Předseda dr Soukup.

Místopředsedové: Donát, Klofáč, dr Bas, dr Heller, dr Buday.

Zapisovatelé: Kianička, Pázmán.

Celkem přítomno 108 členů podle presenční listiny.

Členové vlády: předseda vlády dr Hodža; ministr dr Kalfus.

Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr Bartoušek; jeho zástupce Fritsch.

Předseda dr Soukup zahájil schůzi v 16 hodin 25 min.

dal předseda: na dnešní schůzi sen. Jančekovi, Křížovi, Zimákovi; na dnes a zítra sen. dr Hrubanovi a Reilovi; na 14. a 15. prosince t. r. sen. Záborcovi; dodatečně od 6. do 10. prosince t. r. sen. Reilovi; na tento týden sen. Časnému, Frankovi a dr Kloudovi.

Vládní návrh tisk 568 - přikázán výboru ústavně-právnímu.

Zpráva tisk 585.

"Z cizích parlamentů" rok 1937, ročník XVIII, č. 10 až 12.

o 92. schůzi senátu N. S. R. Čs. schválen byl podle §u 72 jedn. řádu.

výboru imunitnímu žádost vrch. stát. zastupitelstva v Bratislavě se žádostí okresného súdu v Leviciach za udelenie súhlasu k trest. stíhaniu sen. dr Ravasza pre prestupok pomluvy podle §u 2 zá.k. zo dňa 28. júna 1933, čís. 108 Sb. z. a n., o ochranu cti (č. 6716).

Předseda (zvoní): Budeme nyní projednávati pořad schůze.

Táži se pánů zpravodajů - za výbor národohospodářský sen. Kříže, za výbor zahraničí místo omluveného sen. Slámy sen. Plamínkové - zda navrhují nějaké textové změny?

Sen. Kříž: Nikoliv.

Sen. Plamínková: Nikoliv.

Předseda (zvoní): Není tomu tak. Senát je schopen se usnášeti.

Kdo souhlasí se schvalovacím usnesením přijatým ve čtení prvém, také ve čtení druhém, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Schvalovací usnesení bylo přijato podle zprávy výborové ve čtení druhém.

Projednáme nyní odst. 2 pořadu:

Táži se pánů zpravodajů za výbor národohospodářský sen. Rohleny, za výbor zahraniční místo omluveného sen. dr Kloudy sen. Plamínkové - zda navrhují nějaké textové změny?

Sen. Rohlena: Nikoliv.

Sen. Plamínková: Nikoliv.

Předseda: Páni zpravodajové nemají návrhů.

Kdo souhlasí se schvalovacím usnesením přijatým ve čtení prvém, také ve čtení druhém nechť zvedne rudu. (Děje se.)

To je většina. Schvalovací usnesení bylo přijato podle zprávy výborové také ve čtení druhém.

Přikročíme k dalšímu odstavci pořadu, jímž jest:

Stala se dohoda, aby tato volba byla vykonána v plenu.

Sděluji dále, že pro tuto volbu se sdružily strany: čs. živn.-obchodnická strana středostavovská s něm. soc.-demokratickou stranou dělnickou a s něm. křesť.-soc. stranou lidovou;

strana národního sjednocení s Hlinkovou slovenskou stranou ľudovou;

sudetskoněmecká a karpatoněmecká strana se spojenými stranami krajinsko-křesťanskosociální a maďarskou národní.

Jsou námitky, aby volba byla vykonána z plena? (Nebily.)

Nejsou. Žádám p. tajemníka senátu, aby přečetl kandidáty do Stálého výboru.

Tajemník senátu dr Bartoušek (čte):

Navrženi jsou za členy (náhradníky) Stálého výboru:

1. sen. Donát (sen. dr inž. Botto), 2. sen. dr Soukup (sen. Modráček), 3. sen. dr Klouda (sen. Pánek), 4. sen. dr Hruban (sen. dr Karas), 5. sen. Thoř (sen. Féyzl), 6. sen. dr Buday (sen. dr Matoušek), 7. sen. dr Šmeral (sen. Kreibich), 8. sen. Frank (sen. Krczal ).

Předseda: Budeme hlasovati. Kdo s navrženými senátory souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Jmenování byli zvoleni členy, pokud se týče náhradníky Stálého výboru.

Přistoupíme k projednávání dalšího odstavte pořadu, jímž je:

Senát usnesl se v plenární schůzi dne 6. prosince 1937 na tom, aby s rozpravou o státním rozpočtu republiky Československé a finančním zákoně pro r. 1938 sloučena byla rozprava o prohlášení pana ministra financí učiněném v plenární schůzi dne 6. prosince 1937.

Navrhuji, aby o státním rozpočtu byla provedena jednotná všeobecná rozprava.

Navrhuji dále, aby řečnická lhůta byla stanovena takto: doba řeči pro každý klub tolikrát 10 minutami, kolik každý klub má členů, po případě hospitantů, nejméně však ¹/₂ hodiny.

Kdo s těmito návrhy souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Návrhy se schvalují. Uděluji slovo panu zpravodaji sen. Zemanovi.

Zpravodaj sen. Zeman: Slávny senát! Paní a pánovia!

Predkladáme rozpočet pre 20. výročie trvania republiky Československej. Toto jubilárne obdobie našej republiky zrkadlí sa zvláštnym spôsobom v predloženom štátnom rozpočte. Nové vážné štátné úkoly a celou republikou pašou zdielamá starostlivosť zároveň s vládou československou o zabezpečenie nášho štátu, zvyšujú význam predloženého rozpočtu a mimoriadne vplývajú na jeho sostavenie.

Vláda československej republiky pri sostavovaní rozpočtu na rok 1938 si uvedomovala súbor všetkých vážnych úkolov, problémov hospodárskych, sociálnych a kultúrnych, ale predoyšetkým a v prvom rade najvážnejší problém ochrany štátu a s ním súvisiace nezbytné potreby, pred ktoré postavily náš štát neblahé medzinárodné pomery.

Prekotné všeobecné zbrojenie a zvlášť zbrojenie v našom najblížšom súsedstve, prikazuje i nám vykonať všetka potrebná opatrenia, ktorá pre bezpečnosť štátu, naších kultúrnych, duchovných i hmotných statkov sú nezbytne potrebná.

Doplácame dnes na náš drievny optimistický pacifizmus, v ktorom sme sa uisťovali, že sociálny rozmach a vzpruženie humanitného úsilia - po krvavej svetovej vojna zmiernia ľudskú nenávisť a privedú fudstvo na cestu konštrúktívnej súčinnosti mieru a všeobecnej spravedlnosti v medzinárodnom živote. Žiaľ Bohu sklamali sme sa v našich ideálnych predstavách o vývoji fudskej spoločnosti, iba vidíme dnes hrubšie tendencie v bojových prípravách, oko v ktorejkoľvek inej dobe v minulosti.

Vierolomnosť, porušovanie medzinárodných smlúv, násilný oktroj, právo pästi a právo mocnejšieho sa prejavujú dnes o mnoho hrubšie než v minulosti. Na našu demokracíu, oko na jediný a posledný ostrov liberálnej demokracie na humanistických princípoch založenú a naprosto spravedlivú ľudovládu, dobíjajú dnes vlny z neukľudneného a rozbúreného europského politického života čo najsilnejšie. Cítime a vidíme, kam spejú pomery v našom najbližšom okolí, preto nemôžeme zostať ľahostajnými a čakať nepripravene na vývoj neprajných okolností. Dobre pripravený a vyzbrojený štát so zabezpečenými hranicami, s odhodlaným a štátu oddaným obyvateľstvom, je najistejšou hrádzou proti každému eventuelnemu útoku na naši žitie a bytie.

Nebojíme sa a nedáme sa!

Budeme pripravení brániť naše demokraciu zo všetkých naších sil, so všetkými morálnymi i hmotnými prostriedkami.

Sme si vedomí, že toto úsilie vyžaduje obetí, ale tieto obuti vďačne budeme prinášať za našu občiansku a národnú slobodu a na záchranu našej demokracie. Nemohli by sme prekročiť významný medzník nášho jubilárneho výročia, dvacaťročné trvanie našej republiky, keby sme nezvážili takto naše schopnosti a naše sily pre naše ďalšie trvanie a pre šťastnejšiu budúcnosť našej republiky.

Tieto smernice určovaly prácu vlády, úspornej parlamentnej komisie a ostatných zodpovedných činiteľov pri sostavovaní rozpočtu na rok 1938. Bol-li tento rozpočet Národnému shromaždeniu tohoto roku predložený oponzdene, toto opozdenie odôvodňuje sa tou situáciou, za ktorej bol tento rozpočet sostavovaný. Situácia táto bola ďaleko ťažšia, práve z uvedených dôvodov, ako v rokoch predchádzajúcich. Pri sostavovaní rozpočtu na rok 1938 boly podané s jednej strany mimoriadne nároky jednotlivými ministerstvami; s druhej strany bolo treta zaistiť nezbytnú úhradu výdavkov na obranu štátu. Pôvodné požiadavky jednotlivých rezortov na rok 1938 činily spoltu: 12.564,600.000 Kč. Teprv po prevedení škrtov v ministerstve financií a po prejednaní návrhov vo vláde a v spoločných poradách výboru parlamentnej úspornej komisie a rezortov podarilo sa snížiť tieto zvýšené požiadavky zo 4.100,802.632 Kč až na 2.447,098.642 Kč. Mimo tohoto bolo treba ovšem zaistiť i úhradu pre mimoriadné výdaje na obranu štátu, avšak i po tomto značnom snížení rozpočtových požiadavok nebolo možno zaistiť úhradu v rámci príjmov, ktoré bolo možno získať s dosavádnych príjmových praméňov k zaisteniu rozpočtovej rovnováhy v nedostačujúcej čiastke okruhle 1.15.0,000.000 Kč. Tento obnos bolo treta opatriť úhradou z nových pramemov príjmových, na ktorých sa dohodla vláda a koalícia, ako to prehlásil pán minister financí vo svojom výklade pri predložení rozpočtu v poslaneckej snemovni.

Treba však po pravde konštatovať, že pri sestavovaní štátneho rozpočtu uplatnil sa vplyv parlamentu v ďaleko väčšej miere, ako to bolo v rokoch predošlých. Zástupcovia Národného shromaždenia zúčastnili sa pri sostavovaní štátneho rozpočtu pojednávania v takej miere, jako nikdy predtým. Týmto bol zaistený už predbežný vplyv zodpovedných parlamentných činiteľov na sostavovanie štátneho rozpočtu, čím je do istej miery vyvážená aj tá okolnosť, že pri opozdenom predložení rozpočtu Národnému Shromaždeniu nezbýva toľko času na jeho prejednanie, oko tomu bolo v rokoch pominulých. Uvedené slová nech slúžia za odôvodnenie oneskorenia tohoto rozpočtu a tiež pre zdôraznenie vážnosti, ako i zvýšenia požiadavok predloženého štátneho rozpočtu na rok 1938.

Pri sostavovaní štátneho rozpočtu musí sa dbať jeho formálnej úpravy, ktorá musí byť jednoduchá, jasná, prehľadná a musí umožniť tiež srovnanie s rozpočtom z minulých rokov. Po formálnej stránke rozpočet na rok 1938 vykazuje niektoré zmeny proti rozpočtom minulých rokov. Hlavná zmena štátneho rozpočtu pre budúci rok je v tom, že rozdeluje rozpočet na dve čiastky, a to na: prílohu A. riadny rozpočet a na prílohu B. mimoriadný rozpočet. Riadny rozpočet sa skladá z dosavádnych štyroch skupín rozpočtových: I. Vlastná štátna správa; II. Správa štátnych podnikov; III. Podiele na štátnych daniach, dávkach a poplatkoch a IV. Správa štátnych dlhov. Výdavky v týchto skupinách uvedené majú byť ukradené tak ako dosiaľ z príjmov štátnej správy, štátnych podnikov a fondov. V mimoriadnom rozpočte sú obsažené výdavky, které sú i národohospodársky odôvodnené, aby mohly byť kradené z mimoriadnych príjmov, opatrených úverovými operáciami.

Sú to v prvom rade pravé investície štátnych podnikov, ktorými sa zvyšuje ich majetková podstata a pri ktorých uhradí sám podnik úrok a úmor z príslušných úverových operácií, a mimo týchto sú mimoriadné výdavky na obranu štátu. Pri týchto výdavkoch je iste spravodlivé a odôvodnené, aby celú ťarchu nesnášalo len dnešné, ale i budúce pokolenie. Veď výdavky tieto vzniklé z mimoriadnej potreby majú zaručiť kľudný vývoj budúcim generáciám a proto je spravodlivé, aby i naši potomci snášali čiastku ťarch, ktoré boly učinené vzhľadom i na ich budúcnosť.

Ďalšia formálna zmena je v skupme I. Vlastná štátna správa, kde pribudla nová kapitola, a to 20. Všeobecná pokladničná správa. Kapitola táto bola dosiaľ čiastkou kapitoly 19. Ministerstva financií. Na rok 1938 zariaďuje sa ako samostatná kapitola, nakoľko príjmy a výdavky v nej rozpočítané nesúvisia priamo s rozpočtom finančnej správy, ale týkajú sa i ostatných rezortov, alebo majú povahu všeobecnú, celoštátnu.

Konečne je zmena i v skupine III. Podiely na štátnych daniach, dávkach a poplatkoch, kde boly prídely na učitelské platy presunuté do samostatného oddielu B. Podiel z dane z obratu a z dane prepychovej na učitelské platy. Vo vysvetlivkách k tomuto oddielu sú uvedené rozpočty potreby na platy a penzie učitelstva neštátnych verejných škôl národných. Týmto sa vyhovuje požiadavkám parlamentnej úspornej a kontrolnej komisie ako i rezolúciám, ktoré svojho času pri minuloročnom štátnom rozpočte boly v tejto veci prednesené.

Ostatné provedené formálne zmeny v štátnom rozpočte sú podriadnejšieho významu.

Najdôležitejšia čiastka tejto zprávy vzťahuje sa na rozbor výdajov a príjmov štátneho rozpočtu a zvlášte v rozsáhu tých výdavkov, pre ktoré je potrebné zaistiť úhradu štátnych príjmov, a to zvlášť v tak zvaných príjmoch verejnohospodárskych, v daniach a dávkach autoritátívne ukladaných občanom.

Mnoho sa vytýkalo schodkovému hospodáreniu v rámci minulých štátnych rozpočtov. Rozpočtové výbory a parlamentné jednanie dožadovalo sa prísneho dodržovania stanoveného rámca štátneho rozpočtu. Avšak ani na rok 1938 nebolo možné štátne výdavky udržať v medziach výdavkov na rok 1837 stanovených. Keďže výdavky na rok 1937 činily 8.454,000.000 Kč, naproti tomu výdavky na rok 1938 sú rozpočítané na 10.117,000.000 Kč. Z týchto číslic je patrné, že zvýšenie v tohoročnom rozpočte činí o 1.663,000.000 Kč, t. j. temer o 20 % viac, ako v roku 1937. So žvýšenými výdavkami počíta sa vo všetkých kapitolách vynímajúc kap. 8. Ministerstva pre sjednotenie zákonov a organizácie správy, kde nastáva malé sníženie. Pri srovnávaní rozpočítaných výdavkov v jednotlivých kapitolách na r. 1938 s výdavkami na r. 1937 je najväčšie zvýšenie o 739,000.000 Kč v kap. 5. Ministerstva nár. obrany, ďalej v kap. 20. Všeobecná pokladničná správa o 274,000.000 Kč, v kap. 13. Ministerstva verejných prácí o 243,000.000 Kč, v kap. 6. Ministerstva vnútra o 163,000.400 Kč, v kap. 10. Ministerstva školstva a národnej osvety o 70,000.000 Kč a v kap. 19. Ministerstva financií o 55,000.000 Kč, v kap. 18. Odpočivné a zaopatrovacie platy o 34,000.000 Kč, v kap. 7. Ministerstva spravedlnosti s Najvyšším súdom o 18,000.000 Kč, v kap. 4. Ministerstva zahraničných večí o 17,000.000 Kč a konečne v kap. 16. Ministerstva soc. pečlivosti o 13,000.000 Kč.

Z celkového prehľadu uvedeného vo všeobecnej čiastke dôvodovej zprávy k vládnemu návrhu finančného zákona a štátneho rozpočtu je patrné, že v skupine I. Vlastnej štátnej správy zvyšujú sa osobné výdavky oproti r. 1937 ceľkom o 400,000.000 Kč, t. j. okruhle takmer o 10%, vecné výdavky o 1.278,000.000 Kč, t. j. asi o 31 %. Všetky výdavky vlastnej štátnej správy, ktorá je vlastne podľa struktúry nášho rozpočtu generálnym rozpočtom, zvyšujú sa o 1.679,000.000 Kč, čo je ceľkove o 20 % zvýšenie všetkých výdavkov štátneho rozpočtu.

Zvýšenie osobných výdavkov je zapríčinené vo všetkých kapitolách zmiernením platových srážok podľa vládneho nariadenia č. 117/37 Sb. z. a n., ako. i ďalšími navrhnutými zmenami. Podobný rozbor tohoto zvýšenu je uvedený vo všeobecnej čiastke dôvodovej zprávy štátneho rozpočtu.

Čo sa týka zvýšenu vecných výdavkov, je toto zvýšenie najväčšie, v kap. 5. Ministerstva národnej obrany, a to o 600 mil. Kč. Uvážime-li, že r. 1937 bol článkom XVII finančného zákona povolený doplnok k úverom v kap. 5 ešte v čiastke 438,000.000 Kč, činí táto vyššia potreba proti r. 1937 vlastne len 162,00.000 Kč. Kap. 20. Všeobecná pokladaničnú zpráva vykazuje zvýšenie o 276,000.000 Kč, a to v dôsledku vyššej potreby na službu štátneho dlhu v členení potrebnej čiastky na jeho úmor. Ďalšie zvýšenie je v kap. 13. Ministerstva ver. prác, a. sítě o 235,000.000 Kč. Tieto výdaje sú potiebné v položkách pra letectvo, elektrizáciu štátu, na silnice a mosty. Ovšem bez ohľadu na to, že tieto výdavky v r. 1937 v celkovej vyške 163,900.000 Kč sú hradené z výnosu pôžičky na obranu, štátu. Mimo uvedených už položiek prejavuje sa zyýšenie tiež o 98,000.000 Kč v kap. 6. Ministerstva vnútra. Této zvýšenie odôvodňuje sa potrebou na zriadenie nových štátnych policajných úradov, doplnením výzbroje bezpečnostných orgánov a zvýšením úveru na obranu proti leteckým útokom, na motorizovane bezpečnostných orgánov a na opatrenie najnútnejšieho parku pro leteckú policiu.

Ostatně zvýšenie výdavkov je už menšie a podrobný rozbor týchto výdavkov je uvedený tiež v čiastke dôvodovej správy k finančnému zákonu. Sníženie vecných výdavkov je iba v kap. 11. Ministerstva zemedelstva o 4,800.000 Kč a v kap. 21. Najvyššieho účetného a kontrolného úradu. Z uvedeného rozboru výdavkoy štátnej zprávy je patrné, že zvýšenie výdavkov nastáva zvlášť z dôvodov na obranu štátu. Ďalšie zvýšenie je odôvodnené z potreby na osobné výdavky a konečne z väčšej potreby na službu štátneho dlhu. Výdavky po dôkladnom uvažovaní vlády, ministerstva financií a úspormej parlamentnej komisie, ktoré prejednávaly každá i sebamenšiu položku, nebolo možno ďalej snižovať. Ministerstvo financií a spolu tiež i úsporný a kontrolný výbor dbali o to čo najpečlivejšie, aby výdavky štátne boly obmedzené na najnútnejšiu nezbytná mieru, avšak tak, aby nebol rušený chod verejnej správy a bolo možné plniť všetky verejné úkoly a záväzky štátu.

Rozpočet štátnej správy je vo výdavkovej strane úplný a pravdivý tak, ako to zdôrazňuje vo svojom expozé tiež pán minister financií v poslaneckej snemovni. Sú do neho zahrnuté všetky výdaje, ktoré štátna správá má hradiť z bežných príjmov štátnych, a to i tie, ktoré v roku 1937 boly odkázané na úhradu mimo štátneho rozpočtu. Toto platí zvlášť o výdavkoch ministerstva nár. obrany, ktoré v roku 1937 sú kradené podľa článku XVII finančného zákona, vo vrýške 438,004.000 Kč z výťažku pôžičky na obranu štátu a niektoré výdavky týkajúce sa kapitoly 13 ministerstva verejných prác, o ktorých som sa už zmienil.

Príjmová stránka štátneho rozpočtu je podrobne odôvodnená vo všeöbecnej čiastke v dôvodovej zpráve finančného zákona. Príjmy na rok 1938 sú rozpočítané proti príjmom na rok 1937 vo väčšej čiastke o 1.664,004.000 Kč. Zvýšenie štátnych príjmov sa očakáva v 16 kapitolách a so snížením príjmov sa počíta v 2 kapitolách, v jednej kapitole sú príjmy také jako v roku 1937 a v dvoch kapitolách príjmy nie sú preliminované. Z rezortných příjmov - okrem kapitoly 19 a 20. - sa počíta s vyššími príjmami celkom o 68.000.000 Kč. Podstatnejšie zvýšenie vykazuje ministerstvo obchodu o 16,000.000 Kč, a to z dôvodu slúčenia devízového riadenia s povoľovacím. Odpočivné a zaopatrovacie platy očakávajú vyšší príjem na penzijných príspevkoch o 17,000.000 Kč, a to v dôsledku rozmnoženia stavu štátňych zamestnancov z ich časového postupu a povýšenia. Konečne ministerstvo verejných prác počíta vyšší príjem o 8,000.000 Kč, a to zo zvýšenia príspevku štátneho silničného fondu na stavbv a prestavby štátnych silníc a mostov.

Najväčšie zvýšenie je o 1.368,000.000 Kč, ktoré vykazuje kapitola 20 ministerstva financií. Pri sostavovaní rozpočtového návrhu bolo pôvodne počítané len s dosavädnými súkromnohospodárskymi a verejnohospodárskymi príjmami, jako to prohlásil vo svojom expozé pán minister financií. Avšak ukázalo sa, že príjmy z dosavádnych príjmov nestačia, i keď vládou, ministerstvom financií a úsporným výborom boly požiadavky rezortné podstatne snížené. Bolo preto nutné zaviesť nové dane a dávky, ktoré majú vyniesť pre štátnu pokladňu 1.150,000.000 Kč. Príslušné osnovy, vzťahujúce sa na nové dane a dávky, boly súčasne s rozpočtom predložené Národnému shromaždeniu. V kap. 20, Všeobecná pokladničná správa, počíta sa so značným zvýšením príjmov o 227,000.000 Kč, a to hlavne z očakávaného väššieho odvodu štátnych podnikov.

Naproti tomu značnejšie sníženie príjmov nastáva v kap. 10 Ministerstva školstva a nár. osvety o 7,500.004 Kč, a to z toho dôvodu, že z tejto kapitoly boly na rok 1938 prosunuté výdavky a príjmy dosavádneho tit. 14, Penzijné pôžitky neštátnych osôb učitelských, do skupiny III, podiele na štátnych daniach a dávkach.

Rozpočet na rok 1938 je podľa prehlásenia pána ministra financií pravdivý, striezlivý, reálny a vyrovnaný, pôkial ide o bežné výdavky, ktoré majú byť uhradené z bežných, príjmov a z pravidelných prameňov príjmových štátneho hospodárstva. Rovnováhy tejto bude možno v štátnom hospodárstve v r. 1938 i skutočne dosiahnuť, lebo rozpočet na r. 1937, po stránke výdavkovej je úplný a po stránke úhradovej sú príjmy na r. 1938 rozpočítané veľmi nepatrne podľa výsledkov dosiahnutých v r. 1930 a v r. 1937. V rozpočte je tiež zaistená úhrada pre výdavky, ktoré neboly dosiaľ preliminované buďto vôbec, alebo boly uhradzované mimo rozpočtu. Na pr. vojenské výdavky, zaokrývané dosiaľ podľa zvláštneho zmocnenia uvedeného vo finančných zákonoch, a plné zaistenie výdavkov na platy a penzie učiteľov neštátnych škôl národných, pokiaľ tieto neboly uhradené vydržovateľmi.

Nakoľko dosavádne zdroje príjmové na uhradenie výdavkov nezbytných úkolov štátnych nestačily, nutné bolo k zaisteniu rovnováhy rozpočtovej zaviesť nové príjmy z prameňov verejných, a to dane a dávky, ktoré majú vyniesť 1.150,000.000 Kč. Kde tu o to, aby tieto nové bremená boly rozdelené na poplatníkov Spravodlive a pri tom aby neohrozily sľubne sa vyvíjajúcu výrobu.

Jedine vyrovnané a zaistané štátne hospodárstvo je základnou, na ktorej sa môže zdarne vyvíjať súkromné hospodárstvo. Vzťahy medzi obidvoma složkami nášho národného hospodárstva sú veľmi tesné. V hospodánstve štátnom sa odráža a zrkadlí hospodárstvo vôbec, ktoré vtláča tomuto hospodárstvu a jeho plánom t. j. štátnemu rozpočtu, svoj ráz, a podobne tiež naopak. Štátne hospodárstvo a rozpočet musímo posudzovať s hľadiska nám daného hospodárskeho stavu, ktoré nám umožní posúdiť reálnosť rozpočtových číslic, totiž dá, nam to pravdepodobnú odpoveď na otázku, či sa číslice do rozpočtu vložené, zvlášte číslice príjmové, skutočne potom v štátnej Účetnej uzáverke ukážu. Sdieľam v tomto ohľade plne optimizmus pána ministra financií, ktorý sa opiera na dosavádny vývoj hospodárstva svetového i našeho. S hľadiska konjunktúry prechádzame teraz k novým konjunkturárnym cyklom a to jeho najpriaznivejšou dobou plného oživenia hospodárskeho. Najťažšia hospodárska depresia, ktorá tak kriste postihla naše hospodárstvo r.1932, 1933, je už, ďakovať Bohu, za nami. Od tejto doby sa rozmnožujú známky postupujúceho oživenia, ktoré tento rok dosahujú vysokej úrovne a ktoré podľa roličných zjavov, pozorovaných v cudzíne i u nás, budú i v budúcom roku pokračovať. Ozývajú sa sice pesimistické hlasy, že jsme už opäť na konjunkturálnom sostupe, a dôvodí sa za tento názor zo zpätného nárazu (Rückschlag), ku ktorému došlo v hospodárstve Spojených štátov amerických. Ale tento názor nesdíeľajú hospodárske študijné ústavy, ktoré poukazujú a rozborom potvrdzujú, že tento pesimizanus nie je odôvodnený. Žiaden z dosavádnych konjunkturálnych cyklov neprebiehal zcela hladko a je prirodzené, že zvlášte dnes každé priostrenie politickej situácie musí vyvolať odraz v citlive reagujúcom hospodárstve.

Všetky význačné vývojové rady, ktoré ilustrujú hospodársku situáciu, ukazujú, že hospodárstvo svetové i naše prechádza silnou aktivitou a oživením. Konjunktúra nie je vyvolaná jedine zbrojením, i keď toto má velký význam vo vzostupe hospodárskeho rozmachu; stačí sa podívať len na zásoby rozličných surovín, aby sme videli, že k tejto konjunktúre muselo po prekonanej depresii dojsť. U nás sme v mnohých výrobných oboroch. prokročili už i najväčšiu hladinu, ktorej sme dosiahli za rok najvypiatejšej konjunktúry, t. j. r. 1929. V iných oboroch sa dostávame velmi rýchle z depresie z r. 1932/33.

Tak vo výrobe horníctva, baníctva - vo výrobe uhlia, koksu a soli sme už dosiahli 99,3 % z hladiny r. 1929. Z tejto skupiny vykazuje výroba kamenného uhlu v tohoročnom septembri 112.7 %; výroba železa stúpla v oktôbri na 108.6, ocele na 117.2 %, výroba papiera dosiahla tohoto roku už výšky 128.2 % proti 74 %, ktoré vykazovala v dobe najväčšej deprese r. 1933. Textilný priemysel dosiahol vo svojej výrobe hladiny z r. 1929; v apríle t. r. bol sdružený index textilnej skupiny 115.6 %, proti 100 % r. 1929 a proti 63.3% r. 1933; podobným zpôsobom odevnícky priemysel vykazuje index 98.7 % v septembri t. r. proti 71.6 % r. 1933. Výroba elktrického prúdu, ktorá je citlivým ukazovateľom, dosiahla tohoto roku v oktôbri už temer 150 % proti 100 % r. 1929 a 88.5 % v pomere k najhoršíemu roku 1932. Podobne priaznivé číslice vykazujú indexy, ktoré zachyťujú skupinové, priemyslové hospodárstvo a merajú charakteristické hospodárske čísla.

Tak pre výrobu priemyslovú s indexom 100%ným per. 1929 Stúpa jej index zo 60. 2 % r. 1933 až na 98.8 % v auguste tohoto roku, podobným spôsobom i odber priemyselnpých surovín stúpol z 54.9 % r. 1933 až na 104.4% vo februári tohoto roku, ovšem zasa s čiastočným poklesom na 87 % v oktôbri. Zamestnanosť v priemysle merená počtom nemocenských poistencov stúpla zo 75.8 % r. 1933 na 91.2 % v auguste tohoto roku. Spotreba priemyselného uhlia vykazuje podobným spôsobom oživenie výroby. Príslušný index stúpol z 52.7 % r. 1932 na 100% v auguste tohoto roku. Nákladná doprava za 65.8 % r. 1933 sa dostala oživeným hospodárstvom až na 98.4 % v auguste t.r.

Pomerne velmi priaznivé číslice vykazuje vývoz - poznamenávam výslovne, že pomerne - poneváč musíme pri tom uvážil, za akých ťažkostí sa dnes medzi štátmi obchoduje. Index vývozný nám názorne ukazuje podstatné zlepšeme, lebo zo 100 % r. 1929 klesol na 39.7 % r. 1933 a v auguste a septembri t. r. vykazuje už 72.3 % a 88 %.

Vyššia zamestnanosť vo výrobe sa zrkadlí i v absolutnom počte zamestnaného delníctva. Zo 2,506.000 r. 1929 cez 1,879.000 r. 1934 stúpol počet zamestnaných delníkov až na 2,442.000 v oktôbri t. r. Obrátený pohyb zamestnanosti ukazuje počet neumístnených uchádzačov o prácu, ktorých sme r. 1929 mali 42.000, r. 1933 však 738.000, kdežto posledné výkazy pre september a oktôber udávajú 231.000 a 237.000.

Zlepšujúca sa situácia hospodárska, pokiaľ ide o náš zahraničný obchod, sa ukazuje i v hodnote vyvezeného a dovezeného tovaru. R. 1929 sme vyváželi priemerne mesačne nášho tovaru za 1.708 mil. Kč a z toho hotovyých výrobkov, zo ktorých nám vyplýva najväčší prínos, za 1.222 mil. Kč. Z tejto vysokej úrovne bol náš export postupne srazený až na 488 mil. Kč, z čoho bol podiel hotových výrobkov len púhych 337 mil. Kč. Z tejto najnižšej úrovne v roku 1933 sa náš export znova dostáva svojou hospodárskou zdatnosťou a technickou vyspelosťomu- za vydatnej pomoci vlády - a docieľuje tohoto roku v mesiaci oktôbri hodnoty 1.125 mil. Kč, z čoho na hotové výrobky pripadá 823 mil. Kč.

V dovoze je vývoj podobný. Z mesačnej hodnoty dovozu v roku 1929, ktorá činila 1.664 mil. Kč, cez hlboký pokles na 486 mil. v roku 1933, sa zvýšil náš dovoz v tohoročnom októbri na 960 mil. Kč.

V skupine II, v Správy štátnych podnikov, je rámec rozpočtu na r. 1938 celkove vyšší oko v minuloročnom rozpočte. Zo skupiny tejto celkové saldo štátnych podnikov zariaďuje ako odvod štátnej pokladny do rozpočtu skupiny I, Vlástnej štátnej správy. Na r. 1938 počíta sa tu s vyšším odvodom o 272 mil. Kč. Očekávaný odvod má činiť celkom 1.337 mil. Kč a na tomto odvode participuje tabáková režia čiastkou 1.266 mil. Kč, takže na statné podniky pripadá z tohoto odvodu paomerne malá čiastka. S vyšším odvodom počíta sa pri štrnástich štátnych podnikoch a so snížením pri troch štátnych podnikoch. Prevodzovacia strata ukazuje sa pri štyroch štátnych podnikoch, a to vo výške 150 mil. Kč, ktorú má hradiť štátna pokladna. Na zlepšenie odvodu štátnej pokladne participujú zvlášť, československé štátne dráhy, a to celkovou čiastkou 232 mil. Kč, a Štátne lesy a statky čiastkou 44 mil. Kč.