka nehodným na členstvo v Štátnej rade.

Ad 2. Zásadné ustanovenia o Štátnej rade obsahuje hlava V Ústavy. Zamýšľaný zákon je iba prevedením týchto ustanovení podľa odseku 2, § 57 Ústavy.

Už zo samej Ústavy dá sa bezpečne ustáliť, že členom Štátnej rady môže byť aj poslanec, ako to plynie z ustanovenia ods. 2, § 55 Ústavy, kde sa ustanovuje, že ak je členom Štátnej rady poslanec o jeho vydaní rozhoduje Snem. Pri správnom výklade tohto ustanovenia Ústavy neni možno dospieť k tomu záveru, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na predsedu vlády a Snemu, ktorí sú členmi Štátnej rady ex offo.

Vylúčením poslancov z členstva Štátnej rady bola by táto zásada porušená a to je neprípustné, lebo prevádzajúci zákon nesmie mať ustanovenia, ktoré by odporovaly hlave piatej Ústavy, obsahujúcej základné predpisy o Štátnej rade.

Ani z vecných dôvodov nie je účelné vylučovať poslancov z tejto funkcie, lebo

pevne verím, že i medzi týmito vždy budú osobnosti, ktorých účasť v Štátnej rade bude priamo žiaduca.

Ad 3. S ohľadom na pripomienky prezidenta republiky navrhuje ústavno-právny výbor Snemu, aby ako § 2 prijal toto znenie:

"Členstvo v Štátnej rade zaniká:

a)  ak nastane alebo sa dodatočne zistí skutočnosť, ktorá je prekážkou vyslania alebo vymenovania za člena Štátnej rady,

b)   odopretím prísahy (§ 53 Ústavy), c) vzdaním sa,

d)   pozbavením členstva (§ 3),

e)   odvolaním (§ 4),

f)    zrušením registrovania príslušnej strany,

g)   uplynutím funkčného obdobia Štátnej rady (ods. 1, § 54 Ústavy)".

Navrhuje ďalej ústavno-právny vybor Snemu, aby doplnil ods. 1, § 6 ustanovením, že funkčné obdobie Štátnej rady je trojročné.

Ústavno-právny výbor navrhuje, aby Snem vyniesol nové usnesenie a prijal návrh zákona o Štátnej rade podľa osnovy, ako je táto obsažená na prílohe terajšej zprávy ústavno-právneho výboru. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 14 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 14 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy vyborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove zákona o Štátnej rade.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Orlický.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie Snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 09. min. )