Pátek 29. března 1940
Snem Slovenskej republiky 1940
I. volebné obdobie. 3. zasedanie
Tesnopiseckd zpráva
o 31. zasadnutí snemu Slovenskej republiky v Bratislave v piatok 29. marca 1940.
Obsah: |
|
Strana: |
|
Oznámenia predsedníctva: |
|
Otvorenie zasadnutia |
3 |
Ospravedlnenie neprítomnosti |
3 |
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí |
6 |
Zakľúčeníe zasadnutia |
6 |
Program: |
|
1. Zpráva ústavno-právneho výboru o nariadení s mocou zákona |
|
č. 320/1939 Sl. z. o zmene niektorých ustanovení zákona o sta- |
|
vebnom ruchu |
3 |
Reč zpravodaja dr. inž. Zaťku |
3 |
Rozprava odpadá |
4 |
Prvé hlasovanie o návrhu |
4 |
Prijatie návrhu prvým hlasovaním |
|
Druhé hlasovanie o návrhu |
4 |
Zpravodaj navrhuje opravu textu |
4 |
Prijatie opraveného návrhu druhým hlasovaním |
5 |
2. Zpráva ústavno-právneho výboru o návrhu poslanca dr. Martina |
|
Sokola, dr. Karola Mederlyho, dr. Pavla Opluštila a spoločníkov |
|
na vydanie zákona o organizácii snemovej služby |
5 |
Reč zpravodaja dr. Orlického |
5 |
Rozprava odpadá |
6 |
Prvé hlasovanie o návrhu |
6 |
Prijatie návrhu prvým hlasovaním |
6 |
Druhé hlasovanie o návrhu |
6 |
Prijatie návrhu druhým hlasovaním |
6 |
Zasadnutie otvorené o 17. hod. 50. min. Prítomní:
Predseda: dr. Sokol.
Podpredsedovia: dr. Mederly, dr. Opluštil. Zapisovatelia: Germuška, Drobný.
38 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
Členovia vlády: dr. Ďurčanský, Medrícký a Sivák.
Z kancelárie snemu: I. tajomník snemu dr. Foltín a II. tajomník snemu dr. Čelko.
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Otváram 31. zasadnutie snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Ospravedlnenie neprítomnosti:
Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci dr. Karol Körper, dr. Matej Huťka, Štefan Beňák, Ján Eszterházy, Teodor Turček a Štefan Haššík.
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Prikročíme k prvému bodu programu, ktorým je:
1. Zpráva ústavno-právneho výboru o nariadení s mocou zákona č. 320/1939 Sl. z. o zmene niektorých ustanovení zákona o stavebnom ruchu.
Zpravodajom za výbor ústavno-právny je pán poslanec dr. inž. Peter Zaťko.
Dávam mu slovo. Zpravodaj dr. inž. Zaťko: Slávny snem!
Predsedníctvo vlády predložilo dňa 11. januára 1940 predsedníctvu snemu nariadenie s mocou zákona č. 320/1939 o zmene niektorých ustanovení zákonov o stavebnom ruchu. Ústavno-právny výbor zistil, že toto nariadenie s mocou zákona ani po stránke formálnej ani po stránke meritornej nevyhovuje § 44 ústavného zákona slovenského. Tretí odsek § 44 Ústavy predpisuje, že nariadenie s mocou zákona treba súčasne s jeho vyhlásením predložiť snemu. Toto nariadenie bolo vydané 30. decembra 1939 a snemu predložené len 11. januára 1940. Nie je teda zachovaná formálna podmienka súčasností vyhlásenia takéhoto nariadenia s jeho predložením snemu. Ale nie len to. Nariadením odní-
majú sa daňové výhody doteraz zaistené. Tak sa vlastne uvaľujú na občanov nové trvalé bremená. Ale trvalé bremená možno podla § 24 Ústavy ukladať iba zákonom. Je teda jasné, že riešenie tejto veci patrí do výlučnej právomoci snemu. Ústavnoprávny výbor jednako nenavrhuje, aby snem jednoducho odmietol vyslovenie súhlasu s týmto nariadením. Uznáva, že sú vážne dôvody pre novú úpravu niektorých vecí, súvisiacich s daňovým oslobodením novostavieb. Najmä sníženie počtu rokov z 50 na 25, resp. z 35 na 15 je odôvodnené finančným záujmom štátu. Konečne oslobodenie od daní na 50 rokov u budov nie je skutočne ničím odôvodnené. Je to veľmi dlhá doba, za ktorú možno hádam kapitál investovaný do budov i dvakrát umoriť. Ale jednoduché zrušenie tohto oslobodenia so všetkými následkami daňového zaťaženia, ako to činí vládne nariadenie 320/1939 Sl. z. znamená také rozrušenie pomerov, ktoré sa vytvorily na základe doteraz platných noriem, že s ním naozaj nemožno súhlasiť. Veď to znamená v prvom rade pestovanie nedôvery v platné normy a z toho vyplývajúcu zvýšenú opatrnosť občianstva pri ich používaní. Ale v konkrétnom prípade znamená to vlastne znehodnocovanie, snižovanie hodnoty budov, čo má veľmi zlé následky najmä v prípadoch, kde už došlo medzitým k zmene vlastníka. Tu pôvodný vlastník zhodnotil už výhody, ktoré zaisťuje oslobodenie od dane, respektíve nový vlastník dal určitú vyššiu sumu za takúto stavbu iba preto, že mu daňové oslobodenie zaisťovalo určitý zvýšený výnos. Zmienené vládne nariadenie takúto budovu naraz znehodnotí. Príklad: Dnešný vlastník kúpil v Bratislave budovu, ktorá bola oslobodená od daní a toto oslobodenie mala požívať povedzme ešte 30 rokov, teda za čas, za kto-
rý možno normálne kapitál uložený, investovaný do budovy umoriť z jej výnosu. Budovu kúpil povedzme za 500. 000 Ks, ktorú sumu dal preto, lebo počítal, že ročný výnos činí 20. 000 Ks, teda 4%. Dňom účinnosti zmieneného nariadenia klesla výnosnosť tejto budovy na sumu presahujúcu len nepatrne 10. 000 Ks, teda asi na 2%, lebo skoro 49% výnosu musí vlastník zaplatiť na dani činžovej a na prirážkach rôzneho druhu v Bratislave. Keď uvážime, že po 6. októbri 1938 veľmi mnoho takýchto stavieb prešlo z rúk cudzích do rúk slovenských, pochopíme, že boli do velkej miery postihnutí týmto nariadením Slováci.
Okrem toho toto nariadenie zasiahlo pomerne hlboko aj do úverových pomerov v obore stavebnom. Veriteľovi je iste nie jedno, s akým výnosom má počítať vtedy, keď dáva úver na určitú budovu. Dáva tento úver len za určitých predpokladov, len preto, lebo vie, že bude môcť byť úrokovaný a umorovaný z výnosu tej budovy. Keď potom po uplynutí niekoľkých rokov tieto pomery sa úradným zásahom podstatne zmenia, dostáva sa veriteľ do veľmi zlej situácie. Je potom pravda odôvodnená otázka, či za takýchto okolností v budúcností môžme počítať s takým stavebným úverom, aký bude potrebný. Z tohto hľadiska bolo toto nariadenie tiež hospodársky dosť nebezpečné. Keďže ale treba uznať, že oslobodenie od daní na dlhé desaťročia je tiež nespravodlivé najmä z hľadiska verejného, a že takto prichádza štát o značné príjmy, ústavno-právny výbor rozhodol sa riešiť vec kompromisne a to tak, že pozmenil § 5 osnovy, ktorý práve upravuje toto daňové oslobodenie respektíve ktorým sa zrušuje daňové oslobodenie v tom prípade, keď sa už dosiahol určitý počet rokov. Pozmenil ho v tom smysle, že za budovy, ktoré boly oslobodené od činžovej dane alebo od domovej dane triednej na 50 rokov, bude sa platiť po uplynutí 25 rokov len činžová, alebo domová triedna daň bez samosprávnych prirážok. Takto teda bude postihnutý majiteľ, vlastník takého domu v Bratislave povedzme na miesto 49% len 8%-ami, na vidieku 12%-ami. I tu sa teda ešte siaha do tých práv, ktoré si vlastník nadobudol, ale tento zásah nebude už ani z ďaleka tak citeľný. Pri tom pre štátnu pokladnicu zaistia sa všetky tie príjmy, ktoré sa mienily
zaistiť pôvodným nariadením s mocou zákona. Je síce pravda, že obce respektíve iné samosprávne sväzky nedostanú tie prirážky, s ktorými mohly počítať, keby vládne nariadenie bolo zostalo v platnosti, ale novými pomerami štátoprávnymi nevznikly obciam nijaké zvláštne úkony, aspoň nie ani z ďaleka v tom pomere ako štátu.
Ústavno-právny výbor rozhodol sa navrhnúť, aby snem takto pozmenené nariadenie, tak ako bolo dnešnému plénu predložené, prijal ako zákon. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto roz-prava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 8 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 8 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa ods. 1, § 53 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o zmene niektorých ustanovení zákonov o stavebnom ruchu.
Zpravodajom je pán poslanec dr. inž. Zaťko.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj dr. inž. Zaťko: Navrhujem opraviť text v ods. 1, § 4 zamenením slova "nariadenia" slovom,, zákona" (to je iba nedopatrenie) a v ods. 3, § 5 vypustením slova "zvláštnej".
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Pán zpravodaj navrhuje opraviť text v ods. 1, § 4 nahradením slova "nariade-
nia" slovom,, zákona" a v ods. 3, § 5 vypustením slova "zvláštnej".
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom s opravami, ako ich navrhoval pán zpravodaj, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní a to s opravou textu v §§ 4 a 5, navrhnutou zpravodajom.
Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje, ako ďalší bod:
2. Zpráva ústavno-právneho výboru o návrhu poslanca dr. Martina Sokola, dr. Karola Mederlyho, dr. Pavla Opluštila a spoločníkov na vydanie zákona o organizácii snemovej služby.
Zpravodajom za výbor ústavno-právny je pán poslanec dr. František Orlický.
Dávam mu slovo.
Zpravodaj dr. Orlický:
Slávny snem!
Doterajšie predpisy o organizovaní snemovej služby boly neúplné, skutočným vývinom prekonané a nevyhovovaly ani ideológii, ktorá sa uplatňuje pri organizovaní nášho slovenského štátu.
Podľa zákona číslo 328/1920 Sb. z. a n. o organizácii kancelárií snemovne poslaneckej a senátu obstará predsedníctvo príslušného zákonodarného sboru v dohode s ministrom vnútra potrebných úradníkov a zriadencov pre kancelárie poslaneckej snemovne a senátu. Minister vnútra navrhuje predsedníctvu snemovni zodpovedné sily predovšetkým zo zamestnancov, ktorí sú mu podriadení, oprávnený je však navrhnúť i z iných úradov verejných, ak to žiada predsedníctvo niektorej snemovne.
Tento zákon nepoznal smluvných zamestnancov.
Zákonom číslo 186/1922 Sb. z. a n. zmenený bol zákon číslo 328/1920 Sb. z. a n. medzi iným tak, že úradníkov a zriadencov pre úrady poslaneckej snemovne a senátu menuje a ustanovuje v medziach rozpočtu ústavne schváleného predsedníctvo poslaneckej snemovne a senátu predovšetkým zo zamestnancov úradov štátnych a iných verejných úradov (súdov, ústavov
a pod. ) po dohode s ústredným úradom zamestnancovi nadriadeným.
Úradníci a zriadenci, prijatí nad systemizovaný počet miest alebo prijatí zo služieb súkromných, môžu byť ustanovení len ako úradníci a zriadenci smluvní.
Predkladaný návrh chce organizovať snemovú službu tak, aby bola primeraná daným pomerom, hospodárna a aby jasne bola riešená otázka kompetencie a právneho postavenia zamestnancov snemových úradov.
Podľa § 1 práce v snemových úradoch budú vykonávať:
a) zamestnanci ustanovení na miesta systemizované v snemovej službe
b) štátni zamestnanci pridelení do snemovej služby,
c) smluvní zamestnanci.
Aj doteraz boli prideľovaní štátni zamestnanci do snemovej služby, chýbal však pozitívny právny predpis pre takýto postup. Návrh kodifikuje tento faktický stav.
Osnova vyhlasuje len zamestnancov ustanovených na miesta systemizované v v snemovej službe za zamestnancov verejných so všetkými povinnosťami, právami a výhodami štátnych zamestnancov. Podľa dosavádnych predpisov boli za takých vyhlásení všetci zamestnanci v snemovej službe. So zreteľom na to, že štátni zamestnanci, pridelení do služby v snemových úradoch, ostanú aj naďalej štátnymi úradníkmi, správne sa obmedzuje návrh v tomto ohľade len na zamestnancov ustanovených na systemizované miesta, pominúc úmyselne zamestnancov smluvných, aby pri ich prijímaní a ustaľovaní podmienok služobnej smluvy bola väčšia voľnosť.
Podľa návrhu ustanovuje zamestnancov na systemizované miesta v snemovej službe predsedníctvo snemu. Do snemovej služby prideľuje štátnych zamestnancov príslušný minister na požiadanie predsedníctva snemu. Smluvných zamestnancov prijíma predseda snemu podľa potreby v rámci rozpočtu.
Zamestnancov na miestach systemizovaných v snemovej službe povyšuje na návrh predsedníctva snemu prezident republiky, ak ide o udelenie služobného miesta, s ktorým je spojený služobný plat rovnajúci sa aspoň služobnému platu 3. platovej stupnice prvej časti platového zákona pre štátnych zamestnancov.
Doterajšie predpisy nemaly takéto ustanovenie, ktoré osnova zavádza zvlášť preto, aby sa usnadnilo a zjednodušilo pokračovanie v prípade návratu alebo zaradenia týchto zamestnancov do štátnej služby, keď už nebudú potrební v snemovej službe.
Podľa lit. h) ods. 1. § 38 Ústavy vymenúva prezident republiky štátnych úradníkov troch najvyšších stupníc. Paragraf 8 tohto návrhu obsahuje ustanovenie, že postrádateľní zamestnanci, ustanovení na miesta systemizované v snemovej službe vrátia sa so všetkými nadobudnutými nárokmi do štátnej služby a to do osobného stavu, z ktorého boli ustanovení, ak pred ustanovením neboli v štátnej službe, zaradia sa do osobného stavu ministerstva vnútra. So zreteľom na tento automatický prestup je potrebné, aby prezident republiky rozhodoval už pri povýšení takýchto zamestnancov v snemovej službe, lebo ináč by sa mohli dostať medzi štátnych zamestnancov troch najvyšších stupníc aj takí, ktorí by tam nezodpovedali.
Tento návrh javí sa byť vhodným doplnkom nášho právneho poriadku, preto ústavno-právny výbor navrhuje, aby snem návrh zákona prijal. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol (zvoní): K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.
Nasleduje hlasovanie.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 13 paragrafov, nadpis a
úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet, preto
dám hlasovať o celej osnove naraz podľa
zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 13 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podlľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa ods 1. § 52 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o organizácií snemovej služby.
Zpravodajom je pán poslanec dr. Orlický.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj dr. Orlický: Žiadne.
Predseda dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je program tohto zasadnutia vyčerpaný.
Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie snemu svolá sa písomne.
Zakľučujem zasadnutie.
(Koniec zasadnutia o 18. hod. 10. min. )