V našej bývalej republike chystala sa - ako som povedal - vteliť do autonómie.
Hovorím, iniciatívu tohoto vtelenia, podnet jeho namáhavej procedúry, to stvoriteľské "buď" najhromovejšie vyriekol Andrej Hlinka a všetko čo sa za ním pohlo a hýbalo v nadšení ako kedysi za Štúrom, stávalo sa zase mužom činu, bojovníkom na politickom poli i robotníkom na praktickom diele, ktoré malo byť zhmotnením slovenskej myšlienky a to opakujem - vo forme autonómie.
Slávny snem! Kto bude skúmať históriu koncov Česko-Slovenskej republiky, zaiste veľmi závažnú príčinu zistí v tom, že svoje národnostné problémy nevedela riešiť v smysle idey, z ktorej vznikla a to v smysle princípu o rovnoprávnosti národov.
Stalo sa, že vládnuci pražský centralizmus tak dlho a tak húževnaté sa vzpieral uznať národné práva slovenské i práva iných národných skupín, až ony nakoniec musely byť vybojované revolučnými udalosťami. V týchto udalostiach, ktoré sa už nezastavily ani po 6. októbri a koly zrýchlené zásahom medzinárodných síl, zodpovední mužovia slovenskí, prirodzene za svoju prvú povinnosť pokladali všemožne zachrániť záujem slovenský. Tak dejinný vývin unášal vecí k veľkému obratu, až dňa 14. marca slovenská národná myšlienka usnesením Slovenského snemu našla konečne svoje víťazné zhmotnenie vo forme samostatného slovenského štátu. (Búrlivý potlesk.)
Slávny snem! Ak je pravdou, čo učia štátnici, ak je pravdou, čo pociťujeme všetci, že pre uvedomelý národ nemôže jestvovať väčšia ambícia, ako mať svoj vlastný samostatný štát, nuž 14. marec znamená pre nás splnenie tejto ambície, znamená v dejinách našich dosiaľ najväčší reálny triumf slovenskej národnej myšlienky.
Preto s vrúcnou vďačnosťou k Prozreteľnosti Božej, s vďačnou spomienkou na všetky pokolenia slovenské, ktoré žily a mrely za národnú ideu slovenskú a s chválou všetkých, ktorí túto ideu viedli i priviedli k víťazstvu, svätiť budeme deň 14. marca ako radostný sviatok vzniknutia Slovenského štátu.
Tento deň vždy nám bude pripomínať vieru, že "niet pravdy mučenej, čo neprešla by v slávu, niet krivdy najmenšej juž Boh by nestrestal."
To je sviatok oslávenia našej dlho bitej pravdy, sviatok odčinenia stáročných krívd na nás páchaných a sviatok oživotvorenia našej slovenskej štátnosti. Po mĺkvych, pasívnych, chmárami zastrených i borbou naplnených ťažkých stáročiach ujímame sa zase aktívnej životnej úlohy na podunajskom dejisku ako národ slobodný a Slovenský štát otvára nové, sľubné aspekty nášmu národnému bytiu a jeho vývinu. Tu sme, nie neznámi, nie viac ponížení, ani ovládaní, ale slobodní a schopní zabezpečiť si svojimi uvoľnenými a vzrastajúcimi silami národnými nielen dôstojné miesto medzi susednými národmi, ale i hodnotný podiel v novoorganizovaní ich pokojnej a plodnej súčinnosti. Dosiaľ boli sme v strednej Európe neznámi a ponižení, teraz stávame sa slobodnými a aktívnymi spolutvorcami jej nových a dá Boh, že i šťastnejších osudov.
Tento radostný fakt, táto nová možnosť v reťazi nášho dejinného vývinu začína 14. marcom. Po tomto historickom prelome už nie je možné cúvať nám nazad do letargie, do pasivity, ani do otroctva. Tu je možná len smelá gradácia po koľajniciach dejín, lebo tento deň našej štátnej samostatnosti vždy nás bude učiť, že "nazpäť cesta nemožná, napred sa ísť musí."
V tomto duchu vítam teda s najväčšou radosťou návrh zákona, ktorým sa 14. marec ustaľuje za sviatok Slovenského štátu a vrelé odporúčam slávnemu snemu, aby ho ráčil prijať. Činím tak s radosťou vo viere, že "Božia vôľa rozmar nenie, že dnes svoj výtvor zadusí v ňomž včera mala zaľúbenie, - Boh nevyvádza pokusy."
Slovenský štát je tu ako historická skutočnosť, ako radostné zhmotnenie slovenskej národnej myšlienky, pripravované dlhým vývojom vekov a preto tento štát zachovať a s novou úrodou ducha i života odovzdať potomstvu je našou najväčšou dejinnou úlohou a Boh nám v tom pomáhaj. (Dlhotrvajúci potlesk.)
Predseda dr. Sokol: Nakoľko sa viac rečníkov neprihlásilo, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Záverečné slovo má zpravodaj pán poslanec dr. Hrušovský.
Zpravodaj dr. Hrušovský: Zriekam sa slova.
Predseda dr. Sokol (zvoní): Keďže sa pán zpravodaj zriekol záverečného slova, prikročíme hneď k hlasovaniu.
Zisťujem, že snem je schopný sa usnášať.
Osnova má 3 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Nakoľko niet pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.
Námietok niet.
Kto súhlasí s celou osnovou zákona, to jest s jej 3 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku. (Deje sa.)
Zisťujem, že snem pri prvom hlasovaní prijal osnovu zákona podľa zprávy výborovej jednohlasne.
Predsedníctvo snemu sa usnieslo podľa § 53, ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sa o tejto osnove hlasovalo druhý raz tiež na tejto schôdzke.
Podľa tohto usnesenia predsedníctva snemu prikročíme hneď k druhému hlasovaniu.
Ad. 1. Druhé hlasovanie o osnove zákona, ktorým sa deň 14. marca vyhlasuje za štátny sviatok.
Zpravodajom je pán poslanec dr. František Hrušovský.
Sú nejaké návrhy na opravu alebo zmenu textu?
Zpravodaj poslanec dr. Hrušovský: Nie sú.
Predseda dr. Sokol (zvoní): Zmeny nie sú.
Kto pri druhom hlasovaní súhlasí s osnovou zákona tak, ako ju snem prijal pri hlasovaní prvom, nech zdvihne ruku. (Deje sa.)
Zisťujem, že snem prijal osnovu zákona jednohlasne aj pri druhom hlasovaní.
Týmto je vybavený 1. bod programu a pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je:
2. Zpráva ústavno-právneho, sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o Štátnom zdravotne-sociálnom ústave.
Zpravodajmi sú: za výbor ústavnoprávny pán poslanec dr. Vojtech Tvrdý, za výbor sociálny a zdravotný pán poslanec dr. Pavel Opluštil a za výbor rozpočtový pán poslanec Vojtech Husárek.
Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor ústavno-právny, pánu poslancovi dr. Tvrdému.
Zpravodaj dr. Tvrdý:
Slávny snem! Ústavno-právny výbor zaoberal sa osnovou zákona o štátnom zdravotne-sociálnom ústave na schôdzke dňa 3, mája 1939 a jednomyseľne sa usniesol odporúčať, aby snem túto osnovu prijal v tom znení, v akom znení je súčiastkou tejto zprávy, čo bola doručená každému p. poslancovi. Ústavno-právny výbor na tejto osnove vykonal patričné zmeny. Tieto zmeny sú nasledovné:
V § 1 na dvoch miestach slovo "konať" nahradil slovom "robiť". Vynechal v 4. riadku slovo "potrebné" a v 5. riadku slová "k účinným zdravotníckym opatreniam". V § 2 slovo "pečlivosti" nahradil slovom "starostlivosti". A v odseku 2 § 3 opravil tlačovú chybu ("vyhovieť"). V § 4 slová "budú upravené vládnym" nahradil slovami: "upraví vláda". Takmer úplne preštylizoval § 5, porobil potrebné jazykové opravy v §§ 6 a 7 a v poslednej vete § 7 vypustil slovo "zároveň".
Týmito zmenami ovšem po stránke vecnej sa osnova nemení, nakoľko výbor potrebu takýchto zmien nezistil. Osnova je po istú mieru novinkou, lebo voči podobným ustanovizniam zahraničným zapája do budovaného Štátneho zdravotnesociálneho ústavu i agendu sociálneho charakteru. Ostavno-právny výbor tento spôsob riešenia víta ako dobrý krok k zjednodušovaniu a tým aj k zhospodárneniu verejného života.
Predseda dr. Sokol: Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor sociálny a zdravotný p. poslancovi dr. Pavlovi Opluštilovi.
Zpravodaj dr. Opluštil:
Slávny snem! Sociálny a zdravotný výbor rokoval o návrhu o Štátnom zdravotnom a sociálnom ústave dňa 4. mája 1939.
Štátny zdravotný ústav ako taký má robiť odborné výskumy pre štátnu zdravotnú správu, odborne vychovávať zdravotnícky personál, podporovať výchovu v preventívnom a sociálnom lekárstve a robiť verejno-zdravotnícku propagandu.
V štátnom zdravotnom ústave organizovať sa budú: mikrobiálna diagnostika, výroba a distribúcia sér a vakcín a tiež biotické stanice proti rakovine. Konať sa budú výskumy balneologické, klimatologické a prevádzať sa bude dozor nad vyšetrovaním potravín. Skúmať sa budú tiež lieky, ktoré majú byť používané. Pre sociálnu a praktickú hygienu a verejnozdravotnú činnosť zapodievať sa bude ústav výskumom sociálnych chorôb, priemyslovou hygienou, výživou ľudu, prácou asanačnou ako aj školením zdravotného a pomocného personálu pre sociálnu starostlivosť. Sú to tak vážne a naliehavé úlohy. že nutnosť zriadenia dostatočne odôvodňujú samy a to tým viac, že ide o ústav, ktorého činnosť slúžiť má k ochrane ľudského zdravia, životov, najväčšieho to majetku jednotlivca a celého štátu. Sociálny a zdravotný výbor preto s potešením prijal, že o návrhu tomto rokovať môžeme už teraz na začiatku budovania nášho samostatného štátu.
Vládny návrh zákona ale predstavuje niečo nového, odchylného od organizácie ústavov podobného druhu inde, menovite v cudzine, nakoľko nejdeme zriaďovať len štátny zdravotný ústav, ale ideme budovať zdravotne-sociálny ústav. Musím preto pripomenúť niektoré momenty súvisiace s organizovať sa majúcim ústavom už teraz a poukázať na ne hlavne preto, aby vládne nariadenie, ktorým sa má upraviť organizácia ústavu a jeho pracovné podmienky, vypracované a vydané bolo v duchu potrebám a požiadavkám vyhovujúcom.
Štátne zdravotné ústavy majú veľmi široké a dôležité pole činnosti. Menovite ale čaká veľa roboty na náš zriadiť sa majúci zdravotne-sociálny ústav, lebo bude jediným ústavom tohto druhu pre zdravotnú správu v celom štáte. Podľa mojej mienky najdôležitejšou požiadavkou je, aby ústav vyhovoval úkolom bádateľským s vysokou úrovňou vedeckou tak, aby zdravotná správa pre všetky svoje potreby našla v ňom patričnej podpory a pomoci. Zvlášť je to potrebné pri výskumoch a diagnostike, pri skúmaní liečiv, pri pozorovaní chorôb sociálnych, výžive ľudu a hygiene.
Dôležitým úkolom ústavu je aj druhá časť: vedenie sociálnej starostlivosti. Neslobodno ale touto starostlivosťou tak zaťažiť ústav, aby bol hatený vo vedeckých a bádateľských výskumoch a vo výrobe sér a vakcín pre náš štát prepotrebných.
Na poli sociálnej starostlivosti vo vládnom nariadení nech je zabezpečené pre ústav, aby svojou vedeckou prácou skúmal a takto získanými skúsenosťami podložil usmernenie vývinu. Má teda len dozerať na obsah tejto činnosti, ale neslobodno naň prevaliť starosti hospodárskofinančné a administratívne s prípadným odovzdaním príslušných spolkov ústavu. Z povahy veci vysvitá, že ústav je v prvom rade vedecký a bádateľský, plniť musí preto v prvom rade tento úkol.
Pripomínam tiež pri tejto príležitosti, že v rámci tohto ústavu vybudovať treba diagnostiku a výrobu sér aj pre veterinárnu správu štátnu a veterinárnu medicínu, lebo vôbec nemáme takejto inštitúcie v našom štáte. Bývalá republika mala jediný diagnostický a séroterapeutický ústav v Ivanoviciach, ktorý samozrejme musí byť pre potreby nášho štátu tiež nahradený; je isté, že v súvise s ústavom zdravotným sa dá snadnejšie a lacnejšie vybudovať, než samostatne. Obe služby smerujú na ochranu ľudského zdravia, dobre ich možno dať do súladu a možno docieliť väčších úspechov spoluprácou na každom úseku činnosti ústavu, než keď by išly samostatne. Sociálny a zdravotný výbor preto sa usniesol odporúčať, aby snem opravené znenie tohto návrhu uzákonil. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol: Udeľujem slovo zpravodajovi za výbor rozpočtový, pánu poslancovi Vojtechovi Husárkovi.
Zpravodaj Husárek:
Slávny snem! Rozpočtový výbor snemu Slovenského zasadal 4. mája t. r. a prejednal predložený návrh s hľadiska finančného a zistil, že tento návrh nezaťaží rozpočet Slovenska na rok 1939 žiadnou mimoriadnou položkou. V rozpočte tomto je pamätané jedine v kapitole verejných prác sumou 30. 000 Ks na prípadné adaptačné práce. Naproti tomu v kapitole zdravotnej nie je zadelená žiadna položka na tento účel a to z príčin, že všetky do úvahy prichádzajúce oddelenia sú finančne zabezpečené v príslušných riadnych rubrikách. Tak na pr. dve štátne bakteriologicko-diagnostické stanice a dva výskumné ústavy potravinárske. Zo subvenčných položiek sú zabezpečené výskumné ústavy balneologické v Piešťanoch, v Trenč. Tepliciach a Sliači. Klimatologická stanica na Štrbskom Plese je krytá v rozpočte štátnych kúpeľov. Podobne je tiež udržiavaný sväz sociálnozdravotných spolkov zo subvenčných položiek. Keďže zistilo sa, že žiadna položka neni nekrytá, usniesol sa rozpočtový výbor tento návrh k prijatiu odporúčať snemu. (Potlesk.)
Predseda dr. Sokol (zvoní): Teraz prikročíme k rozprave.
Podľa usnesenia predsedníctva snemu navrhujem, aby rečnícka lehota bola určená na 30 minút.
Námietok niet. Navrhnutá lehota je schválená.
Prihlásil sa jediný rečník na strane "za": pán poslanec dr. Gejza Rehák. Udeľujem mu slovo.
Slávny snem! Osnovou zákona tlač. č. 5. Slovenského snemu, ktorá je predmetom dnešného nášho rokovania, navrhuje vláda zorganizovanie a vybudovanie Štátneho zdravotného ústavu. Nech mi je dovolené zaoberať sa v mojej reči významom tohto počinu ako aj neodkladnou nezbytnosťou zriadenia tohoto ústavu s hľadiska vykonávania verejnej zdravotnej služby v Slovenskom štáte.
Už i osamostatnením Slovenskej krajiny v smysle žilinskej dohody vynoril sa tento podnet a utvorenie Slovenského štátu dňa 14. marca t. r. dalo mu ešte väčší dôraz, lebo vyplýva z pojmu svrchovanosti štátu, že sa všemožne postará o všetko to, čo k prevádzaniu verejných úkolov, v tomto prípade vo verejnej zdravotníckej službe, potrebuje.
Pomerne snadne riešilo sa prevzatie administračnej agendy zdravotníctva do novoutvoreného ministerstva zdravotníctva Slovenského štátu, veď bolo len treba z Prahy prevziať a doplniť rezortné osobníctvo a preniesť spisovný materiál na Slovensko sa vzťahujúci.
Ale spoločné ústavy, behom nášho súžitia v našom spoločnom štáte vybudované v Prahe, zostaly tam. To sa vzťahuje práve i na Česko-Slovenský zdravotný ústav, na Česko-Slovenský balneologický ústav a na Štátny telovýchovný ústav v Prahe. Bude úlohou slovenskej vlády, aby pri záverečných pojednávaniach štátnej rozluky dostala sa k nám na Slovensko aspoň úmerná časť vedeckého mobilného zariadenia týchto ústavov a zo spoločných investícií do budov aspoň aliquotná časť hodnoty týchto nehnuteľností.
Akže sa nechceme zastaviť v utešenom rozvoji verejného zdravotníctva na Slovensku, musíme všetko to, čo nám štátnou rozlukou ubudlo, všemožne nahradiť, aby sa vo vykonávaní zdravotnej služby mohlo bez rušivej prestávky pokračovať a v ďalšom vytvoriť možnosť túto službu podľa najnovších vedeckých poznatkov zdokonaľovať.
Aby sme správne pochopili význam a potrebu Štátneho zdravotného ústavu, treba nám preskúmať tieto 3 otázky:
Aký okruh má mať navrhovaný ústav?
Aký je terajší stav zdravotníctva na území Slovenského štátu?
Konečne: Ako má byť organizovaný tento zdravotný ústav, aby mohol zdolať všetky úlohy naň kladené?
Prvý paragraf osnovy zákona určuje jeho poslanie tým, že má robiť odborné výskumy pre štátnu zdravotnícku správu, odborne vychovávať a prakticky cvičiť zdravotnícky, lekársky a pomocný personál, podporovať výchovu v preventívnom a sociálnom lekárstve, robiť verejnozdravotnícku propagandu.
Potrebu odbornej pomoci a podpory ako základnice a doplnenia činnosti čisté administratívnej správy pociťujú temer všetky odvetvia administrácie štátnej správy. Nikde však tak a nie v takej miere ako u zdravotnej správy. Ak má byť štátna zdravotná správa skutočným strážcom, poradcom zdravia celého obecenstva, je nutné, aby nielen vychádzala a opierala sa o všeobecne známe vedecké poznania, ale aby i v exekutíve sprevádzaná bola radou vedeckých odborníkov. Inak hrozí nebezpečie, že jej nariadenia, požiadavky a rady stratia súvislosť so životom a stanú sa púhou formalitou byrokratickou alebo dokonca prekážkou zdravého života.
Mohol by niekto namietnuť, že sme sa do roku 1925 obišli i bez tohto špeciálneho ústavu a že ako malý a chudobný štát privčas uvaľujeme novú ťarchu na bedrá poplatníctva.
Po stránke rozpočtovej poukazujem na prednesený referát zpravodaja rozpočtového výboru, ktorý dáva v tomto smere iste uspokojujúcu odpoveď.
Čo do budúcnosti ohľadne provozového nákladu a prípadne ďalších investícií, dovoľujem si tvrdiť, že náklady na výrobu potrebných liečebných prostriedkov budú dostatočne hradené ich odpredajom. A okrem toho úspešné opatrenia proti záškodcom zdravia ľudu, prevedené na základe výskumov a výkonov tohto ústavu prejavia sa značným snížením drievejších škôd v našom národnom hospodárstve.
Nemožno žiadať od úradníctva centrálnej správy zdravotnej a tiež ani od lekárov výkonnej služby na vonkove, aby sa popri svojej úradnej agende zaoberali ešte i vedeckým bádaním a vyšetrovaním. Podobne nemožno požadovať ani od ústavov a kliník lekárskej fakulty to isté, lebo tým by bola ich hlavná činnosť vedecká, didaktická a prípadne kuratívna mimoriadne zaťažená.
Z toho vysvitá, že je nezbytne treba orgánu, ústavu, ktorý by horeoznačené úkoly vykonával a svojou odbornou spoluprácou prispieval k modernému prevádzaniu zdravotnej služby.
Musí to byť veľmi pružné a pohotové teleso, aby v okamžiku, keď je toho treba, dalo bez meškania, prípadne i na tvárí miesta svoje výskumy, nálezy a dáta k úradnému použitiu príslušných orgánov. Tým sa umožní v prípade potreby rýchle zavedenie ochranných opatrení už pri vzniku infekcií a epidémií na tvárí miesta, taktiež odstránenie hygienických závad, zapríčiňujúcich sociálne choroby.
Slávny snem! Myslím, že niet pochybnosti o tom, že stav zdravotníctva na Slovensku poskytuje veľmi mnoho problémov a otázok čakajúcich na vyriešenie. Celú kyticu podobných otázok podal tu sám pán predseda vlády vo vládnom prehlásení z 21. februára t. r. a v debate na to nasledujúcej uvedené boly ešte i ďalšie neprístojnosti verejného zdravotníctva s tým apelom na vládu, aby prikročila k ich odstráneniu.
Je to v prvom rade boj proti prudkonákazlivým nemociam, ktoré či v jednotlivých prípadoch, či v hromadných onemocneniach vo forme epidémií decimujú ľud a menovite veľké obete vyžadujú v radoch útlej mládeže. Ak možno dnes ešte s uspokojením ukazovať na určitý vzrast nášho obyvateľstva priaznivou populáciou, musíme byť veľmi na pozore, aby sme toto plus, ktoré je ohrožené výšspomenutým nebezpečím, nestratili. K tomu treba zostriť, zdokonaliť ochranný boj všetkými prostriedkami modernej doby, lebo ide o to najdrahšie národa, o zdravie a jeho budúcnosť.
Ako stály a nevítaný hosť usadená je u nás tuberkulóza, jedna z najhúževnatejších škodcov zdravia národa. Ak sa i podarilo húževnatým bojom počet jej obetí s roka na rok snížíť, je tento ešte vždy privysoký. Privysoký, než aby sme mohli v ňom ustať. A pritom vždy hrozi nebezpečie nového širokého jej vzplanutia, ak by v ľude podvýživou alebo poklesom odolnosti z iných príčin vyvinula sa prechodne dispozícia k novým infekciám.
Podobne veľmi dôležité je pokračovať v úpornom boji proti trachomu, nemoci driev posmešne len nášmu ľudu privlastňovanej. Je to veľkým záujmom nielen zdravotníckym, ale aj národohospodárskym s hľadiska cudzineckého ruchu, lebo kde takáto nemoc grassuje, tam sa cudzinec neobjaví. To isté platí ovšem aj o tuberkulóze.
Sme ako z uvedeného vidieť, v tom nepriaznivom položení, že ako mladý štát postavení sme pred veľké otázky zdravotného rázu, ktoré hlodajú na tele národa a ohrozujú jeho budúcnosť. Je to dedíctvo po stáročnom sociálnom útisku a nie v poslednej miere aj tým zavinené, že sa týmto otázkam nevenovalo náležitého zreteľa za drievejších vládnych režimov.
A keď už stále musíme myslieť na boj, je nevyhnutne potrebné obzreť sa aj po zdravotnej munícii.
Dôvodová zpráva uvádza, že pri oddelení pre mikrobiálnu diagnostiku zorganizovaná bude výroba liečivých sér a vakcín a taktiež bioptické stanice proti rakovine. Väčšinu týchto liečebných prostriedkov dovážanie z cudziny. Avšak i pritom treba prísnej kontroly, aby bol pripustený len dovoz takých výrobkov tohto druhu, ktoré obstály pri zdravotnej revízii vývozného štátu, aby sa čelilo zbytočnému dovozu nie plne hodnotných alebo snáď i škodlivých výrobkov na škodu nášho zdravia a hospodárstva. Pri tomto nutno si uvedomiť v odborných kruhoch známu tú okolnosť, že nesvedomité firmy neustále robia pokusy vyviezť štátnou cenzúrou odmietnuté produkty, aby ich aspoň za lacnejšiu cenu speňažily. Až bude daná možnosť výroby v ústave samom, všetky tieto obavy samozrejme odpadnú.
Doteraz pokúsil som sa charakterizovať úkol a činnosť Štátneho zdravotného ústavu s hľadiska ochrany proti infekčným nemociam. Ďalšou jeho vážnou agendou bude skúmanie liečiv a to tým viacej, lebo výroba liekov je temer celá v rukách súkromných podnikateľov, jak tunajších tak zahraničných. V obidvoch prípadoch prevláda záujem komerčný a preto je v záujme verejnosti, aby štátny orgán prevádzal kontrolu kvality a účinnosti drog a preparátov a posudzoval aj ich primeranosť cenovú.
Skúmanie potravín prevádzaly doteraz Štátne výskumné ústavy potravinárske na zákonnom podklade a to s hľadiska výrobného a s hľadiska obchodnej morálky. Podriadené boly ministerstvu zemedelstva.
Je tu však oveľa závažnejší záujem zdravia širokých vrstiev obyvateľstva a preto je úplne odôvodnené ich včlenenie do štátneho zdravotného ústavu. Tým dostanú sa do ústredia, z ktorého budú dostávať podnety k vedeckej práci a ku výskumom takého rázu, aké verejná správa zdravotná k svojej výkonnosti potrebuje.
Do rámca ústavu patrí agenda vedeckého výskumu balneologického, klimatologického a prameňového. Popri stránke vedeckej a zdravotnej má to eminentný význam s hľadiska cestovného ruchu, ktorý tvorí jednu veľmi dôležitú složku nášho exportu. Primerane závažnosti tohto významu je treba, aby ústav bol po tejto stránke zodpovedne vybavený.
Keďže sme nateraz len v počiatkoch správneho riadenia vodného hospodárstva nášho štátu, potrebné je, aby sa už v prvých rokoch uplatnily hľadiská zdravotné. V štátoch v tomto ohľade pokročilejších sústavne sa skúmajú toky riek, aby sa zistilo, v ktorých miestach sú určitým spôsobom znečisťované a ihneď hľadajú sa prostriedky k tomu, ako odpomôcť závadám, ktoré by sa po prípade mohly stať príčinou poruchy zdravia obyvateľov.
Vážnou súčasťou tejto činnosti je aj čistenie odpadových vôd. Je to otázka v prevahe zdravotno-technická. Jej štúdium a doteraz docielené výsledky oprávňujú k radostným nádejam. Odhliadnuc od toho, že extrahovaním a zúžitkovaním bočných chemických produktov z odpadových vôd slúži sa národnému hospodárstvu, treba brat zreteľ aj na vodné živočistvo. Zneškodnením odpadových vôd oživne zase chov a množenie sa rýb, čo znamená vítané zmnoženie zdravej a hodnotnej potraviny pre obyvateľstvo. Taktiež napraví sa tak naštrbená povesť o rybnej bohatostí našich riek, pre ktorú bola naša vlasť do nedávna cudzozemskými rybolovcami hojne vyhľadávaná.
Nemalý úkol padne Štátnemu ústavu zdravotnému ako poradcovi pri riešení otázok stavebnej kultúry. Každý, kto pracuje v obore ochrany proti tuberkulóze, vie akú rolu hrá pri vzniku a pri rozširovaní tuberkulózy stav bytu. Byty bez dostatočného vzdušného priestoru a objemu, bez slnka, tmavé a vlhké, neobyčajne podporujú vznik a vzrast tejto choroby. Máme síce zdravotno-policajné prehliadky v tomto smere, ale k odstráneniu zistených hygienických závad väčšinou nedostáva sa finančných prostriedkov.
Rovnako hygiena školná a školská lekárska služba, trebársže možno konštatovať určitý pokrok v tomto smere, vcelku ešte nevyhovuje a bude dôležitým úkolom menovaného ústavu jej zdokonalenie.
Do sféry činnosti ústavu patrí nepochybne aj otázka hygieny živnostenských a továrenských závodov. Je to obor po preventívnej stránke veľmi dôležitý, avšak doteraz ešte nie dosť prepracovaný. Tu vyskytuje sa možnosť a príkaz výskumu všetkých tých chorôb, ktoré povstávajú zo škodlivosti stáleho zamestnania sa s určitými kovmi, ako olovo, rádium atď. a vdychovaním prachu a plynových látok. V tomto ohľade, ako som informovaný, naskupený je obsiahly materiál z pozorovaní živnostenských inšpektorov, ale tento nebol ešte vedecky spracovaný a využitý.
Bude treba venovať zvýšenú pozornosť t. zv. prehľadnej praxe zdravotnej: zisťovať zdravotné pomery vo všetkých krajoch a kútoch štátu, vypátrať príčiny, ktoré porušujú zdravie obyvateľstva v tej alebo onej oblasti štátu a to stále alebo prechodne poťažne opätovne; a to všetko preto, aby sa im čelilo pohotove, určitými prostriedkami, primeranými povahe ich príčin. Toľkoto z oboru hygienických závad.
Všimnime si teraz stránky odborného a výskumného personálu, na ktorého výkonnosti a zdatnosti najviacej záleží. Dôvodná zpráva hovorí, že keď toho času nemáme k dispozícii odborne kvalifikovaných kvalitných síl pre ústav, prichodí sa obrátiť o pomoc na Rockefellerovu nadáciu, aby táto umožnila odborné vzdelanie na svoj náklad našim lekárom, zverolekárom, chemikom a zdravotným inženierom na vysokých školách pre zdravotníctvo v USA a študijnými štipendiami i v niektorých štátoch Európy. Načim predpokladať, že keď už pre zriadenie ústavu urobíme zákonný základ, štátna zdravotná správa akiste má záväzný prísľub správy Rockefellerovej nadácie. Tým je otázka vyškolenia odborného personálu čo najšťastnejšie vyriešená a prichodí nám s povďačným srdcom spomenúť zásluh a humánneho citu zakladateľa tejto nadácie. Zostáva ešte otázka vyriešenia školenia pomocného zdravotného personálu. Tu treba dbať, aby sa všetkým pomocným zdravotným silám dostalo popri teoretickej orientácii z oboru hygieny predovšetkým praktického vzdelania a výcviku. Sú to najmä dezinfektori, potravní dozorcovia a laboranti. Pre ženské sily počíta sa aj na spoluprácu Štefánikovej školy pre sociálne a zdravotné pomocnice a školy pre výcvik pôrodných pomocníc a ošetrovateliek.
Musím ku koncu spomenúť ešte i úkol verejne-zdravotníckej propagandy. Nie je to nič nového, lebo sa i doteraz prevádzalo z vlastného podnetu rôznych inštitúcií a spolkov. Jej cieľ je šíriť poznatky a zásady zdravotníctva a popularizácia hygieny v najširších vrstvách obyvateľstva. Prostriedky k tomu sú propagačné obrázky, filmy, štatistiky, prednášky za spoluúčinkovania kultúrnych a zdravotníckych spolkov, exkurzie a podobné. Ide hlavne o to, aby táto činnosť bola v smysle normatívnom sústredená u štátnej zdravotnej správy samotnej.
Pokúsil som sa len vo veľkých rysoch naznačiť úkoly a budúcu činnosť slovenského zdravotného ústavu. Oproti tomu soskupil som, tiež ovšem len zhruba, tie postuláty a problémy týkajúce sa verejného zdravotníctva, ktoré čakajú na súrne riešenie. Pri tom som zase zdôraznil, že riešenie celého komplexu zdravotných závad musí sa diať podľa najnovších moderných vymožeností vedeckých. Práve tomuto prispeje výdatným Spôsobom vybudovať sa majúci odborný ústav, v ktorom získa štátna zdravotná správa znamenitý odborný pomocný inštrument. Slovensko dáva tu samo sebe takú páku, ktorá správne nasadená podvihne hygienickú kultúru našu na vyššiu úroveň. Toto je tak vysoká méta, ktorej dosiahnutie postaví náš štát do veľkého radu štátov kultúrneho pokroku.
Nastupujeme nový smer zdravotníckeho snaženia, smer, ktorý kladie väčšiu váhu na službu zdravia národného kolektíva, ako jednotlivca. Je ovšem potreba, aby aj široké obecenstvo s pochopením sa chovalo k všetkým vydaným nariadeniam a bolo ochotné dané príkazy plniť. Ak budú spoločným úsilím Vo veľkom štýle zredukované príležitosti k infekciám a k ochoreniam, docieli sa tým v prvom rade zvýšená ochrana zdravia národa a úbytok počtu nemocných.
Dňom triumfu modernej zdravovedy bude ten deň, ktorým pristúpi sa k sníženiu počtu nemocných a nemocničných postelí. Je to vysoký cieľ, ale záujem národného zdravia kategoricky si vyžaduje jeho uskutočňovanie, a myslím, že nemôžeme nič lepšieho želať našej slovenskej vlasti ako to, aby tento deň vzkvitol nám čím skôr. (Potlesk.)