ministra školstva, aby v rámci jednotlivých prác na tieto složky našej kultúry, našej vzdelanosti a nášho kultúrneho pokroku kládol tú najväčšiu váhu, ten najväčší zreteľ. I zo soškrtaných, silne snížených položiek aby hľadel aspoň na dnešnom nive, v dnešnom stave udržať spomenutých činiteľov, spomenuté piliere a základy nášho národného a štátneho života.

S týmito pripomienkami odporúčam rozpočet na prijatie, hoci poznamenávam, že nie veľmi rád pristávam na takýto snížený rozpočet ministerstva školstva a národnej osvety, ale činím to v tej nádeji, že v budúcich rokoch môžeme predniesť o jeho stave omnoho radostnejšie slová. (Potlesk. )

Podpredseda dr. Opluštil:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi dr. Ferenčíkovi.

Poslanec dr. Ferenčík

Slávny snem!

So záujmom sme sledovali expozé pána ministra štátnych financií dr. Mikuláša Pružinského na minulom snemovom zasadnutí najmä preto, lebo išlo o prvý rozpočet plnoprávneho štátu slovenského.

Expozé nás uspokojilo a presvedčilo o tom, že základný kameň nášho štátu slovenského je pevný a možno na ňom budovať hospodársky a sociálny život.

Dr. Inž. Zaťko sám hovorí, že rámec nášho hospodárstva je znesiteľný. Možno povedať, že náš štátny rozpočet na rok 1940 je reálny. Jednako nemožno schvaľovať článok, ktorý už 14. decembra večer vyšiel s nadpisom: "Slovenské štátne financie sú vyrovnané". Oveľa premyslenejší bol titul článku "Slováka", číslo 289: "Štátny rozpočet je reálny v každom ohľade". (Hlasy: Tak je!) Slovenskí politici prejavili neobyčajnú zručnosť v diplomacii 14. marca tohto roku. Ukázali, že sú reálni politici, vedení láskou k národu. No, kto vynašiel titul: "Slovenské štátne financie sú vyrovnané", nebol slovenským diplomatom. Okolo nás sú politici, ktorým záleží na tom, aby v Európe bol rozvrat, najmä tam, kde sú vyrovnané financie, kde je pevný základ k budovaniu hospodárskeho života. Práve 14. decembra tohto roku priniesly noviny zprávu, že zlomyseľná sabotážna akciová spoločnosť podpálila rumunskú celulózku v rumunskej obci Zernek. V tom istom čase referovaly noviny o požiare dvoch veľkých fabrík v Juhoslá-

vii. Stopy tých sabotážnych činov vedú do Anglicka, odkiaľ sa šíria falošné zprávy, že Česko-slovenská republika bude obnovená.

My s odporom berieme na vedomie tieto sabotážne činy a odkazujeme svetu, najmä Londýnu a Parížu, že sme spokojní v chudobnom Slovensku. Tešíme sa z toho, že náš národ slovenský po dlhých storočiach slobodne dýcha vo svojom plnoprávnom štáte - v slovenskom. Tešíme sa z toho, že slovenský majetok je v slovenských rukách a nad ním stráži slovenská vláda. No, nad slovenským majetkom musíme i my, Slováci, strážiť, nesmieme ukazovať "zbesneným" červené súkno. Malý stál musí mať viac obozretných diplomatov, ako veľký. Nuž stačí povedať, a úprimne to hovoríme, že prvý štátny rozpočet slovenský je reálny.

Pred expozé ministra financií odznela v slovenskom parlamente súkromná poznámka: "Nám všetkým na Slovensku je lepšie, ako si zaslúžime". Škoda, že nie všetci sme spokojní! Vo väčších štátoch je horšie, ako u nás a ľudia sú tam jednako spokojnejší. Prečo? Lepšia je tam mentalita, disciplína. (Posl. Čavojský: Boli vychovávaní!)

Lepšie je doma svojským životom žiť o chlebe a vode, ako v cudzom domove sedieť pri bohatšom stole s ťažkým povedomým druho-treťotriedneho občana, stále podozrievaného otroka. Lepšie je byť chudobným človekom - Slovákom, ako bohatým karieristom po zapredaní vlastného národa slovenského. No, takáto mentalita je výsledkom roduvernej činnosti vychovávateľov národa, učiteľov, profesorov, katechétov, inteligentov. (Posl. Čavojský: Aj politikov, mali by ich tak vychovávať!)

Od slovenského profesora bratislavského dostal som nasledovné slová: Výchovná práca roduverných, ozajstných profesorov a učiteľov-Slovákov ide veľmi pomaly dopredu. Väčšina nás je nacionálne ľahostajná, nevie, nemôže a či nechce v mládeži zapáliť národného ducha. Mládež teda v škole vidí väčšinou ľahostajné tváre. A mimo školy? Vyložená nenávisť voči všetkému, čo je rýdzo slovenské. Na železnici dostáva žiakovský lístok "československých štátnych dráh". Na vianočné prázdniny dokonca "Žákovskú průkazku pro súrne jízdy". (Smiech. Posl. Čavojský: Šetrí sa na tlačivách!) V internáte pou-

kázka na obedy znie: "Od internátu československých stredných škôl". Správa internátu ešte i v decembri 1939 má farebnú pečiatku s nápisom: "Internát československých stredných škôl". A keď žiaci pod vplyvom nacionálneho profesora sa opýtali, prečo to, správca im odpovedal, že kuratórium ešte nepovolilo zmenu, teda od 6. októbra 1938! (Hlas: Ešte čakajú!)

Nacionálny profesor dokončieva svoj referát so slovami: "No, tu som potom zakročil radikálne: kázal som internátu urobiť pečiatku novú, slovenskú na moje útraty - a zodpovednosť za zmenu preberám sám i pred kuratóriom i pred ministrom. (Posl. Šalát: Ale sa hneď nahnevajú pani učitelia, pozor pán prelát!) To, zdá sa, pomôže!"

Nech mi je dovolené odtiaľto apelovať na kultúrnych činiteľov slovenského štátu: Starajte sa, aby naša mládež a ľud slovenský bol spokojný v tom povedomí, že už prvý štátny rozpočet slovenský je reálny a dáva pevný základ pre budovanie lepšieho hospodárskeho a sociálneho života!

Pán minister financií povedal: "Skladám hold neznámemu slovenskému daňovníkovi, ktorý svojou obetavosťou a svedomitosťou doteraz umožnil riadny chod štátneho finančného hospodárenia". Nuž slovenského daňovníka treba zosilniť, aby i v budúcnosti umožňoval chod štátneho hospodárenia. Treba ho uspokojiť. Nespokojnosť daňovníkov dáva možnosť neprajníkom zadrapiť sa proti štátu. Slovenský daňovník nie je spokojný s komplikovaným systémom daňovým. Málo ľudí sa vyzná v tom. Nespokojnosť je tam, kde sa neurčujú maximálne ceny potravín, kde na príklad cena zemiakov stúpa za týždeň od Ks 40 do Ks 70, zakiaľ v susednom kraji cena je Ks 30. Skromný úradník - inteligent - so 700 Ks mesačným platom s 2 dietkami akože sa môže dívať na také stúpanie cien?

K vôli pokoju a spravedlivosti treba odčiniť krivdy Slovákom, na ktorých aplikovali paragraf, že pri ustanovení do štátnej služby môže sa odhliadnuť od započítania doterajšej služby. Vieme, prečo sa to robilo. Na inej strane zase boli aj takí, ktorým sa trojnásobne započítaly služebné roky. Na príklad vekové 36-ročný zamestnanec mal do postupu započítaných 12

skutočných služebných rokov, 9 rokov slovenskej výhody (vysokoškolák) a 15 rokov legionárskych (od 1916 do 1920), spolu 36 rokov, čiže, keď sa dotyčný narodil, dostal menovací dekrét štátneho úradníka. Sú i pikantnejšie prípady, keď niekto už pred narodením bol štátnym zamestnancom podľa štedrého započítania služebnej doby. Takíto šťastní ľudia až dvakrát dostali väčšie sumy pod titulom prepočítania služebných rokov. Prvý raz asi po 30 tisíc, druhý raz až po 50 tisíc korunách. Takto doplácali Česi na Čechov a nie na Slovensko. Nemení na veci, že sa s exponovanými Čechmi sviezlo i niekoľko stovák Slovákov. Stalo sa to iba podľa zásady: Divide et impera! Len čo sa Česi vrátili do svojej vlasti, stratili slovenskú výhodu. Prečo ju my ešte trpíme? Keď český zamestnanec môže slúžiť svojej vlasti za plat, vymeraný podľa skutočných služebných rokov, prečo by to isté nemohol urobiť na Slovensku ponechaný Čech a eo ipso Slovák?

Či členovia HG dostali výhodu za účasť na obrane nášho štátu? (Posl. Šalát: Ešte ich súdia, teraz dostávajú súdne výmery. To je ich odmena!)

Čo je s tými verejnými zamestnancami, staršími, ktorí svoju definitívu dostali až po 1. januári 1926 - bez vlastnej viny? Zo skutočnej služby nezapočítali im 50, 75, ba i 100 % ! V nacionálne-slovenskom, sociálnom, kresťanskom štáte ani na chvíľu nesmieme trpieť podobné anomálie. Každého zamestnanca treba zaradiť do platovej stupnice výhradne podľa odslúžených rokov a to s okamžitou platnosťou. To znamená pre štátnu kasu príjem.

Navrhujem pri tejto príležitosti zrušiť kongruový zákon a uviesť dotáciu duchovných podľa duší nimi spravovaných! (Hlasy: Tak je!)

Navrhujem napokon - slávny snem boj proti systému kapitalistickému, ochranu robotníkov, ochranu matiek, ženských, detí, rodín. Najväčšou príčinou hospodárskej krízy je kapitalizmus, systém, dovoľujúci, aby zem, aby bane, lesy, stroje boly v neobmedzenej moci vlastníkov, aby nemuseli dávať robotníkom spravedlivú protihodnotu, aby nemuseli vydávať počet zo svojho vladárstva nikomu na svete. Uznávajú len svoj osoh a nič iného. Boj proti kapitalizmu!

Uznávam, opätovne hovorím, že náš prvý štátny rozpočet je reálny. Verím, že naše hospodárske a sociálne pomery sa zdokonalia. Odporúčam rozpočet na rok 1940 na schválenie. (Potlesk. )

Podpredseda dr. Opluštil:

Slovo udeľujem pánu poslancovi Eszterházymu.

Poslanec Eszterházy (maďarsky):

Ctený snem!

Jedným z najvážnejších momentov štátneho života je, keď vláda predkladá snemu návrh rozpočtu na budúci rok. Rozpočet, ktorý bol sostavený s potrebnou starostlivosťou, obozretnosťou a najmä reálne, znamenať môže pre pospolitosť celého obyvateľstva štátu pokojný život a pocit bezpečnosti. Keby sa rozpočet sostavoval takým spôsobom, že tých, čo ho sostavujú, neprenikla by táto vedúca zásada, stáva sa ďalšie hladké plynutie hospodárskeho života dubióznym. Akonáhle ale vzniknú v hospodárskom živote väčšie-menšie kalamity, toto sa bezpodmienečne pomstí, lebo sa tak prekazí vnútorná konsolidácia štátu, po ktorej všetci tak lačne túžime.

Na krátko vymeraný čas, ktorý mi stojí na posúdenie rozpočtu k dispozícii, núti ma, aby som tu len vo všeobecnosti vyjadril stanovisko nás, Maďarov, Keď zasa prednesiem tú či onú našu ponosu, robím tak výlučne len preto, aby som mojou prednáškou, povedanou s plnou vecnosťou a bez úmyslu napádania, dosiahnul odstránenie stávajúcich chýb cestou vzájomnej benevolencie a pochopenia, aby sa tak uskutočniť mohla nami tak prečasto a úprimne zdôrazňovaná naša ochota, žijúca ešte i dnes v našich srdciach, že chceme našou konštruktívnou prácou i my prispieť k budovateľskej práci tohto štátu.

Prejav môj delím na dve čiastky. Prvá časť je rázu všeobecného, ba povedal by som, má ráz politický zásadného významu, druhá časť prejavu zaoberá sa vlastným rozpočtom.

V poslednom mojom prejave, odznelom v súvislostí s vládnym vyhlásením, usiloval som sa poukázať na položenie Maďarov na Slovensku. Na túto moju reč láskavý bol reagovať sám pán ministerský predseda. Konštatujem, hoci s pocitom boľasti, ale predsa so zadosťučinením, že konkrétnosti, ktoré som predniesol, uznal pán mi-

nisterský predseda za pravdivé, keď v svojej odpovedi nesnažil sa vôbec ich vyvrátiť. Odpoveď pána ministerského predsedu uvádza dva pozitívne prípady. Jeden z nich týka sa práporovej veci na východnom Slovensku, Tú zástavu zhotovili, keď samostatný slovenský štát ešte ani nejestvoval. Ušili ju jednej revolučnej noci, keď v dotyčnom meste nespokojné živly počaly okná vybíjať. Bol som prvý, čo som sa, vidiac fotografiu tej zástavy, pohoršil a som zdôraznil, že takáto zástava je vstave po pravde uraziť sebavedomie slovenského národa. Patričný pán, v dome ktorého sa tá zástava našla, sedem týždňov požíval pohostinstvo slovenského štátu v koncentračnom tábore v Ilave, teda si za nerozmyslenosť svoje vytrpel a tým bol vlastne celý prípad ukončený. Druhá konkrétna vec, na ktorú mi pán ministerský predseda odpovedal, súvisí už s takzvanou reciprocitou. Tu sa musím na moment zastaviť. Dvakrát som už prehovoril o vtelení reciprocity, ako takej, do Ústavy a o tom, že je to viac ako nezvyklé, ba povedal by som nebezpečné. Opakovať to pokladám preto za zbytočné, predsa len vyzdvihnem nasledovné veci:

V mene Maďarov na Slovensku, súc si plne vedomý svojej zodpovednosti, prehlásil som bez každej zadnej myšlienky, každej slovenskej vláde, po 14. marci utvorenej, ako aj prvému slovenskému prezidentovi, medzi časom zvolenému, že my, Maďari, ktorí tu žijeme, uznávame slovenský štát, sme si vedomí, že ako slovenskí štátni občania sme povinní zachovávať slovenské zákony, vieme, že ktoré sú naše povinnosti voči štátu, podľa toho chceme žiť a prispievať k tej práci, ktorá zabezpečuje vnútornú konsolidáciu tohto štátu.

Kedykoľvek prednesiem v súvislosti s týmto konkrétnu maďarskú krivdu a žiadam jej odčinenie u pána ministerského predsedu počnúc na všetkých fórach, príslušní činitelia miesto želanej nápravy prichádzajú s reciprocitou. Chcel by som s naprostou vecnosťou upozorniť ctenú vládu na to, že takéto časté a ponajviac neopodstatnené prízvukovanie reciprocity je, podľa môjho názoru, nebezpečnou hrou. Ja mám právo takto hovoriť, lebo po celý čas môjho politického účinkovania vždy som sa snažil s úprimnosťou urovnávať cestu slovensko-maďarského spolunažívania.

I keď sa táto moja snaha doteraz nestretla s úspechom, aspoň nie v takej miere, ako by som si toho konečne prial, ani nie v miere, ktorú by určovala daná politická realita, mňa to ani chvíľu neodradí, budem v tomto snažení pokračovať vždy tam, kde som musel prestať, respektíve, kde mi boly nohy podrazené. Som toho názoru, že malé národy, žijúce v Podunajsku, budú sa musieť najmä v terajšej vojnovej atmosfére sblížiť, aby chrániac svoju nezávislosť, zaistily pokojný život v dunajskej, alebo keď ľubo v karpatskej doline. (Výkrik: Tak by to malo byť!)

V národnostných otázkach netajil som sa nikdy tým svojím presvedčením, že právo na národné žitie prislúcha každému národu a každej národnosti a to i vtedy, keď toto žitie nie je možné v hraniciach vlastného štátu. Z toho nasleduje i moje vyznanie zásady, že Slováci v Maďarsku musia dostať všetko to, na čo majú ako národnosť Bohom dané právo. (Potlesk. )

Opačne zas nemôžem sa tu zrieknuť žiadnych práv Maďarov, tým menej, keď sme za naše práva ťažko museli bojovať v bývalej Česko-Slovenskej republike, vytvorenej po trianonskej mierovej smluve, po rozpadnutí ktorej preniesli sme si ich sem do samostatného slovenského štátu.

O čom je tu vlastne reč? Slovenská vláda zaujíma to stanovisko, že práva svojich v Maďarsku žijúcich bratov v národe zaistiť poťažne dosiahnuť hodlá tým spôsobom, keď vytrvá na stanovisku reciprocity. Nech mi je naproti tomu dovolená úctivá otázka, či je vôbec možné dosiahnuť praktických výsledkov strnulým prízvukovaním a použitím reciprocity? Tvrdím celkom otvorene, že podľa môjho názoru nie je to možné. Žiadnych výhod nemožno reciprocitou docieliť, lebo reciprocita, prízvukovaná iba jednou stranou, je vlastne negatívum. Len keď si to i druhá strana osvojí, zmeniť sa môže v pozitívum, je aké ešte veľkým otáznikom pre nás všetkých, či takéto pozitívum donesie aj užitočné ovocie. (Hluk. Poslanec Danihel: Dúfame, že aj tam prídu k rozumu. )

O zámere terajšej slovenskej vlády voči Maďarom nepochybujem a odvažujem sa dúfať, že je rozhodne blahovoľný. Zámer terajšej maďarskej vlády voči Slovákom v Maďarsku je rozhodne priateľský, viem to, lebo od nej viem, že by sa tešila iba tomu, keby došlo konečne k najúplnej-

šiemu a nerušenému dobrému susedskému pomeru so Slovenskom. Nebezpečie reciprocity vidím v tom, že tu sa prízvukuje reciprocita, kedykoľvek prichádzame s konkrétnou sťažnosťou a žiadame jej odčinenie. Maďarská vláda nehodlá Slovákov na tomto poli nasledovať, mám ale obavu, že verejná mienka v Maďarsku raz zunuje tu jednostranne prízvukovanú a používanú reciprocitu (hluk) a že potom miesto nami želaného sblíženia nastane odcudzenie.

A jaké to bude mať následky? Nechcem čerta malovať na stenu, ale až časom, nevravím, že teraz, (hluk) možno že neskoršie, rozhodovať bude už či u Slovákov alebo u Maďarov iná vláda ako terajšia a jej člen bude snáď netrpezlivejší, nervóznejší ako je niektorý v terajšej maďarskej vláde, ktorá išla až do krajnosti vo svojej trpezlivosti a benevolencii, vtedy môže nastať tá (hluk) nešťastná chvíľa, keď pridržujúc sa stanoviska striktnej reciprocity za jedného na Slovensku prepusteného maďarského robotníka pozbavený bude práce na základe parity primeraný počet robotníkov-Slovákov. (Hluk a výkrik: Aj tak ich vyháňajú!) Keďže v takýchto prípadoch niet rozhodčieho fóra, možno to stupňovať až do krajnosti, čím sa docieli práve opak toho, po čom všetci túžime, aby totiž oba národy v dobrom priateľstve nažívaly a aby národnosti oboch štátov žily v spokojnosti.

Dúfam, že slovenská vláda ako aj tu prítomní poslanci-kolegovia sú o tom presvedčení, že nikdy som nevystúpil s takým prianím, ktoré by nebolo možno splniť alebo, ktorým by som chcel suverenitu slovenského štátu urážať, sa jej dotknúť alebo ju oslabovať. Chcel som iba zaistiť pre tu žijúcich Maďarov ich elementárne práva. Bohužiaľ, mnohokrát bez úspechu. (Hluk. ) Nezapieram ani to, že boly prípady, keď sa mi zdalo, že niektoré podriadené úrady v krajoch vrátených Maďarsku urobily opatrenia, ktoré sú proti záujmom Slovákov v Maďarsku, ktoré ale nekryjú sa s úradným stanoviskom maďarskej vlády, zaujatým vo veci menšín; v takýchto prípadoch som bezodkladne zakročil u povolaných činiteľov. (Výkrik: Krásna výhovorka!)

O jednom môžem tu pánov uistiť a to je: kedykoľvek som zakročil vo veci reál-

nej a opodstatnenej, prednesená krivda bola vždy odstránená. Dozaista, majú ešte Slováci v Maďarsku také priania, ktoré treba splniť a ktoré podľa môjho presvedčenia splnenia aj dôjdu. Prízvukovanie reciprocity môže byť tomuto iba na újmu, lebo môžem s naprostou vecnosťou tvrdiť i to, že sťažností Slovákov v Maďarsku, sem dochádzajúce, sú často, ba v najviac prípadoch silne prehnané.

Neviem z popudu koho sa tak deje, každopádne ale zavádza to povolaných činiteľov a títo potom z takýchto ponôs utvárajú si svoju mienku, ktorá ich ženie koniec-koncov na pole ustrnutej reciprocity.

Na koniec dotknúť sa chcem len v krátkosti ešte jednej otázky. Je to myšlienka svätoštefanská. Často som mal príležitosť čítať v slovenskej tlači výpady proti myšlienke svätoštefanskej. Posledne bol to kolega-poslanec Hrušovský, ktorý v svojej parlamentnej reči, aby som tak povedal, protestoval proti tomu, aby sa v Maďarsku hlásala myšlienka svätoštefanská.

Na akých pilieroch spočíva politika Maďarska a z akých prameňov čerpá morálku svojej politiky, je suverénnym právom maďarskej vlády a maďarského ľudu, do čoho nemá práva nikto hovoriť. Maďarsko trvá už viac ako tisíc rokov, čo samostatný štát, a keď Boh dá, trvať bude ďalej a zostane verné svätoštefanskej tradícii, ktorá večne pripomína Maďarsku jej svätého prvého panovníka, toho, ktorý nielen že štát ten založil, ale ktorému jedine možno ďakovať, že sme sa stali kresťanským, kultúrnym národom. Podľa môjho názoru možno politiku Svätého Štefana vykladať len jedným spôsobom a síce, že stojac na kresťansko-národnej podstate, má v úcte národné cítenie inojazyčných spoluobčanov. Myšlienka svätoštefanská neznamenala, nikdy utlačovateľské alebo odnárodňovacie snahy ani nechcela svätoštefanská myšlienka nikdy naoktrojovať násilne svoju moc na niečo, čo jej nepatrí. (Hluk a výkrik: To robil aj Apponyi!) V tej chvíli, akonáhle by oficiálna politika Maďarská odbočila z cesty svätoštefanskej, zhoršila by sa automaticky i situácia menšín, žijúcich v Maďarsku. I keď dnes v Maďarsku - ako som to prv spomenul podriadené úrady kde-tu snáď nerešpektujú dostatočne národné cítenie tamojších Slovákov, môžem len konštatovať, že úrad-

ník, ktorý azda urazil v Maďarsku žijúcich Slovákov v ich národnom cítení, ten je nie nositeľom idey svätoštefanskej, ale z tejto linaje odbočiac, stal sa stúpencom niektorej inej ideológie, (Hluk; poslanec Šalát: A takého nepotrescete!) Maďarská vláda prehlásila aj oficiálne, že slovenský štát uznáva de facto a de jure. Len nedávno vyhlásil maďarský zahraničný minister, že s radosťou by pozdravil uskutočnenie sa dobrých susedských pomerov medzi Slovenskom a Maďarskom. To si musí slovenská verejná mienka konečne uvedomiť. Postráda teda akéhokoľvek základu smer, aký tu občas pociťujeme a ktorý sa obracia proti myšlienke svätoštefanskej. Tak ako by nikomu na Slovensku ani snáď nenapadlo protestovať proti národnému socializmu, osvedčivšiemu sa v Nemecku, práve tak nemá smyslu, aby sa slovenská verejná mienka ohradzovala oproti najvyššiemu maďarskému pokladu duchovnému, proti myšlienke svätoštefanskej, ktorá idea svätoštefanská vo svojom vzťahu k Slovensku nemá iného smyslu ako ten, aby zabezpečené bolo v znamení tak maďarským ako aj slovenským ľuďom rovnako uctievaného apoštolského dvojramenného kríža šťastné spolunažívanie medzi oboma národmi.

Považoval som za potrebné byť v týchto veciach na čistom, lebo som členom slovenského parlamentu a zastupujem tu žijúcich Maďarov, ako ich jediný reprezentant. Je nás šesťdesiatpäť a všetci sme mužovia. Nie preto sa radíme v tomto sneme, aby nás bolo počuť, aby tu padly demagogické prejavy, ale preto, aby sme jestvujúce rany zahojili a bodľačie odstránili. Za potrebné som to považoval prízvukovať, tým viac, že okolo nás je vojna, ktorej sme boli z milosti Božskej prozreteľnosti mi Maďari a Slováci ušetrení. Tak rád by som vidieť tu v karpatskej doline pokojnú a istú oázu, v ktorej by nebolo miesta pre neznámu a popichujúcu politiku, kde sa ale uplatňovať má kresťanské porozumenie a úcta. (Hlas: Úgy van. )

Prikročiac k prejednávaniu rozpočtu, chcem predoslať, keďže som sa nemohol jeho prípravných prác zúčastniť a nemohol som želania nás Maďarov v žiadnom výbore predniesť a tak ich ani uplatňovať, že bolo by u mňa len odôvodnené, aby som rozpočet neodhlasoval. A predsa ho odhlasujem a to v tej podobe, ako ho vláda

snemu predložila. Robím tak v nádeji, že patričné ministerstvá pri jeho prevádzaní napravia všetky tie nevýhody, ktoré sa občas vyskytujú na újmu našej rovnoprávnosti dnes ešte v celom štátnom aparáte a v jeho opatreniach.

Vláda počíta s poldruha miliardovým výdavkom, k tomu prichádza suma, venovaná na investície, ktorá presahuje 500 miliónov, takže jedná sa o zadovážení dvoch miliárd. Keď pripočítame k tomu ešte dve a pol miliardy štátneho dlhu, tak pripadá tu na každú dušu približne 2. 000 korún verejnej ťarchy, čo je bezpochyby veľmi úctihodná suma, znamenajúca náležité zaťaženie.

Práve v súvislosti s daniami počuť chýry, že chystané zákony pripravujú značné ich zvýšenie. Bolo by veľmi účelné, aby sa vláda v tomto ohľade vyjadrila, veď je celkom pochopiteľné, že takéto chýry o zvyšovaní daní vyvolávajú hodné znepokojenie. Veď nikto sa tu nemôže pochváliť, že by jeho hmotné pomery boly ružové, a že by ľahko znášal i doterajšie daňové bremená.

Vytýkať musím, že vláda k toľkému množstvu cifier rozpočtu nepripojila žiadne odôvodnenie alebo vysvetlenie. Prejavy pánov ministrov, povedané vo výboroch, to nenahradia, keďže výborové zasadnutia sú neverejné. Prehľad a posúdenie znesnadňuje i to, že tohtoročné rozpočtové údaje vykazujú v svojich rozpočtoch iba poniektoré ministerstvá. Takéto porovnanie je ale pre posudzovanie reálností štátneho hospodárenia veľmi potrebné. Bolo by užitočným vykázať, ako vlastne plynuly v tomto roku dane, koľko z daní zaplatené nebolo, lebo veď posúdenie týchto faktorov mi tiež nemalý vplyv na reálnosť rozpočtu.

Keď s jednej strany beriem s potešením v známosť, že vláda venovať chce na investície sumu, presahujúcu pol miliardy, čím vytvorená bude hojná pracovná príležitosť, pokladám s druhej strany za žiadúce, aby tieto investície aj detailovala. Tak ku príkladu na administratívne investície venovať hodlá 239 miliónov; akého druhu sú tieto investície, to my, čo sme sa výborových jednaní nezúčastnili, Bohužiaľ, nevieme.

V súvislosti s investíciami predniesť musím tú maďarskú žiadosť, aby pri za-

daní prác a zamestnávaní robotníctva nezabudlo sa ani na Maďarov, aby nerozhodovaly hľadiská politické, odmeňovacie úmysly, sympatie alebo antipatie, ale aby rozhodujúcimi boly len a len ohľady vecné. Nech nie sú odinakiaľ dovážaní robotníci, len čo sa niekde s prácou započne, nech sú ale zamestnávaní robotníci miestni a to bez ohľadu na to, akého sú synmi národa. Keď by sa nie takto maly započať práce väčšieho druhu, ináče požehnanie donášajúce, potom by mohly mať v zápätí napriek tej najlepšej vôli iba nepriaznivé dohry a spôsobilý by iba nespokojnosť.

Na propagandu chce venovať predsedníctvo vlády v dvoch položkách 1, 720. 500 a ministerstvo zahraničia taktiež v dvoch položkách 950. 000 korún, čo je v našich pomeroch veľmi úctihodnou sumou, oprávnenosť ktorej shľadávam tým menej, keďže medzinárodné postavenie Slovenska je všestranne vyjasnené, potreba veľkorysej zahraničnej propagandy je takto neodôvodnená a i vo vnútrozemí zdá sa byť použitie špeciálnych a nákladných prostriedkov propagandy pri dnešnom systéme tlače a cenzúry úplne zbytočným.

Ministerstvo vnútra prezrádza vo svojom rozpočte, že v roku 1940 dojde dozaista ku sčítaniu ľudu, keďže vláda na tento cieľ venuje 800. 000 korún. Očakávam, že toto sčítanie ľudu bude prevedené v každom ohľade bezzávadne a že otázka národnej patričnosti ustálená bude podľa slobodného rozhodovania a nezávislej vôle každého jednotlivca. Je to tým dôležitejšie, že na základe takto získaných údajov utvorený bude národnostný kataster. Podľa môjho vedomia vláda už aj stanovila základné princípy na to sa vzťahujúcich zákonov, o ktoré sa my Maďari prirodzene živo interesujeme a želáme si, aby boly ony i nám sdelené. Vrátiac sa ku sčítaniu ľudu, chcem ešte pripomenúť, že bude bezpodmienečne potrebné publikovanie výsledkov, nie tak ako tomu bolo pri minuloročnom sčítaní ľudu, ohľadom ktorého sú tu isté záhady.

Rozpočet ministerstva vnútra je takmer štvrtinou celoštátneho rozpočtu a tak našu administratívu nemožno pokladať za lacnú. Nech je ale aspoň rýchla a spoľahlivá. Je mi útechou, že značná časť z tých mnoho miliónov, venovaných vnútru, hodlá vláda obrátiť na ciele verejného zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. Postrádam ale pri