Keď sa i kde-tu menšie ťažkosti pri výkupe vyskytly, predsa možno povedať, že doterajší výkup obilia mal hladký priebeh.

Že výkup obilia mal doteraz hladký priebeh, má na tom zásluhu, ako som už spomenul, aj mlynársky priemysel. Z celkového vykúpeného množstva obilia mlynársky priemysel spracuje temer 75%.

Toto je význam mlynárstva na Slovensku a jeho životaschopnosť zábezpekou obilného hospodárenia. Národohospodársky význam má ináč na obchodne-mlynársky priemysel i v tom, že zamestnáva 1500 rodín. Mimo tohto v menších miešaných mlynoch je zamestnaný ešte väčší počet pracovných síl.

Je národohospodárskou nutnosťou, aby rentabilita mlynárskeho priemyslu bola zabezpečená úpravou cien mlynských výrobkov. O tejto otázke sa už debatovalo. Vydržiavaly sa rôzne ankety, memoranda posielaly, ale doteraz ešte žiadna náprava nenastala. Na ilustráciu chcem tu uviesť len niekoľko konkrétnych dát, že nakoľko je teraz na Slovensku mlynársky priemysel poškodzovaný a s akou stratou pracuje.

V hospodárskom roku 1935/36, kedy boly ustálené ceny mlynských výrobkov, bola predajná cena pšenice 156.- Ks a raži 116.- Ks. V roku 1936/37 pšenica 159.- Ks, raž 119.- Ks, v 1937/38 pšenica 165.50 Ks, raž 122.- Ks. V hospodárskom roku 1938/39 pšenica 166.- Ks, raž 126.- Ks. V hospodárskom roku 1939/40 pšenica 182.95 Ks a raž 154.- Ks. Podľa tohto pšenicu vykupujú mlyny o 26.- Ks drahšie ako v tom roku, keď boly ustálené maximálne ceny mlynských výrobkov a raž o 38.- Ks.

Mlynársky priemysel dopláca pri spracovaní pšenice na každý q 22.30 Ks; pri jednom vagóne efektívna strata je 2230. Ks; pri spracovaní raži dopláca na každý q 29.95; pri jednom vagóne efektívna strata je 2995. - Ks.

Rentabilita poľnohospodárskeho podnikania sa dá zabezpečiť úpravou cenovou a nepriamou účasťou v tom odvetví druhotnej výroby, ktorá spracováva poľnohospodárske produkty.

Dôležitosť tejto účasti sa javí v dvojom smere:

1. V kontrole cenách surovín. Tuto si dovoľujem uviesť príklad práve už tohtoročných vyjednávaní o cenu cukrovky. Doteraz to bol vždy stále veľký boj medzi roľníctvom a cukrovarným priemyslom, ako ustáliť cenu cukrovky. Šťastnou náhodou a pričinením činiteľov poľnohospodárskych umožnilo sa skupine poľnohospodárskej, aby mohla sa zúčastniť na podnikaní a vo výrobe cukornej cestou teplanského cukrovaru. A táto situácia umožnila tejto skupine, že dnes z väčších výrobných nákladov sa docielila pre roľníctvo vyššia cena 15.- Ks. V roku 1931/32 cena cukrovky bola 11.75 Ks. V nasledujúcom roku 10.75 Ks, potom 14.05 Ks, 12.05 Ks, 12.93 Ks, 13.41 Ks, v roku 1937/38 12.65 Ks, lanský rok 13.- Ks a tohto roku 15.- Ks.

Toto je význam účasti poľnohospodárskej skupiny na druhotnej výrobe. Významné je to aj preto, že pomocou účasti možno participovať na zisku poľnohospodárskeho priemyslu.

Táto účasť na zisku bude len indirektná. Spomenul som už, že na poľnohospodárstvo čakajú veľké úkoly. Je to kvantatívne a kvalitatívne zvýšenie výnosov z jednotkovej plochy.

Úprava zanedbaných pastvín, meliorácie a zaradenie neužitočných plôch do výrobného procesu, vyžaduje finančné prostriedky. Žriedlom pre ne majú byť priemysel poľnohospodársky v rukách roľníkov.

Ďalej všetky tieto snahy ostaly by bezvýsledné, ak by ich roľník nevedel pomocou potrebných svojich ustanovení primerane zúžitkovať a obrátiť v peniaz. Mám tu na mysli vybudovanie siete družstevných mliekarní. Význam mliečnej výroby v živočíšnej produkcii najmä po prevedení zákona o úprave pozemkovej držby, je veľký. Je nutné, aby roľník, ktorý sa musí opierať na živočíšnu výrobu, mal zabezpečené rentabilné ceny. Tieto rentabilné ceny má najistejšie určené a zabezpečené práve pomocou dnešnej výroby; ovšem dnešná výroba len vtedy sa môže v širšom merítku na Slovensku rozšíriť, keď o speňaženie tejto dnešnej výroby bude postarané pomocou siete družstevných mliekarní.

Na koniec chcem sa ešte zmieniť o potrebe tlmenia zvieracích nákaz, ktoré ročne o ťažké milióny poškodzujú nášho roľníka a náš národný majetok.

Riziko v podnikaní ani v jednom povolaní nie je tak veľké, ako práve v poľnohospodárskom. Máme tu živelné pohromy, sucho, krupobitie, povodne a nákazlivé choroby. Snáď medzi týmito rizikami najväčšiu úlohu a najväčšiu časť si vyberú práve nákazlivé choroby. Je možnosť, aby štátna správa povinným očkovaním toto zlo v základoch mohla zamedziť. Očkovanie bude snadnejšie a mohlo by byť za lacnejší groš prevedené, keď povinné očkovanie bude rozšírené a vo väčšom merítku sa bude môcť prevádzať.

Slávny snem! Roľníctvo, ktoré aj v minulosti bolo najväčšou oporou národného hnutia slovenského, aj dnes je z jedných najistejších složiek národa, ktoré je pohotové za slovenský štát donášať obete.

Dnes, keď budujeme štát, prosím slávnu vládu, aby aj do budúcnosti s tým porozumením sledovala a napomáhala snahy stavu roľníckeho ako dodnes. S tým povedomím, že musíme veľký úkol splniť pri povznesení roľníctva, s celou odhodlanosťou a chytáme práce, aj my, politickí reprezentanti, a tiež každá složka, ktorá je už dnes zapojená do tejto práce.

Stojíme po jednoročnej práci a s uspokojením ustaľujem, že nadarmo sme nepracovali. Rad znacionalizovaných poľnohospodárskych podnikov, postavených do služieb rolníckeho stavu, dáva nám záruku v lepšiu budúcnosť; súčasne ale je i vzpruhou pre ďalšie snaženie.

Chcem na tomto mieste konštatovať príčinu nášho zdaru a to je bezžistná práca v našom podujatí, kde nikto z nás nehľadal svoje osobné ambície, ale len záujem celku. Túto našu líniu chceme a budeme držať i do budúcnosti nielen v záujme stavu roľníckeho, ale aj k rozkvetu našej drahej Slovenskej republiky, aby podľa slov prvého prezidenta tradičný pojem o chudobných Slovákoch nebol viac označovateľom našej skutočnej hospodárskej zdatnosti. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol:

Ďalej mi slovo pán poslanec dr. Körper.

Poslanec dr. Körper:

Slávny snem!

Iste radosťou nás naplňuje tá okolnosť, že rozprava sa točí okolo vážnych hospodárskych problémov, ale náš hlavný problém, ku ktorému sa vždy vraciame, je predsa len kultúrny problém. Vládne vyhlásenie nesie sa tónom úplnej, naprostej sebavedomosti. Toto sebavedomie, to je vývin vecí, vývin nášho národa. Voľakedy pred rokom 1918 bolo heslom na Slovensku: ,,toto všetko by malo byť naše", od roku 1918 do roku 1938 toto heslo sa zmenilo v: "toto všetko by mohlo byť naše" a teraz je heslom: "toto všetko je naše". Tento vývin je prirodzenejší, lebo je vývinom spravodlivosti a pravdy. Tak sa toto mihoce. Každá pravda, či je hospodárska, dejepisná alebo vedecká, vždy najprv určí zásadu, potom uvažuje o možnosti a na konci prejavuje i možnosť. Aj s naším národom sa stalo takto. Najprv bola borba národná, borba slovenská, potom prišly časy nežiadúce Slovensku a teraz prežívame práve tu život slovenský. Borbu každý uznával, lebo ho utlačovala, možnosť každý uznával, každá zahraničná mocnosť, iba tú realitu, skutočný život slovenský padá uznávať niektorým mocnostiam zahraničným, ba mnohým občanom u nás ťažko.

Jedna zo zahraničných ťažkostí je to, že ľudia i povolaní i nepovolaní stoja teraz medzi dvoma ideológiami: medzi nacionálnym socializmom a medzi komunizmom; uvažujú preto, že tá realita slovenská, ten život slovenský i keď sa vyhlasuje za národno-kresťanský, môže byť len akýmsi priechodným tvarom a je len prostriedkom v rukách istých iných mocností. Čo máme proti tomuto prúdu robiť?

Vládne vyhlásenie sa s touto otázkou nezaoberalo, len spomenúc zahraničné otázky načrtlo, že zahraničie naše je v poriadku, že sa snažíme na každú stranu nadviazať priateľské styky. Tieto priateľské styky na mnohých stranách chýbajú. Že chýbajú v Londýne, že chýbajú v Paríži, že chýbajú na takých stranách, ktoré strany rozbitím Československej republiky utrpely újmu, tomu sa nečudujeme. Ide ale o takú stránku zahraničnej verejnosti, ktorej sympatie alebo nesympátie nemôžu nám byť ľahostajné. Na príklad ide o katolícku tlač. Aj o tú tlač, ktorá niekedy prejavuje a vyjavuje mienku tých najväčších našich katolíckych kruhov. Tá zdržanlivosť, tá rezerva katolíckej tlače voči našemu kultúrnemu snaženiu tu na Slovensku a tým aj voči postaveniu nášho štátu, smietla aj mnohých domácich duchov, ktorí tiež akosi rezervovane sa chcú chovať k nášmu celému štátnemu systému.

My musíme otázku evanjelikov a katolíkov riešiť a riešime ju spokojne, nie síce takým spôsobom, že jedna konfesia proti druhej pracuje aj nepravdivými dátami, na príklad takými, že hlavný duchovný Hlinkovej gardy vyhlásil v rozhlase, že len katolík môže byť vedúci funkcionár v garde. Kto pracuje takýmito zbraňami, ten tým stráca aj titul na to, aby sa dal do akéhosi meritórneho jednania. Evanjelická a katolícka otázka nebude riešená ani upodozrievaním, ani luhaninami. Ale skutočnosť, že naše kultúrne snaženia sa posudzujú v cudzine veľmi ostro, nás nabáda k tomu, aby si svoje kultúrne a kresťanské stanovisko hájila každá cirkev tiež sama vo svojom lone. My, keď sme katolíci, prízvukujeme intrandientnosť, prízvukujeme to, že keď je voľakto katolíkom a keď ako katolík sa dostane na čelo istej ustanovizne alebo ako funkcionár do Hlinkovej gardy, tak požadujeme od neho, aby bol katolíkom nie len podľa mena, ale aj podľa predpisov svojej cirkvi; to isté požadujeme aj od evanjelikov a to isté majú právo požadovať aj evanjelici, keď evanjelik je postavený na čelo ako funkcionár Hlinkovej gardy; ten musí tiež žiť kresťanským spôsobom, podľa predpisov jeho cirkvi. Toto naše stanovisko vyviera z našej kresťanskonárodnej tradície. Nie je pravda, že táto naša kresťansko-národná tradícia by bola ohrožená.

My máme jedno veľké šťastie, že práve tí, ktorí sú odstránení z verejného života, boli najväčšími podkopníkmi každého kresťanského života, i katolíckeho i evanjelického; to je všetko jedno. Boli sme pod vplyvom akýchsi ideológií, to bolo pred 6. októbrom, nakoľko s jednej strany doliehala na nás ideológia parížska cestou slobodomurárskych loži a s druhej strany doliehala na nás ideológia londýnska v tom hriešnom merkantilizme, ktorý merkantilizmus v podriadených národoch ešte ani dnes nevidí inšie, ako prostriedok k rozšíreniu kapitálu anglického. My sme sa zpod týchto dvoch ideológií oslobodili a necítime, že by sme sa týmto oslobodením boli podriadili inej ideológii, či už naľavo, či už napravo. Ba práve naopak. My môžeme svojich kresťanských priateľov, predstaviteľov tlače i katolíckej i evanjelickej, pracujúcej v cudzine, uistiť o tom, že práve teraz v našom novom štáte slovenskom sa nám naskytne príležitosť, aby sme svoje kresťansko-národné tradície dostali aj tam a na také polia, na ktoré polia doteraz sa tieto tradície nemohly dostať, práve pre hriešnu neutralitu hospodárskeho života.

Práve anglický merkantilizmus a kapitalizmus hlása vždy, že mravné zásady a najmä konfesionálne zásady nepatria do hospodárskeho života. My v našom slovenskom štáte usilujeme sa, aby sme sa dostali aj ta, kde konfesionálna otázka, ako taká, by nemala podľa tej starej teórie miesta. Naša kresťanská tradícia sa dostáva práve do našej zahraničnej politiky. Vždy bolo akýmsi východiskom v zahraničnej politike to, že tam nemusíme dodržať slovo, že tam mravnosť nie je záväzná, tam je jediným merítkom úspech. Naša slovenská zahraničná politika nesie sa zásadami kresťanskými, svätosťou povedaného slova a ozajskou kresťanskou pokojamilovnosťou. A v tejto veci naša zahraničná politika nebude robiť žiadnych odchýlok.

Naša kresťanská tradícia dostáva sa teraz aj do vnútornej správy slovenského štátu a nie teror, nie len fyzická istota, ale predovšetkým morálna istota v tých občanoch, v celom štátnom aparáte. Toto nám dáva kresťanská tradícia. Do hospodárstva, do finančníctva, do bankovníctva, do peňažníctva a do poisťovníctva prinášame tiež tento kresťanský duch, túto kresťanskú tradíciu. Kde doteraz bola korupcia najväčšia a kde sa rozdávaly peniaze. Ľudia si neboli vedomí toho, že manipulujú s národným majetkom. I práve teraz, keď rúcame tie staré ideológie, teraz sa dostávame aj svojou kresťanskou ideológiou do hospodárskeho života. Tie dáta, ktoré ste tu počuli, vzácni kolegovia, o našom hospodárstve, tie sú len suché dáta. Ale z tých suchých dát už zneje aj tá podložená kresťanská poctivosť a tá snaha, aby či už evanjelická, čí už katolícka mravouka uplatnila si na každom poli hospodárstva, peňažníctva svoje slovo.

Hlinkova garda a vojsko chcú vychovávať hrdinov, poctivcov a obetavých národovcov a nielen ľudí, ktorí sú ozdobení hviezdičkami, alebo inými distinkciami.

Čo mám povedať na adresu tých, ktorí nám robia v zahraničí ťažkosti, nechcú uveriť slovenskej realite, čo mám povedať o kultúrnom živote? Tam sa prevalila istá hrádza, ktorá bola 20 rokov umele stavaná takým spôsobom, že to, čo bolo náboženské, čo bolo konfesionálne, to sa muselo podľa zákonov školských alebo kultových udržať len ako rezervácia, ktorá mala pomaličky vymrieť. A celý náš aparát, či kultový či školský, staval umelú hrádzu a staval nové národné takzvané štátne školstvo, štátne ústavy, štátnu kultúru a štátnu osvetu celkom oddelenú, aby tá rezervácia konfesionálna pomaličky vymrela.

Keď už nevedela zabiť naša školská správa tú školu konfesionálnu, tak aspoň ju oddelila ako takú prašivú ovcu, ktorá nemá životaschopnosti. Teraz aj túto ideológiu sme odložili; tá hrádza sa zrútila a všetko to zaplavila, čo je menej silnejšie, ako konfesionálny, náboženský, kresťanský duch. A tento náboženský, kresťanský a národný duch ovláda teraz aj štátne školstvo, obecné školstvo aj osvetu a všetky tie složky našej národnej kultúry, ktoré boly pestované ako taká neutrálna pôda, ako neutrálny kvet v laickej morálke. Toto všetko ako doplnok k vládnemu vyhláseniu na adresu tých, ktorí nám robia ťažkosti preto, že naša kultúra kresťanská a národná nebude vedieť zdolať nápor jednej alebo druhej fyziológie na jednej alebo na druhej strane.

Život slovenský, život slovensko-kresťansko-národný prúdi a tento život, táto realita sa ospravedlní sebe a zdolá všetky ťažkosti, či vnútri, či v zahraničí. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Slovo má ďalej pán poslanec Horák.

Poslanec Horák:

Slávny snem!

Vládne expozé, prednesené v sneme Slovenskej republiky dňa 21. novembra 1939, venuje značnú stať slovenskej armáde. Vláda Slovenskej republiky chce, aby mal slovenský štát dobrú a pohotovú armádu, ktorá musí pestovať ducha jednoty a poslušnosti, ducha družnosti a činorodej vôle, vedeť vo všetkých okolnostiach podriaďovať vlastné záujmy záujmom celku Slovenskí vojaci preukázali ducha jednoty a poslušnosti v marcových dňoch tohto roku, keď sa rodila naša štátna samostatnosť; menovite však v dňoch septembrových dokázali, že sú hrdinského ducha, mravne silní a spoľahliví obránci slovenského národa a štátu. Slovenská armáda v týchto ťažkých dňoch osvedčila lásku a obetavosť k svojmu štátu. Na povel: "chrániť našu samostatnosť" bez váhania šla na obranu vlasti. Bojovala čestne a oddane spolu so železnou a udatnou armádou Veľkonemeckej ríše. A nielen zachránila naše severné hranice, ale prinavrátila našej vlasti, nášmu štátu tie kraje, ktoré vždy patrily slovenskému národu. (Potlesk.)

Nemecko-slovenská smluva o znovupripojení Poľskom zabraných území k Slovenskej republike, v smysle ktorej vracia sa k nám vyše 35.000 slovenských duší, je aj korunovaním zdatného a odhodlaného boja slovenského vojaka.

Najvyšší veliteľ slovenskej armády a prezident Slovenskej republiky dr. Jozef Tiso povedal: "Vzdávam česť veľkému budovateľskému činiteľovi Slovenskej armáde a slovenskému vojakovi". Budovateľským činiteľom menuje slovenskú armádu, ktorá zaisťuje hranice, ktorá tieto verne stráži a zabezpečuje vnútorný poriadok a pokoj. Slovenský vojak je si vedomý, že plnením rozkazov najvyššieho veliteľa slovenskej armády háji najcennejšie hodnoty a stáva sa nielen najspoľahlivejším obrancom štátu, ale jeho budovateľom.

Slovenská armáda s výdatnou pomocou a veľkým pochopením pána prezidenta, predsedu vlády a pod vedením ministra národnej obrany, generála Čatloša po každej stránke konala a koná budovateľskú činnosť Pri tom, že zaisťuje hranice a zabezpečuje vnútorný poriadok a pokoj, buduje samú seba, aby dobre organizovaná v každej chvíli a za každých okolností slúžila hrdinsky slovenskému národu a štátu.

14. marca 1939 boly na Slovensku tri sbory so siedmimi divíziami. Tento stav sa musel zmeniť, nakoľko tak veľký správny aparát by len prekážal. Reorganizáciou slovenskej armády krajinské veliteľstvo slialo sa s ministerstvom národnej obrany a sborové veliteľstva sa pretvorily na vyššie veliteľstva s určenou oblasťou a zmenšeným počtom personálu približne na výšku bývalých divízií. Veliteľstva divízii sa zrušily, počet útvarov zbraní a služieb sa snížil slúčením niekoľko útvarov v jeden alebo pretvorením sa útvaru na nižší správny aparát. Niektoré pluky sa stály samostatnými s premenovaním na samostatný prápor. U útvarov služieb sa slučovanie neprevádzalo, snížil sa len počet personálu, ako u vojenských nemocníc, zbrojníc a proviantných skladov. Takýto postup bol účelný pre začiatok. Vtedy išlo o zachytenie doterajšej organizácie a tiež o zachytenie množstva drahého vojenného materiálu a koňstva. Tento stav mohol sa považovať za prechodný, keďže vytvorené tri vyššie veliteľstva v Trenčíne, v Banskej Bystrici a v Prešove nemalý rovnaké složenie, ďalej, že jednotky pechoty a delostrelectva maly rôznorodý výzbrojný materiál, čo pre výcvik mužstva a dôstojníctvo je nevýhodné, ďalej, že spolupráca s nemeckou armádou vyžaduje prispôsobenie sa tejto a prevzatie od nej toho, čo sa javí účelným Skúsenosti a preškolenie dôstojníkov pre vyššie veliteľské funkcie umožňujú trvalejšiu a jednotnejšiu organizáciu. Miesto troch vyšších veliteľstiev s rôznym složením vytvorujú sa tri divízie, z ktorých každá má to isté složenie, pokiaľ ide o počet jednotiek. Z nich jedna bude mať výzbroj horský. Týmto sa umožní jednotný výcvik veliteľský tak pre vyšších veliteľov, ako i pre dôstojníkov štábu. Mie sto doterajších päť peších plukov a šesť samostatných práporov ukázala sa už teraz možnosť postaviť deväť peších plukov, ktoré by sa rovnako organizovaly čo do počtu práporov a rôt. Týmto sa dosiahne úspora v písomnej agende, ušetrí sa odborný personál a výcvik mužstva bude koncentrovany. Doterajšia organizácia s viacerými nižšími jednotkami príliš zamestnávala veliteľa administratívou a starosťami o materiál a zásobovanie jednotky. Uvoľnenie veliteľa od týchto starostí dáva možnosť, aby tento získal viacej času na cvičenie s jednotkou, ktorá mu bola sverená.

Pri prebudovaní pechoty hlavným vodítkom musí byť jednorodosť jednotiek, uvolnenie čo najväčšieho počtu dôstojníkov pre výcvik a utvorenie útvarov vycvičených a vyzbrojených pre boj v hornatom teréne.

Expozé vlády uvádza sníženie mierového počtu delostrelectva. Toto sníženie nebude na úkor bojovej udatnosti, ale bude mať za následok účelné vyzbrojenie, čo dislokáciou ešte získa na upotrebiteľnosti pohybovej a bojovej útočností. Sníženie mierového počtu delostrelectva vyžaduje nutnosť rušenia útvarov miešaných po stránke dopravnej a rázovej, čím sa veľmi komplikovala stránka hospodársko-technicko-správna: ohľady na kontingent a repartíciu nováčkov pre jednotlivé zbrane, ubytovacie možnosti, počtový stav dôstojníckeho sboru (menej jednotiek s viacerými cvičiteľmi), rozdelenie divízií na normálne a horské a dôkladne uvážené úsporné dôvody. Organizácia slovenského vojenského letectva pokračuje veľmi sľubne a spolupráca s nemeckou vojenskou misiou ukazuje už teraz pekné výsledky.

Organizačné zmeny u ostatných zbraní (jazdectvo, telegrafné vojsko, ženijné vojsko) sú prispôsobené hlavným druhom zbrane. Len ženijné vojsko, ktoré v minulosti venovalo najviac starostlivosti výcviku na vode, prispôsobí sa našim pomerom, kde výcvik v zemných prácach a v trhaniach musí mať svoje prvoradé miesto. Sem má patriť stavba mostov všetkých druhov, stavba železníc, stavba ciest a všetko, čo súvisí s pozemnými prácami pri obrane hraníc. V danej dobe celý rad ženijných dôstojníkov je na výcviku v Nemecku.

Vládne expozé konštatuje, že materiálne vystrojenie všetkých služieb (zbrojnej, ženijnej, telegrafnej, zdravotníckej, veterinárnej, vojenského priemyslu, automobilnej a doplňovacej služby) čo sa týče množstva, a kvality, je dostatočné a dobré. Toto umožňuje, aby zbrojná, zdravotnícka a veterinárska služba bola úplne motorizovaná Nedostatok odborného personálu bol zapríčinený tým, že v bývalej československej armáde len nepatrný počet slovenských gážistov bol zaradený na špeciálnych miestach. Tomuto možno odpomôcť aj naďalej pribraním záložných dôstojníkov so špeciálnymi kurzmi a menovaním roľníkov špecialistov, ktorí po skončení kurzov ukážu sa najlepšími pri odborných skúškach.

Všetky ťažkosti so súpisom vojenského materiálu, ktorý sa nachádza na území Slovenského štátu vzdor nedostatku odborného personálu spísaný bol natoľko, aby vojenská správa mala prehľad o tom, aký materiál má vo svojom majetku. Hospodársko-správna služba sa všemožne má starať, aby všetok materiál, ktorý tvorí značnú časť štátneho majetku, bol v bezvadnom stave. Nateraz sa javí v niektorých druhoch dostatok vojenského materiálu moderného a kvalitného. Bolo by však účelné a potrebné plne zamestnávať naše podniky, dôležité pre obranu štátu, a kde niet dostatok materiálu, postupným doplnením tento nedostatok odstrániť. Odchod odborného personálu a odstúpenie južných krajov zapríčinily čiastočnú dezorientovanosť v doplňovacej službe.

Zriadené doplňovacie okresné veliteľstva sú povolané, aby doplňovaciu službu daným pomerom prispôsobily.

Odvody, ktoré boly prevedené riadne a nerušene podľa zásad nového branného zákona zisťovaním aj spôsobilosti pre pracovnú službu, sú zárukou, že 10. januára roku 1940 nastúpivší vojaci, cvičení a vedení novými metódami a v novom duchu, stanú sa zdatnými obrancami našej vlasti, Na toto pamätá aj návrh nového branného zákona, ktorý je hotový a mal byť ešte v auguste prejednaný, avšak pre mimoriadne vojnové pomery odsunutý bol na túto dobu a prichádza v najbližších dňoch do branného výboru cieľom prejednania a predloženia slovenskému snemu.

Vládne expozé zmieňuje sa aj o tom, že náhrada za vyvlastnené pozemky, ktoré vyvlastňovala bývalá vojenská správa, bude likvidovaná, akonáhle medzištátne rokovanie o rozluke majetkovej podstaty s Protektorátom Čechy-Morava ustáli, do akej výšky prevezme slovenský štát záväzky bývalej vojenskej správy. Je potešiteľné, že stavebné objekty, potrebné na ubytovanie vojska, nakoľko stratou územia na juhu týchto veľa ubudlo, stavajú obce v náklade cca 80 miliónov. Zvyšné vojenské objekty a pozemky sa vracajú, čím odpadá náklad na ich udržovanie. Štátna pokladnica je takto odbremenená.

Nedostatku aktívnych dôstojníkov-Slovákov odpomáhalo zriadenie dôstojníckych kurzov pre záložných dôstojníkov a aktivovanie a reaktivovanie týchto. Aplikačné kurzy pre záložných dôstojníkov oboznamovaly ich so zmenami a hlavne s novým duchom a zmenou výcviku v slovenskej armáde, čo sledovaly aj kurzy pre aktívnych dôstojníkov a kurz pre vyšších veliteľov v Tatrách. Aby sa aktívny dôstojnícky sbor, pozostávajúci z veľkej časti z aktivovaných záložných dôstojníkov, čo najrýchlejšie stmelil i po stránke odborných vedomostí, prikročilo sa k jeho intenzívnemu školeniu. Podľa informácií, obdržaných z kompetentného miesta, s radosťou spomínam, že doplnenie aktívneho dôstojníckeho sboru so záložnými dôstojníkmi sa osvedčilo. Najmä bývalí učitelia sa veľmi dobre uplatňujú. Vynikajú tým, že svoje pedagogické vlastnosti vedia veľmi dobre upotrebiť, čím vnášajú dobrého ducha do našej armády. Toto opatrenie môže byť východiskom v tejto dobe, pre budúce časy musí byť postarané o dorast aktívnych dôstojníkov dôkladným výberom, výchovou a školením. To sleduje už 15, novembra tohto roku zriadená vojenská akadémia v Banskej Bystrici, ktorá odchová mladých dôstojníkov pre pechotu, jazdectvo, letectvo, delostrelectvo, ženijné a telegrafné vojsko. Nateraz stanovená jednoročná doba školenia môže byť provizóriom, v terajšej dobe odôvodneným. V budúcností bude treba školenie toto rozšíriť na dva roky. Vydržiavanie vojenských akademikov štátom je vítané sociálne opatrenie, ktoré umožňuje, aby aj sociálne slabší a slabí, avšak schopní jednotlivci mohli sa venovať štúdiám na vojenskej akadémii. O doplnenie sboru záložných dôstojníkov, keďže v prípade vojenného konfliktu záložní dôstojníci sú vlastne hlavnou složkou veliteľského sboru menovite na nižších miestach, je postarané sústredenou školou v Banskej Bystrici. Týmto opatrením docieľuje sa aj značnej úspory inštruktorských síl. Vedomosti, získané v škole na dôstojníkov r zálohe pre vedenie jednotiek v boji, treba doplňovať ďalším systematickým školením záložných dôstojníkov. Takéto kurzy boly zriadené; nietkoré koncily práve v týchto dňoch a radostne sa konštatuje, že záložní dôstojníci, hoci i na krátkodobých kurzoch - aby neboli vzatí na dlhý čas od svojho civilného povolania, kde sú tiež potrební dostali dobré odborné školenie a docielilo sa jednotnej doktríny. Je samozrejmé, že absolvovanie týchto kurzov bude mať vplyv na ich povyšovanie do vyšších hodností. Dobrá výchova, výcvik a všestranná kontrola so starostlivým spravovaním všetkého, čo je v majetku armády, zvýši brannú schopnosť štátu a bude skutočnou strážkyňou duchovných i hmotných hodnôt národa. Počul som hovoriť, žeby sa o organizácii armády nemalo spomínať číselne; snáď nie v novinách, bárs to, čo bolo v minulosti, je bezvýznamné a čo bude v budúcnosti, z toho vládne expozé spomína iba tie veci, ktoré sa uverejňujú vo vojenských vestníkoch a v publikáciách, ktoré si môže každý legálnou cestou zadovážiť. Parlament je však ten fórum, ktorý má byť o týchto veciach informovaný.

Slovenské názvoslovie v armáde sa pripravuje, musí sa presne dbať toho, aby vyhovovalo duchu slovenského jazyka.

Výchovu vojaka slovenskej armády treba začať na novom podklade. Vojak musí byť vychovaný v duchu národnom a mravnom. Základy tejto výchovy musia byť položené už v rodine, ďalej v škole, v Hlinkovej mládeži a hlavne v Hlinkovej garde. Takto sa pripraví aj vo vládnom vyhlásení spomínaná a veľmi potrebná najužšia a najsrdečnejšia spolupráca armády, Hlinkovej gardy a Freiwillige Schutzstaffel s občianstvom a s občianskymi ustanovizňami.

Vládne expozé v kapitole národnej obrany kladie dôraz na to, aby každý vojak bol uvedomelým štátnym občanom, ktorý vie za všetkých okolností podriadiť svoje osobné záujmy záujmom celku. Preto každý vojak musí si považovať za česť a vyznamenanie, že sa ním stal. Vojenská služba má byť najkrajšou a najvážnejšou časťou života, kedy sa mladý a zdatný občan štátu pripravuje, aby prispel k udržaniu samostatnosti a k rozkvetu vlasti. Život vojaka nesmie znamenať mravnú uvoľnenosť, ale mravnú kázeň. Chceme dobre vycvičenú armádu, ktorá bude náležite vystrojená a doplnená mravnými hodnotami. Vojak musí poznať techniku zbrane, ku ktorej bol zadelený, a táto musí byť spojená s hrdinským duchom, ktorého dosiahneme nábožensko-mravnou výchovou, Pravým kresťanským duchom presiaknutý vojak je najodhodlanejším a najoddanejším obrancom a ochrancom národa a štátu, je statočným a má zvýšený cit povinnosti, ktorý mu káže slúžiť vlasti za všetkých okolností. Takto vychovaný vojak a takáto armáda bude nielen obrancom, ale aj budovateľom štátu. Vedľa armády stojí Hlinkova garda, ktorá vždy konala a stále koná stráž na Tatrách. Je pohotová vždy, či sa jedná o osud Slovenska alebo chránenie majetku vlasti. V rozhodujúcich chvíľach neváha, každý člen Hlinkovej gardy chopí sa zbrane, aby vlasť neutrpela škodu. V marcových dňoch bez nátlaku išli mnohí v prostej gardistickej čiapke a s páskou na ramene aj oproti bodákom tých, ktorí nám chceli slobodu urvať. Hlinková garda jak doteraz tak i naďalej chce verne plniť svoje poslanie, ktoré jej určuje vládne nariadenie číslo 220 Sl. z. zo dňa 5. septembra 1939. Chce, aby každý, kto do armády vstupuje, prichádzal ta už pripravený. Týmto prispieva k zvýšeniu brannosti národa a tým aj k bezpečnosti. Hlinková garda spojí sily všetkých občanov na obranu a rozkvet vlasti. Jak slovenská armáda, tak aj Hlinková garda a každý jej člen je a bude vždy odhodlaný hájiť oddane našu národnú slobodu a štátnu samostatnosť, ktorá nám zabezpečuje svojský život vo vlastnom štáte.

Ucelená, jednotná armáda a Hlinkova garda verne a oddane plní a splní rozkazy svojho najvyššieho veliteľa, prezidenta slovenského štátu dr. Jozefa Tisu a vlády Slovenskej republiky. Slovenská armáda a Hlinková garda statočne a odvážne stojí na stráži a háji ten kus zeme, ktorý nám Boh určil pod Tatrami. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Prerušujem zasadnutie.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie snemu bude v stredu 29. novembra 1939 o 9. hodine v tejto sieni s programom:

Pokračovanie o rozprave o vládnom vyhlásení.

(Koniec zasadnutia o 14. hod 15. min.)