Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz, tiež na tomto zasadnutí.

Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona o vnútroštátnej účinnosti dohody medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou o usporiadaní vecí v súdnictve.

Zpravodajmi sú páni poslanci dr. Vančo a dr. inž. Zaťko.

Sú nejaké návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodaj dr. Vančo: Niet.

Zpravodaj dr. inž. Zaťko: Nie sú.

Predseda dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.

Týmto je vybavený tretí bod programu a pristúpime k poslednému bodu, ktorým je:

4. Zpráva kultúrneho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o úprave služebného pomeru vydatých učiteliek, vydatých učiteliek ručných prác národných škôl a vydatých opatrovateliek.

Zpravodajom za kultúrny výbor je pán poslanec Husárek a za ústavno-právny výbor pán poslanec dr. Hrušovský.

Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor kultúrny, pánu poslancovi Husárkovi.

Zpravodaj Husárek:

Slávny snem!

Prejednávame osnovu zákona, ktorý má vyrovnať veľké sociálne rozdiely medzí príslušníkmi učiteľského stavu. Na naše rozhodnutie pozerá jedna čiastka tohto stavu s veľkou a povedzme mnohokrát i odôvodnenou obavou. Tej druhej čiastke ovšem v plnej miere záleží na tom, aby z prítomného návrhu čim skôr sa stal zákon, veď to pre tú druhú čiastku znamená chlieb a zaistenú budúcnosť.

Musíme byť presvedčení, že rezort školský a vláda neišly by tak tvrdé a hlboko zasahovať do zabezpečených práv vydatých učiteliek, keby ich nenútila k tomu neúprosná povinnosť: postarať sa o umiestenie nášho dorastu, - o chlieb tých nezamestnaných mladých učiteľov a učieliek, ktorí ten chlieb nevyhnuteľne a okamžite očakávajú od svojej slovenskej vlády, lebo bez neho by mohli podľahnúť fyzickej a mravnej skaze. Na tento ináč veľmi skromný učiteľský chlebíček nečakajú túžebne len patriční nezamestnaní učitelia, ale veľmi často aj ich rodičia a súrodenci.

Odôvodniť potrebu vynesenia tohto zákona je veľmi ľahkou vecou po známej rečí pána ministra školstva, ktorú povedal v poslednom zasedaní kultúrneho výboru a ktorá v plnom rozsahu bola uverejnená v stredajšom čísle Slováka.

Nech mi je dovolené, ako aktívnemu učiteľovi, o nadbytku učiteľstva aspoň niekoľko krátkych poznámok učiniť.

Po zavedení 8-ročnej školskej dochádzky na celej čiare, počet tried na národných školách sa v nečakanej miere zvyšoval. Vtedy bola taká doba pre učiteľstvo, že každý si mohol v miestach vyberať, lebo mnoho škôl bolo, kde i nekvalifikované sily vyučovaly. Bárs všetok nadbytok učiteľských síl z dnešného Protektorátu bol umiestený na Slovensku, ani to nestačilo a na našich školách sa zachytilo mnoho stredoškolákov, ba mali sme i mnoho takých, ktorí mali len 3-4 triedy meštianskej školy. (Predsedania sa ujal podpredseda dr. Opluštil.) Nietkorý ten stredoškolák i 5-6 rokov vyučoval ako výpomocný učiteľ bez náležitej kvalifikácie a potom alebo dostal iné zamestnanie, alebo si zadovážil kvalifikáciu buď na učiteľskom ústave, buď na pedagogickej akadémii. Pamätám sa, že na pr. v roku 1933 na pedagogickej akadémii mali sme kandidátov i 30-35-ročných mužov alebo vydaté ženy. Vtedajší režim všade, kde bolo bárs len o jedného žiaka viac, ako určoval predpis, nariadil rozšíriť školu a keď to bola náhodou škola neštátna, cirkevná, prišiel svojimi vládnymi napomenutiami a na základe tých odňal školu.

Nepomohlo nič, že správa školy alebo školská stolica sa odvolávala na výpis z matriky, že o pár rokov celkom iste poklesne počet žiactva a novoutvorená trieda nebude potrebná. Školy sa takmer násilne rozširovaly, obce boly nútené prevádzať prístavby alebo stavať nové školské budovy. Učiteľov so dňa na deň pribúdalo. Tam, kde po prvom prevrate boly dve triedy, v roku 1935 ich bolo prinajmenej 5.

Pre dnešné pomery najväčšou chybou bolo, že v stupňovanej miere to bolo tak na menšinových školách v pohraničí. Opakujem, že chybou, ťarchou to bolo pre dnešné pomery, lebo kým tie kraje k nám patrily, všetko možné by sme boli vynaložili na to, aby naša menšina sa nám zachovala. Otvorene nám treba povedať i to, že na našom pohraničí bolo zamestnaných mnoho českých ľudí (četníci, financi a pod. ), tam sme mali slovenských učiteľov, ktorí po viedenskom verdikte a po marcových udalostiach sa takmer do chlapa vrátili. Dôvodová zpráva k tomuto vládnemu návrhu hovorí, že z týchto učiteľov len na štátnych školách muselo byť umiestených 766 osôb.

Vedeli sme i vopred, ale vieme menovite dnes, že populácia i na Slovensku v neočakávanej miere klesá, čoho prirodzený následok je ten, že školy sa nám vyprázdňujú, počet tried sa zmenšuje. Mimo toho odišlo zo Slovenska mnoho českých rodín a v mestách i všetky, na štátnych školách sa nachádzajúce židovské deti boly odkázané do škôl židovských, V slobodnom slovenskom štáte nik neni nútený, aby dieťa svoje posielal do jemu cudzej školy, a tak i mnoho nemeckých a maďarských detí prešlo do škôl, kde vyučovacou rečou je ich materčina.

Slávny snem, v krátkostí toto sú hlavné príčiny nadbytku slovenského učiteľstva, vlastne jeho nezamestnanosti.

Pán minister školstva vo svojej zpráve nám uviedol, že všetkého učiteľstva na národných školách je 8887. Do toho počtu nie sú započítaní výpomocní učitelia, Z toho učiteľov je 4930, učiteliek 3957. Všetkých slobodných učiteľov a učiteliek je spolu 4106, teda ženatých alebo vydatých 4781, Veľmi zaujímavé je, že slobodných učiteliek je len o 4 viac, ako slobodných učiteľov.

A teraz pozrime sa tomu otvorene do očí, čo je príčinou toho, že takmer vo všetkých mestách je hodne väčší počet ženských síl, ako mužských. Tu je naše hlavné mesto Bratislava. Na bratislavských školách je údajne 80% učiteliek a len 20 % učiteľov. Keď sa všeobecne hovorí, že do miest a menovite do Bratislavy sa dostávali ľudia len s veľkou protekciou, prečo tá protekcia práve v prospech ženských bola uplatňovaná? (Smiech.) Odpoveď na to neni ani tak ťažká. Prvá príčina je v tom, že mnoho neučiteľov, teda iných úradníkov pôsobiacich v hlavnom meste Slovenska malo, učiteľku za manželku. Je prirodzené, že títo úradníci, vzhľadom na mimoriadnu drahotu nášho mesta, zvlášte, že bytové pomery vyžiadaly si často viac ako polovicu ich platu, usilovali si pomôcť iným spôsobom. Stredný úradník sám zo svojho platu ešte nejak vyžil i v Bratislave, ale rodinu založiť, teda najať si väčší a následkom toho drahší byť, z jedného platu si dovoliť nemohol. Keď sa chcel oženiť, usiloval nájsť možnosť k tomu tak, že si vzal za manželku zárobkové činnú osobu.

Takto sa mnoho učiteliek pomerne dobre vydalo, a i keď už boly ich finančne pomery nielen znesiteľné, ale aj dobro, z čiastky z lásky k svojmu povolaniu a z čiastky k pomerne pohodlnému finačnému postaveniu, ostávaly i naďalej v službe.

Tieto učiteľky na národných školách nemožno vždy len odsúdiť. Zo svojej praxe viem, že mnoho je medzi nimi veľmi dobrých a svedomitých osôb, ktoré viacej milujú svoje povolanie, ako by sme sa nazdávali. (Predsedania sa ujal predseda dr. Sokol.) Na ich pochvaľu i to musím povedať, že často lepšie si konaly svoju prácu, ako niektoré slobodné. Tá žena, ktorá má dieťa i vo vlastnej rodine, je obyčajne lepším vychovávateľom, ako ktorá nikdy nepoznala, čo je materská láska a obetavosť.

Je pravda, že pri tomto paušálnom prepúšťaní vydatých učiteliek môže sa stať, že dobrá a svedomitá učiteľka musí školu opustiť, kdežto iná, menej svedomitá tam ostane. No, ale niet iného východiska. Sociálnu chorobu len sociálnym liekom možno liečiť. Nech si patričné vydaté učiteľky uvedomia, že ministerstvo školstva nemôže urobiť iné, ako predložiť tento návrh, nech si ďalej uvedomia, že ich odchodom zo služby iní, na ten chlieb o mnoho viac odkázaní, už čakajú. Žiť chce každý, a keď neni nadostač prostriedkov, tam sa musí vziať, kde to bude najmenej chýbať.

Statočná práca vydatých učiteliek nájde patričného ocenenia, v národe, a keď by sa to tak nestalo, nech ich blaží svedomie, že verne slúžily svojmu národu, dokiaľ ich potreboval. Nech doprajú bez reptania tú skyvu chleba takému, ktorému život závisí práve od tej skyvy.

Návrh zákona dáva možnosť ministerstvu školstva, aby podľa potreby pri istých, vládou vydaných smerniciach mohol regulovať počet učiteľstva, a to prepúšťaním tých, ktorých výživa i bez toho, žeby musela byť manželka zamestnaná, nebude vážne ohrožená.

1. § vládneho návrhu zákona dáva možnosť vydatým učiteľkám, aby sa služby dobrovoľne vzdaly. Za to im zabezpečuje odbytné. Toto odbytné sa počíta tak, že za prvých do výslužby započítateľných 10 rokov služby dostane patričná 8% penzijnej základne, za ďalšie roky 6% penzijnej základne, ktorú mala dňa rozviazania služebného pomeru, keď sa zriekla alebo zriekne do 31. okt. 1939,

§ 2, dáva možnosť vydatej učiteľke, aby na miesto odbytného si žiadala penzionovanie, keď aspoň 10 rokov bola už v službe. Jej výslužné bude vypočítané dňom rozviazania služby, ale bude sa vyplácať, až patričná dovŕši 55. rok veku svojho. Všetky ustanovenia § 2. sú totožné s vládnym nariadením č. -slov. vlády číslo 379, ktoré na Slovensku svojho času nenadobudlo platnosti.

Podľa zmocnenia v 3. § obsaženého ministerstvo školstva a nár. osvety môže rozviazať služebný pomer vydatej učiteľky i z úradnej moci podľa už spomínaných vládou vydaných smerníc. Tieto ministerstvom prepustené učiteľky tiež dostanú odstupné, ale už o 2% nižšie, ako keby boly odišly zo služby dobrovoľne.

V 4. § je ustanovené, kedy môže byť učiteľka, ktorej služebný pomer či už podľa § 1. alebo 3. bol rozviazaný, znovu ustanovená.

§ 5. určuje, ako sa bude odstupné vyplácať.

A aby sa predišlo snáď nejakým úskokom, 6. § hovorí, že tieto ustanovenia sa vzťahujú i na učiteľky, ktorých manželstvo sa rozlúčilo, ak nie sú vo výžive odkázané na svoj plat.

Zákon nadobúda platnosti dňom vyhlásenia. Pod výrazom "učiteľka" treba nám rozumieť i učiteľky ručných prác a opatrovateľky. Ad informandum pripomínam, že neštátne opatrovateľky i dosiaľ majú platy len podľa býv. uhorského zákona z roku 1913. Ich výška sa pohybuje medzi Ks 1100-2000 ročne.

Slávny snem! Kultúrny výbor preskúmal celý stav, predvída isté, ako som už spomenul, i odôvodnené boľasti postihnutých, ale vzhľadom na veľký počet neumiesteného mladého učiteľstva, nemôže urobiť inšie, ako tento vládny návrh zákona odporúčať k prijatiu. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol:

Udeľujem slovo zpravodajovi výboru ústavnoprávneho dr. Hrušovskému.

Zpravodaj dr. Hrušovský:

Slávny snem!

Návrh vládneho zákona o úprave služebného pomeru vydatých učiteliek je dôkazom, že slovenská vláda neváha siahnuť k takým zákonitým opatreniam, ktoré môžu postihnúť záujmy jednotlivcov, aby netrpely záujmy celku. Jedným z paľčivých problémov v novom slovenskom živote je otázka nezamestnanej mladej slovenskej inteligencie a keďže tej nezamestnanej mladej slovenskej inteligencie je najviac práve v učiteľskom stave, začína sa zákonitá úprava spravodlivého rozdelenia slovenského chleba medzi všetkých rovnoprávnych príslušníkov jednotného slovenského národa práve na tomto poli.

Ústavno-právny výbor dostal vládny návrh zákona z výboru kultúrneho a pretože osnova v kultúrnom výbore bola dôkladne prejednaná i niektorými doplnkami ešte precizovaná, práca ústavno-právneho výboru nenarážala na ťažkosti.

Pri tejto príležitosti a na tomto mieste chcel by som znova zdôrazniť to, čo zpravodaj kultúrneho výboru už tuná niekoľkými slovami naznačil. Slovenská vláda i snem veľmi dobre si uvedomujú, že tento zákon stihne mnohé vynikajúce učitelky, pretože máme také skúsenosti, že v učiteľskom stave často najväčšiu úlohu vo svojom okolí, a to nielen na polí školskom, kultúrno-osvetovom, ale často i na polí literárnom, hraly práve učiteľky. Tieto učiteľky, ktoré sa svojmu životnému povolaniu venovaly s celou vrúcnosťou svojho ženského srdca, ktoré v tomto učiteľskom povolaní videly druhý cieľ svojho života, ktoré sa so školou sžily, tie učiteľky iste ťažko sa budú lúčiť so svojimi žiakmi a so slovenskou školou, Tieto učiteľky si uvedomujú, že prinášajú svojmu národu obetu, ale dnes obetu národu prinášať musí každý a prinášanie obety je dnes nie zásluha, ale povinnosť. A tie dobré učiteľky túto svoju povinnosť iste vykonajú v tom vedomí, že i tým slúžia svojmu národu. Ak sa medzi vydatými slovenskými učiteľkami nájdu i také, ktorým veľmi ťažko padne priniesť práve túto obetu, tie už týmto samým činom dokazujú, že nevynikaly obetavosťou v práci ani počas svojho pôsobenia na škole. A preto tento problém, takýmto operatívnym, spôsobom riešený, donesie iste mnoho uzdravenia do našich pomerov, prinesie mnoho radosti práve tej mladej slovenskej učiteľskej generácii, ktorá vyštudovaná z mozoľov svojich rodičov márne čaká na skyvu chleba, pretože je ten chlieb dosiaľ nespravedlive rozdelený.

Pravda proti osnove samého vládneho návrhu je možné uvádzať celý rad rozličných dôvodov, ale keď uvážime všetky dôvody, ktoré školská správa a ktoré vláda uvádza vo svojej dôvodovej zpráve k tomuto zákonu a keď sa nad týmito dôvodmi a ich silou zamyslíme, je treba jasne konštatovať, že ani jeden z protiargumentov, ani ich súhrn nemôžu oslabiť to odhodlanie, ktoré viedlo vládu k tomu, aby vydaté slovenské učiteľky prepustily svoje miesto tým, ktorí na tieto miesta čakajú.

Ak tento návrh zákona stane sa počiatkom spravedlivého rozdelenia slovenského chleba aj na iných poliach štátnej a verejnej správy, bude tento zákon počiatkom nového života a nových nádejí, že slovenská vláda a slovenský štát má porozumenie a spravedlivý cit pre každého príslušníka slovenského národa a pre každého obyvateľa, ktorý sa k tomuto štátu hlási,

Ústavno-právny výbor v plnom znení prijal osnovu vládneho návrhu zákona o úprave služebného pomeru vydatých učiteliek a odporúča slávnemu snemu, aby tento zákon jednohlasne prijal. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Teraz prikročíme k rozprave. K slovu sa prihlásil na strane "za" pán poslanec Hancko. Dávam mu slovo.

Poslanec Hancko:

Slávny snem!

Naša vláda predložila snemu návrh zákona o úprave služebných pomerov vydatých učiteliek, učiteliek ručných prác národných škôl a opatrovateliek. Riešenie tejto otázky vynútily dnešné mimoradne pomery. Úbytkom obyvateľstva, zapríčineným jednak odtrhnutím územia, jednak odchodom značného počtu obyvateľov, nemajúcich štátnej príslušností, ďalej hospodárskou krízou zapríčineným poklesom natality zmenšil sa počet žiactva, v dôsledku čoho upadol aj počet učiteľských miest.

Na druhej strane zas prílivom veľkého počtu učiteľstva z odtrhnutého územia,, reštringovaním tried octnuvšími sa učiteľmi bez miesta, ako aj novým prílivom absolventov učiteľských ústavov a tiež tými, ktorí budú ešte aj z prezenčnej vojenskej služby prepustení, dostavuje sa značný nadbytok učiteľstva.

Stojíme pred problémom: ako zamestnať učiteľov bez miesta, čakajúcich na umiestenie? Ľudsky musíme uznať, že učitelia bez miesta sa o umiestenie celkom oprávnene domáhajú, A musia byť umiestení.

Keby boly normálne pomery a štátna pokladnica bola by bohaté naplnená, tento problém dal by sa dosť snadne riešiť. Mohol by sa snížiť na príklad počet žiactva na triedach, prípadne by mohli byť penzionovaní učitelia už po 30-32-ročnej službe, mohly by byť penzionované vydaté učitelky so všetkými nadobudnuteľnymi penzijnými nárokmi a hneď by sa uvoľnilo dostatok miest.

V danej situácii ale - podľa týchto zásad riešiť tento problém dnes nie je možné. Keďže žijeme práve v štádiu budovania štátu a tobôž v dnešných tak vážnych časoch - k tomu ešte v dobe vojnovej - ohľad berúc na finančnú kapacitu štátu, treba bolo nájsť taký spôsob riešenia, aby problém podľa daných okolností riešený byť mohol.

Je tvrdou skutočnosťou, že učitelia bez miesta domáhajú sa miest, domáhajú sa chleba a volajú: Prepusťte vydaté učiteľky. Sociálna spravodlivosť vyžaduje, ako hovoria, aby jedni nemali dva krajce chleba vtedy - keď iní ani omrviny nedostávajú. Prečo majú vraj na jednej strane zarábať dvaja, keď iní na druhej strane nemajú ani miesta, nemajú žiadneho zárobku.

Vydaté, tie sa zas bránia tým: my sme sa vydaly preto, aby sme mohly rodiny zakladať, deti svoje školovať a kultúrnemu človekovi aspoň primerane žiť. Na penziu sme si skladaly, ako my prídeme k tomu, aby sme bez nárokov na ňu musely odísť na odpočinok?

Vláda republiky našej stála a stojí pred ťažkou úlohou. Rozhodla tak, že v osnove uplatní sociálny princip a povedala, tak ako to tlmočil práve terajší pán minister školstva Sivák: chlieb národa treba je rozdeliť úmerne, aby všetci mohli žiť. To je správne. Pretože je nutná potreba uvolniť čím viac učiteľských miest, navrhovanou osnovou robí vláda opatrenie, aby z učiteľskej služby odišly osoby, u ktorých sociálne pomery nevyhnutne nevyžadujú zárobkovú činnosť. Pri tom osnova vyplňuje v platných predpisoch ešte jednu medzeru, podľa ktorej v doterajšom stave vydaté učiteľky nemohly sa vzdať služby bez toho, že by nestrácaly penzijné zaistenie, pripadne, žeby nedostaly náhradu za zaplatené penzijné príspevky. Touto osnovou umožňuje sa odchod s odbytným, ale aj penziou.

Ovšem, že vláda nášho štátu pri tomto riešení berie starostlivé do ohľadu v prvom rade finančnú kapacitu štátu, aby v dnešnej ťažkej situácii nosnosť štátnej pokladnice nebola predimenzovaná.

Keď sa v minulom roku na vyzvanie školskej správy mnohé vydaté učiteľky do penzie dobrovoľne prihlásily, nastalo veľké ustrnutie, keď potom penzie nedostaly. Mnohí zlomyseľní štváči využili túto hneď nevyriešenú otázku k tomu, aby učiteľstvo poburovali, znechucovali a demoralizovali. A vláda vtedy ubezpečila, že akonáhle bude možné, problém tento riešiť, vyrieši sa. A podľa možností vyrieši sa čo najpriaznivejšie. Ale aj to povedala vláda nášho mladého štátu, že v danej ťažkej situácii musí sa každý uskromniť, musí vlasti aj obete priniesť. A vláda svoj sľub dodržuje. Ešte aj v týchto ozaj vážnych, ťažkých, vojnových časoch prikročuje skutočne k riešeniu tejto ožehavej, chúlostivej otázky. Keby sme žili v normálnych pomeroch, sám to prehlasujem, s týmto riešením by sme neboli spokojní iste. Ohľad berúc ale na to, že tak v záujme mladej, nezamestnanej učiteľskej generácie, ako jednak v záujme národa a štátu nášho, povinný je každý obyvateľ priniesť v týchto ťažkých časoch aj obete. Z vysokých dôvodov štátnych schváliť osnovu zákona je zas eminentnou povinnosťou zákonodarcu.

Odhlasujeme túto osnovu aj preto, lebo pri materiálnych opatreniach uplatňuje sa v nej spravodlivý a životné pomery občanov nivelizujúci sociálny princíp, ktorým sa zabezpečujú rodinné prídavky teraz už nielen na dve, ale na všetky maloleté detí, ktoré Pán Boh požehnal učiteľským párom, z ktorých matka odíde na odpočinok, aby sa mohla vo svojej rodinke svojmu ženskému ideálnemu povolaniu plne venovať.

K záveru úctivé apelujem na pána ministra školstva, aby pri prevádzaní prísnou rigorozitou preskúmané boly majetkové a sociálne pomery rodín manželských dvojíc. Je žiadúce pri tom, aby bol ohľad braný na príklad na to, keď sa učiteľská rodina, alebo dvojica nemocami, výchovou detí, alebo pre nejaké živelné pohromy musela zadĺžiť, aby týmto zákonom, zákonným opatrením nebola náhodou katastrofa rodiny prípadne ešte dovŕšená, aby sa vecne zisťovalo, či je manželka z nutnosti zamestnaná, alebo len preto, aby popri jej dobre platenom a dobre situovanom manželovi len svojim luxusne-zábavným chúťkam mohla hovieť, alebo v lepšom prípade len majetok hromadiť. Dovoľujem si pozornosť pána ministra vyzvať ešte na tie učiteľky, ktoré už dosiaľ privolily, aby bol podaný návrh na ich penzionvanie, dosiaľ ale penzie nedostaly. Urobily tak z uznanlivosti, aby sa na ich miesta dostaly nezamestnané sily. Voči tým, ktoré o penziu nepožiadaly, sú ukrátené, lebo tieto ešte aj dnes vyučujú a aktívne požitky riadne požívajú. Krivdu potrebné je eliminovať. A napokon prímlúvam sa, aby dobrodenia tohto zákona rovnako účastné mohly byť aj neštátne aktívne a penzionované opatrovateľky. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo majú zpravodaji, páni poslanci Husárek a dr. Hrušovský.

Zpravodaj Husárek: Zriekam sa slova.

Zpravodaj dr. Hrušovský: Zriekam sa slova.

Predseda dr. Sokol:

Nakoľko sa páni zpravodaji zriekli záverečného slova, prikročíme k hlasovaniu.

Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 7 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových. Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly.)

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s osnovou zákona, to jest s jej 7 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku. (Deje sa.)

Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.

Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tomto zasadnutí.

Ad 4. Druhé hlasovanie o osnove zákona o úprave služobného pomeru vydatých učiteliek, vydatých učiteliek ručných prác národných škôl a vydatých opatrovateliek.

Zpravodajmi sú páni poslanci Husárek a dr. Hrušovský.

Sú nejaké návrhy na opravy, alebo zmeny textu?

Zpravodaj Husárek: Nie sú.

Zpravodaj dr. Hrušovský: Nie sú.

Predseda dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o rezolúcii, ktorá je na poslednej stránke zprávy výborovej.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa.)

Zisťujem, že snem rezolúciu schvaľuje,

Týmto je program dnešného zasadnutia snemu úplne vyčerpaný.

Oznamujem, že podľa usnesenia predsedníctva najbližšie zasadnutie snemu svolá sa písomne.

Zakľučujem schôdzu.

(Koniec zasadnutia o 11.57 hod.)