Švajčiarsko, vedia veľmi využiť cestovný ruch ku prospechu svojho národného hospodárstva, ku posilneniu svojho rozpočtu. Minulé roky Švajčiarsko vydobilo, vyťažilo z cudzineckého ruchu na 400, 000. 000 našich korún, je to teda štvrtina rozpočtu švajčiarskeho. Z toho je vidieť, aký veľký význam by to malo i pre Slovensko. A keby tento cudzinecký ruch u nás fungoval a sa u nás rozmnožil, mohli by sme mať nádej, že by sme rozpočet skončili so schodkom o moc menším.
Toto je ale len jedna otázka, jedna stránka problému cudzineckého ruchu a návštev cudzincov v našej republike. Druhá otázke je, či aj cudzinecká kancelária bude fungovať dobre a ak prijde nával cudzincov, či môžeme ich tak umiestiť a obslúžiť v modernom smysle slova hygienicky, ako sa to dnes v strednej Európe vyžaduje. Všeobecne musíme konštatovať, že po tejto stránke naša kúpeľná industria neni ešte na výške. Jestli aj je niekoľko päť-šesť stredísk, kde v tomto ohľade nedá sa čo vytýkať, predsa však v menších mestečkách, v klimatologických staniciach, v malých kúpeľoch u prameňov je obstarávanie cudzineckého ruchu nedostačujúce.
Tomu chce vláda odpomôcť týmto vládnym návrhom, keď žiada podnietiť podnikateľský ruch, a zdokonaliť doterajšie zariadenia, ktoré nevyhovujú úplne, tým spôsobom, aby mohlo ministerstvo hospodárstva dostať splnomocnenie, poskytnúť v rámci 26 miliónového úveru subsidiárne úvery do 75 % inými finančnými ústavmi poskytnutých úverov. Toto je rámec 20 miliónov - snáď ho nikdy nebude možno úplne využiť. Môže sa teda stať, že nedodržaním platieb amortizačných a úrokových štátna správa bude prinútená splniť svoje povinnosti. Na úhradu toho je tuná návrh, aby bolo v rozpočte zachytené 200. 000 korún na ten prípad, že by za niektorého podnikateľa bolo ministerstvo nútené subsidiárne zaplatiť 200. 000 Ks. Menovite pre začiatok neni to veľká suma, ale mám dojem, keďže úverové otázky dosť poznám, že z nej ani polovica nebude využitá, hlavne v prvých dvoch-troch rokoch, lebo veď už toľko každý ten podnikateľ bude mať, aby si aspoň prvé amortizačné sumy zaplatil.
Rozpočtový výbor uvážil dôležitosť tohto návrhu a navrhuje, aby táto úhrada
bola odhlasovaná. Preto ako zpravodaj navrhujem snemu, aby tento zákon uzákonil. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol;
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor národohospodársky, pánu poslancovi Liškovi.
Zpravodaj Liška: Slávny snem!
Národohospodársky výbor podrobil osnovu dôkladnej úvahe a uvážil pri tom aj dnešné mimoriadne pomery, ktoré nie sú priaznivé pre podnikateľskú činnosť tohto druhu. Pri tom však zistil, že zákon svojmu cieľu úplne vyhovuje a že môže vytvoriť predpoklady pre zdarnú činnosť tohto druhu. Preto schválil túto osnovu a odporúča slávnemu snemu, aby ju tiež schválil. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol:
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi dr. Orlickému.
Zpravodaj Orlický:
Slávny snem!
Návrh zákona o štátnej záruke má byť prostriedkom, a síce jedným z prostriedkov pre podporu cudzineckého ruchu. Význam cudzineckého ruchu tak asi od pol storočia začína veľmi stúpať a nadobúda takého rozsahu, že začína byť v niektorých štátoch jedným z najdôležitejších prameňov príjmov a národohospodárskym faktorom.
Podporovanie tohto ruchu má všelijaké spôsoby. Predovšetkým podmienkou u takéhoto ruchu sú prírodné krásy, bohatosť kultúrne-historických a umeleckých pamiatok, dobrý prístup komunikačný do takýchto štátov, dobré cesty v tomto štáte, zvlášť v dobe automobilizmu, ale podmienkou je aj vyspelé hotelierstvo, taká možnosť ubytovania, ktorá vyhovuje aj najväčším nárokom, lebo práve takéto obecenstvo donáša najväčšie príjmy do štátu.
S tohto hľadiska posudzujúc osnovu, ústavno-právny výbor tiež navrhuje, aby ju slávny snem prijal, i keď ukladá štátu znášať riziko ručenia, ale predsa len subsidiárne. V prípade, že touto zárukou pod-
porovaní podnikatelia hospodársky obstoja, štátu žiadne bremeno z tohto jeho ručenia nevzniká.
Snaha, aby sme čím väčší príjem dosiahli z cestovného ruchu, musí nás viesť k tomu, žeby sme i my boli povinní túto podporu hotelníctvu poskytnúť. Preto navrhujem, aby slávny snem návrh prijal. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.
Prikročíme k hlasovaniu. Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 12 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
Zpravodajovia: Nie sú.
Predseda dr. Sokol:
Námietok niet.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 12 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1. rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo po druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove zákona o štátnej záruke na hotelový úver a o podpore hotelníctva.
Zpravodajmi sú páni poslanci: dr. Rehák, Liška a dr. Orlický.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajovia: Nie sú.
Predseda dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Prosím pána tajomníka snemu, aby prečítal telegramy, došlé predsedníctvu snemu.
Tajomník snemu: dr. Foltín (číta):
Z príležitosti vtelenia obcí Podvlku, Oravky, Srnia, Harkabúza k slovenskému štátu vám v mene občanov milé ďakujú predstavenstvá obcí. (Potlesk. )
Slávny snem, po dvadsiatich rokoch utrpenia pod cudzím jarmom prvou veľkou radosťou vzplanulo občianstvo našich biednych obcí Pekelník a Bukovina-Podsklie na hornej Orave pri zpráve, že sme boli zákonite opäť privtelení k milovanej slovenskej vlasti. Nech Boh žehná činnosti všetkých našich zákonodarcov a pomáha im v ich ťažkej práci pre blaho celého slovenského národa. Obecné predstavenstvá. (Potlesk. )
Obyvatelia obce Trstenej a okresu trstenského naplnení súc radosťou nad pripojením odtrhnutých oravských bratov uisťujú vás o svojej láske k Slovenskej republike a ďakujú vám. Obec Trstená. (Potlesk. )
V tento veľký deň, keď Prozreteľnosť Božia dovolila nám statočným horalom od toku Čiernej Oravy stať si pod jednotnú zástavu do radov slovenských bratov, vyslovujeme veľkú radosť nad naším pripojením k Slovenskej republike a hlbokú oddanosť slovenskému snemu. Sľubujeme, že budeme verní slovenskej vláde a Slovenskej republike a budeme stáť pevne a neochvejne jako nebotyčné vrchy našich milovaných Tatier. Obecné predstavenstvo v Chyžnom. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol: Pristúpime k bodu 5. ktorým je:
5. Zpráva národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o návrhu poslanca dr. Mateja H u ť k u a spoločníkov na vydanie zákona o označení účastín spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike menovou jednotkou slovenskou (Ks).
Zpravodajom za výbor národohospodársky je pán poslanec Štefan Beňák, za výbor ústavno-právny pán poslanec dr. František Orlický.
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor národohospodársky, pánu poslancovi Beňákovi.
Zpravodaj Beňák:
Slávny snem!
Súhrn súkromného majetku predstavuje národný majetok. Tento národný majetok je podstatný prostriedok na to, aby štát svoje ušľachtilé poslanie vedel vo všetkých dôsledkoch splniť. Toto poznanie a praktická potreba viedly k všeobecnému názoru, že pri plnom zachovaní zásady súkromného vlastníctva je potrebná regulácia vlastných záujmov súkromných v záujme vyšších ideálov.
Z týchto príčin pristúpilo sa aj ku koncentrácii peňažníctva. Tým sa dáva do pohybu celý kapitálový trh. Regulácia kapitálového trhu týka sa všetkých výnosných odvetví, menovite pri alimentácii. Alimentačný pomer dôsledkom koncentrácie bude mať za následok nové vzťahy. Neregulovanosť by privodila poruchu. Je logické, že diskriminácia medzi tuzemským a cudzozemským kapitálom alebo majetkovou účasťou nie je možná inak, aby nastal pohyb v smere cudzozemskom a bolo preto i túto složku národného majetku regulovať.
Konečne štát má i primeraný finančný záujem. Každý majetkový pohyb v tuzemsku znamená poplatný akt a teda štátny príjem a preto nie je možné kus národného majetku ponechať cudzine, aby bol zdrojom cudzích výsostných príjmov.
Národohospodársky výbor dobre uvážiac všetky tieto okolnosti odporúča slávnemu snemu návrh o označení účastín spoločností slovenskou menou schváliť. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol:
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi dr. Orlickému.
Zpravodaj dr. Orlický:
Slávny snem!
Spoločností obchodného práva majú veľmi zvláštnu štruktúru. Tak na príklad spoločnosť akciová má zvláštnu osobnosť a majitelia týchto akcií môžu vykonávať všetky práva, ktoré patria tejto spoločnosti, a síce môžu ich vykonávať pomocou orgánov, určených jednak stanovami, jednak zákonom.
Naša Ústava vyslovila, že stojí síce na základoch súkromného vlastníctva, ale vy-
slovila i to, že vlastníctvo musí mať funkciu sociálnu. My vidíme rozličné zásahy štátu s tohto hľadiska i s hľadiska štátnej potreby do nemovitostí, menovite do poľnohospodárskych. Javí sa byť ale, ukazuje sa potreba orientovanosti v tom smere, ako vyzerá kapitálová účasť na rozličných spoločnostiach. Keď sa pozreme do minulosti, veľmi dobre vieme, že práve slovenský národný živel je veľmi slabo zúčastnený na týchto spoločnostiach. Veľmi dobre vieme, že je povinnosťou štátu vedieť komu patria tieto účasti na spoločnostiach a kto poberá dôchodky z práce slovenského ľudu, slovenského kapitálu a slovenského národného majetku. Je povinnosťou štátnej správy vyvodiť z tohto aj potrebné dôsledky a umožniť repatriáciu a návrat týchto účastín na územie slovenského štátu.
Toto sú vlastne tie vzdialené, ale hlavné dôvody, pre ktoré prichádza vláda s týmto návrhom. Ústavno-právny výbor uvážiac dôležitú potrebu tohto zákona, navrhuje, aby slávny snem osnovu prijal. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.
Prikročujeme k hlasovaniu. Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 14 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 14 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods 1. rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 5. Druhé hlasovanie o osnove zákona
o označení účastín spoločností so sídlom
v Slovenskej republike menovou jednotkou
slovenskou (Ks).
Zpravodajmi sú páni poslanci Beňák a dr. Orlický.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajovia: Nie sú.
Predseda dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený 5, bod programu a pristúpime k 6 bodu, ktorým je:
6. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o trestnom stíhaní niektorých činov, ktorými sa ohrozuje verejný poriadok, pokoj a verejná bezpečnosť.
Zpravodajom za výbor ústavno-právny je pán poslanec dr. František Orlický. Dávam mu slovo.
Zpravodaj: dr. Orlický: Slávny snem!
Tento návrh treba priviesť do súvislosti s propagandou a jej významom.
Propaganda dochádza praktického upotrebenia vo väčšom rozsahu len v XX storočí. Propaganda začína mať veľký vyznám práve zavedením rádiotelefónie. Veľmi dobre vieme, že je aj jedným z prostriedkov obranných alebo útočných, ale v každom prípade prostriedkom, ktorého štát môže pri plnení svojich úkolov veľmi dobre použiť.
My máme ale aj inú propagandu, propagandu šepkanú, ktorú by som nazval akýmsi plodom, vzniklým po svetovej vojne. Táto šepkaná propaganda vyvoláva často veľmi veľký nekľud, ba často vyvoláva náladu, ktorá zdá sa byť protištátnou. Preto je povinnosťou štátnej správy, aby takejto šepkanej propagande čelila.
Vláda, súc si vedomá tohto významu takejto šepkanej propagandy a jej škodlivosti, predložila návrh zákona na stíha-
nie takejto šepkanej propagandy. Tento návrh ústavno-právny výbor preskúmal a so zmenami, ako sú v jeho zpráve uvedené, navrhuje osnovu prijať. Vláda navrhuje zavedenie oznamovacej povinnosti pre trestné činy, ktoré sú inak kvalifikované ako priestupok.
Ja za svoju osobu ako právnik a musím povedať, že takmer všetci právnici sme sa trochu pozastavili nad smelosťou tejto konštrukcie, ktorá sa nám zdala byť neobvyklou a zdalo sa nám, že po zavedení tejto oznamovacej povinnosti nastane možnosť veľkých šikanovaní, možnosť zneužitia tohto ustanovenia a preto hľadali sme pre určenie rozsahu oznamovacej povinnosti nejaké iné medze a merítka.
Ústavno-právny výbor po dlhom jednaní a vyjednávaní aj s vládnymi činiteľmi dospel k tomu názoru, že oznamovaciu povinnosť treba v zamýšľanom zákone zaviesť, ale treba ju aj obmedziť. Preto ústavno-právny výbor navrhuje, aby oznamovacia povinnosť bola zavedená len na delikty, ktoré sú spáchané tlačou.
Myslím, že je našou národnou aj štát nou povinnosťou, aby takéto delikty, takéto rozširovanie tlačív, každý oznámil, a úfame, že v tejto oznamovacej povinnosti nebude občianstvo tohto štátu videť žiadne väčšie premeny. Treba však uvážiť, že oznamovacia povinnosť by mohla mať nepriaznivý vliv na shodu v rodinách a preto v súlade s ostatnými právnymi normami, kde príbuzenstvo má voči sebe akési zvláštne postavenie, i tuná sme siahli k tomu, že sme z oznamovacej povinnosti vylúčili kruh osôb blízkych ako ho opisuje a určuje zákon na ochranu republiky.
Náš štát má za základ ako najnižšiu spoločenskú jednotku, rodinu. Náš štát je kresťanský a celý kresťanský svetový názor je tiež na rodinách založený. Keď sa pozreme do minulosti, musíme objektívne konštatovať, že aj rodina má a mala veľkú výkonnú funkciu. Iste by táto funkcia rodiny bola narušená, keby sme zaviedli oznamovaciu povinnosť medzi členmi rodiny a preto myslím, že nebude nám iného pozostávať, ako kruch osôb blízkych z tejto oznamovacej povinnosti vylúčiť.
Vo vládnom návrhu bola zamýšľaná aj časová hranica platnosti tohto zákona
Ústavno-právny výbor však stojí na stanovisku, že sa ťažko dá očakávať, že by tieto delikty 31. decembrom 1941 prestaly a preto niet žiadneho dôvodu, aby platnosť tohto zákona bola obmedzovaná do tohto termínu. Ústavno-právny výbor navrhuje preto tento návrh uzákoniť bez časového obmedzenia, to jest navrhuje prijať predložené pozmenené znenie. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol:
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.
Prikročujeme k hlasovaniu. Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku,
aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 6. Druhé hlasovanie o osnove zákona o trestnom stíhaní niektorých činov, ktorými sa ohrozuje verejný poriadok, pokoj a verejná bezpečnosť.
Zpravodajom je pán poslanec dr. Orlický.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj dr. Orlický: Nie sú.
Predseda dr. Sokol:
Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Prejednanie vládneho návrhu zákona o brannej výchove odkladám na dobu neskoršiu.
Týmto je program dnešného zasadnutia úplne vyčerpaný.
Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie snemu svolá sa písomne.
Želám pánom poslancom veselé Vianoce a šťastný Nový rok. (Potlesk. )
Koniec zasadnutia o 17. hod. 31. min.