Středa 30. března 1938

Podľa toho tedy nielen záujmy českého, slovenského a nemeckého národa" ale i záujmy Maďarstva si vyžadajú, aby Československo verne sotrvalo na svojom spojenectve so Sovjetským sväzom a Francúzskom, vybudovanom na systéme kolektívnej bezpečnosti. Toto spojenectvo treba rozšíriť na všetky podunajské malé národy, v prvom rade na Maďarsko. Veď jestvovanie, samostatnosť, nezávislosť a pokojný vývoj podunajských malých štátov môžu byť oproti fašistickým podmaniteľom zabezpečené iba spojenectvom na základe kolektívnej mierovej bezpečnosti a poskytnutím vzájomnej pomoci proti útočníkovi.

Jestliže by reakční vodcovia spojenej maďarskej strany opravdu malá na srdci záujmy Maďarstva, tu by musely celou svojou politickou váhou vystúpiť v záujme uskutočnenia takéhoto zahraničnopolitického cieľa. Myšlienka uskutočnenia takéhoto cieľa hlboko tkvie a vyvinuje sa v pokrokových ľudových vrstvách maďarských. I v Maďarsku vzrastajú a vyvinujú sa tie demokratické sily, ktoré napokon vynútia si zmenu dnešného protiľudového systému a vybojujú si uskutočnenie demokratického Maďarska.

Esterházy, Jaróss a Szüllő svojou reakčnou, hazardnou politikou nevyjadrujú vôľu maďarského ľudu. Maďarský ľud v Československu je vo svojej prevážnej väčšine pokrokový a demokratický. Praje si mier a nie válku, avšak je pripravený, aby proti fašistickému útoku obránil svoju domovinu, obránil republiku. Nepripustí, aby Československo sdieľalo osud Rakúska, lebo to by znamenalo zničenie posledných zdrapov práv demokratických a národných a v dôsledku strašného náporu fašizmu tiež koniec samotatnosti Maďarska.

Maďarský ľud je si vedomý toho, že i za držby dnešných, ešte dosť úzko vymedzených demokratických práv môže úspešne bojovať za rozšírenie svojich demokratických a národných práv a za krajšiu a šťastnejšiu budúcnosť maďarského ľudu. Tento boj chce dobojovať v bratskej dohode s ostatnými národmi republiky. Na ceste obrany republiky ubiera sa spolu s demokratickou a pokrokovou verejnosťou celého sveta.

Nech berú na vedomie náhončí fašizmu, že Československo nebude tak snadnou korisťou, ako bolo Rakúsko. Už preto nie, keďže Českosslovensko niôže sa opierať nielen o ľudové sily demokratické, lež i o spojencov, akým je ľudový front francúzsky a akým je štát robotníkov a sedliakov, vládnuci jednou tretinou zemegule, Sovietsky sväz a jeho socializmom predchnutá, disciplinovaná rudá armáda, vybudovaná na obranu svetového mieru a malých štátov. Sú to sily tisíckrát prenikavejšie, než s akými disponuje osa fašistická.

Zbabelí poraženci nevidia alebo nechcú videť brannú silu republiky, silu spojencov našich, ktorí zaisťujú obranu nezávislosti republiky. A.by podopreli svoju ustrašeneckú politiku, dovolávajú sa stanoviska anglických lordov Hitlerovi naklonených a tým chcú dokazovať ťažkú situáciu republiky. Preto hlásajú so dňa na, deň ústup a pokorenie sa fašizmu. Tohoto skutku je si vedomá reakcia od Berana cez Sidora a Eterházyho až po Henleina. Preto chcú privziať do vlády henleinovcov, aby tým pripravili úplné pokorenie a ujarmenme, a preto sa somknuli v autonomistický blok Esterházy, Sidor a Henlein.

Týmto divokým manželstvom shodila maďarská panská reakcia svoju škrabošku. Dosiaľ fašistickú ideu iba propagovali. A teraz prešli zo zahalenej propagandy k otvoreným henleinovským metodám, k verejným skutkom. Otvorene sa priznávajú k role fašistických náhončích a k podkopávaniu odolnej sily národov reubliky. Spojujú sas najzúrivejšími nepriateľmi maďarského ľudu a tak chcú maďarský ľud zapriahnuť do vozu fašizmu.

Aké je to spojenectvo? Je to protirevolučné spojenectvo zradcov národa pod heslom autonomie. Chcú rozbiť republiku a tunajšie národy vydať na pospas fašizmu. Gróf Esterházy, Jaross a Szüllő uzavreli spojenectvo s prvoradými nepriateľmi Maďarov, aby mohli uskutočniť svoje zradcovské ciele.

Posl. Nitsch, príslušník klubu spojenej maďarskej strany, len pred niekoľko týždňami odmietol priateľstvo s Henleinom, s týmto hlavným agentom Hitlera. Snáď klika Hlinka-Sidor a jej autonomistické požiadavky poskytly by kautély, že požiadavky Maďarov budú splnené? Celý rad dôkazov by som mohol uviesť, že táto klika je na smrť nepriateľom maďarského ľudu a jeho práv.

Teraz sa uspokojím iba dvoma dôkazmi. Minulého roku konala strana komunistická v Ružomberku verejnú manifestáciu a tu, aby vyjadrená bola bratská súdržnosť ľudu slovenského a maďarského, vystúpil súdr. posl. Kosik a preniesol krátku maďarskú reč. Slovenské posluchačstvo dalo výraz svojim oduševnelým sympatiám hromovým prevolávaním "éljen". Táto krátka maďarská reč a nasledujúce na ňu "éljen" roznietilo v tábore Hlinka-Sidor úprimný, nepriateľský a šovinistický záchvat vzteku. V listoch "Slovák" a "Slovenská pravda" bolo v úvodníkoch uverejnené niekoľko neomalených útokov proti právam jazyka maďarského.

Iba jednu veľmi charakteristickú stať citujem z článku. Sidora v "Slovenskej pravde": "Tieto v Ružomberku odznelé maďarské slová sú výsmechom všetkého nášho utrpenia, našich bolestí a persekúcií pred prevratom. Kosik, maďarský poslanec komunistický, rečnil v Ružomberku maďarsky! Väčšia urážka ešte nestihla republiku! Komunisti zahodili v Ružomberku svoju škrabošku a ukázali, že sú spojencami Maďarov. Je jedno, jestliže cestu do starého Maďarska ukazuje dajaký skrachovaný džentrik či gróf, alebo maďarsky cítiaci komunista Kosik."

Chceme snáď ešte lepšiu charakteristiku stran Sidora a Esterházyho? Písal to ten Sidor, ktorý teraz uzavrel spojenectvo so skrachovanými džentriky, s grófom Esterházym a druhami v záujme fašistického iredentizmu. Spolu vystupujú v parlamente a senáte na jednotnej platforme. A ešte môžeme byť svedkami toho, že gróf Esterházy bude spievať v Ružomberku, v hlavnom hniezde Hlinkovom, v krásnom maďarskom jazyku chvalospevy o jedine spasiteľnam fašizmu a z úst Hlinku a Sidora vyznie oduševnelé "éljen".

Maďarsky cítiaci komunista, maďarský ľud nesmie hovoriť maďarsky, lebo vtedy je spojencom Maďarov a ukazuje vraj cestu do starého Maďarska. Naproti tomu s grófom Esterházym - na rozkaz Hitlera - podávajú si ruky a uzavierajú spojenectvo proti národom republiky.

Pri inej príležitosti posielal Sidor cez niekoľko dní slovenských študentov v Bratislave do ulíc, aby demonštrovali s heslom, že na Slovensku možno hovoriť len slovensky. Keď sa potom istého takéhoto zablúdeného študenta dotazovali, ako vraj majú hovoriť Maďari a Nemci, ktorí po slovensky nevedia, odpovedal: "Tí nech štekajú." V takomto duchu vychováva klika Sidorova ľud slovenský i vo svojej tlači. Vo spojitosti s demonštráciami slovenských študentov citujem túto zprávu, uverejnenú 5. novembra v "Slováku": ",Slovenské študentstvo, keď vylepilo svoje heslá na kaviarne, obchody, univerzitné budovy a činžáky bez ohľadu na ich majiteľov, úderom svojej pästi zdôraznilo, že takto upozorňuje každého Slováka, Čecha, avšak i Žida, Maďara a Nemca, že tuná sme na Slovensku, ba čo viac, v hlavnom meste Slovenska a tedy tuná nech každý hovorí po slovensky."

Čo môže potom očakávať Maďarstvo od tohoto autonomistického spojenectva? Či má potom veriť mysliaci človek, že Esterházy a Jaross zastupujú požiadavky a záujmy maďarského ľudu? Maďarská panská reakcia týmto autonomistickým divokým manželstvom sa vonkoncom odhalila ako zradkyňa Maďarov a ako vedomý zákerný útočník na záujmy maďarského ľudu.

Proti reakčnému, iredentistickému, panskému frontu Sidora, Esterházyho a Henleina na Slovensku treba postaviť republikánsky, demokratický front národov na Slovensku, ktorý ruka v ruke s národom českým musí vytvoriť základy obrány republiky.

Nikdy sme nestotožňovali ľud maďarský s reakčnou magnátskou klikou Jarossa, Esterházyho a Szüllőho. Vieme, že maďarskí robotníci, maloroľníci, valná časť maloživnostníkov a najlepší ľudia inteligencie nestotožňujú sa s politikou reakčnej kliky. A to tým väčšmi nie, lebo pokladáme za nemožné, že by tieto pracujúce vrstvy mohly zapreť svoje existenčné záujmy a mohly zapreť revolučnú minulosť a slávne tradície maďarského národa. Marcová revolučná minulosť z r. 1848 zasa straší, ač,v inej forme a za iných okolností. Tých čias maďarský národ bojoval v duchu Petőfiho nielen za svoju slobodu, ale i za slobodu celého sveta. Z historiokej perspektívy a po skúsenosťiach 94 rokov je nemožné, aby sa maďarský ľud postavil na stranu svetovej reakcie pod vedením potomkov tých grófov, ktorí priviedli do Uhorska Rusov, lebo to by znamenalo pre maďarský ľud pustú, neutešenú budúcnosť a skazu.

Oprávnené požiadavky maďarského ľudu treba však splniť. Predseda vlády Hodža vo svojej poslednej rozhlasovej reči prehlásil, že práva národných menšín budú pojaté vo zvláštny zákon na základe zákona ústavného. Bude to veľmi šťastný krok ku riešeniu problémov maďarskej národnosti, ovšem len v tom prípade, jestliže predseda vlády sotrvá na svojom stanovisku, že otázky národných menšín budú vyriešené bez zahraničného nátlaku a intervencie. Avšak aby páľčivé problémy maďarského ľudu mohly byť vyriešené, je treba, aby vláda svolala k tomu demokratických poslancov maďarského ľudu.

Najdôležitejším a najnaliehavejším úkolom je radikálne riešenie otázky štátneho občianstva. Je nemysliteľné, aby v Československej repubĺike v dnešných vážnych dobách boly desaťtisíce pracovníkov, ktorí, ač sa tuná zdržujú 10, 20 až 30 rokov, cítili by sa bez vlasti.

Druhým veľmi naliehavým úkolom je umiestenie Maďarov v štátnych úradoch, závodoch a inštitúciách podľa početného pomeru národnostného. Podotýkam však, že v štátnych a obecných inštitúciách sedí ešte i dnes veľa reakčných nepriateľov republiky a ľudu. Počet týchto živlov nemožno zväčšovať reakčnými živly maďarskými, ba i od týchto treba štátne inštitúcie očistiť. Pri obsadzovaní miest, ktoré náležia Maďarom podľa ich početného pomeru, musia prichádzať v úvahu iba demokratické živle maďarské.

Krivdy páchané na poli školstva maďarského treba napraviť. Treba zriadiť v dostatočnom počte maďarské ľudové školy a obvodné meštianky. Aby maďarské školy mohly byť obsadené dostatočným počtom náležite vzdelaných učiteľských síl. treba zriadiť ešte aspoň dva maďarské učiteľské ústavy. Treba obsadiť úniverzitnú katedru pre jazyk maďarský. Maďarské školy nech spravujú maďarskí učitelia a rodičia. A preto nútno zriadiť maďarskú školskú radu na podklade demokratickom. Treba zreformovať zákon jazykový. Maďarskému ľudu treba zabezpečiť voľné užívanie svojho jazyka v štátnych úradoch a verejných ínštitúciách a vôbec všade vo verejnom živote. Kým nebude vydaný nový zákon, vládnym nariadením treba zaviesť maďarské nápisy na poštách, železniciach a vo verejnej správe v okresoch a obciach, kde je 20%ná maďarská menšina. V Bratislave a Košiciach treba vedľa jäzyka slovenského a nemeckého obnoviť tiež právo jazyka maďarského. Práve dnešné pomery nasvedčujú tomu, akým zbytočným a škodlivým opatrením bolo odstránenie maďarských názvov ulíc v týchto mestách.

Treba zlepšiť sociálne a hospodárske pomery maďarského ľudu v Československu. V prvom rade treba zvýšiť dnešné 6-8 korunové denné mzdy zemedelských a lesných robotníkov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Hlásajú-li dnes Jaross a Esterházy, že zastupujú záujmy maďarských robotníkov, tu majú najlepšiu príležitosť, aby to dokázali. Nech oni sami dajú dobrý príklad, a nech prijmú požiadavky zemedelských robotníkov, predložené ich organizáciami. Sú to požiadavky skromné. 2 Kč hodinovej mzdy nádeníkom, 1/10 podiel žencom, 2% z mlatby a príslušný deputát a pozemok k užívaniu.

Som presvedčený, že páni statkári maďarskí budú i pri tejto príležitosti držať s českými a maďarskými zbytkovými statkármi a so židovskými árendátormi, aby zmarili požiadavky maďarských zemerobotníkov. Pri príležitosti stávky žencov v Čúze r. 1936 stretol som sa s posl. Jarossom; stávkujúci maďarskí robotníci pýtali sa pána Jarossa, čie záujmy zastupuje. Keďže nemohol dať odpoveď na úprimnú a priamu otázku robotníkov, proste sa stratil. Takto vyzerá ten chlebový socializmus, ktorý vyznáva Jaross.

Maďarskí zemerobotníci však ani neočakávajú blahovôľu od svojich vykorisťovateľov. Sjednotenými silami si vynútia svoje oprávnené životné požiadavky. Nemožný je však stav, že valná časť zemedelskej pôdy je ešte i dnes vo vlastníctve ľudí, ktorí vyssiavajú maďarských a slovenských zemerobotníkov až do špiku. Tým sa zoslabuje branná moc republiky. Okrem toho títo ľudia svojou hospodárskou silou terorizujú robotníkov a nanucujú im proti ich vôli organizácie, zriadené zamestnávateľmi.

Treba ukojiť hlad chudobnej maďarskej sedlače po pôde. Zemedelské statky 50 hektarov väčšie treba rozparcelovať novou pozemkovou reformou. Nech sa zhabajú veľkostatky vyslovených nepriateľov republiky, pracujúcich pre fašizmus, a nech sa rozdelia medzi chudobných, nemajetných maďarských maloroľníkov. Cirkvám treba uložiť, aby svoje pozemky, prenajaté veľkostatkárom, daly do prenájmu malým a stredným roľníkom. Jeden krikľavý prípad: židovský veľkostatkár drží v nájme 2.000 jutár cirkevných pozemkov v chotári obce Vásárut v okrese Dunajská Streda. Maďarskí zemedelci v okolí obce Vásárut trpia nedostatkom pôdy a sú výdaní na pospas povestnému vykorisťovaniu Popperom.

Splnenie týchto požiadavôk poslúži pravej obrane štátu, lebo o čo rýchlejšie budú splnené požiadavky maďarského ľudu, tým úspešnejšie bude možno čeliť škodlivej práci autonomistických náhončích na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

Splňenie požiadavôk maďarského ľudu nemožno očakávať od vlády, v ktorej sedia tiež reprezentanti reakcie. Len jednotné vystupovanie maďarských síl ľudových môže priniesť splnenie požiadavôk maďarského ľudu.

Proti reakčnému autonomistickému panskému bloku treba postaviť na Slovensku blok českých, slovenských, maďarských, nemeckých a rusínskych demokratických síl, tento nerozborný front pevnej obrany republiky. Treba otvoriť voľnú cestu vývoju demokratických síl ľudových, ich organizovanému vystúpeniu na obranu republiky, a treba splniť požiadavky maďarského ľudu.

Treba odstrániť stav, kde nepriatelia republiky môžu voľno a bez prekážok podkopávať vnútornú odolnú silu republiky a kde môžu vyvolávať náladu poraženosti, paniky a očakávania Hitlera v maďarských obciach pohraničných. Avšak niektoré reakčné úrady na pokyn ministra vnútra zabraňujú prejavom verejnej mienky demokratickej a jej organizovanému vystupovaniu.

Voľný vývoj demokratických síl bude mať v zápätí porážku vnútornej reakcie a zahraničného fašizmu a zároveň bude mať za následok víťazstvo republiky a ľudu. (Potlesk komunistických senátorů.)

Místopředseda dr Hruban (zvoní): Dalším řečníkem je pan sen. Fidlík. Dávám mu slovo.

Sen. Fidlik: Vážený senát!

Hovorím ako zástupca komunistickej strany, zvolený na Slovensku. My komunisti nestojíme len na programe slovenskom, ale zastávame všetky frakcie národnostné v Československej republike. Musím reagovať na rečníkov opozičných strán, ktorí hovorili v mene národa slovenského, ale nemajú nič spoločného so Slovákmi. Tak zástupca maďarskej strany sa predstavoval ako veľký priateľ Slovákov. Znamenalo by to, že sa poslednú dobu maďarská iredenta na Slovensku poopravila a že dobre cíti so slovenským národom.

Vážený senát, ani zdaleka nie. My poznáme maďarských pánov, maďarských grófov. Ale najmä musím odpovedať pánu dr Budayovi, keď hovoril v záujme čiste československého národa. Žiadna strana na Slovensku nemá práva hovoriť v mene celého naroda, ale môže hovoriť len v mene svojej sekcie, len azda za tie špičky, ktoré vedú slovenskú politiku v takom rámci, ako ju vedie dnes Sidor, Hlinka atď., celá táto partaj. (Sen. dr Ravasz: To je väčšina slovenského národa!) Pán kolega, musíte skúmať, s vašou politikou celý slovenský národ nesúhlasí. Vy prichádzate medzi ľud a štvete ho pod zámienkou autonomie, ale nevyjadríte mu, čo je v tej autonomii obsažené. Nie je možné takto národ naštvávať, ako sme to počúvali od vašich rečníkov, ktorí prijdú na tribúnu a kladú otázky veľkému shromaždeniu, ktoré už nakomandujú farári, učitelia atď., tým malým, vskutku biednym ľuďom. Priznajme, že nemajú takých práv, akých by mali mať, že nie sú rovní po hospodárskej a politickej línii roľníkom v historických zemiach. Vieme, že zárodok nespokojnosti v tomto ľude je, ale len preto, že ho títo páni sami k tomu vedú. Pýtajú sa na shromaždení: Moji milí, súhlasíte s tým, aby ste boli pánmi na Slovensku? Kto povie, že nie? Pýtajú sa: Chcete mať všetky úrady v rukách? No áno! Pýtajú sa: Chceš, aby tvoj syn bol četníkom alebo finančníkom? Kto povie, že nie? (Sen. dr Ravasz: A nemá na to právo?) Má právo. Tieto nedostatky, tieto diferencie sa budeme snažiť ako komunistická strana napravovať, ale nie je opodstatnené, keď si niekto z ľudovej strany sťažuje na národnostný útisk. Chodil som medzi ľuďmi na východe i na západe Slovenska, ale neslyšel som, že by jeden roľník hovoril o národnostnom útlaku, o tom, že by nesmeli slovensky hovoriť alebo že by ich nechceli v školách slovensky učiť. Po tejto stránke vám pravdu priznať nemôžem. Tejto strane nejde o to, aby ukázalá dobrú vôľu voči republike a demokracii. Jej ide o to, aby demokraciti zničila, aby reakčné živly dostaly Slovensko viac do svojich rúk a aby pokrok zničily. A práve v terajšej dobe, keď hrozí najväčšie nebezpečie, vystupujú títo páni najreakčnejšie. Páni Slováci, páni z maďarských aktivistických strán a páni zo strany Henleinovej uzavreli sobáš, utvorili jednotnú frontu proti demokracii. To sa nedá zakrývať. Už pri včerajších prejavoch ste sa stavali do pozoru ako v nemeckej ríši. Nezakryjete solidaritu, ktorú ste medzi sebou utvorili. Nejdete chrániť demokraciu a republiku, ale robíte podkopnú prácu. (Výkřiky senátorů strany komunistické a sen. dr Ravasze. - Místopředseda dr Hruban zvoní.)

My, komunistická strana hovoríme loyálne so slovenským národom a všetky požiadavky, ktoré budú podané na zlepšenie postavenia slovenského národa, budeme podporovať. Keď sa začala reakcia najviac rozpínať, dali sme si do programu zmenu hospodárskej a politickej situácie na Slovensku a ako cieľ sme si stanovili postaviť Slovensko po stránke hospodárskej a kultúrnej na úroveň historických zemí. Tiež každú takú prácu budeme podporovať. Ale keď je dnes takáto situácia, keď vieme, že nielen tieto sekcie sú republike nepriateľské... (Sen. dr Ravasz: Ktoré?) Hlinkova ľudová strana so Sidorom: (Sen. dr Ravasz: My sme za túto republiku trpeli!) Ano, ale ako. (Výkřiky komunistických senátorů a sen. dr Ravasze.)

Místopředseda dr Hruban (zvoní): Pánové, prosil bych o klid. Výkřiky se nic nerozřeší.

Sen. Fidlík (pokračuje): Pánovia z Hlinkovej strany tvrdia, že za túto republiku trpeli. Myslím, že s týmto trpením majú veľmi málo totožnosti. Ja som z určitého kraja slovenského, je to Trnava, to dobre poznáte. (Sen. dr Ravasz: To poznáme na reči vašej!) No, tak môžete byť pokojní. - Ako ste bránili Trnavu, keď bola ohrožená bandami, vtedy ešte károlyiovskými? Od 18. októbra bola vyhlásená republika a myslím, že to bolo 3. novembra, kedy rada Trnavy zasedala čisto slovenské mesto, kde máte také silné pozície ľudovej strany, kde máte svätovojtešský spolok a mali ste tam celý rad funkcionárov - a vtedy ešte posielala trnavská rada károlyiovskej republike tlmočiť do Budapešti dôveru. (Sen. dr Racvasz: Ale nie svätovojtešský spolok, nepleťte to dohromady, to bola odbočka! Predsedom bol pán biskup Blaho a nebudete pochybovať, že bol dobrý Slovák!) Či už bol Slovák alebo nie, to neviem, ale to mi nezaprete, že poslali tam túto delegáciu! (Výkřiky sen. dr Ravasze.)

Místopředseda dr Hruban (zvoní): Prosím o klid.

Sen. Fidlílk (pokračuje): Cirkevní hodnostári museli už vedeť, že republika je postavená, a sám hodnostár pán Marian Blaho bol poslaný s delegáciou tlmočiť Károlyimu dôveru. Bol tam vtedajší reakcionár Slezák, bo v tej delegácii zastúpený pán riaditeľ cukrovaru Liechtenstein. To už vieme, to bola tá obrana ľudovej strany, kde nevedela ani jeden verejný prejav spraviť, že čo je v Trnave, či je tam už republika, alebo károlyiovská respublika. Ešte 13. novembra dodaly maďarské hordy na nádražie dve tabule, iste si pozrete, odkiaľ tie pošly. Na tento pokyn tam poslal Károlyi hordy, a tie samy s vtedajšími maďarskými železničiarmi odstrieľaly celú posádku četníkov, ktorá strážila nádražie. (Sen. dr Ravasz: Za to môže ľudová strana?) Nemôže za všetko, ale nespôsobila ani prstom čiarky, tak sa veci majú.

Vážení prítomní! Jestli je republika a demokracia v nebezpečí, prajeme sie tiež, aby i naše úrady, a vraj ministerstvo spravedlivosti a ministerstvo vnútra, dávaly dobrý pozor, čomu naše úrady eště dnes nadržujú.

Mám prípad z Vranova, kde 27. t. m. komunistická strana zahlásila verejný prejav, aby verejnosť vedela, aká je situácia, aby vo verejnosti nebola žiadna poraženecká panika. Panika sa rodí a tuná prehlásil včera súdr. Nedvěd na prípade závodov Baťových, ako sa panika pŕevádza. Tak sa prevádza dnes tlač, že verejne dnes nemôže písať o situácii, aká je. Dnes nesmie komunistická strana na verejnosti hovoriť o situácii, čo sa robí za hranicami a čo čaká na Československú republiku, a nemôže ani to hovoriť, ako bude brániť a chrániť republiku.

Tu mám výmer, ktorý znie (čte): "Predmet: Komunistická strana, sekcia III. internacionály, mieni poriadať verejné shromaždenie.

Výmer: Komunistická strana sekt. III. int. vo Vranove nad Topľou podala dňa 21. marca 1938 nadpísanému úradu oznámenie, podľa ktorého hodlá dňa 27. marca 1938 pred poludním o 10. hod. pred hotelom Tatra usporiadať verejné shromaždenie.

Oznámenie toto v smysle nar. býv. uh. min. vnútra 7430/1913 prez. beriem na vedomie s výhradou dodržania týchto podmienok:

"1. Program: Hospodárska a politická situácia - obrana štátu." - Neni to pekný program?

"2. Začiatok: 27. marca 1938 o 10. hod. pred hotelom Tatra.

3. Rečníci môžu byť len čs. štátni občania s výhradou niže uvedenou pod bodom 5.

4. Shromaždenia nesmie sa zúčastniť mládež pod 16 rokov." - To priznáme.

"5. Na schôdzi nebudú pretrásané a vôbec spomínané otázky Nemecka a Rakúska."

To sme nežiadali, ale pán okresný náčelník si vyhradil, aby to tak tuto stálo. Ostatné veci už nie sú vážne.

Vážení, tak preto tento bod 5. sa tam dostal, lebo my sme si dali na program len: hospodárska a politická situácia a obrana štátu.

Pred týždňom sme žiadali u okresného úradu, aby nám hľadeli vyhoveť tak, ako vyhovovali druhým stranám. Ale úrad sabotoval našu žiadosť, takže som musel v tejto veci trikrát intervenovať u okresného náčelníka len preto, aby sme dostali čím skôr výmer a aby sme si mohli spraviť prípravy na konanie verejného shromaždenia.

Pán okresný náčelník Krenický, keď som prišiel intervenovať, sa vymlúval, že túto vec dal politickému referátu a že bola pridelená Štéfanovi Greguškovi, komisárovi politickej správy. Tento komisár politickej správy bol na toto shromaždenie vyslaný. Tento pán komisár si vyhradil, že nebudeme hovoriť o Rakúsku alebo Nemecku. V tejto veci som mu dal záväzné slovo.

Našej strane bolo znemožnené včas vytlačiť plakáty, ohlásiť verejnosti konanie schôdze a upozorniť ju, aby na túto schôdzu prišla, lebo ešte to samé dopoludnie, kedy schôdza mala byť konaná, museli sme sháňať nové podpisy, lebo starú svolávaciu listinu neuznal úrad za platnú, pretože vraj ako svolávatelia boli na nej podpísaní tí, ktorí boli už politicky trestaní. Myslím, že sa toto stalo len preto, aby sme nemohli spraviť potrebné prípravy.

Keď som začal hovoriť na tejto schódzi v mene obrany republiky a keď som podotkol, kto podrýva mier v republike a kto rozvracia národy v Československej republike, a keď som začal citovať Henleinovu stranu, ten istý úradník mňa vyzval, aby som hovoril programove. Prosím, už ani naše politické strany nemôžem menovať, keď nesmieme menovať Hitlera a Schuschnigga, keď nesmieme menovať Mussoliniho a iné hlavy štátov, aby sme neurazili?

Čo už nesmieme ani pána Henleina, ani jeho stranu na verejnom prejave citovať? (Výkřiky.)

Vážení, je to demokracia, keď nemôžeme si sťažovať na to, že nám bolo politicky ukrivdené? Pred týždňom bola ohlásená schôdza národného sjednotenia a táto schôdza bola poriadaná, keď bol trh, alebo ako sa povedá, jarmok, tedy keď tam bol národ. Už pred týždňom malo národné sjednotenie vyvesené plakáty, že budú mať schôdzu, a referenti národného sjednotenia, nie aby vyprávali pre obranu štátu a demokracie, ale títo páni pod vedením pána Greguška, ktorý moju schôdzu rozpustil, nechal ich vyprávať a hanobiť štáty, ktoré sú s nami spojené pre obranu republiky, to je Franciu a Sovietsky sväz, a schôdzu im nerozpustil. A to tam nehovoril poslanec, ale len činovník strany a tiež to nebolo sporné.

A preto my odtiaľ prehlašujeme, že neprestaneme burcovať pre obranu republiky, demokracie, že neprestaneme stavať frontu demokraticky smýšľajúceho ľudu v Československu, že budeme bojovať a budeme sjednoťovať každého, ktorý nie je spokojný s režimom fašistickým, a vytvoríme demokratickú frontu proti vnútorným a zahraničným nepriateľom. Naša strana je jediná, ktorá podáva ruku všetkým, ktorí chcú bojovať proti nebezpečiu války a fašizmu, proti nebezpečiu vnútorných i zahraničných nepriateľov. Tým končím. (Potlesk komunistických senátorů.)

Místopředseda dr Hruban (zvoní): Ke slovu není již nikdo přihlášen.

Dávám slovo k doslovu panu zpravodaji výboru ústavně-právního, panu sen. Zimákovi.

Zpravodaj sen. Zimák: Ďakujem, neprajem si slova.

Místopředseda dr Hruban: Pan zpravodaj si nepřeje slova, budeme tedy hlasovati. Prosím pány členy senátu, aby se posadili na svá místa. (Děje se.)

Senát je způsobilý se usnášeti. Budeme hlasovati ve čtení prvém o celé osnově zákona, jeho nadpisu a úvodní formuli najednou.

Není proti tomu námitek? (Nebylo.) Námitek není.

Kdo tedy souhlasí s osnovou zákona, jeho nadpisem a úvodní formulí ve čtení prvém podle zprávy výborové, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Tím je osnova zákona s nadpisem a úvodní formulí schválen a podle zprávy výborové ve čtení prvém.


Související odkazy