Snem Slovenskej repubIiky 1940

1. volebné obdobie.                                                                                3. zasedanie

Tesnopisecká zpráva

o 33. zasadnutí snemu Slovenskej republiky vo Bratislave v štvrtok 25. apríla 1940.

Obsah:
	Strana:
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia	2
Ospravedlnenie neprítomnosti	2
Rozdaná tlač	2
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí	6
Zakľúčenie zasadnutia	6
Program:
1. Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o pripomienkach prezidenta republiky k osnove zákona o židovských
podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch	2
Reč zpravodajcu Dr. Huťku	2
Reč zpravodajcu Beňáka	5
Rozprava odpadá	5
Prvé hlasovanie o návrhu	6
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	6
Druhé hlasovanie o návrhu	6
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	6

Zasadnutie otvorené o 11. hod. 45. min. Prítomní:

Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštíl. Zapisovatelia: Husárek, Šrobár, 41 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Z kancelárie snemu: I. tajomník snemu Dr. Foltín a II. tajomník snemu Dr. Čelko.

Predseda Dr. Sokol (zvoní): Otváram 33. zasadnutie snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítom-

n o s t i.

                                         

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni

poslanci Šimko, Dr. Tvrdý a Mora.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdalo upozornenie predsedníctva podľa ods. 2, § 19 rokovacieho poriadku.

Na programe je:

Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o pripomienkach prezidenta republiky k osnove zákona o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch.

Začneme rokovať.

Zpravodajcom za výbor ústavno-právny je pán poslanec Dr. Matej Huťka, za výbor národohospodársky pán poslanec Štefan Beňák.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ustavno-právny, pánu poslancovi Dr. Huťkovi.

Zpravodajca Dr. Huťka:

Slávny snem!

Vyriešenie židovskej otázky v hospodárskom živote našej republiky po stránke zákonodarnej dostáva sa dnes do konečného štádía. Pod ideovom, historickom, štatistickom, rozumovom a praktickom odôvodnení zákona o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch, ktoré boly podané snemu dňa 29. februára 1940, by som ešte v krátkosti vystihol tieto závery, podľa ktorých treba židovskú otázku na Slovensku posudzovať.

Židovská otázka je v prvom rade politická otázka. Vychádzajúc z ideových základov našej republiky, vytýčeného programu našej vlády, požiadaviek najširších vrstiev slovenského a kresťanského obyvateľstva nášho štátu a konečne prispôsobujúc sa politike všetkých susedných národov a štátov v židovskej otázke, politický režim priamo diktuje vyriešiť tuto otázku. Keby sme židovskú otázku vylučne len po stránke politickej chceli vyriešiť a nehľadeli by sme na iné, ako na jej politickú povahu, by sa to dalo previesť jedným úderným revolučným prerezom, tabulou rásou, bez ohľadu na akékoľvek následky.

Židovská otázka je ale aj otázkou veľmi dôležitého hospodárskeho významu a dosahu. Hospodársky život je citlivý organizmus, ktorého každá porucha môže znamenať veľkú škodu, ba aj zánik hospodárskych jednotiek. A nakoľko tieto hospodárske jednotky organicky súvisia, pri vyriešení židovskej otázky sa nesmie pripustiť, aby naše národné hospodárstvo malo utrpieť alebo mohlo utrpieť škody a ujmy.

Očistenie hospodárskeho života od židov sa musí diať tak, aby jestvujúce hospodárske podniky nezanikly, neoslably, aby boly provozované v ďalšom ich rozsahu a zostaly prameňmi daní a verejných dôchodkov.

Na druhej strane ale má sa umožniť a uskutočniť presun týchto podnikov zo židovských rúk do rúk slovenských a kresťanských. Musí to byť teda operácia, pri ktorej podnik nielen že nepodľahne, ale z ktorej vyjde ozdravený a obnovený. Na toto potrebujeme v prvom rade spôsobilých, súcich, zapracovaných, potrebné

znalostí a vedomostí ovládajúcich pracovitých a poctivých ľudí. Pokiaľ sme v stave hospodárske podniky takýmto ľuďom odovzdať, šťastlive vyriešime židovskú otázku aj po stránke hospodárskej, i keď títo noví prejímatelia nebudú kapitálove rovní s prevoditeľmi. Pravda, je prirodzené, že kapitálová otázka pri preberaní židovských podnikov vždy bude hrať tiež veľmi dôležitú úlohu. Som toho skromného náhľadu, že problém kapitálu, potrebného na prevzatie židovských podnikov bude treba prv-neskôr vyriešiť. Potrebné to bolo v Nemecku aj v Maďarsku, kde sa zriadil takzvaný osamostatňovací fond cieľom umožnenia samostatných hospodárskych existencií kresťanských. Po takomto fonde sa volá aj na Slovensku pod názvom arizačného fondu. Okamžité zriadenie takéhoto fondu narážalo však na také prekážky, že sa muselo od neho nateraz upustiť.

Po stránke hospodárskej treba teda uviesť súlad politiky s vitálnymi záujmami nášho hospodárskeho a finančného života, čo nám zase prikazuje rozumné praktické prevádzanie chystaného zákona. Mohol by som to tak vyjadriť, že ľudia dostali do svojich rúk hospodárske pozície nie jedným revolučným aktom, uno ictu, ale akousi radikálnou a agresívnou evolúciou. Tak musíme aj my očistenie hospodárskeho života od židov previesť radikálnou devolúciou, lepšie rečeno depuráciou. Je preto úplne správne odôvodnenie vládneho návrhu zákona o židovských podnikoch, podľa ktorého konštatuje sa potreba, aby hospodársky život prešiel do rúk kresťanských a i keď doterajší stav nedovoľuje úplne odstránenie vlivu židovstva na slovenský hospodársky život, treba sa postarať aspoň o postupné preberanie hospodárskych hodnôt a funkcií od terajších židovských majiteľov, to jest prevádzať takzvanú arizáciu pod ktorou rozumieme činnosť majúcu za cieľ obmedzenie neúmerného počtu židov v hospodárstve.

Židovská otázka je konečne aj veľmi dôležitou právnou otázkou. Jej vyriešenie po stránke právnej dotýka sa všetkých hlavných inštitúcií nášho právneho poriadku a vôbec zásady právnej spravodlivosti a slušnosti, ktoré sú a musia byť piliermi každého usporiadaného štátu a najmä kresťanského štátu.

V krátkosti musím uviesť i to, prečo sa dostáva zákon o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch znovu pred snem.

Snem Slovenskej republiky na 27. zasadnutí dňa 29. februára 1940 sa usniesol na zákone o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch.

Prezident Slovenskej republiky, použijúc právo dané mu § 26 Ústavy, vrátil toto usnesenie snemu na nové rokovanie s pripomienkami. Tieto pripomienky sú:

1.    Prevedenie zákona treba umožniť zriadením fondu, aby bolo umožnené preberanie podnikov a aby bol pomocou tohto fondu umožnený riadny chod prevzatých podnikov. Ak by zriadenie takéhoto fondu narážalo na ťažkosti, aspoň to treba umožniť, aby likvidačná hodnota prevzatého podniku mohla byť prejímateľom splácaná prevoditeľovi v primeraných splátkach. Pri tom treba rozoznávať medzi nevyrovnanými požiadavkami veriteľov prevoditeľa a zvyškom, ktorý pripadne terajšiemu vlastníkovi.

2.   Zodpovednosť prejímateľa voči veriteľom treba obmedziť po výšku likvidačnej hodnoty.

3.    Podľa ods. 4, § 3 usnesenia snemu zo dňa 29. februára 1940 likvidačnú hodnotu má určiť okresný súd nesporným pokračovaním. Toto pokračovanie bude zdĺhavé, pretiahne arizačný proces, a preto výhodnejšie by bolo, keby likvidačnú hodnotu určil župný úrad s konečnou platnosťou.

Ústavno-právny výbor rokoval o pripomienkach prezidenta republiky na zasadnutiach dňa 11., 12., 16., 24. a 25. apríla 1940 a zaujal toto stanovisko:

1. Zriadenie arizačného fondu naráža na také hospodárske, politické a právne ťažkosti, že sa musí od neho nateraz upustiť. Naproti tomu splácanie likvidačnej hodnoty prevzatého podniku v primeraných splátkach sa umožňuje prejímateľovi novými ustanoveniami ods. 3, § 4. Týmto bolo prvej pripomienke prezidenta republiky vyhovené. Vzhľadom na nové ustanovenia ods. 3, § 4 bolo treba celý odsek 3 pôvodného § 3 prepracovať a ďalšími ustanoveniami doplniť tak, aby nebola podstatne narušená jednotnosť platného právneho poriadku, najmä hlavné zásady pozemnoknižného poriadku, právo tretích

bolo výslovne vsunuté: "Prejímateľ je zodpovedný za záväzky prevoditeľa len po výšku ustálenej likvidačnej hodnoty (ods. 5 a 6)". Týmto je vyhovené druhej pripomienke prezidenta republiky. Zvlášť sa zdôrazňuje, že zodpovednosť prejímateľa len po výšku likvidačnej hodnoty vzťahuje sa na akékoľvek záväzky prevoditeľa, teda aj na dane, príspevky sociálnych ústavov a iné verejné plnenia. Cieľom vylúčenia pochybností a možností rozličných interpretácií v odseku 6 sa presne určuje pojem likvidačnej hodnoty v smysle tohto zákona, ktorá tým dostáva zákonnú definíciu.

3. Tretej pripomienke prezidenta republiky sa vyhovuje novým ustanoveným ods. 5, § 4.

Na základe výšuvedených ústavnoprávny výbor navrhuje snemu, aby svoje usnesenie zo dňa 29. februára 1940 pozmenil a doplnil tak, že sa ustanovenia ods. 3, § 3 nahradzujú týmito ustanoveniami:

,, (1) V prípade odňatia oprávnenia podľa predošlého paragrafu župný úrad, prípadne ministerstvo hospodárstva (ods. 2, § 3) podľa voľnej úvahy rozhodne s konečnou platnosťou, či a za akých podmienok má podnik (závod) likvidovaný alebo arizovaný. Likvidácia sa má vykonať do 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia; pokračujúci úrad môže v prípadoch osobitného zreteľa hodných túto lehotu predĺžiť.

(2)   V prípade nariadenia arizácie pokračujúci úrad môže súčasne nariadiť predaj podniku (závodu) kvalifikovanému

kresťanskému uchádzačovi. Ak ide o ne-

hnuteľnosť žida alebo židovského sdruženia, ktorá slúži úplne alebo v prevažnej časti na provozovanie podniku (závodu), pokračujúci úrad upovedomí o nariadení arizácie príslušný okresný súd, ktorý poznačí v pozemkovej knihe túto okolnosť (ods. 1, § 2).

(3)   Pokračujúci úrad môže pri nariadení arizácie povoliť zaplatenie likvidačnej hodnoty (ods. 5) s 3%-ovými úrokmi aj v primeraných splátkach, splatných najneskôr do 5 rokov odo dňa doručenia rozhodnutia. Táto výhoda splátok vzťahuje sa však len na tú časť likvidačnej hodnoty, ktorá ostáva po uhradení hypotekárnych požiadaviek a požiadaviek iných nežidovských veriteľov. Povolenie splátok môže pokračujúci úrad učiniť závislým od poskytnutia primeranej záruky. V prípade nedodržania splátok môže uvaliť ministerstvo hospodárstva z úradu alebo na návrh župného úradu dočasnú správu na arizovaný podnik (závod) v smysle vládneho nariadenia č. 137/1939 Sl. z.

(4) Pri nariadení arizácie pre predaj podniku (závodu) je smerodajná jeho likvidačná hodnota, ktorá je tiež základom prevodného poplatku, poťažne dane z obratu.

(5) Likvidačnú hodnotu - nakoľko by nedošlo k dobrovoľnej dohode - ustáli župný úrad, príslušný podľa miesta podniku (závodu), s konečnou platnosťou. Útraty administratívneho pokračovania - s výnimkou útrat právneho zastupovania - sú prednostnou položkou.

(6) Likvidačná hodnota sa určí so zreteľom na miestne pomery podľa súhrnnej hodnoty tovaru, ustálenej podľa nákupných cien, ďalej podľa skutočnej hodnoty zariadenia, ako aj odhadnej hodnoty preberaných nehnuteľností. Ak sú predajné ceny tovaru nižšie ako nákupné ceny, smerodajné sú ceny predajné, snížené o obvyklý obchodný zisk.

(7)   Prejímateľ je zodpovedný za záväzky prevoditeľa len po výšku ustálenej likvidačnej hodnoty (ods. 5 a 6).

(8)  Uspokojenie hypotekárnych a iných veriteľov prevoditeľa vykoná okresný súd, príslušný podľa miesta podniku (závodu).

(9) Hypotekárne požiadavky, zaistené na nehnuteľnostiach patriacich k podniku (závodu), budú uspokojené len po výšku odhadnej hodnoty preberaných nehnuteľností podľa pozemnoknižného poradia a podľa zásad exekučného pokračovania.

osôb a nežidovských veriteľov a zásady zmenkového a obchodného práva. Prevzatie židovského podniku v podstate je núteným kúpnopredajným úkonom medzi prevoditeľom židom a prejímateľom kresťanom a vznikne z toho medzi týmito stránkami právny pomer sui generis, ktorý možno uspokojive upraviť aj povolením splácania likvidačnej hodnoty v primeraných splátkach. Zasahuje to ale hlboko do práv tretích osôb, najmä hypotekárnych a iných veriteľov, a aby tieto nemohly byť zmarené, bolo treba celý odsek 3 pôvodného § 3 preštylizovať a doplniť tak, ako je to v tlači uvedené.

2.   Do odseku 7 novoštylizovaného § 4 bolo výslovne vsunuté: "Prejímateľ je zodpovedný za záväzky prevoditeľa len po výšku ustálenej likvidačnej hodnoty (ods. 5 a 6)", Týmto je vyhovené druhej pripomienke prezidenta republiky. Zvlášť sa zdôrazňuje, že zodpovednosť prejímateľa len po výšku likvidačnej hodnoty vzťahuje sa na akékoľvek záväzky prevoditeľa, teda aj na dane, príspevky sociálnych ústavov a iné verejné plnenia. Cieľom vylúčenia pochybností a možností rozličných interpretácií v odseku 6 sa presne určuje pojem likvidačnej hodnoty v smysle tohto zákona, ktorá tým dostáva zákonnú definíciu.

3.    Tretej pripomienke prezidenta republiky sa vyhovuje novým ustanoveným ods. 5. § 4.

Na základe výšuvedených ústavnoprávny výbor navrhuje snemu, aby svoje usnesenie zo dňa 29. februára 1940 pozmenil a doplnil tak, že sa ustanovenia ods. 3. § 3 nahradzujú týmito ustanoveniami:

"(1) V prípade odňatia oprávnenia podľa predošlého paragrafu župný úrad, prípadne ministerstvo hospodárstva (ods. 2, § 3) podľa voľnej úvahy rozhodne s konečnou platnosťou, či a za akých podmienok má podnik (závod) likvidovaný alebo arizovaný. Likvidácia sa má vykonať do 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia; pokračujúci úrad môže v prípadoch osobitného zreteľa hodných túto lehotu predĺžiť.

(2)   V prípade nariadenia arizácie pokračujúci úrad môže súčasne nariadiť predaj podniku (závodu) kvalifikovanému

kresťanskému uchádzačovi. Ak ide o ne-

hnuteľnosť žida alebo židovského sdruženia, ktorá slúži úplne alebo v prevažnej časti na provozovanie podniku (závodu), pokračujúci úrad upovedomí o nariadení arizácie príslušný okresný súd, ktorý poznačí v pozemkovej knihe túto okolnosť (ods. 1. § 2).

(3)   Pokračujúci úrad môže pri nariadení arizácie povoliť zaplatenie likvidačnej hodnoty (ods. 5) s 3%-ovými úrokmi aj v primeraných splátkach, splatných najneskôr do 5 rokov odo dňa doručenia rozhodnutia. Táto výhoda splátok vzťahuje sa však len na tú časť likvidačnej hodnoty, ktorá ostáva po uhradení hypotekárnych požiadaviek a požiadaviek iných nežidovských veriteľov. Povolenie splátok môže pokračujúci úrad učiniť závislým od poskytnutia primeranej záruky. V prípade nedodržania splátok môže uvaliť ministerstvo hospodárstva z úradu alebo na návrh župného úradu dočasnú správu na arizovaný podnik (závod) v smysle vládneho nariadenia č. 137/1939 Sl. z.

(4)   Pri nariadení arizácie pre predaj podniku (závodu) je smerodajná jeho likvidačná hodnota, ktorá je tiež základom prevodného poplatku, poťažne dane z obratu.

(5)   Likvidačnú hodnotu - nakoľko by nedošlo k dobrovoľnej dohode - ustáli župný úrad, príslušný podľa miesta podniku (závodu), s konečnou platnosťou. Útraty administratívneho pokračovania - s výnimkou útrat právneho zastupovania - sú prednostnou položkou.

(6) Likvidačná hodnota sa určí so zreteľom na miestne pomery podľa súhrnnej hodnoty tovaru, ustálenej podľa nákupných cien, ďalej podľa skutočnej hodnoty zariadenia, ako aj odhadnej hodnoty preberaných nehnuteľností. Ak sú predajné

(10) Súčasne s uspokojením hypotekárnych požiadaviek z úradnej moci sa vymažú z pozemkovej knihy všetky hypotekárne bremená a po vyplatení odhadnej hodnoty nehnuteľnosti vloží sa vlastnícke práva v prospech prejímateľa.

(11) Na požiadavky iných veriteľov prevoditeľa berie sa zreteľ len ak boly včas ohlásené v prekluzívnej lehote, určenej vyhláškou súdu, a ak veritelia ich správnosť a pravdivosť pred súdom náležite osvedčia.

(12) Ak medzi veriteľmi, ktorí majú proti prevoditeľovi iné ako hypotekárne požiadavky, uznané súdom podľa ods. 11, nedôjde k dohode, určí poradie a spôsob uspokojenia týchto súd, pri požiadavkách, záložným (exekučným záložným) právom zabezpečených, podľa zásad exekučného pokračovania, pri iných požiadavkách podľa zásad konkurzného pokračovania.

(13)   Časť likvidačnej hodnoty, potrebnú na uhradenie požiadaviek hypotekárnych veriteľov (ods. 9) a požiadaviek nežidovských veriteľov, uznaných súdom (ods. 11), má uložiť prejímateľ do súdneho depozitu u pokračujúceho súdu do 90 dní od doručenia rozvrhového usnesenia. Ak tak neučiní, župný úrad, prípadne ministerstvo hospodárstva na oznámenie súdu zruší svoj výmer o arizácii, pri čom prejímateľ zodpovedá za každú škodu a je povinný nahradiť útraty pokračovania.

(14)   Na súdne nesporné pokračovanie podľa tohto paragrafu súdne prázdniny nemajú vplyvu.

(15)   Zodpovednosť prevoditeľa proti hypotekárnym a iným veriteľom zostáva nedotknutá. "

Uvedené ustanovenia sa zaradia ako nový,, § 4" za odsekmi 1 a 2 pôvodného § 3, tvoriacimi teraz samostatný paragraf (§ 3). Doterajšie odseky 4 a 5, § 3 - ako samostatné ustanovenia - tvoria nové paragrafy 5 a 6.

Príslušné citácie osnovy sa týmto zmenám prispôsobily.

Ústavno-právny výbor vsunul ešte do osnovy, prijatej už snemom dňa 29. februára tohoto roku čo 17. § ustanovenie, v ktorom sa hovorí, že proti rozhodnutiam právnych úradov podľa tohto zákona sa vylučuje ponosa na Najvyšší správny súd ako aj žaloba na riadny súd.

Slávny snem!

Buďme si vedomí toho, že vytýčený cieľ dosiahneme len vtedy, ak všetky príslušné vrchnosti, úrady, ako aj naši politickí a hospodárski činitelia sa postarajú o spravodlivé, múdre a osožné prevedenie tohoto zákona.

Môžeme mať najlepší a najdokonalejší zákon, ak sa svedomite, statočne a účinne neprevedie, vznikne z neho na miesto očakávaných výsledkov zmätok, neporiadok, škoda a nespokojnosť. Naproti tomu, i podľa menej dokonalého zákona možno dosiahnuť skvelých výsledkov, ak praktické prevádzanie sa bude diať účinne, agilne, rozumne, dobrou vôľou a poctivo.

Slávny snem! Opakujem to, čo bol kolega Dr. Tvrdý pri závere svojej reči dňa 29. februára 1940 povedal, že sme toho presvedčenia, že chystaný zákon dosiahne svojho cieľa, že jeho pomocou prejde hospodársky život do rúk slovenských a kresťanských, poťažne, že z hospodárskeho života našej republiky sa odstráni židovský vliv natoľko, že Slováci a kresťania sa stanú pánmi svojho hospodárstva.

Ústavno-právny výbor navrhuje snemu, aby svoje usnesenie zo dňa 29. februára 1940 pozmenil a doplnil tak, ako je v tlači. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky, pánu poslancovi Beňákovi:

Poslanec Beňák:

Slávny snem!

Predmetná osnova je výsledkom spolupráce s ústavno-právnym výborom. Dôvody prevedených zmien sa objasnily na spoločnej porade s ústavno-právnym výborom a preto obsah zprávy ústavno-právneho výboru sa kryje aj so stanoviskom národohospodárskeho výboru. Národohospodárský výbor preto uzákonenie tejto osnovy odporúča. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 18 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovací návrh niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 18 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa).

Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Druhé hlasovanie o osnove zákona o židovských podnikoch a o židoch, zamestnaných v podnikoch.

Zpravodajcovia sú páni poslanci Dr. Huťka a Beňák.

Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu? 

Zpravodajca Dr. Huťka: Nie sú. Zpravodajca Beňák: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa).

Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona aj pri hlasovaní

Týmto je program tohto zasadnutia úplne vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem zasadnutie

(Koniec zasadnutia o 12. hod. 07 min. )