Predseda dr. Sokol: Ďalej má slovo pán poslanec Šalát.
Poslanec Šalát:
Slávna snemovňa! Vláda nám predložila zákon o zriadení úsporného a kontrolného výboru, my tento návrh zákona v mene občianstva a daň platiaceho obyvateľstva vrelé vítame. A to, že bude aj istá kontrola hospodárenia s dispozičnými fondmi, nás tiež potešuje s akýmsi uspokojením. Vieme veľmi dobre, že neraz v Prahe boly búrky v senáte a v poslaneckej snemovni, keď naše autonomistické hnutie a naši rečníci dožadovali sa vyúčtovania čiernych fondov, dispozičných fondov, s ktorými zvlášť disponoval p. dr. Beneš, dr. Hodža a iní páni. Ohromné milióny sa míňaly vtedy. Poplatky, čo naši ľudia ťažko platili, čo exekútori zdrali z nášho občianstva, tie sa hrnuly do Prahy a dávaly sa z nich veľké milióny na dispozičné fondy a my sme nevedeli, že na čo je to.
Robila sa propaganda v Amerike, v Moskve, kdekoľvek za velikášov, za osobnú slávu bývalých veličín, čechoslováckych, a to naše občianstvo muselo draho platiť. No, my sme ďalekí od toho, že by sme len čo za máčik podozrievali našu slávnu slovenskú vládu, že by niečo takého išla s dispozičnými fondmi robiť, ako to robil dr. Beneš a dr. Hodia, ktorý nám bol odkázal kedysi, že ľudákom sa extraklobásy vyvárať nebudú.
Nuž prosím, on ich užíval v podobe dispozičných fondov aj so svojím priateľom Benešom a my sme tú horkosť dňa, to ódium museli znášať, že sa nám ešte aj posmieval, kritizoval.
Úsporný kontrolný výbor zaiste takéto nepríjemnosti s našou slávnou slovenskou vládou nebude mať. Ale keď sme pri týchto pánoch, myslím, že sa stretávam so súhlasom vás všetkých, vzácni kolegovia, a so súhlasom slovenského občianstva, keď hovoríme, že protestujeme proti tomu, že dr Beneš ohromné milióny vyviezol z bývalej republiky, ba ešte aj za vlády Beranovej, ako to bolo v Lidovkách konštatované, bolo mu dovolené (výkriky: hanba mu!) ďalšie 10 milióny odviezť.
Nám sa vytýka, že naša slovenská vláda pomaličky podniká. No, kde máme vziať peniaze, keď takýto velikáši ich vyviezli? A to aj s povolením vlády, ktorá po 6. októbri ešte viedla osudy bývalej republiky.
Bolo by záhadno, aby slovenský snem, keď už vidíme tú úzkoprsosť pánov politikov z Protektorátu, v podobe nejakého protestu konštatoval: Páni, vy ste vinní za to, že Beneš vyviezol toľký kapitál. (Tak je!) Ba ešte po 6. októbri ste mu ich dovolili vyviezť a teraz chcete pri účtovaní, nás, ktorých ste 20 rokov gniavili, ešte aj na konto toho ďalej ožobračovať.
Dr. Beneš, dr. Hodža a jeho služebníci ožobráčili národ český a národ slovenský. Toto si musí zapamätať slovenské vojsko a nie našu slovenskú vládu obviňovať a rozkrikovať všade po celom okolí: Robte už nové fabriky, otvárajte nové bane. Odkiaľ máme vziať kapitál, keď ho Beneš, Hodža a jeho kompanisti vyviezli do Ameriky a do Moskvy.
Vážený slovenský snem! My toto budeme musieť povedať pred našim obecenstvom, ktoré tak netrpezlivo čaká na pracovnú príležitosť, ktoré ustavične nás hucká, dajte nám prácu, veď máme slobodu, máme svoj Slovenský štát. My musíme povedať, áno, my Ti chceme dať, - my máme sociálneho citu, lebo pochádzame všetci zo slovenských chudobných rodín, ale prečo ste nechali vy, prečo ste nechali vyvážať toľký kapitál.
Ja som skromnými článkami aj niektorými listami prosil naše slávne ministerstvo financií, aby ráčilo zrevidovať, že po 6. októbri ktoré peňažné ústavy zo Slovenska robily tie transakcie peňažné, zvlášť filiálky Legiobanky, ktorými transakciami toľký kapitál ušiel zo Slovenska do Prahy a do Brna, pravda, pod moc pána hlavného protektora. V tom sa, pravda, sklamali. Ale nám to škodilo prosím, nám to škodilo, že Česi, Židia a čechoslováckí zbohatlíci mysleli si: Porazíme vás finančne, oddisponovali si miliónové vklady pomocou Legiobanky; a tak sa domáhame, aby to bolo konštatované pred verejnosťou, aby verejnosť naša vedela, že kto nás okrádal. (Potlesk.) Česi, židia, čechoslovácki zbohatlíci oddisponovali ukrutné milióny zo Slovenská, a toto široké obyvateľstvo nevie, lebo dnes, prosím, musí sa fajnovo písať do Slováka, do Slovenskej pravdy, nesmie sa pravda na plné ústa povedať. Sem-tam si dovolíme v Štúrovom hlase niečo napísať, ale sa bojíme, že nám to tiež cenzor zrichtuje. Ja by som úctivé prosil, nech teda, keď má byť kontrola, nech sa kontroluje, že kto Slovensko finančne, kapitálové zničil a nech sa to tomu nášmu občianstvu slovenskému povie, nech sa tak plakatíruje, ako pán Malypeter dal plakatírovať, že dopláca na Slovensko. Teraz treba plakatírovať tých, čo okradli Slovensko o kapitál. (Potlesk a vrava.) Áno, bolo plakatírované, ale potom, keď sme žiadali, aby vyúčtoval, aby to dokázal - práve pán premiér to žiadal - zostal dlžný pán Malypeter navždy, stíchol s tým.
Slávna snemovňa, my pri tejto príležitostí žiadame, aby sa previedla revízia majetkových pomerov politických zbohatlíkov. Bolo tomu zazvonené v novinách, že sa to bude prevádzať. My sa toho nebojíme, lebo naše 20-ročné autonomistické hnutie dostatočne sa postaralo o to, aby sme prespríliš bohatí neboli. Kedykoľvek boly voľby, prišiel nám rozkaz, dajte nám na volebné trovy 20.000 a dali sme to s ľahkým srdcom na oltár vlasti. Tak sa to patrilo, lebo sme nemali čierne fondy. Iní páni mali a brali si pomocou špiritusu, pomocou všeličoho, tak teraz nech sa to vyúčtuje. Kde ste nabrali tie vily, kde p. dr. Dérer tu v Bratislave nabral vílu a 2-poschodový dom, tu kdesi mi ho včera ukazovali, nech sa to vyúčtuje. Keď nám tí páni vedeli tak nadávať, že sme všiváci, no tak nech vidíme ich tuk, ich kapitál teraz (výborne! - potlesk) nech sa vyúčtuje. To, ako sme my vedeli dávať - nerobím z toho ctnosť, prosím, to bol rozkaz - v tom bola ctnosť, že sme rozkaz poslúchli. Nech sa teraz ukáže, čo máte, a povie sa im najprv: dajte to na oltár chudobnej Slovenskej vlasti, ak nie, tak donútime Vás k tomu. Dať im príležitosť, aby ukázali ctnosť, ak nie, potom inak sa musí s nimi spraviť: revíziu majetkových pomerov pánov politických zbohatlíkov. Pokiaľ my sme obetovali a teraz sa trápime, aby sme my utišovali, zatiaľ mnohí, vidíme to vo Zvolene, v Bystrici, cynicky sa nám potajme usmievajú po kaviarňach a inde: uvidíme, dokiaľ to vydržíte, však vy skrachujete s tým. Toto rozširujú medzi obecenstvom. No dobre, v najhoršom prípade siahnuť na ich majetky (poslanec Hancko: Tak je!) a vziať ich pre financie slovenské.
Slávna snemovňa, ja nechcem vytýkať našej slovenskej vláde a celému aparátu, aby som snáď, nie ako bojazlivý človek, nedostal nejaké napomenutie, ale tak sa mi zdá, že trocha sme primäkkí (poslanec Hancko: Výborne!) pri tom vedení osudov Slovenského štátu a slovenského národa. Nám sa stalo, prosím, nedávno: akési nezodpovedné živly, akýsi Sódar, komunista vo Zvolene, ktorý mesto už veľa ráz dostal o hodné tisíce, Blažovský a jeho súdružka a iní zaranžírovali proti vládnemu komisárovi Ricottimu demonštráciu: dajte nám prácu, dajte nám lístky, dajte nám to a to, na starý spôsob marxistický. No tí, pravda išli von pred mestský dom, začali ich tešiť, počkajte, kým sa to rozhýbe, tí však: My nečakáme, my vám pôjdeme bruchá párať. Dobre, vzalo sa to na vedomie, že idú páni súdruhovia bruchá párať, asi piatich dali trocha schladiť do okresného súdu do väznice na jeden deň a na jednu noc. Trocha ich vyšupovali zo Zvolena ako ta nepríslušných, no na druhý deň hneď ich vypustili, dobre, že ich ešte neprosili za odpustenie, že ich zavreli. To je mäkkosť. Tak, prosím vás, nech sa im podarí nejaký taký malý prevratík, ako bol puč, oni nebudú s nami špásy robiť a my ich ešte odprosíme: neráčte sa rozčuľovať, páni súdruhovia, ráčte dočkať kým tento zázrak dokážeme, že sme ozdravili Slovenský štát. Práve toto je to, čo včera pán kolega dr. Lukáč spomínal, teraz niet času hádať sa na maličkostiach. Ak nedokážeme to, že si svoj štát udržíme, a to, o čom p. kolega Tido Gašpar teraz tak nádherne a krásne rečnil, tú úlohu, ktorú kedysi viedli naši predkovia pred tisíc rokmi - potom to, pravda, teda stratili - ak terajšia naša generácia nebude vedieť zabrať, no tak beda nám, tak sme neni hodní potom života. A ja vidím v tom, že sme príliš mäkkí, príliš citliví, to, čo nám môže škodiť. Ja nie som žiadon pomstychtivec, ani za to, aby sme teraz my neviem akú opačnú päsť ukázali, päsť príliš tvrdú, ale kde sa zrejme vidí, že sú škodcovia, že sú podpichávači, že ustavične šeptanú propagandu rozširujú, načo tu takých trpieť? My sa musíme po dedinách, po mestečkách takrečeno potichúnko, šepkavo vyprávať, aby nás dajaký špión nepočul, o čom sa my vyprávame, my v slobodnom štáte, my, ktorí tomu štátu chceme dobre. Oni teraz začínajú byť na vrchu: no, však to ďaleko nevyvládzete! Ja by som prosil slávnu slovenskú vládu, aby úradom dalo sa na vedomie, aby prísnejším spôsobom zakročovaly proti škodcom, aby revidovali, kto čo robí, akú propagandu a takýmto spôsobom aby prišly normálne časy, aby si každý uvedomil, že za svoje rečičky, za svoje chýry je zodpovedný. On vám povie, prosím, počul som to na trhu, počul som tam, počul som onam, nič určitého, ale rozširuje planú zvesť. Tak keď rozširuje, je prostriedkom tej propagandy, tak mu dať príležitosť, aby sa zodpovedal za to.
Včera bola nadhodená otázka, aby sa aj na tých dedinách, kde je akýsi chlad a nedôvera voči slovenskej vláde a voči slovenskej pôžičke na obrodu štátu, aby sa predsa tam zašlo, aby sme ich presviedčali a pod., že by lepšie slúžili tomuto štátu. Nuž, slávna snemovňa, ja myslím, že by bolo treba zaviesť aj revíziu toho, kto ako si teraz povinnosti občianske a vlastenecké koná. Lebo ľudia za 20 rokov boli príliš navyknutí otŕčať dlaň: daj, daj! ale nie plať. (Výkrik: To Boh chráň!) Každý len výhody čakal, a myslia si, že aj teraz to tak pôjde. Mal som príležitosť, slávna snemovňa, že som pourgoval a na moje urgovanie vyplatili už teraz, po 6. októbri, subvenciu štátnu na melioráciu do jednej dediny, takrečeno čisto evanjelickej, bývalej agrárnej. Teraz sú tam boháči a značili 5200 Ks z konzumu a z obce a starosta 100 Ks a ostatní nič, ani čo by pre nich štát nejestvoval. Prosím, tu treba revidovať; kto chce mať práva v slovenskom slobodnem štáte, nech koná aj povinnosti vlastenecké. (Poslanec Hancko: Čo je aj pravda!) Je to tvrdé a nepríjemné povedať, ale zato sme to povedali aj včera: prosím našich kolegov evanjelických, nech si považujú za slovenskú národnú česť oni teraz, aby tam išli presviedčať tých. Nekazte nám našu národnú česť. Ukážte, že aj vy toľko viete obetovať ako slovenskí katolíci, a vtedy sme rovní s rovným.
Slávna snemovňa, ja nechcem zneužívať danú mi príležitosť na dajakú štvanicu, ale tu musím ešte podotknúť, keď som pri tom náboženskom antagonizme, že práve kolega, evanjelický farár Kusý zo Sásy, ráčte sa ho sami opýtať, veľký pracovník na družstevnom poli a starý autonomista, priateľ nebohého Martina Rázusa, sám sa mi ponosoval: "Ja sa hanbím za to, že moji cirkevníci, moji spoluobčania, keď som ich presviedčal v konzume, v potravnom družstve a v úvernom družstve, aby ukázali teraz, že sú Slováci, že chcú konať svoju povinnosť národnú, rozišli sa a skoro malichernú vec odhlasovali na pôžičku." To sú krásne prípady, ale musíme si ich do očú povedať. Úctivé by som prosil, aby činnosť tohto kontrolného výboru nebola považovaná za dajakú trestnú expedíciu. Správne to povedal pán kolega Liška, veď je to dobre pre tých úradníkov, keď budú kontrolovaní, aspoň ich verejnosť nebude upodozrievať, že kradnú. Aj pre našu slávnu slovenskú vládu bude to dobré, keď naša verejnosť bude vedieť: veď oni nemôžu nič, nič potajme robiť, tam je kontrolný výbor, ten žiada zo všetkého vyúčtovanie. Odporúčam z národného stanoviska, aby táto osnova, tak ako nám výbormi bola predostretá, bola prijatá. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol: Nakoľko sa viac rečníkov neprihlásilo, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo majú zpravodaji, páni poslanci dr. Huťka a Čavojský.
Zpravodaj dr. Huťka: Zriekam sa slova.
Zpravodaj Čavojský: Zriekam sa slova.
Predseda dr. Sokol (zvoní): Teraz prikročíme k hlasovaniu.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 9 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.
Námietok niet.
Kto súhlasí s osnovou zákona, to jest s jej 9 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku. (Deje sa.)
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, odst. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tejto schôdzke.
Podľa tohto usnesenia predsedníctva snemu prikročíme hneď k druhému hlasovaniu.
Ad 3. Druhé hlasovanie o osnove zákona o úspornom a kontrolnom výbore slovenského snemu.
Zpravodajmi sú páni poslanci: dr. Huťka a Čavojský.
Sú nejaké návrhy na opravu alebo zmenu textu?
Zpravodaji: Nie sú.
Predseda dr. Sokol (zvoní): Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku. (Deje sa.)
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený 3, bod programu a pristúpime k poslednému bodu programu, ktorým je:
4. Ustanovenie a voľba výborov.
Oznamujem, že na dnešnej schôdzke majú sa ustanoviť tieto výbory: zahraničný a branný.
Obidva tieto výbory vyvolia sa z pléna.
Ak niet námietok, deje sa voľba zdvihnutím ruky podľa § 59 rokovacieho poriadku.
(Námietky neboly.)
Námietok niet, preto budeme voliť obidva výbory zdvihnutím ruky.
Prosím tajomníka snemu, aby prečítal návrh na ustanovenie výboru zahraničného.
Tajomník snemu Foltín (číta): Návrh poslanca dr. Karola Mederlyho a spoločníkov:
Navrhujeme, aby sa v smysle § 22, ods. 2 rokovacieho poriadku ustanovil výbor zahraničný; za jeho členov navrhujú sa páni poslanci: dr. Buday, Sidor, dr. Hrušovský, Florek, dr. Vančo, Petrovič, Mondok, inž. Karmasin.
Predseda dr. Sokol (zvoní): Kto s návrhom súhlasí, prosím, aby zdvihol ruku. (Deje sa.) To je väčšina. Výbor zahraničný sa ustanovuje a navrhovaní poslanci sú vyvolení.
Predseda dr. Sokol (zvoní): Prosím tajomníka snemu, aby prečítal návrh na ustanovenie výboru branného.
Tajomník snemu Foltín (číta): Návrh poslanca dr. Pavla Opluštila a spoločníkov:
Navrhujeme, aby sa v smysle § 22, ods. 2 rokovacieho poriadku ustanovil výbor branný; za jeho členov navrhujú sa páni poslanci: Danihel, Haššík, Turček, Moravčík, Germuška, Horák, Mach, Horniš.
Predseda dr. Sokol (zvoní): Kto s návrhom súhlasí, prosím, aby zdvihol ruku. (Deje sa.) To je väčšina. Výbor branný je ustanovený a navrhovaní poslanci sú vyvolení.
Týmto je program schôdzky úplne vyčerpaný.
Oznamujem, že predsedníctvo snemu sa usnieslo, že budúca schôdzka Slovenského snemu svolá sa písomne.
Zakľučujem schôdzku.
(Koniec schôdzky o 13. hod. 20 min.)