Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1937.

IV. volební obdabí.

4. zasedání.

Tisk 399.

Súkromný žalobca Jacques Adler, tajomník Jednotného sväzu súkromných zamestnancov v Brne, podal dňa 10. decembra 1986 prostredníctvom advokáta JUDr. Bohuslava Ečera u krajského súdu trestného v Prahe trestné oznámenie na sen. Frant. Paulusa pre prečin proti bezpečnosti cti.

Sen. Frant. Paulus uverejnil totižto dňa 30. októbra 1936 v deníku "Polední list" v čís. 303, roč.X., referát článok s nadpisom: "Kdo mluvil v Brne za zaměstnance?"

V tomto článku je mimo iného napísáné, že medzi rečníkmi na zmienenej schôdze 22. októbra 1936 v Brne referoval tiež nejaký žid, ktorý prejavil bezmedznú drzosť tým, že tituloval české nacionalisti "Nazdar Leute". Ďalej líči v tomto článku obvinený sen. Paulus, jak v cudzine na rozdiel od nás sa zachádza po zásluhe so židmi a naväzuje na súkromného žalobcové vystúpenie a pokračuje, že zato všetko prejavujú židia nám svoju vďačnosť tým, že urážajía občanov vlastenecký založených a nazývajú ich "Nazdar Leute". Končí potom tento článok záverom, že vraj svedčí o malej hrdosti a malom sebavedomí, že onoho drzého žida na mieste neokrikli a neodkázali ho do medzí slušnosti.

Naproti tomu ale súkromný žalobca vo svojom trestnorn návrhu uvádza že týmto drzím židom mienil obvinený sen. Paulus jedine jeho, nekoľko bol jediným židom referujúcim na zmienenej schôdze. Preto nikto z účastníkov tohoto prejavu pri prečítaní inkriminovaného článku nemôže byť v pochybnostiach, že inkriminovaným článkom je napadený on, súkromný žalobca.

Konečne v obžalovacom spise súkromný žalobca avádza, že vo skutočnosti referoval naprosto v medziach slušnosti, nikoho neurážal, menovite nikoho netituloval, teda priamo neoslovoval slovom: "Nazdar Leute", ale prítomných posluchačov dôsledne oslovoval: "kolegyne a kolegovia". Na dôkaz svojich údajov uvádza súkromný žalobca v obžalujúcom spise 6 svedkov podľá mena a ich adresy.

Dľa §u 1 zák. 108/1933 dopustí sa prečinu proti bezpečnosti cti, kto niekomú nadávkou, zlým nakládaním, vyhrážkcu zlého nakládania, vydávaním v posmech, lebo inak na cti ublížil; dľa §u 2 citovanéha zákona bude súdom potrestaný, kto niekomu na cti ublíži tým, že pred treťou osobou oňom akýmkoľvek spôsobom uvedie, lebo ďalej sdelí skutočnosť, ktorá by ho mohla vydať v opovrženie, lebo znížit v obecnom mienení.

Nesporné je, že spôsob písania v hore uvedenom inkriminovanom réferát článku zakláda skutkovú podstatu trestného činu dľa zákona proti bezpečnosti cti. Hoci menovaný senátor mohol by sa brániť pred súdom tým, že v jeho článku nemenoval osobu. Nakoľko ale podľa trestného oznámenia a tiež z pripojeného článku obžalovaciemu podániu není pochybnosti o tom, že na schôdze 22. októbra 1936 v Brne nereferoval žiadon iný žid než Jacques Adler, preto nemohol byť tento článok a vňom napísané urážajúce slová namierené proti žiadnému inému židovi, iba proti menovanému súkromnému žalobcovi.

Nakoľko ale imunitný výbor nemá možnosť skúmať pravdivosť alebo nepravdivosť v trestnom podáni obsažené údaje súkromným žalobcom, preto ponecháva vec kompetentnému súdu, aby tento razhodnul o spornej záležitosti.

A preto z hora uvedených dôvodov imunitný výbor navrhuje, aby sl. senát N. S. da1 súhlas k trestnému stíhaniu sen. Františka Paulusa dľa §§ 1 a 2 zák. 108/ 1933 Sb. z. a n.

V Prahe dňa 24. februára 1937.

Dr Jan Sobota v. r.,
predseda.

Ján Pocisk v. r.,
zpravodaj.