Středa 18. října 1939
Snem Slovenskej republiky 1939
I. volebné obdobie. 2. zasedanie.
Tesnopisecká zpráva
o 10. zasadnutí snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 18. októbra 1939.
Obsah: |
Strana |
Oznámenia predsedníctva: |
  |
Otvorenie zasadnutia ................. |
3 |
Oznámenie o ukončení jarného a svolaní jesenného zasedania. |
3 |
Ospravedlnenie neprítomnosti ............. |
3 |
Rozdaná tlač ................... |
3 |
Vyhlásenie predsedníctva o budúcom zasadnutí ....... |
7 |
Zakľúčenie zasadnutia ................ |
7 |
Program: |
  |
1. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o zastavení ďalšieho povoľovania dodatočného súpisu imania za účelom uloženia dávky z majetku a z prírastku na majetku.. |
4 |
Reč zpravodaja dr. Hudca ................ |
4 |
Rozprava odpadá .................. |
5 |
Prvé hlasovanie o návrhu ................ |
5 |
Prijatie návrhu prvým hlasovaním ....... |
5 |
Druhé hlasovanie o návrhu ............. .. |
5 |
Prijatie návrhu druhým hlasovaním ...... |
5 |
2. Zpráva imunitného výboru o žiadosti hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave (oddelenie v Prešove) o súhlas snemu s trestným stíhaním poslanca inž. Franza Karmasina pre priestupok pomluvy podľa § 2 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n... |
5 |
Reč zpravodaja dr. Hudca ................ |
5 |
Prikročenie k rozprave .............. |
6 |
Reč poslanca inž. Karmasina ............. |
6 |
Koniec rozpravy ................... |
7 |
Návrh imunitného výboru prijatý ............. |
7 |
Príloha ..................... |
8 |
Zasadnutie otvorené o 10. hod. 17. min.
Prítomní:
Predseda: dr. Sokol.
Podpredseda: dr. Mederly.
Zapisovatelia: Germuška, Drobný.
47 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
Členovia vlády: dr. Tiso, dr. Ďurčanský, Čatloš, Medrický, dr. Pružinský a Stano.
Z kancelárie snemu: tajomník snemu dr. Foltín a hl. radca p. s. dr. Cselko.
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Otváram 10. zasadnutie snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Oznamujem, že pán predseda vlády dr. Jozef Tiso, vykonávajúc v smysle § 37 Ústavy funkciu hlavy štátu, rozhodnutím zo dňa 14. októbra 1939 vyhlásil jarné zasedanie snemu dňom 17. októbra za ukončené a rozhodnutím z toho istého dňa svolal jesenné zasedanie snemu na dnešný deň.
Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci dr. Buday, dr. Opluštil, a dr. Tvrdý.
Rozdaná tlač.
Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:
Tesnopisecké zprávy o 8. a 9. zasadnutí snemu.
Vládny návrh zákona o zabavení majetku pre niektoré trestné činy. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.
Vládny návrh zákona o zrušení okresného súdu v Snine a o slúčení jeho obvodu s obvodom okresného súdu v Humennom. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.
Návrh poslanca dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o trestnom stíhaní prezidenta republiky a členov vlády. Návrh prideľujem výboru iniciatívnemu.
Vládny návrh zákona o vyhlásení splatnosti pohľadávok z vkladných listov na bankovky, zadržané pri kolkovaní peňazí, vydaných podľa ustanovení § 1 zákona z 25. februára 1919 čís. 84 Sb. z. a n. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a ústavno-právnemu.
Vládny návrh zákona o vylúčení sudcu - vojenskej osoby zo senátu, rozhodujúceho o trestných činoch podľa §§ 6, 12 zák. č. 50/1923 Sb. z. a n. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.
Vládny návrh zákona o zriadení Štátneho hydrologického a meteorologického ústavu. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému a ústavno-právnemu.
Návrh poslanca dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o Kancelárii prezidenta republiky. Návrh prideľujem výboru iniciatívnemu.
Návrh poslanca dr. Martina Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o plate prezidenta republiky. Návrh prideľujem výboru iniciatívnemu.
Vládny návrh zákona o snížení a úprave niektorých všeobecných (autonómnych) colných sadzieb. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a ústavno-právnemu.
Zpráva imunitného výboru o imunitnej záležitosti poslanca inž. Franza Karmasina.
Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o zastavení ďalšieho povoľovania dodatočného súpisu imania za účelom uloženia dávky z majetku a z prírastku na majetku.
Vládny návrh zákona o rozšírení pôsobnosti vojenských súdov mimo operačného pásma vojenského. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu,
Vládny návrh zákona o štandarde prezidenta Slovenskej republiky. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Pristúpime k prvému bodu programu:
1. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o zastavení ďalšieho povoľovania dodatočného súpisu imania za účelom uloženia dávky z majetku a z prírastku na majetku.
Zpravodajom je pán poslanec dr. Anton Hudec. Udeľujem mu slovo.
Zpravodaj dr. Hudec:
Slávny snem!
Podávam vám zprávu ústavno-právneho výboru zo zasadnutia zo dňa 16. októbra t. r., na ktorej rokoval o vládnom návrhu zákona o zastavení ďalšieho povoľovania dodatočného súpisu imania za účelom uloženia dávky z majetku a z prírastku na majetku.
Zákonom čís. 84 z r. 1919 Sb. z. a n. bol zmocnený minister financií, aby previedol nariadením okolkovanie bankoviek a súpis majetku za účelom uloženia majetkovej dávky a z prírastku na majetku Jednak minister financií a jednak vláda Československej republiky na základe § 8 cit. zmocňovacieho zákona vvniesly nariadenia a to: Minister financií nariadenie čís. 85 z r. 1919 o súpise dlhopisov rakúskych a uhorských vojnových pôžičiek a pokladničných poukážok rakúsko-uhorskej banky. Vláda republiky Československej vyniesla nariadenia: Čís. 110 z r. 1919 Sb. z a n. o súpise peňažných vkladov a členských závodných podielov. Nariadenie čís. 126 z r. 1919 Sb z. a n o súpise a označení cenných papierov. Nariadenie čís. 478 z r. 1919 Sb. z. a n. o predĺžení lehoty pre súpis majetku movitého podľa § 8 zmocňovacieho zákona a pohľadávok neintabulovaných. Nariadenie čís. 184 z r. 1919 Sb. z. a n. o súpise poistiek životných na kapitál a dôchod a o súpise poistiek na zásoby tovaru uloženého alebo dopravovaného. Pokiaľ ide o povinnosti, uložené občanom pri prevádzaní tohto súpisu, možno zistiť, že citované nariadenia miestami prestúpily i rámec zmocnenia, často obmedzovaly občianske práva nad rámec tento, slobodu, aby zaistily správny chod a priaznivý výsledok určených úkolov. Tak i pre súpis jednotlivých majetkových hodnôt bola stanovená presná lehota. A len pre výnimočné a odôvodnené prípady v príslušných paragrafoch, rešp. článkoch citovaných vládnych nariadení a uvedených práve v paragrafe 1 tu vám predloženého vládneho návrhu zákona ponechaná bola otvorená možnosť ministerstvu financií, aby povolilo dodatočne súpis majetkových predmetov za účelom uloženia dávky z majetku a z prírastku na majetku s tymiže právnymi následkami, akoby dotyčný súpis bol býval včas vykonaný.
Toto opatrenie a na základe neho možné dodatočné súpisy maly svoj význam do tých čias, kým dodatok na dávke z majetku a z prírastku na majetku mohol byť uložený úmerne k majetkovej časti, dodatočne k súpisu prihlásenej Tento význam dodatočných súpisov so zreteľom na ustanovenie § 284 ods. 4 zákona o osobných daniach čís. 220 z r. 1896 r. z. v znení novely čís. 13 z r 1914 r. z. už nejestvuje, lebo dávku z majetku a z prírastku na majetku po uplynutí 10ročnej premlčacej lehoty uložiť už nie je možno.
Nemá preto právneho podkladu a opodstatnenosti taká norma, ktorá dáva zmocnenie ministerstvu financií, aby povoľovalo dodatočný súpis majetkových súborov pre účele uloženia rečených dávok. Tieto zmocňovacie normy uvedené sú práve v § 1 vládneho návrhu zákona vám predloženého, t. j tieto normy zmocňovaly ministerstvo financií k spomenutému dodatočnému povoľovaniu súpisu, a to podľa jednotlivých nariadení k tomu účelu vydaných a preto ich zrušenie vysoká vláda Slovenskej republiky vo vládnom návrhu zákona žiada právom. Činí tak vo forme zákona preto, aby sa predišlo možným námietkam, že prípadné vládne nariadenie nemôže derogovať ustanoveniam zmocňovacieho zákona čís 84 z r. 1919 Sb z. a n. Z citácie týchto nariadení vynechané holo vládne nariadenie čís 184 z r. 1919 Sb. z. a n. o dodatočnom súpise životných poistiek, ako som už uviedol hore. Totižto v § 3, a to v poslednom odseku i toto vládne nariadenie zmocňuje ministra financií k povoľovaniu dodatočného súpisu práve rečených majetkových hodnôt. Vynechanie tohto vládneho nariadenia nie je nedostatkom vládneho návrhu zákona, ale stalo sa tak úmyselne, nakoľko odvolanie dodatočného súpisu životných poistiek znamenalo by nemožnosť tieto poistky po ich vypršaní uplatňovať a tým by sa vlastne obohacovaly iba poisťovne na úkor svojich poistencov. Bude teda finančná správa aj naďalej povoľovať dodatočný súpis poistiek za tým účelom, aby tieto možné bolo uplatniť voči poisťovniam. Vzhľadom na to, že celá súpisová agenda trvá už vyše 20 rokov, táto jediná výnimka zo všeobecného zastavenia ďalších dodatočných súpisov nebude mať tiež valného významu, ale je len ochranou práv občianstva pre ten prípad, že ani cez týchto 20 rokov by nebolo učinilo zadosť svojej súpisovej povinnosti z príčin, ktoré samo nezavinilo.
Paragraf 1 vládneho návrhu zákona mal pôvodne dva odseky. Ustavno-právny výbor však vypustil odsek druhý, v ktorom bola zvlášť vyzdvihnutá účinnosť posledného odseku § 3 vládneho nariadenia čís. 184 z r. 1919 Sb. z. a n., čo by mohlo vyvolať pochybnosti o ďalšej účinnosti ostatných ustanovení tohto vládneho nariadenia, ktoré, ako som hore uviedol, zostalo v platnosti aj naďalej nezmenené celé.
Slávny snem! Tým končím zprávu ústavno-právneho výboru a navrhujem vám: ráčte predložený vám vládny návrh zákona vysokej vlády Slovenskej republiky o zastavení ďalšieho povoľovania dodatočného súpisu imania za účelom uloženia dávky z majetku a z prírastku na majetku prijať a uzákoniť tak, ako ho obsahuje tlač 53. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava odpadá.
Prikročujeme k hlasovaniu.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 2 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Sú proti tomu námietky?
(Námietok nebolo.)
Námietok niet.
Kto súhlasí s osnovou, t. j. s jej 2 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej väčšinou hlasov.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.
Ad 1. Druhé hlasovanie o zákone o zastavení ďalšieho povoľovania dodatočného súpisu imania za účelom uloženia dávky z majetku a z prírastku na majetku.
Zpravodajom je pán poslanec dr. Anton Hudec. Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?
Zpravodaj dr. Hudec: Nie.
Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona väčšinou hlasov aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený prvý bod programu a pristúpime k druhému bodu, ktorým je:
2. Zpráva imunitného výboru o žiadosti hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave (oddelenie v Prešove) o súhlas snemu s trestným stíhaním poslanca inž. Franza Karmasína pre priestupok pomluvy podľa § 2 zák. č. 108/ 1933 Sb. z. a n.
Zpravodajom je pán poslanec dr. Anton Hudec. Udeľujem mu slovo.
Zpravodaj dr. Hudec:
Slávny snem!
Dňa 16. októbra sišiel sa imunitný výbor snemu, a prejednával žiadosť hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave, oddelenia v Prešove, o súhlas snemu s trestným stíhaním pána poslanca inž Franza Karmasina pre priestupok pomluvy podľa § 2 zák. č. 108 z r. 1933 Sb. z. a n.
Zo zasadnutia imunitného výboru ako zpravodaj podávam vám túto zprávu:
Skutkový stav veci:
Hlavné štátne zastupiteľstvo v Bratislave, oddelenie v Prešove, podaním zo dňa 16. júna 1939 číslo: 2818/1939 žiadalo o súhlas snemu s trestným stíhaním pána poslanca inž. Franza Karmasina, pre priestupok pomluvy podľa § 2 zák. č. 108 z r. 1933 Sb. z. a n. Imunitný výbor z predložených trestných spisov okresného súdu v Kežmarku číslo Nt 47 z r. 1938 zistil, že jedná sa o trestné oznámenie obvodného notára Juraja Švidroňa v Bušovciach, ktoré tento podal proti pánu poslancovi inž. Franzovi Karmasinovi dňa 18. januára 1938 preto, lebo vraj pred jeho predstaveným okresným náčelníkom obvinený tvrdil, že žalobca na schôdzu senátora Keila v Malduru vyslal a poveril zastupovať okresný úrad svoju pisárku, čo by mohlo znamenať disciplinárne stíhanie súkromného žalobcu, keďže nie je oprávnený robiť opatrenia menom okresného úradu.
Imunitný výbor rokoval a uvažoval o veci na základe dolíčeného skutkového stavu a neshľadal výš dolíčenú žiadosť hlavného štátneho zastupiteľstva opodstatnenou, lebo, i keď by pravdivý bol prednes trestného oznámenia, činnosť tam dolíčená zabiehala by do politickej činností pána poslanca inž. Franza Karmasina, a konečne v dolíčenom skutkovom stave imunitný výbor nevidí tak závažných momentov, ktoré by odôvodňovaly žiadaný súhlas s trestným stíhaním, ktoré by znamenalo porušenie záujmu snemu na nehatenom výkone poslaneckého mandátu.
Navrhujem, slávny snem, aby ste i vy prijali stanovisko imunitného výboru a preto: ráčte žiadosť hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave, oddelenia v Prešove, zamietnuť, odoprieť súhlas k trestnému stíhaniu pána poslanca inž. Franza Karmasina pre priestupok pomluvy podľa § 2 zákona č. 108/1933 Sb. z. a n., zažalovaný obvodným notárom Jurajom Švidroňom v Bušovciach u okresného súdu v Kežmarku pod č. j. Nt 47/1938.
Predseda dr. Sokol (zvoní):
K slovu sa prihlásil pán poslanec inž. Karmasin.
Udeľujem mu slovo.
Poslanec inž. Karmasin:
Pánovia!
V nedeľňajšom "Slováku" stálo na prvej strane, že dnešné zasedanie parlamentu zapodievať sa bude s mojím vydaním. Následok toho bol, že široká verejnosť, a to nielen tu v Bratislave, bola akosi ustrnula nad tým; jedni vraveli, že som asi strieborné lyžice pokradol, ba sa tieto zprávy stupňovaly až po velezradu.
Tešili sa, že sa konečne zbavia Karmasina, iní prehlásili zase, že Slováci idú Karmasina zatvoriť, každopádne ale táto ominózna vec neprispela ani v najmenšom ku konsolidácii našich pomerov. Ba ešte zo zahraničia dotazovaní boli zástupcovia tunajšej tlače, že čo sa to vlastne robí a prečo má byť Karmasin zatvorený. Ešte i poniektorí z tu prítomných pánov sa ma opytovali, čo som vlastne vyviedol. Tieto okolnosti ma donucujú, aby som sa z celou tou záležitosťou len na krátko pred celou verejnosťou zapodieval.
V Bušovciach je istý notárik Švidroň, ktorý sa ešte v roku 1937 ukázal byť veľkým československým agrárnikom. Dňa 14. februára 1937 mal 60-ročný senátor sudeto-nemeckej strany Stellwak verejné shromaždenie v Malburu. Pánu notárovi Švidroňovi sa na toto verejné shromaždenie osobne nechcelo, a preto poslal ta svoju asi 20-ročnú úradníčku-židovku, aby tam táto zastupovala vládu. My sme stáli na stanovisku, že je nesnesiteľné, aby jedno mladé židovka posielané bolo v zastúpení československej vlády na verejné ľudové shromaždenie. Priznávam, že nie my, ale Švidroň mal pravdu. Pravdepodobne predsa len bolo ono židovča tou lepšou reprezentantkou vtedajšieho režimu.
Každopádne podali sme pre tento prípad sťažnosť.
Dňa 28. októbra toho istého roku boly v tom samom Malburu z príležitosti štátneho sviatku slávnostné bohoslužby. Každý, kto pozná obec Maľbur, prizná, že je to najkonzervatívnejšia obec na celom hornom Spiši. Ani na tieto bohoslužby nešiel pán Švidroň osobne, ale poslal na slávnostné bohoslužby ako zástupcu úradu znova len to židovča.
Toto mi samozrejme zavdalo príležitosť podať interpeláciu.
Pán Švidroň vyzvanie k boju prijal. Najsamprv zaslal oproti mojej interpelácií opravu. Skutočne nemožný stav. Z jeho opravy zaujímavým je nasledovné: konštatuje, že žijeme v demokratickej republike, v ktorej sú náboženstvo a národnosť rovnoprávne, nad čím sa žiaden inteligentný človek pozastaviť ani nemôže. Myslím, že sa nemýlim v tom svojom predpoklade, že pán Švidroň zastáva ešte i dnes to isté stanovisko.
Ponosoval sa ale ešte i ďalej, u vtedajšieho českého okresného náčelníka Braveného, ba dokonca podal na mňa cestou jedného židovského pravotára v Levoči ešte i žalobu.
Toto by bola celá tá ominózna záležitosť.
Československá republika už viac nejestvuje, zmizol i pán Bravený a pozbavený bol svojej funkcie i židovský pravotár. Zostal iba pán Švidroň a zostal tento akt. Nazdám sa, že by sa značne poslúžilo všeobecnej konsolidácii, keby tieto spisy neboly viac už vyťahované z ríše zabudnutia. Veď je prinajmenšom dnes už nečasové, aby prejednávaná bola 18. októbra 1939 záležitosť, odohravšia sa vo februári roku 1937.
Chcel by som sa zasadiť iba o to, aby táto záležitosť - veď podobných dostane sa zo starých spisov pražského parlamentu ešte mnoho na svetlo božie - nebola vôbec prejednávaná, rozhodne ale, aby nebola pred širokou verejnosťou predovšetkým v takejto forme pretriasaná. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol (zvoní):
Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Prikročíme k hlasovaniu.
Zpravodaj imunitného výboru pán poslanec dr. Hudec navrhuje, aby snem nedal súhlas k zavedeniu trestného pokračovania proti poslancovi inž. Karmasinovi.
Kto súhlasí s týmto návrhom pána zpravodaja, nech zdvihne ruku.
(Deje sa.)
Zisťujem, že snem sa jednohlasne usniesol nedať súhlas k zavedeniu trestného pokračovania proti poslancovi inž. Karmasinovi.
Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.
Podľa usnesenia predsedníctva snemu najbližšie zasadnutie snemu bude zajtra, vo štvrtok 19. októbra 1939 o 10. hodine v tejto sieni s nasledovným programom:
Zpráva ústavno-právneho výboru k vládnemu návrhu zákona o zhabaní majetku pre niektoré trestné činy.
Zpráva rozpočtového a ústavno-právneho výboru o návrhu poslanca dr. Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o Kancelárii prezidenta republiky,
Zpráva rozpočtového a ústavno-právneho výboru o návrhu poslanca dr. Sokola a spoločníkov na vydanie zákona o plate prezidenta republiky.
Konečne zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o štandarde prezidenta republiky.
Zakľučujem zasadnutie.
(Koniec zasadnutia o 9. hod. 43. min.)