Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie.                                                                                 3. zasedanie.

Tesnopisecká zpráva

o 36. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 29. mája 1940.

Obsah:	Strana:
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3
Dovolenky	3
Došlé nariadenia s mocou zákona	3
Rozdaná tlač	3
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí	13
Zakľúčenie zasadnutia	13
Program:
1. Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zá-
kona o príplatkoch k úrazovým dôchodkom	4
Reč zpravodajcu Moru	4
Rozprava odpadá	5
Prvé hlasovanie o návrhu	5
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	5
Druhé hlasovanie o návrhu	5
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	5
2. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona
o úprave výkupu a odbytu domácej vlny	5
Reč zpravodajcu Turčeka	5

Rozprava odpadá	7
Prvé hlasovanie o návrhu	7
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	7
Druhé hlasovanie o návrhu	7
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	8
3. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu ústavného
zákona o Stálom výbore Snemu Slovenskej republiky	8
Reč zpravodajcu Dr. Vanču	8
Prikročenie k rozprave	9
Reč poslanca Dr. Hudca	9
Koniec rozpravy	12
Zpravodajca sa zriekol záverečného slova	12
Prvé hlasovanie o návrhu	12
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	12
Druhé hlasovanie o návrhu	12
Zpravodajca navrhuje opravu textu	12
Prijatie opraveného návrhu druhým hlasovaním	12
4. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o
zmenách obvodov okresných súdov v Nitre, v Prešove a v Se-
čovciach	12
Reč zpravodajcu Dr. Hudca	12
Rozprava odpadá	12
Prvé hlasovanie o návrhu	13
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	13
Druhé hlasovanie o návrhu Prijatie návrhu druhým hlasovaním	13
	13
Rezolučný návrh hlasovaním prijatý	13

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 41. min.

Prítomní:

Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil.

Zapisovatelia: Drobný, Germuška.

54 poslanci podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Ďurčanský, Dr. Fritz, Medrický, Dr. Pružinský, Sivák a Stano.                                                                          

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej.

Z kancelárie Snemu: I. tajomník Snemu Dr. Foltín a II. tajomník Snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr Sokol (zvoní):

Otváram 36. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci: Rudolf Schwartz, Pavol Florek a Vincent Boleček.

Dovolenky,

Dovolenku žiada od 1. do 15. júna 1940 pán poslanec Dr. Ing. Peter Zaťko.

Navrhujem v smysle ods. 4, § 2 rokovacieho poriadku, aby Snem žiadanú dovolenku udelil.

Kto súhlasí s týmto návrhom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Návrh je prijatý.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle ods. 3, § 44 Ústavy predložil Snemu tieto nariadenia s mocou zákona:

zo dňa 3. apríla 1940 číslo 93 Sl. z. o zákaze neodôvodneného zastavovania provozu židovských podnikov;

zo dňa 24. apríla 1940 číslo 111 Sl. z. o povinnom sbieraní odpadkov a

zo dňa 30. apríla 1940 číslo 112 Sl. z. o mimoriadnej jednorazovej výpomoci pre požívateľov invalidnej, starobnej, vdovskej a sirotskej provízie podľa zákona o poistení u banských bratských pokladníc.

Tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Tesnopisecké zprávy o 34. a 35. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Interpelácia poslancov Rudolfa Ča-

vojského a Jána Moru ministrovi vnútra vo veci miezd robotníkov v stavebnom podnikaní.

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o zmenách obvodov okresných súdov v Nitre, v Prešove a v Sečovciach.

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona o Stálom výbore Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o príplatkoch k úrazovým dôchodom.

Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave výkupu a odbytu domácej vlny.

Vládny návrh zákona o zriadení Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu.

Vládny návrh zákona o vydávaní trestných príkazov v pokračovaní pred okresnými súdmi. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona o účinnej ľútosti v úplatkárstve. Návrh prideľujem tiež výboru ústavno-právnemu.

Predseda Dr Sokol (zvoní):

Prikročíme k 1. bodu programu, ktorým je:

1. Zpráva sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o príplatkoch k úrazovým dôchodom.

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Mora.

Udeľujem mu slovo.

Zpravodajca Mora:

Slávny Snem!

Podstatou vládneho návrhu zákona o príplatkoch k úrazovým dôchodkom je zmena doterajšieho fakultatívneho nároku osôb, ktoré utrpely pred 1. júlom 1921 ťažké podnikové úrazy, na nárok zákonitý. Nároky zranených po 1. júli 1921 upravuje už iný zákon, a čo sa tohto týka, bude tiež čo najskôr treba uvažovať o zvýšení príjmovej hranice poistencov v ňom stanovenej a o prispôsobení úrazových dôchodkov k nej.

Sociálny a zdravotný výbor zaoberal sa návrhom zákona na zasadnutí dňa 21. mája 1940 a dôkladne ho prerokoval. Prišiel k poznaniu, že v určitom smere je nedostačujúci. Príplatky k úrazovým dôchodkom súbežne s doterajšou dvadsaťročnou praxou priznáva len osobám, ktoré pred 1. júlom 1921 utrpely vyslovene ťažké podnikové úrazy a nepriznáva ich tým, čo pred týmto dátumom utrpely úrazy ľahšie.

Podľa náhľadu sociálneho a zdravotného výboru aj ľahšie úrazy ako 41 2/3 °/o môžu mať za následok, keď aj nie úplnú stratu práceschopnosti, aspoň zmenšenú možnosť nájsť si zamestnanie. Mnohým z týchto zranených mohlo sa stať, že si práve pre utrpený podnikový úraz nemohli nájsť stálejšie zamestnanie a tak ani nadobudnúť nárok na starobný alebo invalidný dôchodok.

Sociálny a zdravotný výbor chce týchto invalidov práce zachrániť pred tým najhorším, čo môže človeka postihnúť, pred žobráckou palicou.

Preto § 1 vládneho návrhu doplnil tretím odsekom nasledovného znenia:

,,Za podmienok, uvedených v odseku 1 tohto paragrafu, možno príplatok k úrazovému dôchodu priznať aj tým dôchodcom, ktorých strata pracovnej schopnosti činí aspoň 25 %, keď dosiahli 60. rok svojho veku, sú nespôsobilí k zárobku a nemajú nárok na dôchod z titulu iného verejnoprávneho poistenia alebo zaopatrenia. "

Druhý paragraf vládneho návrhu doplnil sociálny a zdravotný výbor nasledovným 4. odsekom:

"Dôchodcom, uvedeným v ods. 3, § 1, možno podľa ich majetkových pomerov priznať príplatok do výšky Ks 100 mesačne. "

Táto zmena vyžiada si ročného nákladu okolo 130000 Ks; úrazový odbor Ústrednej sociálnej poisťovne bude môcť toto uhradiť z bežných prebytkov svojho hospodárenia.

Okrem menších štylárnych zmien doplnil sociálny a zdravotný výbor i poslednú vetu odseku 1, § 5 vládneho návrhu zákona slovami: ,,pokiaľ neprichádza do úvahy ustanovenie ods. 3, § 1. " Táto veta hovorí najprv o tom, že, ak strata pracovnej schopnosti klesne pod 412/3 %, treba dôchodcovi príplatok zastaviť., Na pohľad je to ustanovenie značne tvrdé, v skutočnosti nemá takmer žiadneho významu. Ide predsa o úrazy najmenej 20 rokov staré, ktoré sú už veľmi dávno s neodvolateľnou platnosťou ustálené. Sociálny a zdravotný výbor ponechal ju v texte zákona len na výslovnú žiadosť zástupcu ministerstva vnútra, prítomného na zasadnutí.

Dnes, keď likvidujeme následky starých úrazov, nebude od veci upozorniť na skutočnosť, že v poslednom čase podnikových úrazov, a to menovite úrazov smrteľných značne pribúda. Sme malý národ a práve preto ním musí záležať na živote a zdraví každého jedného. Musíme žiadať naše povolané úrady, aby všade prísne naliehaly na zachovávanie predpisov protiúrazovej zábrany; ak sa azda zistí, že tieto vzhľadom na technický vývoj zariadenia podnikov nie sú dostačujúce, treba ich doplniť a pomerom prispôsobiť. Jedna z našich úrazových poisťovní na svojich listových obálkach má toto pozoruhodné heslo: "Hlavným našim národným bohatstvom nie je pole, ani les, ani baňa, ani fabrika, ale človek a jeho práca. Práca človeka tým viac rozmnožuje majetok, čím je lepšie organizovaná. A práca je len vtedy dobre organizovaná, keď uvoľňuje tvorčie sily človeka, pozdvihuje jeho kultúru a neničí jeho zdravie. " Čo slovo, to nepopierateľná pravda. Verme, že práca raz bude organizovaná tak dokonale, že bude človeka len živiť a nie mrzačiť a zabíjať.

Ináš navrhujem, aby vládny návrh zákona o príplatkoch k úrazovým dôchodom a doplnkami sociálneho a zdravotného výboru slávny Snem ako odôvodnený a potrebný prijal. (Potlesk. )

Predseda Dr Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 9 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 9 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53, rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o príplatkoch k úrazovým dôchodom.

Zpravodajcom je pán poslanec Mora.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Mora: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave výkupu a odbytu domácej vlny.

Zpravodajcom je pán poslanec Teodor Turček.

Dávam mu slovo. Zpravdajca Turček: Slávny Snem!

Zákon o úprave výkupu a odbytu domácej vlny je dôležitý s národohospodárskeho hľadiska, lebo v prvom rade sleduje zvýšenie hospodárskej sily slovenského štátu. Aby sme mohli v plnej miere oceniť vyznam tohto zákona, musíme vychádzať zo skutočnosti, v ktorej sa Slovensko dnes nachádza.

Zákon sleduje podporovanie poľnohospodárskej výroby a zato musíme v prvom rade si uvážiť, ako je na Slovensku rozdelená poľnohospodárska plocha, ktorá je základom výroby poľnohospodárskej produkcie. Dnes sa javí roztriedenie poľnohospodárskej plochy podľa výroby takto: ornej pôdy je 1, 220. 000 ha, z celkovej poľnohospodárskej plochy teda 31,7 %, lúk je 317. 000 ha, z celkovej plochy teda 8, 2 %, pastvín je 593. 000 hektárov, čo je 141 % celkovej plochy, lesov je 1, 469. 000 hektárov, t. j. z celkovej plochy 38, 1 %, ostatnej pôdy je 343. 000 hektárov. Podľa tohto rozboru lúky a pastviny zaberajú 22 3 % celkovej poľnohospodárskej plochy, čo je temer jedna štvrtina celkovej poľnohospodárskej plochy. Táto plocha sa dá zužitkovať v prvom rade pomocou živočíšnej výroby. Tu prichádza do úvahy hlavne chov hovädzieho dobytka a oviec, pomocou ktorých tieto poľnosti sa dajú v prvom rade zužitkovať. Ale nie je len to cieľom, aby sme voľajakým spôsobom túto výmeru pôdy vedeli zužitkovať, musíme skúmať, v akom stave sa tieto plochy nachádzajú. Keď po tejto stránke skúmame akosť týchto plôch, prídeme k presvedčeniu, že tak lúčiny ako aj pastviny vyžadujú veľkých prác melioračných, aby sa mohly v akostí zlepšiť a aby imohly po stránke výnosovej lepšie obstáť. Ovšem tento cieľ docielime len tým spôsobom, keď zabezpečíme výrobe živočíšnej takú výnosnosť, ktorá roľníkov bude lákať, aby i po stránke akostnej tieto poľnohospodárske plochy upravili. Aby sme si mohli vec ujasniť a prísť

k niektorým riešeniam, musíme si uvedomiť, aké cesty nás môžu k tomuto konečnému, cieľu viesť.

Skutočnosť je tá, že nielen dnes, ale i v budúcnosti musí nám ísť o to, aby produkcia bola usmernená podľa domácej spotreby. Musia sa hľadať cesty, aby produkcia tendenciou prebytkovosti sa presunovala na taký druh výroby, kde sme odkázaní na dovoz.

Nechcem tu tvrdiť, že by bolo účelné do krajnosti sledovať vo výrobe smer úplnej sebestačnosti, lebo je potrebné udržať potrebný zahraničný obchod. Hospodársky život štátu budovaný na úplnej autarkii je veľmi škodlivý, či už s hľadiska zásobovania obyvateľstva, či už s hľadiska sociálneho, lebo ubieral by na pracovnej príležitosti v podnikoch, ktoré pracujú pre vývoz. Preto musíme a priori toto stanovisko zamietnuť.

Správna cesta je stredná, pri ktorej veľké výrobné prebytky majú sa presunovať na potreby odkázané prevážne na dovoz. Týmto sa docieli stabilita cenová, zabezpečí sa výnosnosť a istota podnikania.

Tento názor je najmä v terajšej dobe

opodstatnený, keďže pri preorientovaní sa

hospodárstva z liberalistického systému

na usmernené hospodárstvo zabezpečuje

v domácej výrobe ochranu pred neviazanou

zahraničnou konkurenciou.

Čo znamená ochrana domácej produkcie a to najmä v prvovýrobe pre štát a národ? Uvediem aspoň výťah z reči miestopredsedu medzinárodného poľnohospodárskeho sväzu, ktorú tento povedal na medzinárodnom kongrese poľnohospodár-

skom v Dražďanoch.

,,Štáty, ktoré chápaly význam roľníctva a jeho životnosť doplňovaly, súčasne zosilovaly životnosť svojho národa Štát, ktorý za lacné zásobovanie cudzozemskými potravinami obetoval svoj roľnícky stav, rýchle starnul a keď aj pomaly, ale iste strácal podklady hospodárskeho, sociálneho, duševného a umeleckého blahobytu a výkonnosti. Za zánikom roľníckeho stavu stojí sníženie populácie, starnutie národa, zánik energie a výkonnosti. Nijaký národ bez trestu nemôže zničiť svoj roľnícky stav."

Táto domáca ochrana sa dá účinne len u tých produktov prevádzať, ktoré nachá-

dzajú umiestenie na domácom trhu. U artiklov prevážne vývozných znamená to, veľké obete.              

Keď pod týmto zorným uhlom skúmame živočíšnu výrobu zistíme vysokú prebytkovosť v určitých jej odvetviach popri veľkej nesebestačnosti v niektorých druhoch živočíšnej výroby.

Aby sa predišlo veľkým obetiam, je nutné v prvom rade prispôsobiť domácu produkciu domácej spotrebe.

Ako som už na začiatku povedal: Pastviny ä lúky zaberajú 22.3 % celkovej poľnohospodárskej plochy na Slovensku. Tieto sa dajú zužitkovať len pomocou chovu hovädzieho dobytka a oviec.

Podívajme sa, v akom pomere je táto výroba jeden vedľa druhého. Zistíme, že u hovädzieho dobytka sme vysoko prebytkoví v mäsnej produkcii, ale v mlieku sme nesebestační a pri chove oviec domácu potrebu vlny vieme kryť podľa dôvodovej zprávy len 2.5-3 %. Je teda nutné, aby v tejto živočíšnej výrobe sa previedla určitá preorientácia, ktorá zabezpečí na jednej strane sníženie prebytkových artiklov, na druhej strane zvýšenie tých potrieb, ktoré domáca spotreba potrebuje. Toto sa

dá docieliť nie dekrétovaním, ale v prvom

rade vhodnou cenovou úpravou, ktorá cenová úprava sama láka producentov, aby podľa tohto sa preorientovali vo svojej produkcii. Ale úprava cenová len vtedy bude mať svoju silu lákajúcu, keď cenová úprava bude charakteru stabilného a keď producenti budú mať istotu, že cenovou úpravou sa nehľadí odstrániť len konjunkturálne nedostatky, ale cenovou úpravou sa hľadí na ďalšie časy zabezpečiť výnosnosť produkcie Predložená osnova o úprave výkupu a odbytu domácej vlny sleduje tieto tendencie a za to je jej význam s národohospodárskeho hľadiska vysoký.

Národohospodársky výbor pod týmto zorným uhlom rokoval o osnove zákona a keď previedol i niektoré zmeny, učinil to v týchto tedenciách, aby čím istejšie bola zabezpečená produkcia vlny.

Štylizácia ods 1, § 2 dáva voľnosť ministerstvu hospodárstva čo do vyberu vonkajšej formy obchodnej organizácie, ktorá má prevádzať vykup a distribúciu domácej vlny. Súčasne ale táto štylizácia dáva prednosť spoločnosti organizovanej na

princípoch myšlienky družstevnej. Totiž podľa odseku 3, § 2 je úloha tejto obchodnej organizácie diametrálne odlišná od obchodných spoločností. Jej povinnosťou je vyrovnávať protichodné záujmy medzi producentami vlny a medzi podnikmi spracujúcimi vlnu a nie vyhľadávať vlastné obchodné záujmy. Ide o to, aby producent vlny mohol dosiahnuť čo najvyššie ceny, čím sa sleduje zvyšovanie výroby domácej vlny, na druhej strane, aby tieto ceny vlnu spracujúce podniky veľmi nezaťažovali. Tento úkon sa dá docieliť len vtedy, ak obchodná organizácia bude vybudovaná nie na princípoch komerciálnych, ale družstevno-altruistických. Pravda, táto prepotrebná racionálnosť sa len tak dá zabezpečiť, keď sa nebude musieť budovať nový aparát k tomuto novému cieľu, to jest, keď sa nová úprava zapojí do jestvujúcej už niektorej organizácie. Ak berieme do úvahy, že treba vykonávať ku dňu 31. marca každoročne odhad vlny, musíme mať na zreteli tak rozvetvenú organizáciu, ktorej šírka dáva záruku čo len približnej presnosti odhadu. So zreteľom na túto okolnosť obchodná organizácia, ktorá by sa len na tento účel mala nanovo zriadiť, musela by vybudovaná byť na širokom základe a podstatne by výkup a distribúciu zdražila tak na úkor producenta vlny, ako aj na úkor priemyslu spracujúceho vlnu. Tým by sa primárny cieľ, ktorý osnova zákona sleduje, podstatne zvrátil.

V národohospodárskom výbore bolo rokované aj o tom, aby v záujme veci bola výkupom a distribúciou vlny poverená už jestvujúca družstevná organizácia, ktorej rozvetvenosť by zabepečovala účelné a cieľuprimerané prevedenie tejto úlohy. Správnosť tohto stanoviska potvrdzuje aj vyhláška ministerstva hospodárstva zo dňa 12. apríla tohto roku, v ktorej sa hovorí toto:

"Ministerstvo hospodárstva poveruje Sväz hospodárskych družstiev a verejných obilných skladíšť v Bratislave výlučným výkupom domácej jarnej vlny v roku 1940. "

Všetky tieto dôvody viedly po dlhej debate národohospodársky výbor k tomu, aby prvú vetu ods. 2, § 2 vynechal. Tým bola daná ministerstvu hospodárstva voľnosť ohľadne poverenia takej organizácie,

ktorá predošlé spomínaným úlohám najlepšie vyhovie.

Podľa § 3 zriaďuje sa pri ministerstve hospodárstva vinárska komisia na vykonávanie niektorých úloh podľa tohto zákona. Vládna osnova určila, že spoločnosť (družstvo) má mať v komisii jedného zástupcu s hlasom poradným. Národohospodársky výbor toto pozmenil z toho dôvodu, že vinárska komisia bude hlboko zasahovať do prevádzania zákona. Zástupca spoločnosti musí mať rovnaké práva so zástupcami producentov a zástupcami podnikov na spracovanie vlny, aby bola možnosť čím rýchlejšie odstrániť protichodné záujmy.

V ďalších paragrafoch uvedené zmeny sú čisto formálneho a štylárneho rázu, ktoré zvláštneho odôvodnenia nepotrebujú.

Národohospodársky výbor osnovu zákona ako dôležitú osnovu národohospodársku navrhuje k uzákoneniu. (Potlesk. )

Predseda Dr Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 10 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 10 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Drahé hlasovanie o osnove zákona o úprave výkupu a odbytu domácej vlny.                            

Zpravodajcom je pán poslanec Turček

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Turček: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní. Predseda Dr. Sokol (zvoní): Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona o Stálom výbore Snemu Slovenskej republiky.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Miloš Vančo.

Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Vančo: Ctený Snem!

V legislatívnej organizácii exkluzívnosť snemu patrí už len minulosti. Zrýchľovanie hospodárskeho života a všetkých sprievodných zjavov strhávalo so sebou aj práce snemu. Už v druhej polovici XIX. storočia vypomáhalo sa tým, že legislatíva vynášala len rámcové zákony a v nich splnomocňovala vlády vybavovať nariadením veci, ktoré ináč by boly vyžadovaly riešenie zákonom, no pre podružnú významnosť, alebo často pre složitosť látky boly nepríležité na normálne parlamentárne vybavenie.

Toto boly vládne nariadenia zo zákonného splnomocnenia ako náhrada za zákon.

Udalosti posledných rokov ešte stupňovaly rýchlosť vývinu a priniesly so sebou predtým nebývalý a neslýchaný zjav, že totižto vlády si vyžiadaly všeobecné splnomocnenie zákonné od legislatívy nariadeniami vybavovať veci, ktoré by ináč podľa závažnosti boly bezpodmienečne vyžadovaly vybavenie zákonom, ale pri ktorých nedostávalo sa času na takéto normálne riešenie. I keď sa tu vylučovaly niektoré veci, ako zmenenie ústavy, alebo valutové veci atď., aj tieto nesporé výnimky len toľko dokazovaly, že život vyviňuje

sa rýchlejším tempom, ako by normálna legislatíva stihla v riadnom čase vybavovať všetky úlohy, ktoré jej prinášaly často neočakávané zvraty vývinu.

Naša Ústava už počítala s touto nutnosťou, lebo v § 44 prijala ustanovizeň nariadení s mocou zákona, vyberúc z tohto odvetvia noriem veci, ktoré patria do výlučnej právomoci Snemu, alebo ktoré podľa Ústavy má upraviť zákon a postaviac kautelu, že platnosť tejto normy je podmienená podpisom väčšiny členov vlády a podpisom prezidenta republiky.

Keď z tohto stanoviska sa dívame na ustanovizeň Stáleho výboru Snemu, vidieť musíme v ňom len časove a vecne dokonale odôvodnenú náhradu za Snem. Je to z Ústavy bývalej Česko-Slovenskej republiky recipovaná ustanovizeň, u nás týmto vládnym návrhom ústavného zákona analogicky vybudovaná, ale v každom ohľade odôvodnená.

Veď keď pri zasedajúcom a normálne pracujúcom Sneme dnes pociťuje sa potreba vládnych nariadení založených na zákonnom zmocnení, ba ešte aj potreba nariadení s mocou zákona založených na § 44 Ústavy, tak svrchovane tým dokazuje sa potreba Stáleho výboru Snemu, ktorý v čase od rozpustenia Snemu alebo od uplynutia jeho volebného obdobia až do sostavenia nového Snemu má robiť neodkladné opatrenia, ináč vyhradené Snemu.

Tento Stály výbor je konštruovaný vlastne ako pracovný výbor Snemu, delegovaný vybavovať návrhy vlády vo veciach právnych, justičných, hospodárskych, finančných atď.

Nie je to však výbor Snemu na vykonávanie vrcholných politických agend, ako je: zvoliť prezidenta, meniť a doplňovať Ústavu, obžalovať prezidenta republiky, obžalovať predsedu a členov vlády, volať vládu alebo jej členov na politickú zodpovednosť a vykonávať kontrolu nad nariadeniami s mocou zákona podľa ods. 2, § 44 Ústavy. Všetko toto je z pôsobnosti Stáleho výboru vylúčené a ostáva nezmenené v pôsobnosti Snemu. Týmto porovnávaním znázorňuje sa parcielný a časove výpomocný význam Stáleho výboru voči Snemu. Opatrenia Stáleho výboru majú normotvorný význam zákona. Prezidentovi republiky patrí tu právo absolútneho véta, ktoré môže vykonávať aj mlčky a to takým spôsobom, že opatrenia Stáleho vý-

boru za 15 dní nepodpíše a tým upraví toto opatrenie na vybavenie snemové.

Kautely Ústavy a ústavných zákonov podľa ods. 1, § 97 obmedzujú opatrenia Stáleho výboru, ako je to analogicky platné aj na obyčajné zákony. Kognícia ústavného senátu podľa ods. 1, § 98 Ústavy je tu práve tak prístupná ako aj na obyčajné zákony. Uvádzam toto všetko, aby som poukázal, že opatrenia Stáleho výboru v normotvornom účinku padajú pod totožné posúdenie ohľadom platnosti ako obyčajné zákony, a to najmä v pomere k Ústave a všetkým ústavným zákonom.

Stály výbor Snemu je tiež v svojom spôsobe garanciou Ústavy a preto ustanovuje sa tu, že Snem musí tento výbor zvoliť najneskoršie na treťom zasadnutí. A tak prípadným rozpustením Snemu sotva možno vyhnúť sa a obísť Stály výbor, ktorý vlastne k slovu prichodí vtedy, keď Snem nezasedá, a tu mu patrí táto normotvorná funkcia v rámci vládnych návrhov až do ustavenia nového Snemu.

Odporúčam tento návrh ústavného zákona prijať, lebo v každom smere zodpovedá duchu a ustanoveniam našej Ústavy. Ináč javí sa dokonalým orgánom normotvorným pre praktickú potrebu a politicky netanguje rušive ani inštitúciu prezidenta republiky, ani inštitúciu vlády a primerane priraďuje sa k funkcii Snemu. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Teraz prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane ,,za" pán poslanec Dr. Anton Hudec.

Dávam mu slovo.

Poslanec Dr. Hudec:

Slávny Snem!

Zpravodajca ústavno-právneho výboru podal vám zprávu o zákone o Stálom výbore Snemu Slovenskej republiky, ktorý je označený ako zákon ústavný.

Hoci som členom ústavno-právneho výboru a zúčastnil som sa rokovania o tomto ústavnom zákone, dnes nehovorím tu za výbor ústavno-právny, nehájim jeho stanovisko zpravodajcom vyložené, ale hovorím bez zreteľa na usnesenie tohto výboru, čiste z vlastného presvedčenia za vládnu osnovu ústavného zákona o Stálom výbore Snemu Slovenskej republiky a to ako člen celkového kolégia zákonodarného sboru nášho štátu.

My všetci dobre sme si vedomí toho, že všetka zákonodarná moc pre celé územie Slovenskej republiky prislúcha podľa § 6 Ústavnej listiny výlučne Snemu; podľa toho Snem je najvyšším ústavným činiteľom a zodpovedne jeho postaveniu v štátnom živote dostalo sa mu vhodného zaradenia aj v Ústave, t. j. na čelnom mieste. Z tejto zásady, vyslovenej v Ústavnej listine, nedala by sa očakávať žiadna možnosť presunu tak dôležitej kompetencie Snemu na orgán iny. Niet pochybností, že najideálnejším a najzdravším by bolo, aby moc zákonodarnú a dozor nad vládnou mocou v štáte vykonával vždy a jedine Snem, ktorý je vrcholnou inštitúciou vôle národa, pozná potreby a ťažkosti ľudu, lebo je s ním prostredníctvom svojich členovposlancov v bezprostrednom a stálom kontakte.

Teda zásadou je, že Snem Slovenskej republiky vykonáva všetku moc zákonodarnú a dozor nad mocou vládnou; lenže z vlastnej skúsenosti, keď aj nie ešte z vlastnej praxe zákonodarného pôsobenia nášho Snemu, predsa vieme, že môžu nastať rozličné okolnosti a prekážky, kedy parlament svoje úlohy nebude môcť plniť a splniť. A na takéto prípady myslela už aj Ústavná listina v § 30. Už tento predpis Ústavy presunúva pôsobnosť Snemu v čase od jeho rozpustenia alebo uplynutia jeho volebného obdobia až do ustavenia nového Snemu na osobitný výbor Snemu, pričom výnimky a podrobnosti má určiť ústavný zákon. Týmto ústavným zákonom má sa stať dnes predložená jeho vládna osnova upravená príslušnými výbormi. Naväzuje teda dnešný návrh zákona na citované miesto Ústavy, keď v § 2 určuje, že pôsobnosť Snemu v prípade jeho zahatenia vo vykonávaní úloh bude vykonávať Stály výbor Snemu. Pamätá teda už Ústava na to, aby náš štát počas rozpustenia Snemu a po uplynutí volebného obdobia Snemu a do ustavenia Snemu nového nezostal bez závožného ústavného činiteľa, ale dostal dočasne náhradu za Snem v zamýšľanom osobitnom výbore.

Túto náhradu, tento surogát za Snem, dáva nám predložený návrh zákona vo forme Stáleho výboru Snemu Slovenskej republiky. Po dobu, v § 1 návrhu zákona uvedenú, Stálemu výboru Snemu je sverené zastupovanie Snemu ako takého. Kompetencia Stáleho výboru Snemu je teda vy-

medzená všeobecnou klauzulou. Je všeobecná podľa § 1 vládnej osnovy, lebo výbor je príslušný vo všetkých, veciach patriacich do zákonodarnej a správnej pôsobnosti Snemu. Táto zásada všeobecnej pôsobnosti je však prelomená vo dvoch smeroch.

Prelomená je paragrafom 1 vládnej osnovy, podľa ktorého Stály výbor Snemu je oprávnený robiť opatrenia, avšak len, neodkladné, ale aj také, ku ktorým by bolo inak treba zákona. Tu teda všeobecný okruh kompetencie je obmedzený iba neodkladnosťou a podľa toho patriť budú do kompetencie výboru aj dôležité funkcie vládne, ak dôjde k demisii vlády, keď niet ani prezidenta republiky.

Kompetencia stáleho výboru Snemu je obmedzená ďalej paragrafom 5 vládnej osnovy. Paragraf 5 totiž vylučuje vôbec z pôsobnosti Stáleho výboru veci, ktoré sú taxatívne vypočítané. To znamená, že opatrenia v tomto smere nemohol by Stály výbor Snemu vykonať ani vtedy, ak by sa ukazovaly neodkladnými. Obstaranie týchto záležitostí je vyhradené výlučne a bezpodmienečne Snemu, teda aj vtedy, ak by takéto opatrenie bolo neodkladné. Sú to záležitosti, ktoré sú vypočítané v § 5 vládnej osnovy, a to voľba prezidenta republiky, zmena alebo doplnenie Ústavy a ústavných zákonov, obžaloba prezidenta republiky, obžaloba predsedu vlády alebo jej členov, volanie vlády na zodpovednosť, volanie členov vlády na zodpovednosť a konečne právo podľa ods. 3, § 44 Ústavy. Z týchto vidno, že sú to veci, ktoré sa dotýkajú hlboko štruktúry štátu, jestvujúcej Ústavy a vážnych politických problémov. Právom preto sú vyhradené samému Snemu.

Je len vítané Snemu, ktorý je vďačný slovenskej vláde, že jej osnova ani sa nepokúšala o nejaké zmocnenie pre seba k neokladným opatreniam podľa § 1. Tým vláda slovenského štátu dokumentovala a dokumentuje, že nechce a nehodlá čokoľvek činiť mimo zákon, alebo dokonca proti zákonu. Vedúcou myšlienkou vlády pri osnove zákona bola, aby ona mala v každej chvíli po ruke zákonný orgán, ktorý by jej umožnil urobiť neodkladné opatrenia aj pre ten prípad, keby pre ne bolo treba zákona.

Tejto myšlienke vyhovuje aj predložený text osnovy ústavného zákona o Stálom

výbore Snemu, ktorý po uzákonení podstatne doplní v tomto smere Ústavu nášho štátu a zaručí zákonný a nerušený jeho chod v zamýšľanom smere. Preto zamýšľaný zákon o Stálom výbore Snemu má byť zákonom ústavným.

Ako som už uviedol, Stály výbor Snemu je náhradou, je surogátom za zákonodarný Snem. Ak máme dať Stálemu výboru tak veľkú moc a tak vážnu možnosť zasahovania do štátneho života po stránke tvorenia občianstva zaväzujúcich noriem, musíme mať dostatočné garancie, že Stály výbor Snemu túto svoju moc nezneužije a zneužiť ani nemôže. Podľa môjho skromného názoru pre tieto obavy niet ani príčin, ani podkladu, lebo členov Stáleho výboru Snemu volí sám Snem, volí ich z radov svojich poslancov. Ak poslancom záleží na správnom a riadnom chode štátneho života a na dobrom mene a prestíže Snemu, ktorého sú členmi, iste použijú danú im moc len pre dobro svojho štátu a pre plnenie úloh výlučne a v prospech jeho. Musíme preto V Stálom výbore mať aj notnú dávku dôvery.

Ako som už povedal, členov Stáleho výboru volí Snem. Teda Snem sám má v rukách výber kvality osôb, lebo voľbou 12 členov a 12 náhradníkov má možnosť vyslať do neho ľudí jak po stránke odbornej, tak aj po stránke štátnej spoľahlivosti celkom spoľahlivých. Mohlo by sa stať, že onemocnením alebo trvalým zaneprázdnením členov výboru a zaradením-náhradníkov za nich nastane preskupenie síl pre ten alebo onen smer alebo obor. Na túto otázku pamätá už osnova upravená ústavno-právnym výborom, lebo vylučuje možnosť tohto presunutia. Paragraf 2 má ustanovenie, že každý člen má svojho vlastného - hneď pri voľbe určeného - náhradníka, ktorý bude kráčať v intenciách čle-. na, ktorého zastupuje. Taktiež tomuto cieľu slúži aj ustanovenie odseku 2 tohože paragrafu o doplňujúcej voľbe náhradníkov, ak by sa totižto miesto náhradníka uprázdnilo.

Ďalšou garanciou pre nezneužitie činnosti Stáleho výboru je, že neodkladné opatrenia Stáleho výboru Snemu možno vyniesť len na návrh vlády. Vláda je tu iniciátorom a tým aj účinným kontrolným orgánom nad činnosťou výboru a naopak, podané návrhy vlády na neodkladné opa-

trenia skúma zas Stály výbor Snemu. Je tu teda vzájomná kontrola.

Ďalej podľa odseku 3, § 7 podpisuje opatrenie Stáleho výboru prezident republiky. Ak prezident republiky opatrenie Stáleho výboru nepodpíše, nestane sa toto normou a nemôže byť ani publikované, iba žeby predmet opatrenia upravil po svojom sídení sa sám Snem. To znamená, že opatrenia Stáleho výboru podliehajú absolútnemu vetu prezidenta republiky, hoci pri zákonoch vynášaných Snemom má prezident podľa § 26 Ústavy iba véto suspenzívne. Kontroluje teda a tým aj zaručuje správny chod činnosti Stáleho výboru aj prezident republiky ako ústavný činiteľ štátu.

K platnosti neodkladného opatrenia je konečne treba, aby bola vyhlásená podľa § 29 Ústavy, teda tak, ako zákon. Týmto predpisom odseku 1, § 7 navrhovanej osnovy je teda zaručená kontrola činnosti Stáleho výboru Snemu aj širokou verejnosťou, čo zaiste a nie v najposlednejšom rade má rozhodne vplyv na správny chod činností Stáleho výboru.

Dôsledkom týchto garancií sú teda naprosto vylúčené a bezpredmetné obavy, žeby činnosť výboru mohla byť zneužitá na úkor práv zákonodarného Snemu samého.

Je záhodno nadhodiť a nutno uvážiť otázku, akú povahu majú mať neodkladné opatrenia Stáleho výboru Snemu a či je správny názor osnovy v tomto smere prijatý aj ústavno-právnym výborom.

Odsek 1, § 7 osnovy zákona hovorí, že "opatrenie výboru v obore normotvornom má moc zákona". Teda podľa osnovy slávnemu Snemu predloženej opatrenia výboru sú zákonmi. Nie je to snáď preceňovanie síl a kvalít výboru, počtom tak malého kolégia, aby jeho opatrenia stály sa zákonmi? A či by snáď nestačilo, aby takého opatrenia maly povahu púhych nariadení?

Podľa môjho skromného názoru je textácia osnovy aj v tomto smere správna. Výbor predsa upravovať bude len neodkladné a naliehavé potreby štátu a je preto treba, aby tieto potreby upravené boly pevnou normou zákona. Ak by totižto opatrenia Stáleho výboru maly iba moc púhych nariadení, mohol by kde-ktorý sudca skúmať platnosť opatrení i po stránke meritórnej podľa § 71 Ústavy a mohol by s prípadu na prípad vysloviť i neplatnosť

takéhoto opatrenia Stáleho výboru a znemožniť tak cieľ jeho vydania v praxi. Je preto celkom a jedine správne to riešenie, že opatrenia Stáleho výboru majú moc zákona, lebo bolo by nebezpečné vydať platnosť tak dôležitých zákonov vo vážnej a naliehavej dobe tomuto právu a tejto, milosti - či nemilosti sudcov.

Paragraf 54 ústavy bývalej Česko-Slovenskej republiky dával opatreniam výboru dočasnú moc zákona. To znamenalo, že tieto opatrenia mohly stratiť neskoršie platnosť, ak sa splnily či nesplnily určité predpoklady. Mohly byť prehlásené takéto opatrenia za neplatné ústavným súdom alebo derogovalo im samé Národné shromaždenie tým, že ich dodatočne neschválilo. Toto a takéto ustanovenie predložený návrh vládnej osnovy zákona nemá a podľa neho opatrenia Stáleho výboru sú zákonmi rázu trvalého. Toto riešenie osnovy je tiež prijateľné preto, lebo ustanovenie § 54 ústavy bývalej republiky Československej malo iba ten cieľ, aby bola kontrolovaná činnosť Stáleho výboru a aby v prípade jej závadnosti boly vadné opatrenia zrušené. Takéto ustanovenie v našom prípade nie je ani potrebné, lebo správny chod Stáleho výboru Snemu je zaručený už skutočnosťami a ústavnými činiteľmi celkom bezpečne, ako som už uviedol prv.

Toľkoto by som mal k návrhu ústavného zákona o Stálom výbore Snemu. Nebude a nemôže ani byť nikomu sporné, že Stály výbor čo do existencie, aj čo do jeho kompetencie, jako ústavná inštitúcia je nezbytne potrebný a je najvyšší čas, aby sa predložená osnova uzákonila. Bude to iste nový pilier v ústavnom a politickom budovaní štátu nepostrádateľný.

Sdieľam ten názor, že predložená osnova zákona plne vyhovuje a vyhovovať bude aj osnovou zákona zriadený Stály výbor Snemu, ktorý splní svoje poslanie.

Zo srdca prajem a primlúvam sa o to aj u vás, slávny Snem, aby Stálemu výboru nášho Snemu pri jeho ťažkej a zodpovednej činnosti dal Všemohúci svoju milosť a požehnal jeho snahe a práci pre náš slovenský národ.

Napokon pripojujem sa k návrhu pána zpravodajcu ústavno-právneho výboru a s najlepším vedomím a svedomím odporúčam vám, aby ste osnove ústavného zákona vám predloženej podľa 176. zprávy

výborovej dali ústavné schválenie. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Vančo.

Zpravodajca Dr. Vančo:

Zriekam sa slova.

Predseda Dr. Sokol:

Pán zpravodajca sa zriekol slova, preto nasleduje hlasovanie.

Podľa ods. 2, § 21 Ústavy k usneseniu o ústavnom zákone je potrebná prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a 3/5 väčšina prítomných.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 12 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 12 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu ústavného zákona podľa zprávy výborovej Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove ústavného zákona o Stálom výbore Snemu Slovenskej republiky.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Vančo.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Vančo: Zmeny sú. Ctený Snem!

V § 3 je tlačová chyba, je napísané: "Výbor trvá až do vyvolania nového výbo-

ru podľa odseku atď.". Je zreteľné, že je to len tlačová chyba; má tam byť "vyvolenia", no, nakoľko predsa "vyvolenie" a "vyvolanie" sú dva rozličné termíny technické, odporúčam, aby sa toto osobitným pozmeňovacím návrhom riadne vybavilo. Odporúčam, aby v konečnom texte bolo slovo "vyvolenie" miesto slova "vyvolanie".

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Pán zpravodajca navrhuje opraviť text § 3. Namiesto slova "vyvolanie" má byť "vyvolenie".

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou ústavného zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom s opravou, ktorú navrhol pán zpravodajca, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu ústavného zákona aj pri druhom hlasovaní Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou a s opravou, ktorú v § 3 navrhol pán zpravodajca.

Týmto je vybavený 3. bod programu. Nasleduje posledný bod, ktorým je:

4. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o zmenách obvode v okresných súdov v Nitre, v Prešove a v Sečovciach.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Anton Hudec.

Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Hudec: Slávny Snem!

V dôsledku viedenského rozsudku o úprave územných zmien v pomere k Maďarsku stratily viaceré obce na Slovensku svojho zákonného sudcu, svoj doterajší súd. Tieto obce a ich obyvateľstvo nemohlo ale ostať bez ochrany súdnej a preto vyhláškou prezídia bývalého Hlavného súdu v Košiciach, evakuovaného do Levoče, zo dňa 10. novembra 1938 číslo prez 19.141/3/1938 na vybavovanie súdnej agendy boly delegované: Okresný súd v Prešove pre obce: Boliarov, Kecerovské Kostolany, Kecerovský Lipovec, Mudrovce a Opínu; Okresný súd v Sečovciach pre obce: Ďurdošík a Trsťany a vyhláškou prezídia Hlavného súdu v Bratislave zo dňa 19. septembra 1939 číslo prez. 20.854/3a/

1939 Okresný súd v Nitre pre súdnu agendu obce Degeš.

Takýto je i dnešný faktický stav, lebo delegované súdy i dnes judikujú výšmenovaným obciam.

Nariadením vlády číslo 45/1938 Úradných novín bola však súdna príslušnosť uvedených obcí zmenená tak, že miesto delegovaného Okresného súdu v Prešove nastúpil Okresný súd v Sečovciach a naopak, namiesto Okresného súdu v Sečovciach Okresný súd v Prešove. Toto je právny stav dnešný, ktorý nikdy nebol uvedený do života a ktorý je teda v rozpore so stavom skutočným.

Menované obce žiadajú, aby príslušnosť určená vládnym nariadením bola zrusená a aby obnovená bola príslušnosť, určená horecitovanými vyhláškami prezídií hlavných súdov. Vláda chce vyhovieť tejto požiadavke, ktorá sa javí so stanoviska komunikačných pomerov, hospodárskej gravitácie a administratívneho zadelenia obcí opodstatnenou.

Navrhovaným zákonom netvorí sa teda fakticky nič nového, ale uvádza sa iba trvajúci stav skutočný do súladu so stavom právnym z dôvodu oprávneného záujmu obyvateľstva dotyčných obcí, ktorý je súrny a nemožno s ním viacej odkladať.

Bolo by len vítané, aby naša vysoká vláda predložila dľa rezolúcie ústavnoprávneho výboru návrh zákona o úprave súdnej príslušnosti aj ostatných obcí v shode s administratívnymi obvodmi a to jednotný návrh zákona čím prv, lebo úprava súdnej príslušnosti týchto obcí je tiež veľmi naliehavá.

Navrhujem vám, Slávny Snem, aby ste predložený návrh zákona o zmene obvodov okresných súdov v Nitre, v Prešove a v Sečovciach tak, ako ho obsahuje 175. zpráva ústavno-právneho výboru, uzákonili. Zároveň navrhujem vám, aby ste si rezolúciu ústavno-právneho výboru, pripojenú k tomuto návrhu zákona, tiež osvojili. (Potlesk. )

Predseda Dr Sokol (zvoní): K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usná-

šať.

Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa výborovej zprávy.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne, ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo Snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý ráz tiež

na tomto zasadnutí.

Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove zákona o zmenách obvodov okresných súdov v Nitre, v Prešove a v Sečovciach.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. Hudec.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Hudec: Nie.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju Snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá je pripojená k výborovej zpráve.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu podľa usnesenia predsedníctva svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 11. hod. 46. min. )