Snem Slovenskej republiky 1939

1. volebné obdobie. 2. zasedanie.

Tesnopisecká zpráva

o 19. zasadnutí snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 13. decembra 1939.

Obsah:		Strana
Oznámenia predsedníctva:
Otvorenie zasadnutia .................	3
Ospravedlnenie neprítomností ..............	3
Od vlády došlo ....................	3
Rozdaná tlač ....................	3
Došlé nariadenia s mocou zákona .............	3
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí ........	14
Zakľúčenie zasadnutia .................	14
Program:
1. Zpráva ústavno-právneho výboru o návrhu poslanca dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o trestnom stíhaní prezidenta republiky a členov vlády ...........	3
Reč zpravodaja dr. Vanču ................	4
Rozprava odpadá ...................	4
Prvé hlasovanie o návrhu ................	4
Prijatie návrhu prvým hlasovaním .......	4
Druhé hlasovanie o návrhu ...............	5
Prijatie návrhu druhým hlasovaním .......	5
2. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o dodávaní povinných výtlačkov tlačív ............	5
Reč zpravodaja dr. Hrušovského ..............	5
Rozprava odpadá ...................	5
Prvé hlasovanie o návrhu ................	5
Prijatie návrhu prvým hlasovaním .......	6
Druhé hlasovanie o návrhu ...............	6
Prijatie návrhu druhým hlasovaním .......	6
3. Zpráva sociálneho a zdravotného, národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o ochrane domáceho trhu práce ..................	6
Rokovanie sa odkladá na budúce zasadnutie .........	6
4. Zpráva rozpočtového, národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o Bratislavskej burze a o zákaze termínových obchodov	6
Reč zpravodaja Lišku .................	6
Reč zpravodaja Teplanského ...............	6
Reč zpravodaja dr. inž. Zaťku ..............	8
Rozprava odpadá ...................	9
Prvé hlasovanie o návrhu ................	10
Prijatie návrhu prvým hlasovaním .......	10
Druhé hlasovanie o návrhu ...............	10
Prijatie návrhu druhým hlasovaním .......	10
5. Zpráva rozpočtového, národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o zriadení Štátneho komasačného fondu .....................	10
Reč zpravodaja Teplanského ...............	10
Reč zpravodaja Beňáka .................	11
Reč zpravodaja dr. Hudca. ..............	12
Rozprava odpadá ...................	13
Prvé hlasovanie o návrhu ................	13
Prijatie návrhu prvým hlasovaním: .......	13
Druhé hlasovanie o návrhu ..............	14
Prijatie návrhu druhým hlasovaním .......	14

 

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 37. min.

Prítomní:

Predseda: dr. Sokol.

Podpredsedovia: dr. Mederly, dr. Opluštil.

Zapisovatelia: Germuška, Drobný.

45 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: dr. Ďurčanský a Stano.

Z kancelárie snemu: tajomník snemu dr. Foltín a hl. radca p. s. dr. Čelko.

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Otváram 19. zasadnutie snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Ospravdlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Štefan Suroviak a Štefan Haššík.

Od vlády došlo.

Predsedníctvo vlády oznámilo prípisom z 12. decembra 1939, že vláda na zasadnutí dňa 11. decembra 1939 sa usniesla na zrušení vládneho nariadenia o vyživovacom príspevku rodinným príslušníkom členov Hlinkovej gardy, Freiwillige Schutzstaffel a iných osôb, povolaných veliteľstvami HG a FS do služieb pri obrane štátu a že toto usnesenie vlády podpísal už aj pán prezident republiky.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Vládny návrh zákona o úprave obchodu s filmami. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona o zriadení a pôsobnosti banských úradov. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu, rozpočtovému a ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa určuje ďalší dodatok k štátnemu rozpočtu na rok 1939. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému.

Zpáva ústavno-právneho výboru o návrhu poslanca dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o trestnom stíhaní prezidenta republiky a členov vlády.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o dodávaní povinných výtlačkov tlačív.

Zpráva sociálneho a zdravotného, národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o ochrane domáceho trhu práce.

Zpráva rozpočtového, národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o Bratislavskej burze a o zákaze termínových obchodov (burzový zákon).

Zpráva rozpočtového, národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o zriadení Štátneho komasačného fondu.

Vládny návrh zákona o brannej výchove. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému, brannému, kultúrnemu a ústavnoprávnemu.

Došlé nariadenie s mocou zákona.

Predseda vlády v smysle § 44, ods. 3 Ústavy predložil snemu nariadenie s mocou zákona zo dňa 22. novembra 1939, čís. 287, ktorým sa zrušuje Najvyšší úrad hospodársky.

Nariadenie prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Pristúpime k 1. bodu programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavno-právneho výboru o návrhu poslanca dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o trestnom stíhaní prezidenta republiky a členov vlády.

Zpravodajom je pán poslanec dr. Miloš Vančo. Dávam mu slovo.

Zpravodaj dr. Vančo:

Ctený snem!

Predostierajúc menom ústavno-právneho výboru upravený text zákona o trestnom stíhaní prezidenta republiky a členov vlády, dovoľujem si nasledovné pripomienky predniesť.

Otázka zodpovednosti prezidenta a členov vlády je u nás zásadne už riešená našou Ústavou, a to §§ 39 a 49.

Prítomným návrhom zákona vlastne sa určuje len modus procedendi a tak vlastne určuje sa spôsob zisťovania a exekvovania tejto zodpovednosti.

Súhlasne s Ústavou určujú sa tu podrobnosti a to v tom smysle, že návrh na obžalobu prezidenta republiky musia podpísať aspoň tridsiati poslanci a návrh na obžalobu predsedu alebo člena vlády aspoň dvadsiati poslanci. Návrh má obsahovať presné označenie činu a označenie toho ústavného zákona alebo zákona prípadne nariadenia s mocou zákona, ktoré podľa úsudku navrhovateľov boly porušené. Ak ide o predsedu alebo o člena vlády, treba konkretizovať faktá, z ktorých možno usudzovať porušenie a najmä, či stalo sa úmyselne alebo z hrubej nedbalosti.

Tento návrh treba dať na program snemu najneskoršie do 14 dní odo dňa podania.

Snem rozhodne bez rozpravy hlasovaním, či o návrhu má sa rokovať alebo nie. Ak snem návrh nezamietne, pridelí ho obžalobnému výboru 5-člennému, ktorý sa hneď vyvolí. Výbor vyvolí zo svojho lona predsedu, podpredsedu a referenta. Obžalobný výbor potom vyšetrí a zistí skutkový stav, dá možnosť obžalovanému, aby nazrel do spisov a aby podal poznámky na návrh a na výsledky vyšetrovania.

Do mesiaca poviný je dať snemu písomnú zprávu. Túto lehotu snem môže prípadne na odôvodnenú žiadosť výboru predĺžiť. Ak výbor navrhuje podať obžalobu, súčasne vyhotoví a pripojí aj obžalobný spis. Snem rozhoduje kvalifikovanou väčšinou - prítomnosť 2/3 všetkých poslancov a 3/5 väčšina všetkých prítomných je potrebná podľa § 21, ods. 2 Ústavy. Ak snem sa usniesol podať obžalobu, obžalovaný nesmie vykonávať svoj úrad až do skončenia pokračovania. Predseda snemu pošle obžalobný spis predsedovi štátnej rady a o tom uvedomí aj predsedu vlády.

Potom nasleduje pokračovanie súdne a to pred Štátnou radou. Nakoľko rokovací poriadok Štátnej rady alebo prítomný zákon neobsahuje odchýlky, tak vec vybaví sa pred Štátnou radou podľa analogických ustanovení trestného súdneho poriadku.

Proti rozhodnutiu Štátnej rady opravného prostriedku niet. Pripúšťa sa iba proti odsudzujúcemu rozsudku možnosť obnovenia.

Zásady a rámec tohto pokračovania pohybujú sa v tých hraniciach, na ktorých bol založený zákon číslo 36 z roku 1934 Sb. z. a n. Pravda, všetko toto je podľa našich slovenských pomerov primerane reštringované.

Podkladom tohto zákona je teda princíp zodpovedností pri našich najpoprednejších ústavno-právnych činiteľoch, to jest pri prezidentovi republiky a pri predsedovi a pri členoch vlády.

Zákon tento je podľa všetkého ľudského predpokladania dokonale alebo aspoň len dostatočne osnovaný. Odporúčajúc tento návrh zákona na prijatie ctenému snemu, vyslovujem pochopiteľné želanie, aby sme ani my, ani naši potomci tento zákon a v ňom určené pokračovanie nikdy uplatňovať nemuseli. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol:

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.

Prikročujeme k hlasovaniu.

Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 4 diely, 37 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly.)

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, t. j. s jej 4 dielmi, 37 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej väčšinou hlasov.

Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona o trestnom stíhaní prezidenta republiky a členov vlády.

Zpravodajom je pán poslanec dr. Miloš Vančo. Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodaj dr. Vančo: Niet.

Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona väčšinou hlasov aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený 1. bod programu a pristúpime k 2. bodu, ktorým je:

2. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o dodávaní povinných výtlačkov tlačív.

Zpravodajom je pán poslanec dr. František Hrušovský. Dávam mu slovo.

Zpravodaj dr. Hrušovský:

Slávny snem!

Dodávanie povinných výtlačkov tlačív, ktoré vychádzajú na území štátu, rieši si každý štát takým spôsobom, ako to zodpovedá jeho úradným, administratívnym, policajným a kultúrnym potrebám.

Preto bolo dôležité, aby slovenský snem vyniesol zákon, podľa ktorého by sa dodávanie povinných výtlačkov na území slovenského štátu upravilo tak, aby to zodpovedalo novým pomerom na Slovensku.

V bývalej republike Československej táto otázka bola riešená vládnym nariadením z roku 1935 tak, že slovenskí nakladatelia museli svojimi tlačivami zásobovať i niektoré centrálne úrady pražské a niektoré kultúrne inštitúcie v zemiach českých. A naopak zase nebolo v tom vládnom nariadení pamätané na to, aby sa tieto výtlačky dodávaly rovnomerne tým úradom a tým kultúrnym inštitúciám, ktoré boly na Slovensku a ktoré boly na ne odkázané.

Zmenou štátoprávneho postavenia Slovenska prirodzene na Slovensku vzniklý nielen nové administratívne úrady, ale i nové kultúrne inštitúcie, ktorým bolo treba umožniť, aby boly účastné na výhodách dodávania poviných výtlačkov tlačív.

Ústavno-právny výbor, ktorý sa na svojom zasadnutí 27. novembra zaoberal osnovou vládneho návrhu zákona o dodávaní povinných výtlačkov, urobil v pôvodnej osnove niekoľko zmien.

Predovšetkým išlo o to, aby všetky tlačivá, vydávané na Slovensku, dostávala nielen Národná knižnica slovenská, ktorá sa tvorí pri Matici slovenskej v Turčianskom Svätom Martine, ale i Slovenské národné múzeum v Turčianskom Svätom Martine. Kým Národná knižnica slovenská bude slúžiť predovšetkým študijným cieľom domácich i zahraničných vedeckých pracovníkov, Slovenské národné múzeum bude opatrovať všetky tlačivá, vydané na Slovensku, ako predmety muzeálne. S týmto doplnkom ústavno-právny výbor osnovu vládneho návrhu zákona prijal a je presvedčený, že ak táto osnova stane sa zákonom, vyhovie sa v každom smere úradným a kultúrnym potrebám Slovenskej republiky tak, ako to nové pomery na Slovensku vyžadujú. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol (zvoní):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.

Prikročujeme k hlasovaniu.

Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 13 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly.)

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 13 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej väčšinou hlasov.

Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 2. Druhé hlasovanie o osnove zákona o dodávaní povinných výtlačkov tlačív.

Zpravodajom je pán poslanec dr. František Hrušovský. Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodaj dr. Hrušovský: Nie sú.

Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona aj pri druhom hlasovaní väčšinou hlasov.

Týmto je vybavený 2. bod programu.

Ad. 3. Prejednanie 3. bodu programu sa odkladá na najbližšie zasadnutie.

Teraz prikročíme k prejednávaniu 4. bodu programu, ktorým je:

4. Zpráva rozpočtového, národohospodárskeho a ústavno-právneho výberu o vládnom návrhu zákona o Bratislavskej burze, a o zákaze termínových obchodov.

Zpravodajom za výbor rozpočtový je pán poslanec Ján Liška, za výbor národohospodársky pán poslanec Pavel Teplanský a za výbor ústavno-právny pán poslanec dr. inž. Peter Zaťko.

Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi Jánovi Liškovi.

Zpravodaj Liška:

Slávny snem!

Rozpočtový výbor zaoberal sa s osnovou zákona o Bratislavskej burze, hlavne po stránke zabezpečenia jej finančnej úhrady na vykonávanie jej úloh a tým, či nevznikajú štátu z titulu zriadenia burzy nejaké finančné povinnosti. Ani v jednom ani v druhom prípade nezistil výbor, že by takéto povinnosti osnova zákona ukladala, ba zistil, že §-om 8 je zabezpečená existencia Bratislavskej burzy a preto osnovu zákona odporúča k prijatiu slávnym snemom. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Pavlovi Teplanskému.

Zpravodaj Teplanský:

Slávny snem!

Vládny návrh zákona číslo 71 rieši otázku reorganizácie Bratislavskej burzy. Je to tak s hľadiska národohospodárskeho ako finančného veľmi dôležitý vládny návrh.

Bratislavská plodinová burza bola založená na základe zákona číslo 69 z roku 1922. Zmenené štátotvorné a štátoprávne pomery nášho národohospodárstva vyžadujú zmenu. Vláda túto zmenu brala do ohľadu a predostiera nový vládny návrh, reorganizuje našu Bratislavskú burzu na burzu peňažnú, na burzu tovarovú a časť, ktorá dosiaľ tvorila jej základ: obchodovanie s plodinami a drevom, ponecháva ďalej v platnosti.

Išlo o to, či táto dôležitá národohospodárska otázka má byť riešená novým zákonom alebo novelizáciou. Vláda volila nový zákon. A myslím, celkom správne. Novelizovať takýto dôležitý zákon a menovite i publikovať prevedenú novelizáciu by bolo veľmi ťažké, neprehľadné a nesnadné a preto myslím, že vláda správne volila len postup, už aj z prestížnych dôvodov, že nový štát zriadenie takejto dôležitej inštitúcie rieši svojím vlastným novým zákonom.

Po stránke obsahovej vláda sa držala zasa - povedal by som - dobrých životných skúseností, lebo brala za podklad staré zákony. Jednak zákon z roku 1875, ďalej zákon, ako som ho už spomenul, číslo 69 z roku 1922 a na základe získaných praktických skúseností prebrala z týchto starých zákonov to. čo aj dnešným zmeneným pomerom dobre vyhovuje a zodpovie. Tiež bol patričný zreteľ braný aj na zákon číslo 27 z roku 1908, ktorý je platný v Nemeckej ríši a na základe ktorého boly tam burzy pretvorené už v novšej dobe. Aj z tohto nemeckého zákona vláda preberá len to, čo sa pre naše slovenské pomery dobre hodí.

Je pochopiteľné, že v každom samostatnom štáte celé národohospodárstvo sa vyžíva v dobre organizovanej burze.

Úkolom burzy je značiť aj ceny a obchodovať s rozličným tovarom. Ako som spomenul, dosiaľ sme obchodovali len s poľnohospodárskymi plodinami. Teraz budeme obchodovať s peniazmi, ďalej bude značil! burza cenné papiere, rozličný tovar. Poľnohospodárska časí jej činnosti, ktorá je s hľadiska Slovenska veľmi dôležitá, je ponechaná a je umožnený dozor a kompetencia v tomto odvetví nášho národohospodárstva odbornému ministrovi, ministerstvu hospodárstva.

Celkove kompetencia burzy celkom správne prechádza do rúk ministerstva financií a ministerstvo financií cestou svojho vládneho komisára a predsedu bude mať možnosť strážiť nad obchodom tejto burzy, či sa tam všetko tak deje, ako to záujmy národohospodárstva a štátu vyžadujú. Ale je daná možnosť, ako som spomenul, aj ministerstvu hospodárstva uplatniť svoj vplyv cestou zástupcu vládneho komisára a cestou miestopredsedu. Zástupca komisára bude vždy úradník ministerstva hospodárstva a miestopredseda bude zasa praktický hospodár.

Vieme, vážení pánovia, že dosiaľ celý burzový obchod u nás riadila štvridsať čierna rada. Bolo to dosť ťažkopádne teleso. A bola tuná kolektívna zodpovedlivosť, ale pri takejto kolektívnej zodpovedlivosti je ťažko nájsť toho, ktorý má zodpovedať. A preto je celkom správne, keď vládca osnova aj túto otázku rieši tak, že na miesto kolektívnej zodpovedlivosti dáva prednosť zodpovedlivosti jedinca. To je predseda, ktorý bude vládou menovaný a ktorý za všetko, čo sa na burze bude diať, bude priamo vláde zodpovedať. No a jestli sa dokáže byť neschopným, vláda ho má možnosť okamžite odvolať a nahradiť schopnejším človekom.

Važení pánovia, čo sa týka burzovej rady, nebude volená, ako dosiaľ. Dosiaľ bolo - myslím -25 volených a 35 menovaných členov, teraz celá burzová rada bude menovaná a to ministerstvom financií po dohode s ministerstvom hospodárstva. Tento postup je tiež správny a zodpovie našim novým zmeneným štátoprávnym pomerom.

Detailná úprava bola ponechaná stanovám, lebo však, vážení pánovia, zákon nemôže byť zdĺhavý, zákon je len rámec, zachycuje základné myšlienky a obchod sa tak mení každým dňom a toľko novostí vyžaduje, že je správne, keď táto časť bude prenechaná stanovám a celú agendu burzy majú zachytiť stanovy. Stanovy je ľahko prispôsobovať životu. Môžu byť ľahko zmenené, môže sa zvolať mimoriadne shromaždenie, alebo zasedanie, zmenia sa stanovy a dá sa do stanov to, čo praktický život vyžaduje. Novelizovať zákon by bolo omnoho nesnadnejšie a ťažkopádnejšie.

Pôvodná osnova vylučovala termínové obchody. Ústavno-právny výbor k tejto stati, s ktorou sme sa zaoberali aj v národohospodárskom výbore, zaujal, ako bude o tom pán zpravodaj dr. Zaťko referovať - myslím - správne stanovisko, lebo je ťažko predvídať, či snáď niektorý ten termínový obchod s hľadiska celého národohospodárstva bude potrebný, alebo nebude potrebný. Osnova ponecháva to regulovať ministrovi financií. Jestli by sa ukazovaly škodlivé následky pre naše národohospodárstvo, tak má to minister financií možnosť znemožniť.

Pokútna burza dosiaľ kvitla menovite tu v Bratislave. Bola to - povedal by som - špecialita Bratislavy. Videli sme menovite pred Carltonom celé shromaždenie, najmä v letných mesiacoch. Teraz zákon toto znemožňuje. Nebude to tu možné.

Stanovy vypracuje ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva. Ja by som mal tu len jednu žiadosť: aby pri vypracovaní týchto stanov úradníctvo tak ministerstva financií ako ministerstva hospodárstva vypočulo mienku praktických ľudí nášho peňažníctva, nášho priemyslu, obchodu a živností, lebo je potrebné, aby srne už pri počiatku, pri prvom kroku, vždy pri takomto riešení otvárali oblok a sledovali, vážení pánovia, praktický život. Veľa ráz veci, úradníctvom dobre myslené, keďže - povedal by som - nie sú opravdivým výrazom života, narobia v národohospodárstvo a v peňažníctve veľké škody. S obchodnou zdatnosťou vedená burza je potrebným regulátorom celého nášho národohospodárstva. Mám za to, že bude veľmi dôležité, aby vláda pri riešení túto otázku dobre uvážila a opravdu tento dôležitý a významný úsek nášho národohospodárstva sverila do rúk spoľahlivého Slováka, do rúk odborníka, do rúk ľudí takých, ktorí nebudú sledovať výlučne úsekové záujmy jednotlivcov, ale v prvom rade budú mať na zreteli blaho a kľudný vývoj našich peňažných a hospodárskych pomerov. Jedine touto cestou môžeme zabezpečiť blahobyt našej drahej vlasti.