Je to hudba činu, ktorá napĺňa dušu tiež uspokojením. Na velkých, gigantických vážkach váži pan predseda vlády otázku vojny a mieru. Ukazuje, aké obete doniesli sme mieru. Žiaden druhý štát ich nedoniesol.

Išli sme na ceste pravého kresťanského idealizmu, ktorý učí a vždy bude učiť, dokiaľ tento svet bude jestvovať, že nie Cézar, ale Kristus. (Tak je!) Vládne osvedčenie je programom do budúcnosti, čo sa týka konsolidácie na kultúrnom a hospodárskom poli, o ktorý sa bude museť opierať náš rozpočet.

My sme vďační za vrelý vzťah nášho pána predsedy vlády ku Slovensku, na ktorom úloha rozpočtu leží ešte ťažšie ako na historických zemiach.

Slovensko teší sa úplnej sľobode, tomuto tisícročnému snu nášho národa. My sme presvedčení, že v ničím nenarušenej jednote našej republiky zdoláme i ten ťažký úkol previesť kultúrnu a hospodársku konsolidáciu Slovenska, veď my sme s bratmi Čechmi a Rusínmi na dobro i zlo na večné veky sbití v jeden celok.

Nedávno sme mali v Bratislave spoločný klub a deň pred tým sme tam mali akademiu z príležitosti utečencov. A tu práve predseda vlády slovenskej, pán dr Tiso, v utešenej reči apostrofoval činorodosť slovenskej duše, povedzme slovanskej duše.

Vážení pánovia, ráčte mi veriť, že budúcnosť Slovanstva a nás všetkých práve je v týchto tvorčích silách, ktoré žiadna bieda a prenásledovania neboly v stave zničiť. Slovenská zem nie je chudobná, predovšetkým jej bohatstvo väzí v jej ľudu kresťanskom, naplnenom tradíciami, bych riekol, predkov práce a mravnosti.

Ovšem máme aj veliké prírodné bohatstvo. I keď sme pšenicu utratili, máme drevo. Nedávno som sa shováral s jedným veľkým, priemyselníkom z Nemecka, ktorý vravil, že to drevo môže vyživiť celý náš národ. A tu by som vítal u našich bratov českých, aby práve v tomto období ako podnikatelia prišli k nám a venovali sa tomuto odvetviu.

My všetci na Slovensku máme pevnú dôveru k našej slovenskej vláde. Ja som o tom presvedčený, že zajtrajší plebiscit to potvrdí. V Žiline 6. októbra t. r. sme sa odhodlali spojiť, odhodlali sme sa na loyálnu spoluprácu. My zostaneme v tejto loyalite, lebo keď pracujeme s našou vládou, pracujeme za Slovensko.

Nebolo by možné v tomto okyptenom stave, v tejto anemii produktívnych síl viesť nejakú roztrieštenosť. Ovšem sme presvedčení, že v každom ohľade bude panovať spravedlivosť.

Koncentrácia všetkých našich síl, práca a rozum sú nám dnes potrebné. Nás tešilo, keď na tej slávnosti hovoril predseda slovenskej vlády, že nie je možné robiť skoky, že vývoj pôjde organickou evoluciou. Vôbec osoba dr Tisu s jeho kľudom, laskavosťou a najvyšším intelektom vzbudzuje všeobecnú dôveru aj v zahraničí.

A ja som pevne presvedčený, že keby nebol štátny minister Sidor vplýval na Polsko, tak bychom boli horšie obstáli.

Minister Teplanský ako predseda výboru rozpočtového má dobrú škoľu, aby mohol riešiť ťažkosti a všetky finesy našich rozpočtov.

A vidíme, že aj druhí členovia našej vlády, akú kolosálnu prácu musia robiť a možno o nich len toľko povedať: Ultra posse nemo tenetur.

S radosťou vidíme, že vládne prehlásenie pohybuje sa vo veľkých dimenziách: Dráhy, vodné cesty, kanále.

Vidíme, ža od 500 rokov, akonáhle prišly oceány, že vnútorná doprava bola zmenšená, že nastala istá chudoba práve v tých krajoch, ktoré boly ďaleko od mora, a ako zvlášte teraz sa vraciame k tej vode, k lacnej doprave, už aj z ohľadu zmenených pomerov, aj z ohľadu na nezamestnanosť, na ktorú nezamestnanosť musíme najväčšiu váhu klásť. Lebo nemalo smyslu to, čo riekal Rathenau; keď sa ho pýtali, ako Nemecko môže vydržať plán Hooverov a plán Youngov, odpovedel: "To závisí od toho, ako snížime standard nášho ľudu." Touto cestou my nesmieme ísť, my musíme všemožne držať standard nášho remeselníka, robotníka, zemedelca, to se rozumie samo sebou. V našom ťažkom postavení musíme si brať príklad zo zahraničia, a tu vidíme vážení pánovia - každému národu žičíme dobro, samo sebou sa rozumie - že druhí národovia sú horšie na tom, ako sme my. Len ráčte brať do ohľadu Reynaudov plán, ministra financií Francie, to je zápas o zachránenie Francie. Špeciálne Francia musí si upovedomiť, že i za Maginotovou líniou môže stratiť niečo zo svojich kolonií, teda zo svojho nacionálneho majetku. V dnešnom svete ten, kto má co stratiť, musí byt pripravený k obrane a obetiam. To žiada plán Reynaudov. Verejné vydania vo Francii dosahujú 137 miliard frankov ročite, kým národný dôchod nie je väčší ako asi 250 miliard frankov. Štát z neho tedy žiada pre seba plnú polovicu. Súčasne príjmy štátu a samosprávy dosahujú ovšem len 85,5 miliard. Problém spočíva v tom, ak pre r. 1939 ešte opatriť potrebných 51,5 miliard frankov.

Čo sa týka Nemecka, chcem byt len krátky. Nemecko dalo do obehu ešte väčšie množstvo peňažných prostriedkov. Úradné číslice však zostaly zatajené, lebo nie je nad diskretnosť, ako si oni myslia. Vieme len, že len t. zv. pracovných zmeniek bolo vydané za 13 až 14 miliard Mk, čo predstavuje ohromnú sumu. Ale oni stoja na stanovisku, že je treba zostať doma, necestovať do zahraničia na luxusné cesty - a toto musí byť i naším programom.

Maršál Göring sa nerozpakovaI prehlásiť, že bude prísne dozerať na osoby, ktoré zadržujú bankovky z obehu, teda na tezauráciu. "Môže sa im jedného dňa stať," povedal, "že sa prebudí a ich bankovky budú znehodnotené tým, že budú vzaté z obehu." Nemecko nemá zlata, ale peniaze tam pracujú stejne ako ľudia. Ľudia musia pracovať, i keď sa stane, že takého holiča z Berlína pošlú stavať a meliorácie robiť v tej bitke o potraviny. (Sen. Mikulíček: Zavedeme pracovní povinnost i pro vás, půjdu s vámi!) Bude mňa veľmi tešiť, takého statného muža mať po boku. To bude zvláštna česť pre mňa.

Staré francúzske príslovie praví: Peniaze sú preto, aby sa roztáčaly - Ľargent est fait pour rouler. V ňom je skryté tajomstvo budúceho hospodárskeho oživenia. Načo dávať do obehu nové miliardy, keď nove natlačené bankovky by v zápätí opustily zem alebo byly uzavreté do trezorov?

Ako na Slovensku zdolať ten nekonečne ťažký problém tohoto budúceho rozpočtu? Ak dvíhať produktívitu? Bude to znamenať prospech alebo neprospech Slovenska, podľa toho, či budeme robiť múdru, rozumnú hospodársku politiku. A k rozumnej hospodárskej politike nemožno dojsť bez určitej analýzy základnej štruktúry nášho hospodárstva.

Sociálna otázka nového Slovenska sa nám v hrubých rysoch formuluje rovnako ako na veľkom Slovensku: ako zaistiť vhodné podmienky pre dvíhanie blahobytnej úrovne slovenského ľudu tak, aby populačné prírastky nepôsobily rušive na zlepšovací proces. To znamená zabezpečiť lepšie zárobkové príležitosti pre prítomné obyvateľstvo a vhodné pracovné miesta pre tých, čo sa po prvý raz hlásia do práce. Vy viete, o koľko nových úst sa Slovensko musí ročite starať, a tu iste sa musí najväčšia váha klást na pôdu a na jej správne rozdelenie.

Rozbor, ktorý som urobil vyššie, ukazuje nesporne, že v našej poľnohospodárskej výrobe niet už miesta pre nové pracovné sily. Skôr naopak, požiadavka zvýšenia životnej miery nášho roľníckeho ľudu volá po snížení populačného pretlaku. Je isté, že sú tu ešte značné možnosti intenzifikačné, a to nielen vo výrobe rastlinnej, ale i - a hádam predovšetkým - vo výrobe živočišnej. I Slovensko má svoje kolonie, vnútorné, skryté kolonie, a to sú rôzne úpravy, regulácie riek, kde máme hodne úrodnej pôdy.

Slovensko má prirodzené podmienky pre úspešnú industrializačnú akciu, ale tieto nestačia. Je úlohou vlády, aby ich doplnila t. zv. hospodárskymi predpokladmi. V tom práve je smysel hospodárskej politiky.

Základnou podmienkou priaznivého pokračovania týchto akcií je nerušený právny poriadok. Na poli priemyslu a cestovného ruchu je treba ísť smerom tvorenia nových pracovných príležitostí s ohľadom i na robotníctvo, ktoré je s ním spjaté práve tak ako živnostníctvo a zemedelstvo na dobré a zlé, ako som to už spomenul.

Slovensko je s hospodárskeho hľadiska naprosto jednotným celkom, súvisiacim tesne s českými zemiami a Podkarpatskou Rusou. Zostáva tomu tak, i keď politicky a čiastočne i administratívne sa stalo Slovensko autonomným. Je však treba si učiniť jasný obraz, čo Slovensko hospodársky znamená v rámci česko-slovenského štátu a aké sú jeho potreby a základné podmienky pre hospodársky vývoj do budúcna. Rozhodne je programom do budúcna čo najužšia hospodárska spolupráca s historickými zemiami a s Podkarpatskou Rusou.

Ovšem musíme ešte viac pozornosti venovať našej exportnej politike. Jeden velký národný hospodár povedal, že bez exportu by sme neboli v stave vydržať standard nášho národa. Nie je treba ísť snáď tak ďaleko, ako povedal Baťa, že podnikateľa bude treba vodiť pod baldachýnom, ale je isté, že hlavnou vzpruhou nášho podnikania a - hovoril by som - hospodárskeho progresu je práve podnikateľ, ktorému v každom ohľade je nútno ísť v ústrety.

Je treba, aby všetky tieto problémy boly pri riešení včlenené do jednotného štátneho plánu, predovšetkým do jednotného štátného hospodárskeho programu. Potrebujeme pre budovanie štátu štyrletku alebo pätiletku - to na veci nič nemení - ale rozhodne potrebujeme systematičnosti a metody, ktorá by zodpovedala dnešným našim pomerom.

Hlavná ratolesť produktivity na Slovensku je zemedelstvo, a tomu je treba venovať čo najväčšiu pozornosť. Musíme sa tu učiť od našich súsedov, predovšetkým od Nemcov. V Nemecku bol velký ríšsky sjazd sedliactva, kde bol tiež náš starosta inž. Klindera. Sme mu velmi povďační, že tam povedal otvorené slovo i o budúcej našej zahraničnej politike, ktorá bude záležať v tom, najsť úplnú dohodu s naším veľkým súsedom Nemeckom, ale i s Maďarskom. Nemyslite si, že naši ľudia nenávidia maďarský národ. Tamojší režím nám nezodpovedá, ale pri tom chceme v priateľstve žiť so všetkými nášmi súsedmi.

Štátny tajomník Backe v Nemecku sa zaoberal vo svojej prednáške problémy ohľadom výrobnej bitky a predovšetkým spomenul, že je treba viac vyrábať a vyrobené sporive použiť. Táto bitka nie je ukončená a je treba v nej pokračovať tak, aby udržené bolo to, čo bolo dosažené v obilnárstve, ďalej aby zintenzivnené bolo pestovaní okopanín, aby bolo možné použiť ich k zvýšeniu výroby bravčového mäsa, sadla a slaniny, čo nám tak ohromne chybí, a konečne aby najvýš vystupňovaná bola výroba medziplodín, aby došlo k zintezivnení lúk a zeleninou osiatych plôch, aby zdvihnutý bol výnos okopanín, aby docielené bolo vyššieho výkonu na poli máselnej výroby. Tu ide predovšetkým o mlieko. Obrat mlieka v Nemecku je tak ohromný, že sa vyrovnáva exportu druhých hlavných článkov do zahraničia.

Je zaujímavé, že najväčšiu časť svojej reči venoval ministr Darré otázke úteku z vonkova, o ktorom vravil, že hospodárskymi alebo zákonnými opatreniami je možné úteku z vonkova jedine zabrániť, keď všetko celou svojou pospolitosťou - tedy u nás slovenskou pospolitosťou - a celou svojou vahou sa postaví za tento dôležitý úkol, keď sa ako jedna z hlavných smerníc vytyčí smernica "Vonkovská slúžba".

Zemedelský rozmach Nemecka je ohromný a podľa inž. Klinderu by i u nás, keď tam máme tak veľký ventil, bolo predovšetkým potrebné, aby sme dovedli organizovať trhy, sústrediť živočišní výrobu utvorením dobytkárskej spoločnosti, ktorá by ale nešla na zdraženie mäsa a tým celej našej produkcie, ale ktorá by došla, aby sa špekulácia znova zastavila tak, ako sme to videli v obilnom monopolu. Však vieme dobre, že na slovenský východ je teraz presunutá celá osa zahraničnej politiky. Ten človek tam nemá žiadny zárobok, lebo dobytok je úplne pod cenou.

Ovšem jedna vážna myšlienka - a tým aj končím, vážení pánovia a slávny senát, ktorá každému musí prijsť, kto pozoruje vývoj štruktúry našej society, našej spoločnosti, našich národov. Dobre vieme, že hospodársky a sociálny riad kultúrnych národov bol založený na deľbe práce. Bez nej teda náš život nie je možný vôbec. Deľba práce viedla nútne ku vzniku stálych povolaní, sociálnych tried a spoločenskej hierarchie.

V minulom 20ročí sme sa dostali k tomu nezdravému stavu spoločenskému tým, že začaly u nás primnoho bujeť povolaní nevýrobné na úkor povolaní výrobných. To krásne Boháč vo svojich dielach hovorí. Širokých vrstiev sa zmocňovala mentalita, ktorú som nazval mentalitou zriadeneckou. Štátne zriadenecké a úradnícke miesto s platom sebamenším len k vôli tomu, že má penziu za chrbtom. Odtiaľ pochádza tá ohromná záplava nášho stredného i vysokého školstva. Aký rozdiel je na príklad v zahraničí. Jedna vysoko postavená dáma, Američanka, ktorú všetci poznáte, mi hovorila: Páni, ako vychovávate tento národ, tuná nebude skoro nikoho, ktorý bude chceť podnikať. - Tedy toto hovorí Američanka, tak nám všetkým velmi dobre známa, tak rozumne to napovedala. U nás tiež štátna samostatnosť oslobodila netušené sily národa prv ujarmeného. Jeho životnosť sa prejavila mohutným úsilím rozvinúť všetky sily a uplatniť sa aj všude tam, kde mu pred tým bolo bránené. Ale išli sme jednostranne: štát dvakrát, trikrát väčší by nemal toľko adeptov na štátne úrady ako my. Na trvalo však sa nám pomôže len takou zmenenou mentalitou, aby v tvorčej činnosti podnikateľskej, či v zemedelstve, priemyslu alebo v obchode, sa videlo aj vyššie poslanie než v úsilí o službu zriadeneckú a kancelársku.

Končím, slávny senát. Pevne som presvedčený, že prácou, sporivosťou, múdrou a hospodárskou a zemedelskou politikou zdoláme tento ohromný problém nášho rozpočtu. Ešte nemáme na príklad saldo, bych povedal, komerciálne s našimi súsedmi, ako nekonečne je ťažko dnes urobiť pozitívne predpoklady práve pre naše rozpočty.

A čo sa týka nášho Slovenska, tu by som len chcel tuná celkom úprimne a srdečne povedať, že sa budeme tešiť, keď naši bratia Česi nás navštívia či už ako turisti.... (Výkřiky.) Prosím, to je mienka starého človeka, ktorý pred vojnou už 20 rokov pracoval, ktorého žandári viedli. Ráčte mi dovoliť, že to otvorene poviem. My sa tešíme, keď budeme videť český kapitál, ktorému sa zabezpečí všetky práva v každom ohľade, ktorý sa prispôsobí našim pomerom, aké jestvujú. A bratia, ktorí tam prídete, znova sa budete tešiť aj kúzlu Slovenskej krajiny, aj toho ľudu.

Ale vidíte jedno, že tie pamiatky, bych povedal, naše historické tradície, tie hroby sa zväčšujú. Uvidíte to tak v Ružomberku, ako aj v Martine; a tuná mi napadá tá krásna historka od Gogola, keď sa plavili kozáci dole po Dnepru a tie posvátne mohyly sa otváraly a z tých vystupovali duchovia. Tak, prosím úctive, i u nás sú mohyly, ale aj u nás možno povedať len to, že nie sú všetci mrtví, ktorí sú pochovaní. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Nikdo není již ke slovu přihlášen. Rozprava je skončena.

Senát je schopen se usnášeti.

Budeme hlasovati ve čtení prvém o celé osnově zákona, jeho nadpisu a úvodní formuli najednou. (Námitky nebyly.)

Námitky nejsou.

Kdo souhlasí s osnovou zákona, jeho nadpisem a úvodní formulí ve čtení prvém podle zprávy výborové, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Osnova zákona s nadpisem a úvodní formulí byla schválena podle zprávy výborové souhlasně s předchozím usnesením posl. sněmovny tisk 755 ve čtení prvém.

Předsednictvo senátu se usneslo podle §u 54 jedn. řádu, že se bude hlasovati o projednávané osnově ještě v této schůzi také ve čtení druhém.

Táži se pana zpravodaje sen. Horného, zda navrhuje nějaké textové změny?

Zpravodaj sen. Horný: Nemám změn.

Předseda: Není změn.

Kdo souhlasí s osnovou zákona, jeho nadpisem a úvodní formulí, přijatou právě ve čtení prvém, také ve čtení druhém, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Osnova zákona s nadpisem a úvodní formulí byla schválena padle zprávy výborové také ve čtení druhém, souhlasně s předchozím usnesením posl. sněmovny tisk 755.

Tím je pořad schůze vyřízen.

Předsednictvo senátu došel přípis předsedy vlády ze dne 16. prosince 1938, č. 8869/38-S, o pověření ministra dr Ďurčanského řízením věcí ministerstva dopravy na Slovensku (č. 9214).

Žádám p. zapisovatele sen. Pichla, aby přípis ten přečetl.

Zapisovatel sen. Pichl (čte):

Předsednictvu senátu Národního shromáždění republiky Česko-Slovenské v Praze.

Pan president republiky pověřil rozhodnutím ze dne 11. prosince 1938 ministra dr Ferdinanda Ďurčanského řízením věcí spadajících na Slovensku do oboru ministerstva dopravy.

O tom kladu si za čest učiniti sdělení.

Předseda vlády: Beran v. r.

Předseda (povstávaje): Slavný senáte! (Senátoři povstávají.) Ukončili jsme poslední schůzi senátu v tomto roce dvacátého výročí našeho státu. Prošli jsme obdobím, jež svým vývojem a svými důsledky zasáhlo až do hlubin našich duší a patří dnes jistě k nejtěžším ranám ve všech dosavadních dějinách našeho národa. Ale národ tento nepadl a nepadne. Obdivuhodnou silou a kázní, vnitřně sjednocen a znovu zpevněn povstává znovu k té jedinečné, ba přímo gigantické práci pro obrodu všeho svého života, naplněn železnou vůlí znovu růsti a zkvétati, národ, jenž v dobách nejosudovějších se vždy objevil velkým a nepřekonatelným ve vší své věrnosti k svatým tradicím našich dějin, o nichž pan předseda vlády mohl právem prohlásiti, že nedaly a nedají zahynouti nám ni budoucím.

Senát Národního shromáždění vykonal jistě poctivě a věrně, co v těchto chvílích od něho potřeby národa a státu vyžadovaly.

Národní shromáždění se znovu objevilo oddaným služebníkem a spolehlivým nástrojem republiky.

Jménem předsednictva senátu děkuji vám všem, přátelé, drazí kolegové a kolegyně, za vše, čím jste zde přispěli, a přeji vám k vánocům a Novému roku několik zasloužených chvil oddechu, abyste znovu a s úspěchem mohli pokračovati ve všech dalších bezměrných úkolech, jež nové poměry ve státě na nás na všech tak kategoricky žádají. (Potlesk. - Senátoři usedají.)

Předsednictvo senátu se usneslo podle § 40 jedn. řádu, aby se příští schůze svolala písemně nebo telegraficky, jak toho potřeba bude vyžadovati, s pořadem, jenž bude určen.

Konstatuji, že žádný návrh k tomu podán nebyl.

Děkuji vám všem ještě jednou a končím schůzi.