Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie.                                                                           3. zasedanie.

Tesnopisecká zpráva

o 32. zasadnutí snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 24. apríla 1940.

Obsah: Strana:
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia	3
Oznámenie o zaslaní telegramu predsedníctvu ríšskeho snemu z prí-
ležitosti 51. narodenín Vodcu a ríšskeho kancelára Hitlera	3
Ospravedlnenie neprítomnosti	3 3 3 3 3
Imunitnému výboru pridelené
Došlé nariadenia s mocou zákona Rozdaná tlač
Odloženie rokovania o 4. bode programu na budúce zasadnutie
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí	14
Zakľúčenie zasadnutia	14
Program:
1. Zpráva ústavno-právneho a sociálneho výboru o vládnom návrhu
zákona o zamedzení poberania viac platov zo štátnych alebo
iných verejných prostriedkov	4
Reč zpravodajcu Dr. Huťku	4
Reč zpravodajcu Drobného	5
Prikročenie k rozprave	5
Reč poslanca Čulena	8
Koniec rozpravy
Doplňovací návrh poslanca Dr. Opluštila a spoločníkov	8
Zpravodajcovia s doplňovacím návrhom súhlasia	8
Prvé hlasovanie o návrhu	8

Strana
Prijatie doplňovacieho návrhu prvým hlasova-
ním ..... . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Prijatie ďalšej časti návrhu prvým hlasovaním
Druhé hlasovanie o návrhu	8
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	8
2. Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona
o povinnom ničení lariev hovädzieho strečka.......
Reč zpravodaja Petroviča
Rozprava odpadá	12
Prvé hlasovanie o návrhu	12
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	13
Druhé hlasovanie o návrhu	13
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	13
Rezolučný návrh hlasovania prijatý	8
3. Zpráva ústávno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o
organizácií, pôsobnosti a príslušností úradov cejchovnej a pun-
covej služby v Slovenskej republike	10
Reč zpravodaja dr. Orlického	9
Rozprava odpadá	13
Prvé hlasovanie o návrhu	13
Prijatie návrhu prvým hlasovaním	14
Druhé hlasovanie o návrhu	14
Prijatie návrhu druhým hlasovaním	14

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 56. min. Prítomní:

Predseda: Dr. Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Mederly, Dr. Opluštil. Zapisovatelia: Husárek, Šrobár. 54 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: Dr. Ďurčanský, Dr. Fritz, Medrický a Dr. Pražinský. Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Šebej. Z kancelárie snemu: I. tajomník snemu Dr. Foltín a H. tajomník snemu Dr. Čelko                                                                                                       

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Otváram 32. zasadnutie snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Oznamujem, že som z príležitosti 51. narodenín Vodcu a ríšskeho kancelára Nemeckej ríše Adolfa Hitlera poslal predsedníctvu ríšskeho snemu blahoprajný telegram nasledovného znenia:

"Snem Slovenskej republiky blahoželá Vodcovi a ríšskemu kancelárovi Adolfovi Hitlerovi z príležitostí sviatku jeho 51. narodenín. "

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnil pán poslanec Eszterházy.

Imunitnému výboru pridelené.

Imunitnému výboru prideľujem: Žiadosť hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave z 3. apríla 1940 o súhlas snemu s trestným stíhaním poslanca Jána Moru pre prečin ťažkého poškodenia na tele z nedbanlivosti podľa § 310 trestného zákona a

žiadosť župného úradu v Bratislave z 30. marca 1940 o súhlas snemu so stíhaním poslanca Dr. inž. Petra Zaťku pre premávkový priestupok.

Došlé nariadenia s mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle ods. 3, § 44 Ústavy predložil snemu nasledovné nariadenia s mocou zákona:

zo dňa 20. marca 1940, č. 64 Sl. z. o predĺžení zmenko-právnych lehôt,

zo dňa 13. marca 1940, č. 65 Sl. z. o splnomocnení Penzijného ústavu súkromných úradníkov a Ústrednej sociálnej poistovne k výplate jednorázovej výpomoci ich dôchodcom a

zo dňa 6. marca 1940, č. 66 Sl. z. o priechodných bilančných úľavách pre ústavy a podniky povinné verejne účtovať.

Všetky tieto nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právne mu.                                      

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:                          

Tesnopisecké zprávy o 30. a 31. zasadnutí snemu Slovenskej republiky.

Zpráva národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o povinnom ničení lariev hovädzieho strečka.

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o organizácii, pôsobnosti a príslušnosti úradov cejchovnej a puncovnej služby v Slovenskej republike.

Zpráva ústavno-právneho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o zamedzení poberania viac platov zo štátnych alebo iných verejných prostriedkov.

Vládny návrh ústavného zákona o Najvyššom správnom súde. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona o politických stranách národnostných skupín. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona o Štátnom geologickom ústave. Návrh prideľujem výboru kultúrnemu a rozpočtovému.

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavno-právneho a sociálneho a zdravotného výboru o vládnom návrhu zákona o zamedzení poberania viac platov zo štátnych alebo iných verejných prostriedkov.

Zpravodajcom za výbor ústavno-právny je pán poslanec Dr. Matej Huťka a za výbor sociálny a zdravotný pán poslanec Jozef Drobný.

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor ústavno-právny pánu poslancovi Dr. Hut'kovi.

Zpravodajca Dr. Huťka: Slávny snem!

Predložená osnova zákona rieši materiu, po ktorej naša verejnosť už dávno túžila, po ktorej volala. Nie je tajnosťou, že popud k tejto osnove zákona vyšiel od pána prezidenta Dr. Tisu.

Tak ako každé ľudské dielo nie je dokonalé, ani táto osnova nie je dokonalá. Pri spoločnom prejednávaní tejto osnovy v ústavno-právnom výbore a sociálnom a zdravotnom výbore bola nadhodená otázka, aby nebola riešená len otázka pobierania viac platov z verejných prostriedkov, ale aby bola riešená aj otázka skutočného mnohoobročníctva, totiž tie všelijaké tantiémy za funkcie v správnych radách alebo dozorných výboroch, kde bez každej zásluhy a bez každej práce mnohí ľudia aj v našej Slovenskej republike dostali sa k mastným príjmom. (Potlesk. ) Táto matéria nemôže byť ale riešená v prítomnom zákone, máme však nádej, že naša vysoká vláda čím skôr podá patričnú osnovu zákona, žeby aj toto skutočné mnohoobročníctva prestalo, žeby bolo vymýtené. Už v samej dôvodovej zpráve vládneho návrhu prejednávanej osnovy zákona sa hovorí medzí iným i toto:,, Vo verejnom živote často počuť hlasy, že ten alebo onen má viac zamestnaní, poberá viac platov, žije nadmierne a súčasne sa poukazuje na tých, ktorí bez vlastnej viny nemôžu sa dostať ani k jednému zamestnaniu, žijú v biede. Najviac bijú do očí prípady, keď štátni alebo iní verejní zamestnanci poberajú viac platov. "

Z tohoto teda vysvitá, že prejednávaná osnova má v prvom rade účel sociálny. Chce zamedziť, aby jednotlivci z verejných prostriedkov nepoberali viac platov na úkor ostatných. Má za cieľ prekaziť ničím neodôvodnené a nezaslúžené hromadenie príjmov. Keď jednotlivci nebudú môcť z viacerých prameňov dostať príjmy, pravdepodobne sa zrieknu viacerých zamestnaní. Na tieto miesta nastúpia iní, čím sa odpomôže vo veľkej miere aj nezamestnanosti.

K § 1 osnovy ústavno-právny výbor podotýka toto:

Prvý odsek tohoto paragrafu bol prepracovaný aj čo do zásady. Podľa pôvodnej osnovy tá-ktorá osoba mohla by pobierať len jeden plat z verejných prostriedkov, kdežto ostatné jej prináležajúce platy by prepadly v prospech zamestnávateľa. Ústavno-právny výbor vyslovil zásadu, že jednotlivec môže poberať aj viac platov, ale len po určitú výšku, pri čom vzal do ohľadu rodinné a služobné pomery. Najmä sa činí rozdiel medzi slobodnými a ženatými (ovdovelými) a berie sa v úvahu počet dietok, priznávajú sa príplatky na ne bez obmedzenia počtu a do určitej miery progresívne. Stanoví sa totiž, že za prvé a druhé dieťa patrí mesačný príplatok 250 Ks, za tretie a ostatné dietky bez obmedzenia počtu po 300 Ks. Touto osnovou je prelomená zásada dosiaľ platná, že verejnému zamestnancovi nepatrí príplatok na ženu a na tretie a ďalšie deti. Z tohoto najlepšie vysvitá, že zákon má v prvom rade ráz sociálny.

Ústavno-právny výbor pri tomto svojom rozhodovaní mal na mysli v prvom rade tú zásadu, zdôrazňovanú aj našimi štátnymi činiteľmi, že nivelizovať netreba nadol, ale opačne nahor, čo naša verejnosť vezme dozaista s uspokojením na vedomie. Z ustanovenia odseku 1, § 1 prepracovanej osnovy vysvitá, že u slobodného je maximum mesačných hromadných príjmov 3000 Ks, u ženatého 3500 Ks. Táto suma sa zvyšuje u osôb, ktoré majú úplné stredoškolské vzdelanie o 500 Ks a u vysokoškolákov 1000 Ks mesačne. Je to zásada spravedlivosti, aby ten, kto má väčšiu zodpovednosť, mal aj zodpovedajúce príjmy. Vieme ďalej, že vysokoškolák alebo stredoškolák má celkom iné povinnosti aj vo verejnosti najmä čo sa týka reprezentácie než ten, kto nemá maturitu

alebo vysokoškolské vzdelanie.

Druhý odsek je prepracovaním vety

druhej, odseku 2, § 1 vládneho návrhu zákona..

Tretí odsek pôvodného vládneho návrhu zostal nezmenený.

K § 2 ústavno-právny výbor podotýka toto:

V 1. odseku boly stanovené zásady, ako sa má previesť ustanovenie odseku 1, § 1 tohoto zákona, pričom sa vyslovila za sada, že dôchodca má právo sám si určil takzvany hlavný plat. Čo druhý odsek bolo vzaté ustanovenie, že podrobnosti ohľadne prevedenia zásad, uvedených v odseku 1 tohoto paragrafu, určí vláda nariadením, keďže podľa názoru ústavno-právneho výboru zákon má byť rámcový, stručný, má totiž obsahovať len zásady.

Tretí odsek tohoto paragrafu je pôvodný odsek 2, § 2 vládnej osnovy s tou zmenou, že nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa odseku 1 tohoto paragrafu sa stíha obligatórne disciplinárne, totiž, že ten, kto neučiní oznamovaciu povinnosť, má byť stíhaný, kdežto podľa pôvodnej osnovy bola vyslovená len tá zásada, že môže byť stíhaný.

K § 3 sa podotýka: Odsek 1 je prepracovaním 1. odseku § 3 vládnej osnovy a to jak po stránke štylárnej, tak aj materiálnej. Zmeny vyplývajú z prepracovaného ustanovenia odseku 1, § 1. Odsek 2 tohoto paragrafu zostal nezmenený. Odsek 3 pôvodnej osnovy ústavno-právny výbor vynechal ako zbytočný následkom materiálneho prepracovania § 1 a 2 vládneho návrhu. Čo 3. odsek k tomuto paragrafu ústavno-právny výbor pripojil v nezmenenej forme ustanovenie odseku 4, § 3 pôvodnej osnovy. K § 4 sa podotýka: Prvý odsek vládneho návrhu bol prepracovaný po stránke rečovej i materiálnej; pri tom bolo vynechané ustanovenie, že podpredsedovia snemu nie sú povinní učiniť oznámenie podľa odseku 1, § 2 a že predseda a členovia vlády, predseda snemu a poslanci sa nestíhajú pre nesplnenie oznamovacej povinnosti disciplinárne. Keďže podpredsedovia snemu sú poslanci a ako takí majú povinnosti a práva poslancov a nakolko výšuvedení funkcionári nie sú povinní oznamovacou povinnosťou podľa odseku 1, § 2, je zbytočné ustanovenie, že ich nestíhajú následky podľa odseku 2, § 2, to jest, že nemôžu byť disciplinárne trestaní, lebo niet tu predpokladu na zavedenie disciplinárneho pokračovania.

Posledná veta tohto odseku bola vynechaná, nakoľko prepracovaním predošlých paragrafov nemá smyslu.

Bod a) odseku 2 bol aj zásadne pozmenený a to v tom smysle, že u neženatého poslanca snižuje sa náhrada hotových výdavkov, určená nariadením vlády Slovenskej krajiny č. 50/1939 Úradných novín, z mesačných Ks 3000 na Ks 1000 a u ženatého a ovdovelého na Ks 1500, keď úhrnné jeho platy podľa § 5 tejto osnovy dosiahly poťažne prevýšily výšku stanovenú v odseku 1, § 1 prepracovanej vládnej osnovy. Poslancom sa teda ponecháva v každom prípade aspoň časť náhrady na výdavky, ktoré im najviac vzniknú tým, že musia navštevovať im pridelené okresy.

Bod b) odseku 2 pôvodnej osnovy tohto paragrafu bol vsunutý čo tretí samostatný odsek so zmenami vyplývajúcimi z ustanovení predošlých paragrafov.

Bod c) pôvodnej osnovy tohoto paragrafu bol vynechaný ako zbytočný.

K § 5 ústavno-právny výbor podotýka: Tento paragraf zostal nezmenený až na bod c), kde bolo vsunuté ustanovenie, že platmi rozumejú sa kongruá a doplnky na kongruu aj recipovaných cirkví, lebo to z vládnej osnovy bolo nedopatrením vynechané.

V bode d) boly vynechané slová,, a podpredsedu" (snemu) z dôvodov uvedených v poznámkach k § 4 tejto zprávy.

K § 6 ústavno-právny výbor podotýka toto:                                                                          

Ustanovenie tohto paragrafu je novota. Vyžiadala si ho praktičnosť každodenného života.

K § 7 sa poznamenáva toto: Ustanovenie odseku 1 tohoto paragrafu obsahuje všeobecné zrušovacie kautely. Z úsporných dôvodov ústavno-právny výbor vyslovil zásadu, že ustanovenia o úsporných opatreniach personálnych zostávajú i po účinnosti tohoto zákona v platnosti. Už za našej Slovenskej republiky boly totiž vydané určité úsporné opatrenia čo sa týka penzistov; bolo preto treba vsunúť doplňujúce ustanovenie, navrhnuté ústavno-právnym výborom, aby penzisti nepobierali viac, než podľa dosavádnych ustanovení.

V 2. odseku tohoto paragrafu je ustanovenie na prevedenie tohoto zákona.

K § 8 sa podotýka:

Tento paragraf je totožný s § 7 pôvodnej osnovy.          

Ústavno-právny výbor je toho názoru, že odhlasovaním prejednávanej osnovy zákona prispeje sa k ďalšiemu konsolidačnému kroku vo výstavbe nášho samostatného národného a štátneho života. Odporúča preto slávnemu snemu prejednávanú osnovu prijať. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Udeľujem slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Drobnému.

Zpravodajca Drobný:

Slávny snem!

Nesmrteľný náš vodca Andrej Hlinka vždy odsudzoval mnohoobročníctvo. Za čias bývalej republiky často sme sa stretávali s prípadmi, kde za odklon od slovenského národného programu boli odmeňovaní ľudia s niekoľkými príjmami zo štátnej pokladnice. Prvý prezident našej republiky sám prichádza s iniciatívou proti hromadeniu príjmov zo štátnej pokladnice do jedných rúk. Naša vláda poslušná tohoto hlasu, pripravila slavnému snemu predložený návrh zákona o zamedzení poberania viac platov zo štátnych alebo iných verejných prostriedkov.

Táto osnova bola predmetom rokovania sociálneho a zdravotného výboru 7. marca, neskoršie 11. a 12. apríla spoločne s ústavno-právnym výborom. Sociálny a zdravotný výbor považoval za potrebné upraviť vládny návrh zákona v odseku 1, § 1 v tom smysle, aby obmedzením viac platov nenastaly prípady, že tým by bola ohrožená výživa rodiny. Sú totiž prípady, ktoré sa vyskytujú na príklad u mnohých vojenských penzistov poberajúcich penzie vo výške 600-700 Ks mesačne, že sú nútení prijať prácu smluvných zamestnancov u finančnej správy za plat 600-700 Ks mesačne, čím si zaistia spolu aj s penziou aspoň primerané skromné živobytie. Keby odsek 1, § 1. bol býval ponechaný v pôvodnom znení, boli by sa museli zrieknuť jedného z týchto dvoch malých platov, čo by bolo na úkor uživenia ich rodiny a samozrejme, keďže by na druhý plat nároku nemali, zriekli by sa vedľajšieho zamestnania, čím by finančná správa bola stratila dobrých a osvedčených pracovníkov. Tiež ťažkosti iného rázu si vyžiadaly, aby sociálny a zdravotný výbor určil maximum mesačného súhrnu viacerých príjmov a to pri slobodných v sume 3000 Ks, pri ženatých v sume 3500 Ks mesačne, okrem toho príplatok u zamestnancov s úplným stredoškolským vzdelaním 500 Ks a u zamestnancov s úplným vysokoškolským vzdelaním 1000 Ks mesačne, ako aj príplatok na výchovné pri prvom a druhom nezaopatrenom manželskom alebo adoptovanom dieťati po 250 korún a za každé ďalšie takéto dieťa mesačne po 300 korún. Nároky na časový postup, služobné poradie, liečenie, systemizované miesto atď. sú ponechané.

Toto opatrenie postihuje aj poslancov. Poslanci vychádzajú z intencie vládneho návrhu. Aby tiež ukázali dobrý príklad, prijali sníženie sumy určenej ako paušálnu náhradu hotových výdavkov, hoci finančné a reprezentačné ťarchy, ktoré menovite dnes doliehajú na každého občana slovenského štátu, väčšmi zaťažujú poslancov ako reprezentantov slovenského národa. Hovorím výslovne o dobrom príklade, lebo nemiestne poukazovanie na súkromné príjmy poslancov boly a sú viac zahrotené demagogicky, ako by maly vážny podklad. Tu by bolo dobré a používam dnešnú príležitosť, aby vo veci poukazovania na údajné mnohoobročníctvo poslancov nastala účinná náprava. Na takzvané mnohoobročníctvo poslancov poukazujú hlavne také osoby, ktoré stoja mimo snemu a ktoré si práve v mnohoobročnícte holdujú. (Výkriky: Tak je. )

Predložená osnova bola prepracovaná spolu s ústavno-právnym výborom. Na spoločných poradách boly objasnené dôvody jednotlivých nových ustanovení a zmien voči pôvodnému návrhu (hlas: neposlanci robia intervencie za peniaze) a obsah zprávy ústavno-právneho výboru sa úplne shoduje aj so stanoviskom sociálneho a zdravotného výboru, ktorý uzákonenie tejto osnovy slávnemu snemu odporúča. (Po-

tlesk. )

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane,, za" pán poslanec Konštantín Čulen.

Udeľujem mu slovo.

Poslanec Čulen. Slávny snem!

Čo nám hovoria paragrafy tohto zákona? Učenejšie dalo by sa to nazvať: o idei národnej solidarity, ľudove povedano, že v každom dome treba peceň chleba, nie v jednom dva, tri, štyri a v inom ani jeden. Včera hovoril, predseda vlády svojim úradníkom, že keď sa vrátil z väzenia, navštívil ho americký diplomat. Predseda vlády sa ho pýtal, v čom videl príčinu rozkladu Česko-Slovenska. Americký diplomat odpovedal, že v jeho byrokracii. Česko-slovenská byrokracia bola formálne iste na vyške doby. A predsa v nej bol bacil rozkladu.

Na prvom mieste bolo príčinou rozkladu to, že časť vysokej byrokracie pokladala štát za dojnú kravu, najvyšší predstavitelia štátu sa verejne obohacovali zo štátnych peňazí. Ak najvyššie triedy začnú takto hospodáriť v štáte, nuž nemôže to vzbudiť dolu iný dojem než ten, že alebo sú si neistí so svojimi pozíciami alebo neveria štátu. To posledné platilo o ČeskoSlovensku. Lebo len tak si možno vysvetliť, že i minister zahraničných vecí a neskorší prezident republiky Dr. Beneš v časoch, keď bol na vrcholu slávy, ukladal si takto zarobené peniaze v cudzine pre prípad "kdyby se něco stalo". (Veselosť. ) To bola jediná vec, ktorú Beneš dobre predvídal.

Hlasy širokej verejnosti obracaly sa proti hromadeniu príjmov zo štátnej pokladnice do jedných rúk. Ale v demokratickom Česko-Slovensku hlas ľudu nepadal v takomto prípade na váhu, a to tým viac, keďže takýto zákon bol by býval obmedzil rodikálne príjmy mnohých poslancov, ministrov a najvyšších úradníkov. Hoci ich ústa boly preplnené demokraciou, vládou ľudu, nabubralými frázami o sociálnej spravodlivosti, predsa shromažďovali si štátne platené funkcie, kým na druhej strane stálo tisíce mladých, schopných nezamestnaných inteligentov a čakalo na chlieb. Tam kde bol taký nadbytok inteligencie, ako v Česko-Slovensku, tam si i život priamo vyžadoval takýto zákon.

V Česko-Slovensku bol by tento zákon ušetril mnoho, u nás finančná úspora bude malá a to preto, lebo i bez zákona sa u nás hromadenie príjmov regulovalo, zakazovalo. Ale ide o budúcnosť. Týmto zákonom urobí sa pre prítomnosť a budúcnosť koniec hromadeniu príjmov zo štátnych alebo verejných prostriedkov. Správne by bolo: jeden človek, jedno platené zamestnanie. Ale život, najmä dnešný život, nepripustil takéto priamočiare riešenie. Najmä na Slovensku, kde v istých oboroch máme nedostatok ľudí, a mnohí odborníci musia pracovať viac, než normálne. A nespravodlivé by bolo, aby sme žiadali prácu zdarma. Ak niekto svoj voľný čas venuje verejnosti, nuž je len spravodlivé, aby mu ho verejnosť odmenila. Keby sa bola bývala táto zásada uskutočnila, úspora dosiahnutá na jednej strane bola by bývala niekoľkonásobne prevýšená výdavkami na strane druhej Nemôžeme kategoricky, povedať: každý človek len jedno platené zamestnanie, keď tie jednotlivé zamestnania sú po prípade slabo platené a nemáme dostatok ľudí, ako na príklad lekárov, inženierov a iných odborníkov.

Tento zákon neohraničuje zamestnania, ale ohraničuje príjmy, ktoré jednotlivec môže brať zo štátnej pokladnice. A o to vlastne išlo. Potom sú veľké diferencie medzi platom a platom. I dvesto korún mesačne je plat, i desaťtisíc mesačne je plat. Preto od pôvodnej myšlienky, zakázať hromadenie práce, išlo sa ďalej: zakazuje sa hromadiť príjmy.

Keďže však štát potrebuje istú triedu ľudí, ktorí majú veľké spoločenské povinnosti, limit sa urobil tak, aby mohli vyplniť tie spoločenské povinnosti, ktoré štát od nich vyžaduje, a na druhej strane, aby sa zo štátnych prostriedkov nedostávalo im toľko, aby sa mohlo hovoriť o obohacovaní. Ba, prizeralo sa i k rodinným pomerom, i v tom je základný rozdiel od ducha starého Česko-Slovenska. Kým na príklad v Česko-Slovensku prizeralo sa v platových zákonoch k prvému a druhému dieťaťu, kým na prvé sa platilo viac, na druhé menej a na ďalšie nič, kým sa robil rozdiel medzi dieťaťom robotníka a dieťaťom vysokoškoláka, tu je to opačne. Na prvé dve deti menej, na ďalšie sa dáva viac a bez rozdielu o koho ide.                                      

Toto je duch nového Slovenska a verím, že keď na príklad príde k zákonnej reforme platov, v tomto duchu bude robený aj nový slovenský platový zákon.

Tento zákon nedotýka sa hromadenia príjmov v súkromnom podnikaní. Tam je takéto regulovanie ťažké. Ale keď poslanci, ministri, vysokí úradníci vzdávajú sa svojich príjmov, aby takto dokumentovali národnú solidaritu, očakáva sa aj od tých, na ktorých sa síce paragrafy tohto zákona nevzťahujú, že všade a na každom mieste budú umožňovať zakladanie slušných existencií. Žiada sa, aby v hlade za peniazmi neshromažďovali do svojich rúk mnoho zamestnaní s mnohými a veľkými platmi, ale ak treba, že sa vzdajú toho, čoho by sa vplyvom, mocou a šťastným postavením mohli zmocniť. Lebo veľké prebytky na jednej strane, veľké nedostatky na strane druhej, vždy vedú k búrlivému vyrovnaniu. A nie je štastný a vnútorne silný ten štát, kde na jednej strane je mnoho blahobytu, na druhej strane veľa nedostatku. Keď sa žiada, aby štátny úradník, minister, poslanec takýmto spôsobom dokumentoval pocit národnej solidarity, nuž načim žiadať, aby sa prípadne i bohatý advokát vzdal nejakého honoráru, keď z kauzy vyplýva poškodenie slovenských národných záujmov. I tam, kde paragrafy tohto zákona sa nedotýkajú, bude treba vyvinovať morálny tlak na nechápavých jednotlivcov a nútiť ich, aby ostrými ľakťami, hospodárskou silou, prípadne aj politickým tlakom nebrali to, na čom môžeme budovať samostatné, hospodársky schopné jednotky. Nechceme prejedených ľudí a nechceme hladných ľudí.

Význam tohto zákona je viac v budúcnosti, ako v prítomnosti. Keď sa pomery upokoja, znormalizujú, keď bude dostatok prípadne nadbytok slovenskej inteligencie, potom sa ukáže, ako tento zákon znemožnil obohacovanie sa takzvaných "silných" jednotlivcov na úkor celku.

Sú zákony, ku ktorým netreba veľa rečniť, ktorých paragrafy netreba okrášľovať, nuž, iste tento je jedným z nich. Je to zákon, po ktorom volal ľud od tých čias, keď videl, že jednotlivci, hovoriaci o národnej solidarite a o sociálnej spravodlivosti, konajú opačne. Odhlasujeme tento zákon, aby sme ľudu dokumentovali, že v našom novom štáte aj po tejto stránke vládne nový duch, duch spravodlivejší. (Potlesk. )

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za ukončenú.

Žiadam prečítať doplňovací návrh.

I. tajomník snemu Dr. Foltín (číta):

Návrh poslanca dr. Pavla Opluštila a spoločníkov na doplnenie osnovy zákona o zamedzení poberania viac platov zo štátnych alebo iných verejných prostriedkov.

Navrhujeme, aby sa za § 7 vložil do osnovy nový § 8 a aby sa terajší § 8 zmenil na § 9.

Nový § 8 nech znie takto:

"Vláda sa splnomocňuje, aby v prvých piatich rokoch účinnosti tohto zákona, ak to bude vyžadovať verejný záujem, nariadením povolila úľavy niektorým zamestnaneckým kategóriám zvýšením príjmovej hranice nad mieru, určenú v ods. 1, § 1 tohto zákona".

V Bratislave 24. apríla 1940.

Podpísaní: Dr. Opluštil, Dr. Filkorn, Dr. Hrušovský, Petrovič, Liška.

Predseda Dr. Sokol (zvoní):

Záverečné slovo majú zpravodajcovia, páni poslanci Dr. Huťka a Drobný. Žiadam ich, aby sa vyslovili hlavne o tom, či s navrhovaným doplnkom súhlasia.

Zpravodajca Dr. Huťka: Súhlasím.

Zpravodajca Drobný: Súhlasím.

Predseda Dr. Sokol:

Zisťujem, že páni zpravodajcovia s navrhovaným doplnkom súhlasia.

Budeme hlasovať.

Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 8 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Keďže bol podaný doplňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o doplňovacom návrhu poslanca dr. Opluštila a spoločníkov a potom, ak by tento návrh bol prijatý, o ďalšej čiastke osnovy podľa zpráv výborových. Ak však návrh bude zamietnutý, o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s doplňovacím návrhom poslanca dr. Opluštila a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že snem doplňovací návrh prijal.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy zákona a s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových s doplnkom pojatým do § 8.

Predsedníctvo snemu sa usníeslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona

o   obmedzení platových nárokov zo štátnych alebo iných verejných prostriedkov.

Zpravodajcovia sú páni poslanci dr. Huťka a Drobný.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca dr. Huťka: Nie sú.

Zpravodajca Drobný: Nie sú.

Predseda dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený prvy bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva národohospodárskeho výboru o

vládnom návrhu zákona o povinnom ničení

lariev hovädzieho strečka.

Zpravodajom je pán poslanec Ján Petrovič.

Dávam mu slovo. Zpravodaj Petrovič: Slávny snem!

Larvy strečka hovädzieho, ktoré sa usadzujú a živia ako cudzopasníci pod kožou hovädzieho dobytka, robia veľké národohospodárske škody. Vyvolávajú rozličné zánety opuchliny na tele zvieraťa, hatia jeho telesný vývin a zmenšujú dojivosť. V mnohých prípadoch, keď sa vo väčšom množstve dostanú do hltanú a miešneho kanálu, dobytok chradne a musí byť nutne porazený. Koža zvieraťa, napadnutá larvami hovädzieho strečka, prederavie práve na najcennejšej čiastke, na chrbte, na bedrách a stane sa menejcennou. Tým trpí aj kožený priemysel. Škody spôsobené larvami hovädzieho strečka odhadujú sa na niekoľko milionov.

Ničiť hovädzieho strečka s úspechom a systematicky možno jedine odstránením jeho lariev z tela zvieraťa. Škody zapríčinené strečkom usilovaly sa rôzne štáty zmierniť zákonitými a administratívnymi opatreniami. Takéto opatrenia má Dánsko, Belgicko, Švédsko, Švajčiarsko a Nemecko. U nás len zákonný článok VII. z roku 1888 ukladá obecným predstavenstvám, aby prehliadly po stránke zdravotnej na pastvu vyháňaný dobytok a nezdravý vylúčily. To však nepostačuje. V bývalej ČeskoSlovenskej republike bol návrh zákona o povinnom ničení lariev hovädzieho strečka už v pripomienkovom pokračovaní.

Na Slovensku je tiež odôvodnené zákonom nariadiť ničenie hovädzieho strečka, lebo dobytok sa u nás vyháňa na pastvu, kde je vystavený nákaze. Prednášky a propagácie nepomôžu. Mnoho našich roľníkov je toho presvedčenia, že hnisavé miesta na tele zvieraťa sú prospešné, lebo sa tak vylučujú rôzne nezdravé šťavy z tela dobytka.

Predložený vládny návrh ukladá držiteľom dobytka povinnosť ničiť alebo dať ničiť larvy hovädzieho strečka. Larvy môže odstraňovať držiteľ sám alebo jeho poverenec okrem prípadu, ktorý vyžaduje už operatívneho zákroku. Operatívny zákrok môže previesť len úradmi určená a vyškolená osoba, alebo zverolekár. Proti liknavému držiteľovi zakročí okresný úrad a nechá očistiť dobytok od lariev na účet držiteľa. Dobytok, napadnutý larvami, neslobodno posielať na pastvu, na výstavy a prehliadky.

Národohospodársky výbor prerokoval vládny návrh na zasadnutí dňa 11. apríla 1940 a odporúča snemu, aby ho uzákonil v predloženom znení. (Potlesk. )

Predseda dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 6 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 6 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej.

Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona

o povinnom ničení lariev hovädzieho

strečka.

Zpravodajcom je pán poslanec Petrovič.

Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Petrovič: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní.

Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že snem rezolúciu schvaľuje.

Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o organizácii, pôsobnosti a príslušnosti úradov cejchovnej a puncovnej služby v Slovenskej republike.

Zpravodajcom je pán poslanec dr. Orlický.

Dávam mu slovo. Zpravodajca dr. Orlický: Slávny snem!

Organizácia úradov ciachovej a puncovej služby v Slovenskej republike neni úplná, následkom čoho nevedia tieto úrady vykonávať pôsobnosť, ktorá je im sverená. V Česko-Slovenskej republike puncová služba bola organizovaná centrálne v Prahe, kde bolo riaditeľstvo puncovej služby. Podobný stav bol aj vo veci ciachovej služby, lebo Ústredný cejchovný inšpektorát bol zriadený v Prahe. Obidva tieto centrálne úrady maly právnymi predpismi vymedzenú pôsobnosť, ktorú zriadením samostatného slovenského štátu nemohly vykonávať na území našej republiky, kde nastal ten právny a faktický stav, že nebolo centrálnych úradov povolaných vykonávať túto službu. Vládny návrh zamýšľa odstrániť tento faktický a právny nedostatok a javí sa byť preto potrebným doplnkom nášho právneho poriadku.

Cieľom ciachovej služby je zaviesť správne miery a váhy do verejného obchodu a udržiavať túto správnosť ako samozrejmý predpoklad pre riadne obchodovanie. Miery, váhy, závažia a iné meriace prístroje skúšajú a overujú prv, ako sa použijú vo verejnom obchode a potom sa preskúšajú v určitých lehotách.

Puncová služba kontroluje podľa ustanovenia puncového zákona č. 2/1928 Sb. z. a n. platinový, zlatý a strieborný tovar. Puncová kontrola je úradné skúšanie rýdzosti a zákonitého stavu tohto tovaru, jeho úradné označenie puncovými značkami, ako aj kontrola živností, ktorých činnosť vzťahuje sa na tento tovar. Týmto sa zabraňuje vyrábať alebo predávať menej hodnotný tovar a zaručuje sa zákonom stanovený presný obsah drahých kovov.

Za ciachovanie a puncovanie platí sa určitý poplatok, patriaci štátu, ktorý za to udržuje príslušné úrady.

Podľa vládneho návrhu zákona pre vykonávanie ciachovej a puncovej služby má sa zriadiť riaditeľstvo ciachovej a puncovej služby so sídlom v Bratislave, ktoré podlieha ministerstvu dopravy a verejných prác. Je to síce odklon od spôsobu organizovania tejto služby v bývalej ČeskoSlovenskej republike, kde boly pre túto službu organizované dva ústredné úrady.