úrady vyšetrovať, nevieme, ale hádam len nie u Maďarov. Keď na ich prácu reflektujeme, tak priznajme im aj plácu aká im patrí.
V posledných časoch ozývajú sa hlasy z radov vydatých štátnych zamestnankýň o aplikovanie zákona č. 246 z 28. septembra tohto roku, ktorým je umožnený odchod učiteliek s odstupným.
Vydanie zákona prinesie úspory štátnej pokladnici, lebo by bol umožnený odchod väčšinou lepšie platených zamestnankýň a na ich miesto môžu byť prijaté lacnejšie sily. Matku treba vrátiť rodine, toto je heslom našej vlády, nuž vráťme ju rodine. Odstupné, ktoré bude týmto zamestnankyňám vyplatené, usporí sa na tom, že miesto nej bude prijatá lacnejšia mladá sila. Nebojme sa riešiť tento problém, veď budúcnosť ukáže, že je pre štátnu pokladnicu rentabilné.
Rád by som bol, keby vysoká vláda vzala si do programu vyriešenie otázky jednotného zarátania vojenskej služby u štátnych a verejných zamestnancov do postupu a poradia, tak isto zarátanie predchodiacich služieb, čo malo byť už dávno uskutočnené podľa § 142 tak iste tiež myslieť pri pripravovanom platovom zákone na vyriešenie § 25 zákona č. 103 z roku 1926 u zriadeneckých čakateľov. Že tento § 25 platového zákona nebol dosiaľ uskutočnený, ukazuje na to, v akej miere sú zamestnanci poškodzovaní. Vezmeme si na príklad poštový podnik. Inde prijímajú za pomocných zriadencov zriadenecké sily, ale u pošty prijímajú týchto ľudí za poslov. Takýto posol do lanského roku musel si vyslúžiť 10-12 rokov ako smluvný zamestnanec bez akéhokoľvek zvýšenia platu. Konečne po 12-14 ročnej službe, ak bolo voľné systemizované miesto, bol vymenovaný za pomocného zriadenca.
Podľa vládneho nariadenia č. 113 z roku 1926 tento zamestnanec, aby mohol dostať definitívu, ešte musí 7 rokov slúžiť v pomocnom zriadeneckom pomere. Prosím, zamestnanec, ktorý zodpovednú službu koná, manipuluje so štátnym majetkom, veľkými peniazmi, tento po 17 ročnej statočnej službe môže byť menovaný definitívnym zriadencom.
Tiež by bolo žiadúce priznať nárok
zriadencom na plnú penziu po 35 rokoch služby, čoho sa už dávnejšie domáhajú.
Tak isto, slávny snem, neškodilo by a prosím pána ministra dopravy, ktorý je tu prítomný, aby trošičku pomýšľal nejakým spôsobom nariadiť, aby bol upravený nedeľný a sviatočný odpočinok poštových zamestnancov. Prečo bola táto otázka a prečo bol ukracovaný zamestnanec na svojom sviatočnom a nedeľnom odpočinku, to nám ukazuje to na príklad, že na mnohých miestach zaviedli sviatočnú službu alebo nedeľnú mimoriadnu službu k vôli tomu, aby niektorí páni dostali každú nedeľu dopoludnia svoje Lidové noviny do ruky. Aj ten židák si vie svoj šábes zadržať, práve tak v našom kresťanskom štáte je potrebné, aby sme na túto okolnosť so zvýšenou mierou dbali a konečne upravili nedeľný a sviatočný odpočinok tak, ako to naše štátoprávne pomery vyžadujú.
Na vyriešenie čaká otázka naturálnych bytov a bytového ekvivalentu štátnych a verejných zamestnancov. Naturálne byty dávať štátnym zamestnancom na vedúcich miestach z toho dôvodu, že sa považuje za potrebné, aby zamestnanec ako prednosta bol podľa možnosti v blízkosti úradu a mohol konať stály dozor nad úradom jemu svereným. I tam, kde niet u úradu naturálneho bytu, prednosta úradu musí si nájsť v blízkosti úradu byt. Úrady ako vieme, ležia väčšinou v strede mesta, preto sú tam byty drahšie. Aby zamestnanec nebol poškodený platením vyššieho nájomného, pripláca mu štát takzvaný bytový ekvivalent. Prax v tomto ohľade je nejednotná, preto by bolo dobré spomenutú otázku upraviť na rovnakom podklade pre všetky rezorty štátnej správy. Zrušiť naturálne byty a ekvivalenty by nebolo spravedlivé. Vedúci úradníci berú zodpovednosť za prácu všetkých im pridelených zamestnancov, preto určitá výhoda by im mala byť zato priznaná. Často sa stáva, že prednosta musí bývať i v zdravotne závadnom, alebo ináč nezodpovedajúcom úradnom byte. Jedno je isté, že blízkosť prednostu úradu je záujmom úradu a nie zamestnanca a preto pri vyriešení otázky naturálnych bytov treba brať ohľad na tieto dôvody.
Iste je aj želaním vysokej vlády, aby tieto otázky boly vyriešené za účasti vše-
tkých ešte pred prevratom utvorených slovenských organizácií, ktoré napriek zlobám a zlomyseľným útokom bývalej pražskej vlády neohrožené bojovaly za lepšie žitie synov Slovenského národa. Prednášam schválne toto slovo všetkým, lebo s poľutovaním som musel dosiaľ konštatovať, že spolok slovenských poštárov, ktorého členstvo vybralo svoj veľký podiel, boli proti pražskému režimu, a ktoré v najťažších a najdôležitejších dejinných chvíľach stálo neohrožené na svojom mieste, cíti sa dnes so strany vládnych činiteľov odstrkovaný. Nebolo udané miesto z neznámych príčin ani komisii, ktorá pripravovala osnovu zákona o stavovskom zriadení. Ak toto má byť odmena za statočnú národnú prácu, prosím slávnu vládu, aby svoje stanovisko korigovala a nedovoľovala Spolok poštárov odstrkovať. Máme dobrý a pevný káder odborníkov, ktorí pri akýchkoľvek poradách obstáli tak, ako to záujem pracujúcich vrstiev národa vyžaduje a ako to vyžaduje aj záujem štátny. Slovenskí poštári vždy vedeli kde je ich miesto, keď to záujem národa vyžadoval. Keď bolo treba, aby otvorili vrecká, v záujme štátu dávali čo bolo v ich silách. Prišla pôžička hospodárskej obrody, značili do 15 miliónov a z týchto značených úpisov mnohé darovaly na príklad len zamestnanci telefónnej a telegrafnej ústredne v Bratislave vyše 90. 000 korún. Prišla výzva na posilnenie zlatého pokladu, darovali poštoví zamestnanci, o čom sám viem, do 5 kilogramov zlata a niekoľko desiatok kilogramov striebra. Posledne prešovskí poštári darovali na zlatý poklad do 50. 000 korún pôžičky hospodárskej obrody.
Slávny snem! Nech si nemyslí, že toto hovorím, aby som týchto slabo platených zamestnancov chcel povyšovať nad iných. Chcem tým len poukázať na to, že tento 6 tisícový káder zaslúži si pozornosti, a zaslúžil by si aj slová uznania za tú prácu, ktorú vykonal. V ťažkých časoch nepoznal oddychu a s plným uznaním s ohľadom na ťažké položenie nášho štátu sa zriekol platov, ktoré mu prináležaly za mimoriadne služby. Preto pán minister financií nech mi láskavé dovolí, aby som použil pekného obratu jeho slov, keď sa poďakúvam z tohto miesta tomu neznámemu poštárovi, ktorý nepoznal a nepo-
zná hranice obetí či už prácou preukázaných alebo finančných a je vždy na mieste tam, kde to záujem štátu a národa vyžaduje.
Slávny snem! Hovoril som zo srdca, ako mi to diktuje svedomie a ako mi to diktuje povinnosť. Predložený rozpočet môžem v plnej miere odporúčať k schváleniu v statočnom a pevnom presvedčení, že vysoká vláda majúc na starosti všeobecné dobro Slovenského národa, bude mať pomoc aj k tým, ktorí nášmu štátu a blahu národa slúžia. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Viac rečníkov sa neprihlásilo, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prosím pánov poslancov, aby zaujali svoje riadne miesta. (Deje sa. )
Záverečné slovo má zpravodaj p. poslanec dr. ing. Zaťko.
Zpravodaj dr. inž. Zaťko: Zriekam sa
slova.
Predseda dr. Sokol
Nakoľko sa pán zpravodaj zriekol záverečného slova, prikročujeme k hlasovaniu.
Budeme hlasovať v tomto poriadku.
Najprv budeme hlasovať o finančnom zákone a štátnom rozpočte na rok 1940, potom o rezolúcii rozpočtového výboru a konečne o vyhlásení pána ministra financií, ktoré predniesol na 20. zasadnutí snemu 14. decembra 1939.
Osnova finančného zákona má XXX článkov v III častiach, nadpis a úvodnú formulu a štátny rozpočet ako prílohu.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať. Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove a jej prílohe naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1940 podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu finančného zákona a štátny rozpočet na rok 1940 podľa zprávy výborovej väčšinou hlasov.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o finančnom zákone a štátnom rozpočte na rok 1940 hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad. 2. Druhé hlasovanie o osnove finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1940.
Zpravodajom je pán poslanec dr. inž. Zaťko.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajdr . inž. Zaťko: Nie sú. Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1940 tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem prijal osnovu finančného zákona a štátny rozpočet na rok 1940 pri druhom hlasovaní jednohlasne.
Pristúpime k hlasovaniu o rezolúcii, ktorá je pripojená k zpráve rozpočtového výboru.
Kto súhlasí s rezolúciou, ktorá je pripojená k zpráve rozpočtového výboru, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem rezolúciu rozpočtového výboru prijal väčšinou hlasov.
Konečne pristúpime k hlasovaniu o vyhlásení pána ministra financií, ktoré predniesol na 20. zasadnutí snemu 14. decembra 1939.
Kto súhlasí, aby vyhlásenie pána ministra financií prednesené na 20. zasadnutí snemu 14. decembra 1939 bolo schválené, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem vyhlásenie pána ministra financií schválil väčšinou hlasov.
Týmto je vybavený 2. bod programu a pristúpime k 3. bodu programu, ktorým je:
3. Zpráva výboru rozpočtového, národohospodárskeho a ústavno-právneho o vládnom návrhu zákona o príjmoch riaditeľstva pre cestovný ruch.
Zpravodajom za výbor rozpočtový je pán poslanec dr. Gejza Rehák, za výbor národohospodársky pán poslanec Liška a za výbor ústavno-právny pán poslanec dr. Huťka.
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi dr. Rehákovi.
Zpravodaj dr. Rehák:
Slávny snem!
Keďže vláda otázku cestovného ruchu riešila na novej obligačnej báze zákonom 149 z roku 39 je samozrejmé, že i financovanie tohto zákona musí byť položené na inú základnicu ako to bolo za starej republiky a preto rozpočtový výbor rokujúc o vážnosti o význame cestovného ruchu z národohospodárskeho stanoviska, usniesol sa navrhnúť snemu, aby mu požadovaný obnos zo štátnych prostriedkov v sume 1, 335. 000 korún bol povolený. To ale nekryje všetky výdavky cestovného ruchu jako i riaditeľstva cestovného ruchu čo jedinej organizácie, ktorá túto prácu má vykonávať, poneváč sú ešte navrhované i bočné príjmy a síce z povoľovania pohľadníc, súvisiacich s cestovným ruchom 800. 000 korún, z poplatkov vyberaných s dávkou za úradný výkon pri vydaní, predĺžení a rozšírení cestovných pasov 100. 000 korún a z poplatkov jednej stotiny zo súm povoľovaných k vývozu do cudziny 100. 000 korún, teda dohromady 800. 000 korún, čím sa aspoň jedine uľaví štátnej pokladnici. Rozpočtový výbor má tu nádej, že až sa cestovný ruch na základe činnosti riaditeľstva cestovného ruchu rozšíri a prehĺbi, že tento obnos vráti sa viacnásobne do štátnej pokladnice. Preto navrhuje, aby sa v tomto smere pokračovalo a aby snem dal k dispozícii žiadaný obnos. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol:
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor národohospodársky, pánu poslancovi Liškovi.
Zpravodaj Liška: Slávny snem!
Národohospodársky výbor rokoval o osnove zákona o príjmoch riaditeľstva pre
cestovný ruch, nakoľko tieto sú zabezpečené a nimi je zabezpečený chod prace riaditeľstva, národohospodársky výbor schválil túto osnovu a doporučuje ju snemu na prijatie. (Potlesk. ) Predseda dr. Sokol:
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi dr. Huťkovi.
Zpravodaj dr. Huťka:
Slávny snem!
Predošlí zpravodajci predniesli už dôvody, ktoré odporúčajú osnovu zákona o príjmoch riaditeľstva pre cestovný ruch schváliť, ja sa len môžem pripojiť aj v mene ústavno-právneho výboru .Taktiež odporúčam osnovu prijať. (Potlesk. )
Predseda dr. Sokol:
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.
Prikročujeme k hlasovaniu. Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 4 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Sú proti tomu námietky?
(Námietky neboly. )
Námietky nie sú.
Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 4 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.
Presedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad. 3 Druhé hlasovanie o osnove zákona o príjmoch riaditeľstva pre cestovný ruch.
Zpravodajmi sú páni poslanci dr. Rehák, Liška a dr. Huťka.
Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodajcovia: Nie sú.
Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa. )
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je dnešný program úplne vyčerpaný.
Podľa usnesenia predsedníctva snemu najbližšie zasadnutie je zajtra 22. decembra 1939 o 3. hod. popol. s týmto programom:
Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona o inkorporácii územia bývalým Poľskom v rokoch 1920, 1924 a 1938 zabraného.
Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o trestnom stíhaní niektorých trestných činov, ktorými sa ohrozuje verejný poriadok.
Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o trestnom stíhaní niektorých trestných činov, ktorými sa ohrozuje verejný poriadok, pokoj a verejná bezpečnosť.
Zpráva kultúrneho, národohospodárskeho, rozpočtového a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o právnom postavení Štátneho nakladateľstva.
Zpráva ústavno-právneho a národohospodárskeho výboru o návrhu poslanca dr. Mateja Huťku a spoločníkov na vydanie zákona o označení účastín spoločností so sídlom v Slovenskej republike menovou jednotkou slovenskou (Ks).
Zpráva národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o hlásení a nútenom nájme niektorých živnostenských provozovní.
Zpráva rozpočtového, národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o štátnej záruke na hotelový úver a podpore hotelníctva.
Konečne, zpráva branného, kultúrneho, rozpočtového a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o brannej výchove.
Zasadnutie zakľučujem.
(Koniec zasadnutia o 14. hod. 34. min. )