Pátek 23. června 1939

Slovenský snem 1939

I. volebné obdobie. 1. zasadanie.

Tesnopisecká zpráva

o 5. schôdzke Slovenského snemu v Bratislave v piatok 23. júna 1939.

Obsah:

Strana

Oznámenia predsedníctva:

 

Otvorenie schôdzky ........... .....

3

Ospravedlnenie neprítomnosti poslancov.. .......

3

Dovolenky .....................

3

Zpráva o ustavení výborov: zahraničného, branného, technickodopravného, kultúrneho, národohospodárskeho a úsporného a kontrolného ....................

3

Vecí pridelené výborom ................

3

Rozdaná tlač a jej pridelenie výborom ...........

3

Vyhlásenie predsedníctva o budúcej schôdzke ........

21

Zakľúčenie schôdzky ..................

21

Program:

1. Zpráva národohospodárskeho výboru a ústavno-právneho výboru k vládnemu návrhu zákona o cestovnom ruchu .......

4

Reč zpravodaja Lišku ................

4

Reč zpravodaja dr. Tvrdého .............

6

Prikročenie k rozprave .................

8

Určenie rečníckej lehoty ................

8

Reč poslanca Moravčíka ..............

8

Reč poslanca dr. Hrušovského ............

12

Reč poslanca Beňáka ................

14

Koniec rozpravy ...................

16

Zpravodajovia sa zriekli slova ..............

16

Prvé hlasovanie o návrhu ................

16

Prijatie návrhu prvým hlasovaním: .......

16

Druhé hlasovanie o návrhu ...............

16

Prijatie návrhu druhým hlasovaním .......

16

Rezolučný návrh hlasovaním prijatý ......

16

2. Zpráva ústavno-právneho výboru k vládnemu návrhu zákona o štátnom znaku, štátnej pečati, štátnej vlajke a štátnej zástave

16

Reč zpravodaja dr. Hudca ...............

17

Prikročenie k rozprave ................

18

Určenie rečníckej lehoty ................

18

Reč poslanca dr. Körpera ..............

18

Koniec rozpravy ..................

21

Zpravodaj sa zriekol slova ...............

21

Prvé hlasovanie o návrhu ...............

21

Prijatie návrhu prvým hlasovaním .......

21

Druhé hlasovanie o návrhu ...............

21

Prijatie návrhu druhým hlasovaním .......

21

Rezolučný návrh hlasovaním prijatý ......

21

Schôdzka otvorená o 11. hod. 20. min.

Prítomní:

Predseda: dr. Sokol.

Podpredsedovia: dr. Mederly, dr. Opluštil.

Zapisovatelia: Šrobár, Germuška.

51 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: dr. Tiso, dr. Pružinský, dr. Fritz, Stanc, div. gen. Čatloš, Medrický, dr. Ďurčanský a Sivák.

Z kancelárie snemu: tajomník snemu dr. Foltín a hl. radca p. s. dr. Cselko.

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Otváram 5. schôdzku slovenského snemu a zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnili

svoju neprítomnosť pp. poslanci Šalát, Vančo, Haššík a Horniš.

Dovolenky.

Dovolenku do 15. júla 1939 žiada pán poslanec Suroviak.

Navrhujem v smysle § 2 ods. 4 rokovacieho poriadku, aby pánu poslancovi Suroviakovi žiadaná dovolenka bola udelená.

Kto súhlasí s týmto mojím návrhom, nech zdvihne ruku. (Deje sa.)

Návrh prijatý je jednohlasne.

Ustavenie výborov.

Oznamujem, že 6. júna 1939 ustavily sa tieto výbory: zahraničný, branný, technicko-dopravný, kultúrny a národohospodársky a 21. júna úsporný a kontrolný výbor Slovenského snemu.

Zahraničný výbor si vyvolil za predsedu poslanca dr. Jozefa Budaya, za podpredsedov poslanca Karola Sidora a poslanca dr. Miloša Vanču a za zapisovateľov poslanca Ferdinanda Mondoka a poslanca Jána Petroviča.

Branný výbor si vyvolil za predsedu poslanca Vojtecha Horáka, za podpredsedov poslanca Teodora Turčeka a poslanca Ondreja Germušku a za zapisovateľov poslanca Kolomana Horníša a poslanca Vladimíra Moravčíka.

Technicko-dopravný výbor si vyvolil za predsedu poslanca Štefana Suroviaka, za podpredsedov poslanca dr. inž. Petra Zaťku, a poslanca Jozefa Drobného a za zapisovateľov poslanca Kolomana Horniša a poslanca Jozefa Steinhübla.

Kultúrny výbor si vyvolil za predsedu poslanca dr. Eugena Filkorna, za podpredsedov poslanca Antona Hancku a poslanca Pavla Floreka a za zapisovateľov poslanca Pavla Čarnogurského a poslanca Vojtecha Horáka.

Národohospodársky výbor si vyvolil za predsedu poslanca Štefana Danihela, za podpredsedov poslanca dr. inž. Petra Zaťku a poslanca Rudolfa Čavojského a za zapisovateľov poslanca Jána Vanču a poslanca Štefana Beňáka.

Úsporný a kontrolný výbor si vyvolil za predsedu poslanca dr. Karola Mederlyho, za podpredsedu poslanca dr. inž. Petra Zaťku a za zapisovateľa poslanca Jána Lišku.

Veci pridelené výborom.

Predseda snemu pridelil imunitnému výboru žiadosť hlavného štátneho zastupiteľstva v Bratislave oddelenie v Prešove o vydanie poslanca inž. Františka Karmasina na trestné stíhanie.

Rozdaná tlač.

Na dnešnej schôdzke rozdaly sa tieto tlačivá:

Zpráva národohospodárskeho a ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o cestovnom ruchu.

Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o štátnom znaku, štátnej pečati, štátnej vlajke a štátnej zástave.

Interpelácia poslanca Karola Sidora a spoločníkov vo veci konfiškovania "Slovenskej pravdy" a "Slováka".

Iniciatívny návrh poslanca Júliusa Magutha a spoločníkov na vydanie zákona, ktorým sa mení niektoré ustanovenie zákona zo dňa 26. apríla 1923 č. 90 Sb. z. a n. o náležitostiach vkladných listín a o poplatkových úľavách pri ich výmaze a pri sostavovaní vložiek v Slovenskom štáte. Návrh prideľujem výboru iniciatívnemu.

Vládny návrh zákona o ústave Slovenskej republiky. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Vládny návrh ústavného zákona o štátnom občianstve. Návrh prideľujem výboru ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona o Najvyššom účtovnom kontrolnom úrade. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému a výboru ústavno-právnemu.

Vládny návrh zákona o zriadení verejnej správy vnútornej. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému a výboru ústavnoprávnemu.

Predseda dr. Sokol (zvoní):

Pristúpime k prvému bodu programu:

1. Zpráva národohospodárskeho výboru a ústavno-právneho výboru k vládnemu návrhu zákona o cestovnom ruchu.

Zpravodajom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Liška a za výbor ústavno-právny pán poslanec dr. Vojtech Tvrdý.

Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Jánovi Liškovi.

Zpravodaj Liška:

Slávny snem!

Vláda Slovenského štátu vo vedomí svojich úkolov, pred ktoré ju postavily pomery a doba, snaží sa s plným úsilím a vo zvýšenom pracovnom tempe prekonať všetky prekážky hospodárskeho, sociálneho i kultúrneho vzostupu nášho ľudu. Pracuje, aby vytvorila všetky potrebné predpoklady nášho samostatného a šťastného žitia, snaží sa vhodnými, časovými a potrebnými opatreniami prispieť v najvyššej miere k tomu, aby sme vyšli bez všetkých otrasov z prvých počiatkov budovania štátu, a aby sme svoje pomery priviedli do koľají pevne zaisteného, konsolidačného a budovateľského procesu.

Budovateľskú prácu a tendenciu hospodársku sleduje slovenská vláda i pripraveným vládnym návrhom zákona o cestovnom ruchu, ktorý predložila na ústavné prejednanie a ktorý po dôkladnom a podrobnom prejednaní v snemových výboroch stane sa dnešným usnesením pléna Slovenského snemu zákonom.

Vo svojom úkole zpravodajskom nechcem slávny snem zdržiavať širokým rozvádzaním otázky cestovného ruchu v celej jej šírke a hĺbke. Nechcem rozvádzať všetky súvislosti hospodárske s cestovným ruchom spojené a nemienim význam cestovného ruchu predviesť v jasných čísliciach o jeho rozsahu a hodnote, pretože všetko toto urobil už pán minister hospodárstva vo svojom expozé pred národohospodárskym výborom príkladným spôsobom. Z našej dennej tlače je prejav pána ministra hospodárstva iste známy a preto - majúc obľahčený úkol - obmedzím sa na to: zdôrazniť hlavné rysy cestovného ruchu, ako hospodárskeho problému, a zmieniť sa o vedúcej smernici, sledovanej našou vládou pri úprave celej otázky.

Cestovný ruch dostáva čím ďalej tým jasnejšie formy hospodárskeho a kultúrneho významu. Je to oblasť, ktorá je v stave vytvoriť zo seba veľké hospodárske možnosti a obživu širokým vrstvám obyvateľstva. Len je treba, aby využitie týchto možností nebolo dané náhode, ale sverené organizácii, ktorá by sa sústavne starala o dokonalé vybudovanie cestovného ruchu tým, že by sa vhodnou propagandou starala o čím väčší príliv hostí do všetkých oblastí Slovenska, ktoré vedia upútať návštevníka svojimi prírodnými krásami, prípadne umožnila pobyt, či už v čarokrásnej divočine našich krásnych hôr, alebo zabezpečila príjemný pobyt v našich klimatických a liečebných kúpeľoch.

Organizácia bude mať teda úlohu, aby rozširovala možnosti cestovného ruchu tam, kde sú dané jeho predpoklady, či už - ako som spomenul - propagovaním krajov s jedinečnými prírodnými krásami, akých máme chvalabohu dosť, alebo upozorňovaním na zvláštne historické pamiatky, ľudové zvyky a zlákaním bohatých cudzincov na jedinečné poľovnícke a rybárske možnosti.

Toto všetko možno docieliť dôkladnou informačnou a propagačnou službou, ktorá ovšem je zase podmienená odstránením všetkých prekážok, ktoré by boly na závadu cestovného ruchu. Tu myslím predovšetkým na vytvorenie podmienok pre pobyt hostí po stránke bytovej a zásobovacej starostlivosti. Keď sme sa teraz, slávny snem, pustili do akcie, ktorá má právnymi normami aspoň čiastočne usmerniť činnosť a konanie nášho obyvateľstva, majúceho na cestovnom ruchu bezprostredný záujem, musíme mať pred očami hlavnú, kardinálnu podmienku: aby normatívna úprava nášmu cestovnému ruchu osožila, aby ho v zdravom vývoji podporovala a jeho hospodársku činnosť čím viac zintenzívňovala a to v rozsahu, ktorý by bol vo svojej šírke i dĺžke osožný národu a hospodárskemu životu ako celku.

Osobné, partikularistické i lokálne záujmy nezbytne musia ustúpiť do pozadia a možno na ne brať zreteľ len, pokiaľ nie sú v protive s vyslovenou, už smernicou, ktorá nám musí byť hlavným vodítkom pri riešení celého problému.

Normatívnou úpravou problému cestovného ruchu musíme v tej časti obyvateľstva, ktorá prichádza do styku so subjektami cestovného ruchu, teda s našimi hosťmi, vzbudiť silné vedomie, že zahraniční i tuzemskí hostia prišli k nám za liečením alebo osviežením a odpočinkom, nie sú len preto u nás, aby boli živiteľmi rodín na cestovnom ruchu priamo závislých, ale že sú ich návštevy u nás významnými hospodárskymi faktormi a že národ a štát ako celok má veľký záujem na udržaní, na trvalosti opakovaných návštev a na okolnosti ako dlho sa naši hostia u nás zdržujú.

Vlastný hmotný záujem jednotlivca musíme teda účinne spojiť so záujmom nášho národného a štátneho spoločenstva v jednotný celok, vrstvu ľudí, konajúcu pre našich hosťov najrôznejšie služby a prácu, vychovávať k vedomiu a povinnosti slúžiť pri svojej práci záujmom národu a štátu. V našom ľude je dostatok, ba aj nadbytok smyslu pre národnú a štátnu povinnosť. Je len treba, aby bola náležite usmernená a výsledky sa určite ukážu.

Ďalšou našou úlohou je, aby sme tento svoj zámer a všetky snahy s ním spojené vtelili do zákona, ktorý by bol stručný, jasný a účinný, ktorý by sa vyhnul každej ťažkopádnosti, akémukoľvek zbyrokratizovaniu problému.

Konečne musíme, slávny snem, obsah zákona, ktorý je - ako každá iná právna norma - prejavom určitej vôle a určitého úmysľu, naplniť životom. Každý zákon je vo svojom blahodarnom účinku závislý od ducha, ktorý je uplatňovaný pri jeho prevádzaní a všetky naše snahy v konkrétnom prípade, keď upravujeme problémy nášho cestovného ruchu, musia smerovať k tomu, aby naša administratíva i naše záujemnícke kruhy využily možnosť, ktorú im zákon poskytne, v trvanlivý hospodársky prospech nášho štátu a všetkého jeho ľudu. Preto národohospodársky výber po dôkladnej úvahe urobil také zmeny vo vládnom návrhu, ktoré zaručujú väčšiu pružnosť v organizácii. Takto pozmenený obsah zákona bude môcť lepšie vyhovovať požiadavkám a potrebám rozvoja cestovného ruchu.

Návrh zákona po zmenách, prevedených národohospodárskym výborom, predpokladá takéto rozčlenenie organizácie starostlivosti o cestovnom ruchu: zriaďuje miestne sbory pre cestovný ruch, zriaďuje oblastné sbory pre cestovný ruch a zriaďuje Riaditeľstvo pre cestovný ruch pri ministerstve hospodárstva.

Poradný sbor pre otázky cestovného ruchu, ktorý predvídal § 9 vládneho návrhu, národohospodársky výbor po dobrej úvahe neodporúčal prijať, lebo považuje zriadenie takéhoto sboru za nežiadúce zaťaženie organizácie starostlivosti o cestovný ruch. Naproti tomu vyslovil národohospodársky výbor názor, aby minister hospodárstva, keď to uzná za potrebné, svolal od prípadu k prípadu záujemcov o cestovný ruch, ako i odborníkov k rozprave o cestovnom ruchu.

Zatiaľ, čo miestne a oblastné sbory majú byť vlastnými záujemníckymi organizáciami obyvateľstva s miestnymi a oblastnými úkolmi udržiavanými členskými príspevkami za podpory obcí i okresov, má byť Riaditeľstvo hlavným výkonným orgánom práce v prospech cestovného ruchu. Takéto rozčlenenie organizácie starostlivostí o cestovný ruch považuje národohospodársky výbor nateraz za vyhovujúce. Vzhľadom na pevné a organizačne dobre spojené rozdelenie agendy právom možno predpokladať, že miestne a partikulárne záujmy budú z činnosti organizácií, utvorených podľa prejednávaného zákona, určite odstránené, keď Riaditeľstvo pre cestovný ruch ako najdôležitejší a hlavný výkonný orgán praktickej i administratívnej agendy nášho cestovného ruchu bude na ich činnosť dozerať a usmerňovať ju v žiadúcich medziach. Riaditeľstvo pre cestovný ruch bude musieť byť centrálnym pracovným miestom pre cestovný ruch a musí ovládnuť celú agendu organizačne, informačne i propagačné a konať aj dozor na ostatné organizácie, na základe prejednávaného zákona utvorené. Netreba sa obávať, že vytvorenie tohoto ústredia by bolo činom príliš centralistickým, a to preto, že miestne a oblastné sbory, ktoré by po celom Slovensku pracovaly, musia byť organizované na zásade regionálnej samosprávy, a v tom prípade bude zamedzené, aby sa oprávnené záujmy jednotlivých krajov zanedbávaly, pretože by všetko svoje úsilie sústredily na snahu, aby z cestovného ruchu strhly čím väčší podiel pre svoju regionálnu oblasť.

Touto organizáciou starostlivosti o cestovný ruch docielilo by sa bezpečne toho, že starostlivosť o cestovný ruch mohla by sa usmerňovať rovnomerne do všetkých vhodných oblastí a cestovný ruch nesústreďoval by sa len do určitých krajov, ktoré už majú v cestovnom ruchu dobré meno a majú tiež stály kmeň hosťov alebo do krajov, ktoré by si vybudovaly či už šťastnou shodou okolností, alebo obratným vedením účinnú a dobre fungujúcu organizáciu pre akvizíciu. Riaditeľstvo malo by jasný a stály prehľad o priebehu cestovného ruchu a nedostalo by sa do situácie, že by sa dobrý alebo zlý priebeh sezóny konštatoval len post festum. Naopak, bola by daná možnosť, aby sa prúd hostí, pokiaľ by to bolo možné, rovnomerne usmerňoval do všetkých vhodných krajín. Takáto náplň musí sa zákonu dať a tejto úlohe budú slúžiť i organizačné štatúty a smernice, ktoré vydá ministerstvo hospodárstva, aby mohly všetky organizácie, týmto zákonom chystané, započať svoju riadnu činnosť.

Zákon je pravda, slávny snem, len dielčím riešením jedného a to časové najaktuálnejšieho sektoru cestovného ruchu. Čakajú nás v tomto obore mnohé vážne úlohy ďalšie. Sem patrí v prvom rade zákon o kúpelníckom a klimatickom úvere, o ktorom sa predkladá vláde zvláštna rezolúcia národohospodárskeho výboru a ďalej problém vytvoriť pre náklady spojené s cestovným ruchom zvláštny úhradový fond.

Je nesporné, že miestne a oblastné sbory nebudú mať ani v pokročilejšom štádiu svojho vývoja dostatok prostriedkov na intenzívne prevádzanie svojich úkolov. A ani Riaditeľstvo pre cestovný ruch pri ministerstve hospodárstva nedosiahne takej rozpočtovej a finančnej dotácie pre svoju činnosť, aby ju mohlo prevádzať primerane k významu toho úkolu, ktorý sa mu ukladá. Treba si uvedomiť, že správne podchytenie a zintenzívnenie nášho cestovného ruchu rozhodne o tom, či získame alebo stratíme hodnoty stomiliónové. Všetko, čo sa na cestovný ruch správnym a obratným spôsobom vynaloží, vráti sa nám stonásobne zpäť. A preto zastáva národohospodársky výbor názor, že finančná dotácia agendy cestovného ruchu nesmie byť úzkoprsá. Bolo by preto vítané, keby sa o vhodnom opatrení: o zriadení fondu pre dotáciu cestovného ruchu jednalo čím prv.

Národohospodársky výbor si je vedomý ťažkostí, slávny snem, ktoré očakávajú organizáciu starostlivosti o cestovný ruch v najbližšej budúcnosti. I toho, že tieto ťažkosti nebude snadné tak ľahko prekonávať. Pri tom všetkom verím, že zákonný podklad pre organizáciu cestovného ruchu umožní splniť nádeje, kladené do tejto osnovy, a preto národohospodársky výbor odporúča slávnemu snemu prijatie návrhu zákona v tom znení, ako bol pozmenený a prijatý týmto výborom. (Potlesk.)

Predseda dr. Sokol: Udeľujem slovo pánu zpravodajovi ústavno-právneho výboru poslancovi dr. Tvrdému.

Zpravodaj dr. Tvrdý:

Slávny snem!

Každý človek a každý občan dobrej vôle musí sa diviť nad výkonom, ktorý produkuje slovenská vláda. Venuje sa najťažším otázkam a problémom, štátotvorným prácam, buduje základy a štruktúru nášho života, má plné ruky práce s tvorením ústavy, organizáciou verejnej správy a pri tom nezabúda na hospodárske a kultúrne podmienky nášho všestranného vývoja. Výsledok tejto systematickej práce je i terajší veľmi aktuálny vládny návrh zákona o cestovnom ruchu.

Rozkvet cestovného ruchu je najvážnejším úkolom slovenského štátu. Cudzinecký ruch v podstate je obchodnou živnosťou, ktorá prináša hodnoty, menovite cudzozemské hodnoty. Cudzinecký ruch bez importu donáša zárobok a dôchodok pre štát, pre verejné inštitúcie a pre mnohé odvetvia hospodárskeho života. Má teda význam v prvom rade hospodársky. Cudzinecký ruch dováža jednostranne valuty a devízy a tak voči cudzozemskú posilňuje a zlepšuje bilanciu štátu. Má z hľadiska hospodárskeho nesmierny význam a vliv na mnohé obchodné a priemyselné živnosti. Vplyvom cudzineckého ruchu vzmáha sa súkromná podnikavosť, sprístupňujú sa nové kraje, budujú sa premávkové prostriedky, liečebné ústavy, letoviská a iné zariadenia, aby sa vyhovelo vkusu a požiadavkám náročných predovšetkým však platiacich hostí.

Ovšem cudzinecký ruch nemá len význam hospodársky, ale aspoň v takej miere kultúrne-sociálny a politický. Sbližuje národy rozširuje dobré meno a vyvracia v zárodku nepravdivú, zlomyseľnú, prípadne lživú propagandu na základe priameho poznania, pozorovania a presvedčenia.

Zdôrazňovanie potreby propagovať prírodné krásy ako národný majetok, ktorý možno bez nákladov exportovať, postavilo štáty pred dôležité úkoly: verejnými a štátnymi zásahmi prevádzať starostlivosť a propagandu i v tomto národohospodárskom smere. Veľké a malé štáty už pred rokmi pochopily význam tohoto vládneho zásahu a postavily silné, finančne zabezpečené a dokonalé inštitúcie, ktorých úkolom bolo a je zdokonaľovať cestovný ruch a účinne rozširovať propagandu vo všetkých vrstvách obyvateľstva a zeme, odkiaľ sa dá očakávať záujem. Táto činnosť vo všetkých vyspelých štátoch má svoje centrum, ktoré zisťuje nároky, napráva nedostatky a usmerňuje všetko, čo s prílivom cudzincov súvisí. Aj naše mladé zákonodarstvo chápe v plnej miere ducha doby, keď venuje cestovnému ruchu kus svojej práce a programovitosti.

Meno Slovenska dnes po jeho osamostatnení rozletelo sa do celého sveta, ako zeme prírodného bohatstva a krás a právom sa dá očakávať, že bude ešte viac vyhľadávané. Slovensko je panenskou zemou neobjavených a nedocenených krás. Jeho ľud a folklór dýchajú ešte bájkami, ktoré sú vďačným predmetom pozornosti cudzincov. Slovensko naše je krásne, musí ho mať v srdci každý, kto odtiaľto pozerá do šíreho sveta. Naša drahá slovenská zem, zem toľkých túžieb a nádejí! Požehnané sú jej zorané brázdy, kde chlieb naši otcovia potom siali, zem slzami našich matiek kropená, zem krvou rozkyprená, zem slobodná, naša jediná veľkosť, naša jediná sláva.

Centrálna poloha Slovenska v Európe a prírodné bohatstvo s jeho liečivými možnosťami nám rozkazujú a ako svätú povinnosť ukladajú vybudovať zo Slovenska stredisko cudzineckého ruchu. Voči cudzine sme vo výhode, lebo na Slovensku možno ešte v ďalekej budúcnosti objavovať. A tak Slovensko zápoliac kultúrne s inými vyspelými národmi má nevyčerpateľnú energiu prírodných krás, bohatstva a ľudovej kultúry, o ktoré chceme sa práve teraz predloženým vládnym návrhom zákona o cestovnom ruchu účinne starať.

Z mnohých podmienok cestovného ruchu považujem za potrebné zvlášť zdôrazniť toto:

Úplná osobná právna istota, pokoj a poriadok. Cudzinec sa musí cítiť ako hosť, ktorého každý vďačne a úprimne prijíma a víta.

My Slováci dostali sme najväčšieho vyznačenia vtedy, keď sv. Otec nás označil za šľachetný národ a keď nás veľký náš ochranca Adolf Hitler cieľom zabezpečenia našej samostatnosti, ako "šľachetný národ" pod svoju ochranu postavil. A my Slováci chceme preukázať celému svetu, že sme týmto šľachetným národom. Tak ako naši predkovia s radosťou a láskou prijali každého, keď prišiel k ním v znamení priateľstva, i my prijímame každého, ktorý sa blíži k nám s priateľstvom a dobrou vôľou. Ani jeden národ sa nevedel tak nadchnúť za svojich priateľov a nepojal ich do svojho otvoreného srdca s takým pohostinstvom, ako práve náš národ. Hosť bol rodu slovenskému osobou posvätnou, píšu dejiny a aj teraz každému priateľovi nášho rodu, každému priaznivcovi našej vlasti máme otvorené srdcia a chceme, aby bol každý naším priateľom. Chceme, aby každý k nám prišiel, aby nás poznal, aby sa z vlastného pozorovania presvedčil, že sme národom zdatným, kultúrnym, politicky vyspelým a aby si tak zamiloval nás, že keď už raz tu bol, aby sa k nám vždy vrátil. Nikdy a nik nebude preto u nás cudzinca, ktorý k nám prišiel a je naším hosťom, urážať pre národnosť a pre náboženstvo. Ochota, slušnosť, zdvorilosť a opravdivá pánskosť bude vždy charakterizovať naše chovanie voči cudzincovi. V tomto smere naše školy, naše vrchnosti a ustanovizne musia plniť veľmi svedomite svoje ľudovýchovné poslanie.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP