Snem Slovenskej republiky 1939
I. volebné obdobie. 2. zasadanie.
Tesnopisecká zpráva
o 22. zasadnutí snemu Slovenskej republiky v Bratislave v piatok 22. decembra 1939.
Obsah: |
Strana: |
Oznámenia predsedníctva: |
  |
Otvorenie zasadnutia .................. |
. 4 |
Ospravedlnenie neprítomnosti ............... |
. 4 |
Došlé nariadenia s mocou zákona .............. |
. 4 |
Rozdaná tlač .................... |
. 4 |
Odloženie rokovania o 7. bode programu......... |
. 18 |
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí ........ |
. 18 |
Zakľúčenie zasadnutia .................. |
. 18 |
Program: |
  |
1. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona |
  |
o inkorporácii územia býv. Poľskom v rokoch 1920, 1924 a 1938 za- |
  |
braného ...................... |
4 |
Reč zpravodaja dr. Tvrdého. ............... |
4 |
Prikročenie k rozprave ................... |
6 |
Reč poslanca Čarnogurského.. ............ |
6 |
Koniec rozpravy ..................... |
8 |
Prečítanie doplňovacieho návrhu poslanca Šrobára a spoločníkov... |
8 |
Zpravodaj dr. Tvrdý s doplnkom súhlasí ............ |
9 |
Prvé hlasovanie o návrhu .................. |
9 |
Doplňovací návrh posl. Šrobára a spol. prijatý ........... |
9 |
Prijatie doplneného návrhu prvým hlasovaním |
9 |
Druhé hlasovanie o návrhu ................ |
9 |
Prijatie návrhu druhým hlasovaním ......... |
9 |
Str |
ana |
2. Zpráva kultúrneho, národohospodárskeho, rozpočtového a ústavno- |
  |
právneho výboru o vládnom návrhu zákona o právnom postavení Štát- |
  |
neho nakladateľstva.... |
9 |
Reč zpravodaja Čarnogurského.. |
9 |
Reč zpravodaja Plechlu |
10 |
Reč zpravodaja Husárka... |
11 |
Reč zpravodaja dr Orlického.., |
11 |
Rozprava odpadá....... |
11 |
Prvé hlasovanie o návrhu |
12 |
Prijatie návrhu prvým hlasovaním |
12 |
Druhé hlasovanie o návrhu.. |
12 |
Prijatie návrhu druhým hlasovaním |
12 |
3. Zpráva národohospodárskeho a ústavpo-právneho výboru o vládnom |
  |
návrhu zákona o hlásení a nútenom nájme niektorých živnostenských |
  |
provozovní. ..... |
12 |
Reč zpravodaja Petroviča.. |
12 |
Reč zpravodaja dr. Huťku... |
13 |
Rozprava odpadá |
13 |
Prvé hlasovanie o návrhu..... |
13 |
Prijatie návrhu prvým hlasovaním. |
13 |
Druhé hlasovanie o návrhu... ..... |
13 |
Prijatie návrhu druhým hlasovaním |
13 |
4. Zpráva rozpočtového, národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru |
  |
o vládnom návrhu zákona o štátnej záruke na hotelový úver a o pod- |
  |
pore hotelníctva... ..... |
13 |
Reč zpravodaja dr. Reháka... |
13 |
Reč zpravodaja Lišku ............ |
14 |
Reč zpravodaja dr Orlického..... |
14 |
Rozprava odpadá...... |
15 |
Prvé hlasovanie o návrhu........ |
15 |
Pri j a t i e n á v r h u p r v ý m h 1 a s o v a n í m.. |
15 |
Druhé hlasovanie o návrhu ..... |
15 |
Prijatie návrhu druhým hlasovaním. |
15 |
5 Zpráva národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o návrhu |
  |
poslanca dr. Huťku a spoločníkov na vydanie zákona o označení účastín spoločností so sídlom v Slovenskej republike menovou jed- |
  |
notkou slovenskou (Ks) ............. |
15 |
Reč zpravodaja Beňáka. |
16 |
Reč zpravodaja dr. Orlického |
16 |
Rozprava odpadá ......... |
16 |
Prvé hlasovanie o návrhu ...... |
16 |
Prijatie návrhu prvým hlasovaním |
16 |
Druhé hlasovanie o návrhu |
17 |
Prijatie návrhu druhým hlasovaním ...... |
17 |
Strana |
|
6. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o trest- |
  |
nom stíhaní niektorých činov, ktorými sa ohrozuje verejný poriadok, |
  |
pokoj a verejná bezpečnosť ............... |
17 |
Reč zpravodaja dr. Orlického ................ |
17 |
Rozprava odpadá ..................... |
18 |
Prvé hlasovanie o návrhu ................. |
18 |
Prijatie návrhu prvým hlasovaním ......... |
18 |
Druhé hlasovanie o návrhu ................. |
18 |
Prijatie návrhu druhým hlasovaním ......... |
18 |
22. zasadnutie snemu Slovenské] republiky 22. decembra 1939
Zasadnutie otvorené o 15. hod. 58. min.
Prítomní:
Predseda: dr Sokol.
Podpredsedovia: dr. Mederly, dr. Opluštil.
Zapisovatelia: Germuška, Drobný.
49 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
Členovia vlády: dr. Ďurčanský, dr. Pružinský, Sivák a Stano.
Z kancelárie snemu: tajomník snemu dr. Foltin a hl. radca p. s dr. Čelko.
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Otváram 22. zasadnutie snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Ospravedlnenie neprítomnosti.
Svoju neprítomnosť ospravedlnil pán poslanec dr. Hudec.
Došlé nariadenia s mocou z á kona.
Predseda vlády v smysle § 44, ods. 3. Ústavy predložil snemu nariadenie s mocou zákona zo dňa 22. novembra 1939, č. 288 Sl. z. o zrušení vládneho nariadenia zo dňa 11. septembra 1939, č. 222 Sl. z. o úprave niektorých platových pomerov vojenských gážistov a iných štátnych (verejných) zamestnancov, konajúcich od 1. septembra 1939 činnú vojenskú službu alebo pridelených k vojenským útvarom. Nariadenia s mocou zákona prideľujem výboru ústavno-právnemu.
Rozdaná tlač.
Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:
Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o inkorporácii územia býv. Poľskom v rokoch 1920, 1924, 1938 zabraného.
Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o trestnom, stíhaní niektorých činov, ktorými sa ohrozuje verejný poriadok, pokoj a verejná bezpečnosť.
Zpráva kultúrneho, národohospodárskeho, rozpočtového a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o právnom postavení Štátneho nakladateľstva.
Zpráva národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu záko-
na o hlásení a nútenom nájme niektorých živnostenských provozovní.
Zpráva rozpočtového, národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o štátnej záruke na hotelový úver a o podpore hotelníctva.
Zpráva národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o návrhu poslanca dr. Mateja Huťku a spoločníkov na vydanie zákona o označení účastín spoločností so sídlom v Slovenskej republike menovou jednotkou slovenskou (Ks).
Vládny návrh zákona o vyhlasovaní právnych predpisov a úradných časopisov (publikačná norma). Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Prikročíme k prvému bodu programu, ktorým je:
1. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona o inkorporácii územia býv. Poľskom roku 1920, 1924 a 1938 zabraného.
Zpravodajom je pán poslanec dr. Vojtech Tvrdý.
Dávam mu slovo.
Zpravodaj dr. Tvrdý. Slávny snem!
Nie je možné, aby sme pri tejto príležitosti a na tomto mieste rekapitulovali všetko, čo súviselo s históriou, okyptenia severných krajov Slovenska: na Kysuciach, Orave a vo Spiši. Viedlo by nás veľmi ďaleko, keby sme sa zaoberali všetkými okolnostiami, ktoré pri porušení tejto starej, stáročiami ustálenej, zemepisnej, historickej a národopisnej hranici hraly úlohu. Jedného je treba práve teraz, práve na tomto mieste a pri tejto príležitosti zdôrazniť, že Slovensko stratilo tieto čiastky svojho územia historického a etnického
v dôsledku takej diplomatické; hry a takej medzinárodnej politiky, v ktorej slovenský národ nemal nijakú účasť, s ktorou nikdy nesúhlasil, ba proti ktorej sa priamo staval. Tu práve možno vidieť uplatňovanie sa toho, v našom národnom živote tak často sa opakujúceho zjavu, že sa rozhodovalo o nás, o našej zemi - bez nás a proti nám.
Slovenský národ mal pri týchto operáciách na vlastnom tele iba jedno slovo - a to slovo protestu, pretože v porušení odvekých hraníc na severe Slovenska v prospech Poľského štátu videl svoju krivdu. Keďže Slováci vplyvom svojho pôsobenia v bývalej Česko-Slovenskej republike nijakým iným spôsobom nemohli prispieť k odstráneniu krivdy, ktorá sa im odtrhnutím kysuckých, oravských a spišských dedín stala, ale mali právo protestovať proti násiliu: nezabudli na túto krivdu poukazovať a nezabudli svoje právo na tieto kraje zdôrazňovať takým spôsobom, aký mali k dispozícii. Ide teda o akt spravedlivosti a práva.
Najväčší cisár-právnik rímskej ríše bol Juhoslovan Upravda, latinský Justinianus. Jeho inštitúcie ešte aj dnes sú základmi všetkých právnych vedomostí. Hneď na začiatku hovorí o tom, že iustítia est constans et perpetua voluntas ius suum cuique tribuens: spravodlivosť je stála a ustavičná snaha, každému dať svoje právo. A čo je právo? Právo je: honeste vivere, neminem laedere et suum cuique tribuere: statočne žiť, nikomu neublížiť a každému dať, čo mu patrí. Slovenský národ vždy bol spravodlivý voči iným národom, ale keď tvrdo reagoval a reaguje na krivdy a na nespravodlivosti, keď slovenský národ sa domáha svojho práva, tým nemôže znepokojovať iné národy, najmä nie svojich susedov, s ktorými chce spokojne, statočne, ba bratským spôsobom spolunažívať. K tomu ale bolo a je treba odstrániť tie krivdy, ktoré boly spáchané na živom tele národa. Slovenský národ si ctí a váži vlastenectvo a rodolásku iných národov, ale právom požaduje, aby aj iné národy rešpektovaly rodolásku a národnú hrdosť Slovákov (Hlasy: Tak je!) a ich spravodlivé, pokojné a legálne snahy spojiť odtrhnutých slovenských bratov so slovenským celkom. Nacionalizmus nesmie znamenať nikdy imperializmus.
Dnes snem koná slávnostný a radostný akt, keď vynáša zákon, že sa územia, odtrhnuté v rokoch 1920, 1924 a 1938 a pričlenené k bývalej Poľskej republike, inkorporujú do Slovenskej republiky.
Vďačíme za to prozreteľnosti Božej, v ktorej slovenský národ vždy tak pevne veril, a ktorá ho zachránila od zániku vo všetkých dejinných katastrofách, dala mu sily prežiť temné, tvrdé a ťažké doby a to i také, kedy malomyseľným sa už tak zdalo, že umieračik cengá nad slovenským národom.
Vďačíme za to neprehľadnej práci národných buditeľov, mučeníkov a robotníkov na národa roli dedičnej a našim americkým pokrvným bratom. Boli to najmä americkí Slováci, ktorí od prvopočiatku odsudzovali handlovanie so slovenským územím a slovenskými dušami a dali tomuto svojmu protestnému postoju jasný výraz v niekoľkých memorandách, vydaných v záujme slovenských krajov. (Volanie: "správne" a potlesk. )
Ďakujeme za to hlave nášho štátu, prezidentovi Slovenskej republiky (potlesk), svojej starostlivej a predvídavej vláde, ktorá sa osvedčila obdivuhodnou pohotovosťou, pohyblivosťou a takou štátnickou múdrosťou, že táto bola korunovaná veľkým úspechom tým, že sa reštituuje najstaršia hranica v Európe vôbec.
Vďačíme za to spriatelenému nemeckému národu a hrdinskej armáde nemeckej, jeho veľkému vodcovi Hitlerovi, vďačíme za to svojej hrdinskej a zdatnej slovenskej armáde (potlesk), všetkým svojim politikom, gardistom a veľkým Slovákom, ktorí majú účasť na vrátení odtrhnutých krajov severných.
Každý Slovák musí si byť vedomý toho, že len v samostatnom Slovenskom štáte máme možnosť rozhodovať o svojom osude a že Slováci používajú tohto svojho práva predovšetkým tam, kde ide o odstránenie starých krívd a nesprávností. Pričlenenie kysuckých, oravských a spišských krajov k územiu Slovenskej republiky je iba nápravou krivdy, ktorá nás stihla.
Keďže zmena hraníc Slovenského štátu môže sa stať iba ústavným zákonom, vláda Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa inkorporácia odtrhnutých severných krajov stáva skutkom.
Ústavno-právny výbor, ktorý o osnove tohto zákona rokoval 21. decembra 1939, zistil, že osnova zákona je v súhlase s § 4 Ústavy, vyhovuje všetkým potrebám politického, administratívneho a súdneho pričlenenia týchto krajov k Slovenskému štátu a navrhuje, aby snem návrh ústavného zákona o inkorporácii územia Poľskom v roku 1920, 1924 a 1938 zabraného schválil v tom znení, ako ho prijal ústavno-právny výbor (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol (zvoní): Teraz prikročíme k rozprave K slovu sa prihlásil pán poslanec Čarnogurský,
Dávam mu slovo.
Poslanec Čarnogurský:
Slávny snem!
Otázka tvorenia štátnych hraníc je najdôležitejšou zo všetkých štátnych otázok. Slovenský snem prvý raz vo svojich dejinách zaoberá sa touto výsostnou otázkou. Je to slávnostná chvíľa, chvíľa historická. Ústavným zákonom, teda zákonom, ktorý chvíľou jeho odhlasovania neprechádza len na posvätné stránky našej Ústavy, ale súčasne do najsvätejších stránok našich národných a štátnych dejín, pripájanie územia, zabrané Poľskom v rokoch 1920, 1924 a 1938.
Ústavným zákonom o pripojení severného Spiša, severnej Oravy a Horných Kysúc, vyorávarne dejinná brázdu Slovenského národa na jeho severných hraniciach, z ktorej brázdy slovenské pokolenia nesmú ustúpiť ani v najťažších búrkach slovenských dejín.
Odčiňujeme krivdu a nespravedlivosť vo chvíli a za okolností, keď s najčistejším svedomím môžeme prehlásiť pred Bohom i svetom, že tento akt spravodlivosti a práva uskutočňujeme bez spáchania čo i najmenšej krivdy na druhom národe a štáte. Ak niektorý národ vie cítiť, čo je krivda a nespravodlivosť, je to národ slovenský, po tisícročie sýtený druhými krivdou a nespravodlivosťou. Nám údelom bolo len poslúchať, zastávať úlohu objekta práv a nie subjekta.
Dnes nepripájame k Slovenskému štátu jedinej cudzej duše, jedinej hrudy cudzej pôdy, i keď to robíme za pomerov tak lákavých pre robenie takzvanej politiky
štvorcových kilometrov. Tejto nešťastnej politiky sa chceme vyvarovať, lebo to je politika krádeže. Nie je trvalým úspechom z púhych mocenských záujmov zväčšiť štát o väčšiu-menšiu rozlohu štvorcových kilometrov. Tragické obraty v osudoch štátov súčasnej doby nás dokonale presvedčujú, jak málo štátnickosti je v tom, vidieť len hraničnú čiaru a nie silu, ktorá stmeľuje štvorcové kilometre vo vnútri hraníc.
Chcejúc zvýšiť posvätnosť tejto chvíle, zvyšujeme ju práve poukazom na to, že sme sa nepustili voči Poľsku cestou lacného úspechu, pomsty, zväčšovania tragédie druhého. V minulej reči na tejto pôde slovenského snemu ako Slovák z poľskoslovenského pohraničia poďakoval som sa v mene celého obyvateľstva všetkým tým činiteľom, ktorí túto historickú skutočnosť umožnili. V tej istej reči poukázal som na základ i priebeh otázky Poľskom odtrhnutého územia slovenského roku 1920.
Zmeny hraničné roku 1924 medzi Slovenskom a Poľskom neboly povahy politickej, ale čisté technicko-merníckej.
Udalosťami roku 1938 nejdem sa zaoberať, sú v živej pamäti.
Konštatujúc fakt, že dnešné ústavné inkorporovamie územia, zabraného Poliakmi v rokoch 1920 a 1938, je aktom historickej dôležitosti, chcem poukázať na tých činiteľov, ku ktorým sa budú budúci historikovia - objasňujúc tento fakt - stále vracať.
Na fakte nemení ničoho, že sa robí za zvláštnych okolností, že druhou stránkou, ktorá dáva, nie je tá stránka, ktorá brala. Z povahy medzinárodného práva vyplýva, že keď dve stránky sa ushodnú na akte, je tento akt správnym a záväzným. Ale najdôležitejšou pri tomto je skutočnosť, že ľudia, o ktorých tu ide, šli do Poľska proti svojej vôli, vracajú sa z Poľska s plnou a jednomyseľnou vôľou
Súčasná doba je dobou vypiateho nacionalizmu. Argumenty nacionalistické plynú z povahy výbojnosti, majú priebojný účinok, ale pomerne vratkú trvalosť. Plynú viacej z voluntarizmu - moja vôla je mojím zákonom.
Argumenty nacionalistické stavajú nám problém prinavrátenia územia do veľmi jednoduchého zamerania. V tomto zameraní sa nám javí náš národný postoj v tejto veci takto: to, čo je naše o tom s nikým
nedebatujeme Javorina, Spis, Orava a Kysuce sú naše, slovenské, nikdy nechceme o nich s Poliakmi sa hádať. O práve sa ne hádame, právo si hajime
Andrej Hlinka, ktorý v svojej politickej prezieravosti a snahe zabezpečiť slovenskú budúcnosť, stále silnejšie sa opieral o priateľstvo poľsko-slovenské; v častom styku s predstaviteľmi poľského národa otázku Spiša a Oravy nikdy neurobil témou dokazovania
Priateľstvo poľsko-slovenské bude jedine vtedy trvalé a úprimné, ak si nebudeme ruky podavať cez Jurgov a Jablonku To bol argument Andreja Hlinku.
Tento argument je závažným argumentom pre slovensky národ. Spiš, Orava a Kysuce sú složkou slovenského pravá, my máme k tomuto právu jediný záväzok: hájiť toto právo
Sú ešte iné stránky, ktorým musíme venovať pozornosť. Je to právo historické a pravo prirodzené. Obidve tieto práva, najmä v modernej terminológii nie sú totožné. Pravo historické je nie tak povahy sily mravnej, ako skôr mocenskej. Pravo prirodzené je viacej povahy mravnej, skutočné právo spravodlivosti. Rozdiel tohto práva sa nám javí vypuklým najmä v otázke slovensko-maďarskej .Maďari voči nám opierajú sa o historické pravo, hoci ak v niečom sa protiví pravo historické prirodzenému právu spravodlivosti, je to práve na tomto poli.
V otázke poľsko-slovenských hraníc v takej ich úprave ako ich sankcionuje dnešné ústavné riešenie slovenského štátu, právo prirodzené i historické svorne kráčajú v shode s tým, čo dnes uzákoňujeme. Ostane historickým faktom, že najpevnejšie hranice v dejinách Európy boly hranice Karpát, poľsko-slovenské hranice. Skoro všetky hranice i keď hranice zemepisne tak prirodzene, aké sú na príklad medzi bývalým Rakúskom a Talianskom, medzi dnešným Nemeckom a Francúzskom, boly tak často vysekávané mečom a ich hraničné kamene vyvrátené padajúcimi mŕtvolami. Len na hraniciach tých, ktoré nás spájajú s Poľskom, dejiny nenaznačily vojen od čias, čo jestvuje civilizácia v Európe. Historické právo je tu uplatnene v najvyššej miere a v tesnej súvislosti s pravom prirodzeným .Naše hrebene Tatier, náš Dunajec, naša Babia Hora jednako
hovorily Poliakom ako i Slovákom o tisícročnej posvätnosti hraníc
Je zle dvom národom vtedy, keď ich spoločné hranice nepožívajú úcty a posvätnosti .Tu sa rodia i zanikajú a opäť povstávajú v plnej hrôze tragédie vojen, vyliatej ľudskej krvi. A čím tieto tragédie vystupujú vyššie a častejšie, tým svätejšou sa javí stalosť hraníc.
Tisícročnú karpatskú hranicu porušili Poliaci roku 1920 a ešte tragickejšie roku 1938 .Bez zaujatosti, bez trpkosti a neznevážiac posvätnosť tejto chvíle, musíme v zaujme budúcnosti polskému národu vytknúť, že to, čo docielil od nás pri hraničných zmenách voči Slovensku a ako to docielil, nedá sa ani zďaleka porovnať s výsledkami, čoho docielily iné národy v podobných prípadoch .Reklama a hrmot, s ktorým pracovali, vyvolal skôr dojem neserióznosti, než nejakú sympatiu kdekoľvek vo svete .Ostali tým, čím boli Neuvedomili si, aká je politika medzinárodná, neuvedomili si, že medzištátne problémy sa riešia s hľadiska svetovosti, nie s hľadiska politiky úzkonarodnej. Nevideli, že bez podobnej politiky sa v stred nej Európe celkom izolujú.
Siahli po chudobných slovenských dedinách hornej Oravy a Spiša, ktoré z národohospodárskeho hľadiska znamenajú skôr ťarchu Pre nás však otázka tohto územia nie je otázkou zisku či straty, ale otázkou cti, otázkou srdca a svätosťou pravá (Potlesk. )
Slávny snem! Musím sa dotknúť ešte jedného hľadiska, ktoré tu hralo dôležitú úlohu najmä so strany poľskej. Ide o takzvané etnografické dôvody, vyplývajúce z nárečia, ktorým hovoria Slováci severného Spiša a severnej Oravy. Je spornosť nárečia, ku ktorej jazykovej oblasti ono náleží. Na argumenty vznášané Clemenceauovi československou delegáciou v Paríži roku 1919 odpovedal tento jedinou vetou Poliaci tvrdia to isté .A naozaj Clemenceau mal pravdu, vychádzajúc čisté z toho dôvodu, že medzi dvoma susednými slavianskymi národmi nemožno nájsť pevnej rečovej hranice, keďže susedne slavianske reči sa vzájomne prelievajú
Proti Poliakom sme v nevýhode len v tom, že zakiaľ so slovenskej strany sa nenašiel filológ, ktorý by sa bol tejto otázke venoval - robili tak čiastočne