Dávam mu slovo. Poslanec Hollý: Slávny snem!
Predložená osnova zákona o židovských podnikoch a o židovských zamestnancoch v podnikoch usiluje sa riešiť účasť židov na hospodárskom živote slovenskom.
Predtým, než by som sa pustil do rozoberania predloženej osnovy, pokladám za potrebné povedať niekoľko slov všeobecne o židovskej otázke. Otázka židovská je nielen otázkou slovenskou, nie je len aktualitou nemeckou; problém židovský jestvoval, odkedy jestvujú židia a bude aktuálny vždy a všade tam, kde existujú židia. Príčina tejto skutočnosti je v samotných židoch, lebo národ židovský je od pradávna národom chorým. Táto choroba nie je výsledkom jeho histórie, veky roztrúsenia po svete jeho chorobu len zosilňovaly. Podstatnou príčinou jeho choroby, jeho tragického položenia je v jeho messiášských spasiteľských túžbach a v jeho úsilí nanútiť svoju vládu a svojho ducha všettkým národom, najmä tým, medzi ktorými žijú.
Ako sa dívajú židia na národ, na jeho poslanie a cesty, ktorými dosahuje svoj cieľ? Najlepšie nám to ukáže citát zo sionistického časopisu, ktorý vychodil vo Varšave a ktorý bol uverejnený v roku 1925. V tomto citáte čítame toto: "Každý žijúci národ je organizmus, ktorý napreduje podľa svojich práv. Prekážky, ktoré musí premáhať na ceste svojho života, tvoria jeho dejiny. Spôsob, ako ich opanúva, je jeho svojráznosť. Sila, ktorá mu dáva schopnosť panovať nad ťažkosťami, je jeho idea. Pôsobí v každej jednotke a medzi jednotkou a celkom jestvuje nezničiteľná spojitosť. "
Po tejto charakteristike národa uvedomme si na jednej strane, že židia takiste, ako aj iné národy sú duševne sviazaní so svojim historickým krajom, so svojou historickou vlasťou. V danom prípade židia s Palestínou. Na druhej strane treba zároveň konštatovať, že židia ako celok sú roztrúsení pomedzi ostatné národy sveta.
Každý národ usídlený v danom priestore usiluje sa vytvoriť najzodpovednejšie podmienky pre svoje jestvovanie. Určuje a volí si k tomu úsiliu zodpovedné
prostriedky. Židovský národ je roztrúsený mimo svojej historickej vlasti a následkom toho v boji o svoje jestvovanie odkázaný je na pomoc iných národov. Preto i na zachovanie svojho jestvovania i pre boj o toto jestvovanie musel si vypracovať svojrázne prostriedky a spôsoby, odlišné od prostriedkov a spôsobov národov, medzi ktorými žije.
Národy však už od dávnych časov prejavujú veľmi málo náklonnosti udržiavať židovský živel, lebo veď táto pomoc narúša ich vlastné životné záujmy. I židovskí vodcovia jasne si uvedomili a uvedomujú túto skutočnosť, no vedia i to, že bez vonkajšej opory židovský živel nemôže jestvovať, a preto starajú sa všetkými možnými spôsobmi a prostredkami o potrebnú vonkajšiu oporu a nakoľko ju nemôžu dosiahnuť priamou cestou, dosahujú ju okľukou, umelými prostriedkami, ukrytím svojich záujmov a cieľov, stavaním národa proti národu a hádzaním hesiel a ideí.
Liberalizmus, socializmus, humanizmus, pacifizmus, komunizmus atď., to sú všetko židovské výplody. Národ židovský, aby oslabil prirodzený odpor národov proti svojej invázii, proti židovskej vláde a proti židovskému duchu, podrýva v prvom rade uzly rodinné, národné, cirkevné,, štátne, hospodárske a kultúrne, všade tam, kde žije. A dovolím si tvrdiť, že pokým židia budú takto roztrúsení medzi národmi, nič nemôže zmeniť túto ich základnú tendenciu neprestajne podrývať iné národy. (Výkrik: Tak je! Von s nimi!) Odôvodňujem toto svoje tvrdenie tou historickou skutočnosťou, že tak ako i v novších časoch, i v minulosti v každej rozvratnej skupine, namierenej proti panujúcemu poriadku, nájdeme vždy skupinu židov a židovský kapitál s eminentne židovskými intenciami. (Výkrik: Tak je!)
Tento systém boja o jestvovanie je teda odlišný od boja o jestvovanie všetkých iných národov. A keď prejdeme historiou prevratov a revolúcií vo svete od najstarších časov až po najnovšie, všade nájdenie popri vznešených cieľoch revolučných, ukrytý i cieľ židovský. A či prejdeme revolúciami a prevratmi francúzskymi, nemeckými, anglickými a ruskými, všade nachodíme židovstvo víťazne vchodiť do novej éry, lebo každý prevrat, každá revolúcia doteraz zväčšila a rozmnožila práva
židovstva medzi ostatnými národmi. (Výkrik: Tak je!)
Následkom úsilia ovládnuť svet a prostriedkov i spôsobov, ktoré si pre dosiahnutie tohto cieľa židovstvo zvolilo, našlo sa znovu v zúfalom položení, v akom bolo v XV. storočí. U všetkých národov znovu sa zobúdza pocit a presvedčenie, že národ židovský, ako národ chorý, otravuje povetrie. (Výkrik: Tak je! Potlesk. )
Toto uvedomenie medzi národmi rastie od rokov a niet už dnes preň lieku. Dávnejšie mohli sa židia nielen vo svete, ale i u nás pričiniť o to, aby sa židovská otázka v príhodný čas riešila mierne, prípadne vzájomnou dohodou. No, dnes sa už cíti, že tohto chorého nemožno tolerovať. (Hlas: Už ich máme dosť!) Veď i otec alebo matka, ak sú stále chorí, sú na ťarchu. Tým viac nemôžu národy sveta ďalej znášať tento chorý židovský národ medzi sebou.
Slávny snem!
Sme kresťanským národom a tvoríme kresťanský štát. Mohol by sa teda niekto opýtať, či sú takéto vývody a takéto naše pokračovania oproti židovstvu ozaj kresťanské. A ja sa pýtam, je protikresťanské, keď sa kresťanský svet bráni proti prehnanej moci a vplyvu židovstva?
Myslím, že práve opačne. Je našou kresťanskou povinnosťou upraviť veci v národe a štáte tak, aby židovstvo dostalo len to, čo mu patrí. (Výkrik: Tak je! Potlesk. )
Keď nepomerne zmohutnenie židov a židovského vplyvu narušilo rovnováhu, je našou povinnosťou rovnováhu nielen napraviť, ale ju zaistiť i pre ďalšie veky. (Hlas: Výborne!) Poriadkové opatrenia oproti židovstvu a jeho vplyvu sú nielen oprávnené, ale i potrebné. (Výkrik: Tak je! Potlesk. ) Treba obmedziť ich účasť v kultúrnom a hospodárskom živote tak, aby to zodpovedalo ich počtu. (Výkrik: Celkom ich vylúčiť!) Veď cirkev katolícka už v stredoveku usilovala sa o riešenie židovskej otázky. Zakázala kresťanom bývať u židov, u nich slúžiť, ich chlieb jesť, zakázala slovenským kresťanským ženám a vôbec ženám v kresťanskom svete slúžiť pri židovských deťoch. A tieto opatrenia katolíckej cirkvi platily cez stáročia.
No nielen v minulých storočiach, ale i v najnovších časoch vysokí cirkevní hod-
nostári všímajú si židovskú otázku a rázne žiadajú zaviesť proti židom obmedzujúce opatrenia. Chýrny profesor apológie na würzburgskej univerzite, prelát Hettinger, jeden z najvýznamnejších teológov napísal v knihe "Svet a cirkev" ešte v roku 1902 o židovskej otázke tolo: "Židmi vybudovaná kultúra a židovská tlač značí pre nemecký národ veľké nebezpečenstvo. " Na inom mieste zas, povedal by som, hrmí spravodlivým hlasom: "Naša reč, náš majetok, obchod, kultúra stane sa korisťou židovstva. To nemôžeme ďalej trpieť. Veľká práca očakáva Nemectvo, aby mohla nastať zmena v tomto položení. "
Takto by som mohol citovať viacerých cirkevných hodnostárov zpomedzi všetkých kultúrnych národov a videli by sme, že to isté nebezpečenstvo, ktoré od židovstva hrozí iným národom, hrozí v rovnakej alebo i vo väčšej miere i nám.
Jedno si však musíme uvedomiť: Ak chceme byť v posudzovaní židovskej otázky prísni, musíme byť prísni v prvom rade oproti seba samému. Pri každom pokračovaní oproti židom musíme vždy vychodiť z kresťansko-mravného stanoviska, lebo veď i vláda židovstva je vlastne len dôsledkom upadávania kresťanstva. A preto prvou podmienkou spravodlivého a ozajstného riešenia židovskej otázky je upevnenie kresťanského ducha v celom našom súkromnom a verejnom živote. (Potlesk. ) Nikto nemôže pochybovať o oprávnenosti požiadavky, aby bola riešená židovská otázka, ale nikto nemôže žiadať ani iné, než aby bola riešená zákonnou cestou. (Výkrik: Tak je!)
Slávny snem! Odpor proti židovstvu ani na Slovensku je nie nového dáta a nepramení len v prevratových revolučných rozbehoch posledných dvoch rokov slovenského života. Časove ide rovnomerne s úsilím po národnej slobode a s bojom proti kultúrnemu a hospodárskemu zotročeniu národa.
Na zdôvodnenie toho mohol by som uviesť celý rad výrokov. Najpriľahlivejším je z nich citát z článku nášho zvečnelého vodcu Andreja Hlinku, ktorý napísal ešte v roku 18% do Národného hlásnika:
"Nedávno zomrel v susednej dedine, v Stankovanoch, žid-krčmár a zanechal posebe majetok niekoľko tisíc zlatých. Od-
kiaľ bol tento človiečik? Kto bol jeho otec alebo matka? Či dovandroval z Krakova, alebo z Nového Trhu, to nevedel by nám povedať žiaden Stankovec. To ale vedia dobre, že ten "urodzený pánko" menom Lakner Dávid, len pred niekoľkými rokmi prišiel ošarpaný ako lipa. Jeho deti a žena, aby si nezodraly už aj tak deravé pantofle, prišly bosé. Celé ich imanie a bohatstvo bolo maličký batôžtek, krpôčka na pálenku a niekoľko papierikov a ceruzka. V batôžku bolo pár groši. Za tieto kúpil si do krpôčky kvitu, lebo voda im popred dvere tiekla, paklíček zápaliek, niekoľko lojových sviečok a iné veci, ktoré gazda a sedliak potrebuje. Celý ich krám bol by hladný ľahko strovil a smädný ľahko vypil. Nebolo to hodné ani dobré slovo. Minul sa rok, minulý sa dva a ľudia sa divia a pýtajú: Či tomu Dávidovi zmok nosí tie peniaze? Nechodí nikde na zárobky, nemieša veslom vodu, ako oní, nechodí ani do šlôg ani so sekerou, ani s motykou nevie obracať, a predsa vzmáha sa navidom oči. Ešte pred rokom kupčil len s pálenkou, zápalkami a sviečkami a veru aj na tie si neraz požičal od suseda. Len pred nedávnom sám doniesol si na chrbte tieto veci a dnes už má nielen väčší obchod, nielen že deti, žena pekne sa nosia, ale veru dá si aj zapriahnuť a do mesta sa doviesť. "
Tento citát azda najsprávnejšie vystihuje a charakterizuje príchod, činnosť a poslanie židov v slovenskom národe. Je našim šťastím, že židovský živel priamou účasťou nevnikal ani do kultúrneho, ani do národného nášho života. Stalo sa tak, pravda, len preto, že v predošlých vekoch nemali sme ani politickej ani kultúrnej slobody takej, z ktorej by židia svojím vplyvom boli mohli profitovať. Netreba však ani dokladať, že s hospodárskym otročením slovenských dedín tiahly sa všade i snahy národného a kultúrneho otročenia, a že židia za hospodárske výhody, ktoré sa im dostávaly od vlád, dávali sa veľmi ochotne do služieb odnárodňovacích a pomáhali odnárodňovať slovenský národ.
Skutočnosť, že dnes rokujeme o osnove zákona, ktorý má upraviť účasť židov v podnikaní a v zamestnaní, je teda nielen výsledkom náruživých želaní posledných mesiacov, prípadne častých vonkajších
prejavov, ako to uvádza dôvodová zpráva. Osnova zákona je zdravou výslednicou húževnatého boja o národnú slobodu, ktorý trval celé posledné storočie. (Potlesk. )
A skôr by sa dalo povedať, že náruživé želanie a vonkajšie prejavy s premnohými sprievodnými často protichodnými rečmi a miestami i nezdravými svojvoľnými zásahmi sú len dôsledky oneskoreného riešenia židovskej otázky zákonnou cestou. (Výkrik: Výborne!) Veď v celom národnom boji tiahne sa úsilie hospodárskeho povznesenia národa ako jednej z podmienok slobody a v celom tomto úsilí stretáme sa práve s privilegovaným židovstvom ako s hrádzou, postavenou proti tomuto úsiliu slovenského národa. A že dnes toto storočné úsilie ideme napomôcť i zákonným opatrením, je len normálne využitie prvej ozajstnej príležitosti na tento cieľ.
Návrh, pravda, nerieši židovskú otázku ani revolučne, ani radikálne. No, uznávam s dôvodovou zprávou, že doterajší stav nedovoľuje ani naraz, ani úplne odstrániť vplyv židovstva na slovenský hospodársky život a že v záujme hospodárskeho života Slovenskej republiky treba sa nateraz uspokojiť s navrhovaným postupom preberania hospodárskych hodnôt a funkcií od terajších židovských majiteľov.
Škoda len, že návrh prichodí hodne oneskorene. Mnohým neprístojnostiam, mnohým demoralizačným zjavom mohlo sa zabrániť včasným realizovaním aspoň toho, čo osnova prináša. Mohli sme byť o veľký krok napred. (Výkrik: Peniaze sú už v Amerike!) Mohli sme predísť mnohým prípadom fingovanej arizácie, ktoré pozná a upravuje i predložená osnova a ktoré sama uvádza, ako prípady hebreizácie a o ktorých tvrdí - s čím rozhodne súhlasíme že sú škodlivé a nežiadúce nielen z národohospodárskeho ale i z morálneho stanoviska. (Potlesk. )
Pred uzákonením tejto osnovy bolo by sa žiadalo, aby bol štatisticky zachytený pomer všetkých židovských a nežidovských podnikov na Slovensku i čo do počtu, rozsahu, kapacity a kapitálovej účasti. Ľahšie by sa boly hodnotily podmienky, ktoré určujú osnovu a ľahšie by sa zisťovaly možnosti, potrebné na prevedenie uzákonenej osnovy. (Predsedania sa ujal predseda dr. Sokol. ) Doteraz niet tohto materiálu ani v štatistickom úrade, nemajú
ho ani na ministerstve hospodárstva a niet ho ani v iných inštitúciách. (Poslanec Čavojský: Čo robia?) Pokúsim sa však aspoň podľa jestvujúceho materiálu načrtnúť rozdelenie židov podľa povolania v Slovenskej republike.
Všetkých židov na Slovensku podľa stavu z 1. decembra 1938 bolo 136. 737. Z toho cudzích štátnych príslušníkov bolo 7293. Medzi cudzích štátnych príslušníkov neboli, pravda, zarátaní židia-Česi.
Štatistika, ktorú ďalej uvediem, sostavená podľa národností, nekryje skutočný stav, lebo k židovskej národnosti sa prihlásilo len 65, 385 duší, čo činí sotva polovicu celého počtu židov. Vysvetľujem to tým, že ostatných 50% židov prihlásilo sa k iným národnostiam, čí už k Čechom, či k Nemcom alebo k Maďarom. Ku každej cifre teda, ktorá sa objaví v podrobnosti, možno bezpečne pripočítať 50%, aby sme dostali správny obraz účasti židov na slovenskom živote podľa povolania.
Štatistika, ktorú mám pred sebou, sostavená je, ako som spomenul, podľa národností ku dňu 1. decembra 1930.
Počet osôb, ktorých povolanie je roľníctvo, lesníctvo a rybárstvo, bol 1, 892. 042, z toho židov 4617, teda skoro z dvoch miliónov sotva 5000. V tomto počte sú i rodinní príslušníci. V tejto skupine bolo v povolaní činných židov len 1341, z toho samostatne činných 816 a úradníkov 208. Slovom v tejto nižšej kategórií tejto skupiny žida skoro nemáme.
V priemysle a vo výrobných živnostiach je pomer už celkom iný. Tu z celkového počtu 634. 797 nájdeme už 13 325 ži-
dov, z toho v povolaní činných 5511, samostatne činných 2573 a úradníkov 713, Pri tomto bode hodno poznamenať, že v priemysle na Slovensku je židovská účasť v porovnaní s inou cudzou účasťou, pomerne dosť malá; v porovnaní však so slovenskou účasťou, je až príliš veľká. Z väčších priemyselných podnikov sú v rukách židovských ešte niektoré podniky kožiarske, železiarske, stavebné, jeden väčší podnik textilný a chemický. Neúmerne veľká je účasť židovská v podnikoch stredných a malých, najmä v liehovarníctve, v pilárstve, syrárstve, tehliarstve atď.
V skupine obchodu, peňažníctva a do-
- pravy je účasť židovská pomerne aj číselne
najväčšia, lebo tu z celkového počtu 338. 912 je židov 35. 863, z toho činných 12. 860, samostatne činných 7. 946 a úradníkov 889. Keby sme túto skupinu rozobrali podľa jednotlivých tried, našli by sme najväčšiu účasť židov v obchode s tovarom, lebo z celkového počtu činných 24. 424, je židov 6746. Keby sme to zdvojnásobili z dôvodov v predu uvedených, tak nám vychodí skoro polovica. Pri tomto bode je zaujímavá ešte jedna vec. Keby sme sa pozreli na účasť kapitálovú, vtedy by sme našli, že Židia sú na obrate v tejto kategórii účastní troma štvrtinami a nie pomerne podľa počtu svojich členov.
Vo verejnej službe, v slobodnom povolaní a vo vojsku nachodíme židov pomerne málo, lebo z celkového počtu 210. 073 je židov 4950, samostatne činných 615 a úradníkov 1116. Tu je zas zaujímavé, že židov nachodíme najsilnejšie zastúpených jednak v službe zdravotníckej, ako samostatne činných a v slobodných povolaniach. Čo rozumieme a čo zahrňujeme do služieb zdravotníckych? Do služieb zdravotníckych Štatistický úrad berie i služby šintrov, pôrodných babičiek, asistentiek atď., ale samozrejme i lekárov. Vieme veľmi dobre, že židia alebo židovky nie sú ani pôrodnými babičkami, ani šintrami, ani asistentkami, ale že tento počet znamená skoro výlučne stav lekárov. Je ešte zaujímavé i slobodné povolanie. Tam sa hlavne radia do slobodného povolania umelci, advokáti, čo je zas charakteristické. V skupine,, domáce a osobné služby" židov skoro nenachodíme. Je ich celkom 419 a činných 216.
V skupine iného povolania a v počte osôb bez udania povolania je z celkového počtu 228. 050 židov 6301. A tu je zas charakteristické, že v triede "osoby žijúce z rent a podpôr" je počet židovský najväčší. Tam ich- nachodíme až 4778. Čo sú to tie osoby, žijúce z rent a podpôr? To sú penzisti a rentieri. Samozrejme v tom veľkom počte arijcov, to sú tí drobní penzisti, železničiari, štátni zamestnanci, poštári atď., tí rentieri žijúci z majetkov, sú zas židia.
Keď teraz zdvojnásobíme číslice, ktoré som uviedol, vidíme jasne, že židovstvo tak, ako v prostredí iných národov, i k nám prichodí skoro výlučne len ako element sprostredkujúci a nie ako element produ-
kujúci. Je pravda, že na toto pole ich určuje tisícročná tradícia a morálka, ktorá im práve v týchto odvetviach zaisťuje najväčšie úspechy. Na podklade tisícročnej tradície v týchto zamestnaniach dostávajú sa ľahko k moci, dostávajú skoro monopolné postavenie v obchode a v peňažníctve.
No po zistení tejto skutočnosti je teda celkom prirodzené, že i národ slovenský hneď v počiatku - v prvom roku svojej samostatností - na základe poznatkov domácich a cudzích siaha k opatreniam, ktoré nadmierny a nezdravý vplyv židovstva v hospodárskom živote obmedzuje. Ale tak, ako už niekoľkokrát bolo z tohto miesta spomenuté, že nestačí len zákony vynášať, že nestačí len mať dostatočný aparát úradnícky, ktorý prijaté zákony uvádza do života, i v tomto prípade treba opätovne zdôrazniť a najmä pri tomto zákone, ktorý znamená hmotné zvýhodnenia kresťanského ľudu a tým i celkové jeho zosilnenie, že tak, ako chceme byť prísni pri posudzovaní židovskej otázky, tak musíme byť prísni oproti samým sebe pri prevádzaní tohto zákona. Musíme byť prísni oproti všetkému a každému, kto by chcel narúšať smysel tohto zákona a chcel si ho vykladať len vo svoj osobný prospech. Musíme prísne a presne podľa litery a ducha tohto zákona pokračovať pri preberaní hospodárskych hodnôt a funkcií od terajších židovských majiteľov, aby sa prípady hebreizácie po vynesení zákona neopakovaly a prípadne, aby sa prísne trestaly. Treba sa nám postarať pri tomto o výchovu ľudu, aby sa nestávaly prípady, že na dobré slovo žida, lekára, advokáta, obchodníka atď. -alebo ešte horšie - za biedny groš, prihovára sa a oroduje sa za jeho ponechanie v pôvodnom zamestnaní. Azda nikto na svete nevie sa tak ponížene a odporne líškať a zaliečať i tomu najposlednejšiemu, s ktorým po celý svoj život len, opovrhoval a opovrhuje, ako žid, keď chce dosiahnuť materiálne zvýhodnenie svojho postavenia. Mohol by som z tohto miesta čítať takéto orodujúce listy, nehovoriac o intervenciách advokátov. Takéto prípady v budúcnosti musia prestať. Keď však kladieme takúto požiadavku na súkromníkov, tým dôraznejšia je naša žiadosť na úrady, od ktorých závisí riešenie židovskej otázky.
Pri povoľovaní dovozu z cudziny rozhoduje povoľovacie oddelenie Slovenskej
národnej banky a povoľovacie oddelenie ministerstva hospodárstva. (Hlasy: Čujme? Čujme!) Dovozné povolenia sú totiž viazané na prídel devíz a prísľub povoľovaciehooddelenia Slovenskej národnej banky je podmienkou udelenia dovozného povolenia. Je skutočnosťou a pravdou, že tovar z cudziny potrebujeme, no, nie nám je dosť jasné stanovisko vedúcich úradníkov Slovenskej národnej banky a či ministerstva hospodárstva, keď povoľujú nepomerne viac židovským dovozcom, ako slovenským kresťanským firmám vtedy, keď tieto slovenské kresťanské firmy majú možnosť i prostriedky doviezť ten istý tovar, na ktorý sa židom dáva prednosť. (Potlesk. )
Konkrétne uvediem prípad Centrokolonu, ktorý je skoro úplne v židovských rukách, a rýdzo slovenskej kresťanskej dovoznej firmy Centrum. - Centrum je kresťanská dovozná firma, ktorá zásobuje Nupod a jej prostredníctvom všetky potravné družstvá po slovenských dedinách, zásobuje budúcnosti, zásobuje 12 veľkoobchodníkov, z ktorých 11 sama si vychovala a 32 maloobchodníkov. Pri tom všetkom jediný člen Centrokolonu - žid Müller zo Seredi - dostáva sím skoro také prídely ako Cetnrum, (Výkrik: To neni možné! Hanba!)
Tieto veľké prídely židovským firmám však majú ešte aj inú národohospodársku škodu pre slovenský štát. Tieto židovské firmy pomocou dovozu protizákonným spôsobom vyvážajú do cudziny svoje vlastné, majetky. Praktizujú to tak, že si nechajú účtovať tovar zo zahraničia za vyššie ceny, než aká je skutočná dojednaná hodnota tohto nakúpeného tovaru a rozdiel si nechávajú ukladať na bežný účet v cudzine. Potom samozrejme voľne disponujú s týmto svojim účtom.
Markantným príkladom neriešenia židovskej otázky v obchode je i to, že i cukor sa rozdeľuje teraz podľa ansienity. Tu by sa mala na príklad prakticky riešiť židovská otázka tak, aby kresťanskí veľkoobchodníci dostávali väčšie prídely i na úkor židovských veľkoobchodníkov. (Výkrik: Tak je!)
Mohol by som v uvádzaní prípadov a príkladov pokračovať i ďalej, Mohol by som uviesť mnohé prípady nezdravej a nestatočnej arizácie, jednak náhodilými živlami, ktoré v rušnej situácii zneužili zdravé protižidovské uspôsobenie národa; mo-
hol by som uviesť prípady, pri ktorých činitelia za peniaze, za 5 až 8000 Ks vypúšťali z povinnosti židov. (Výkrik: Čujme mená!) Myslím však, že čas nezdravých zjavov pominul, že konsolidácia, o ktorú sa v národe a štáte usilujeme, sama prvneskôr postaví si hrádzu proti všetkým zneužívaniam.
V tomto smysle a z týchto všetkých dôvodov, ktoré som tu uviedol, návrh zákona prijímam a budem zaň hlasovať, lebo úfam, a pevne verím, že i tento zákon v mnohom prispeje k odčineniu krívd, ktoré sa na slovenskom národe cez toľké desaťročia páchaly. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo majú zpravodaji, páni poslanci Beňák a dr. Tvrdý.
Zpravodaj Beňák: Zriekam sa slova.
Zpravodaj dr. Tvrdý: Zriekam sa slova.
Predseda dr. Sokol:
Nakoľko sa páni zpravodaji zriekli záverečného slova, prikročíme k hlasovaniu.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 14 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Pozmeňovacích návrhov niet. dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú..
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 14 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 5. Druhé hlasovanie o osnove zákona
o židovských podnikoch a o židoch,
zamestnaných v podnikoch.
Zpravodajmi sú páni poslanci Beňák a dr. Tvrdý.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj Beňák: Nie sú.
Zpravodaj dr. Tvrdý: Nie sú.
Predseda dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený 5. bod programu a pristúpime k poslednému bodu, ktorým je:
6. Zpráva národohospodárskeho, a rozpočtového výboru o vládmom návrhu zákona o cenovom úrade.
Zpravodajom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Liška a za výbor rozpočtový pán poslanec Vojtech Husárek.
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor národohospodársky, pánu poslancovi Liškovi,
Zpravodaj Liška:
Slávny snem!
Otázka cien spadá do tej časti hospodárskych problémov, ktorá je. trvalé v popredí verejného záujmu. V normálnych dobách púte národohospodárov hlavne preto, že na spravodlivej úprave cien výrobkov a výkonov je závislá výška nominálneho respektíve reálneho dôchodku temer všetkých vrstiev obyvateľstva a preto, že ceny sú z najdôležitejších elementov, smerodatných pre skúmanie konjunktúry.
Dnes nežijeme v dobách normálnych, celý svet je zachvátený vojnovou psychózou a následky vojny, uprostred ktorej, žijeme, prejavujú sa samozrejme zreteľnými reflexmi v celej problematike cenovej tvorby. Ceny, poťažne cenová hladina dostala sa do pohybu a na otázke, či cenový pohyb zvládneme, alebo nie, závisí možnosť a nebezpečie porúch v našom hospodárskom, sociálnom i politickom živote.
Možnosť a nebezpečie týchto porúch stalo sa impulzom pre našu vládu, aby vo vedomí svojej zodpovednosti venovala cenovému pohybu a cenovej otázke vôbec starostlivú pozornosť a tak z dobre premyslených jej úvah vyšiel návrh zákona o cenovom úrade, úlohou ktorého bude,