Vrele ďakujem pánu min. predsedovi za sympatie vôči Slovensku, ktoré vo svojom prehlásení urobil. Poznám aj ostatných pánov ministrov a som absolutne presvedčený, že aj oni prechovávajú najvrelejšie sympatie k slovenskému a podkarpatoruskému ľudu, za čo im prislúcha naša srdečná vďaka.

Istá vec je, že záujem Europy vyžaduje, aby Československá republika a Slovensko prekvietalo a jestvovalo ako veľká hrádz, abý temu ohromnému »Drangu« nie z východu; ale zo severu, tomu ohromnému hydraulickému tlaku bolo zabránené ísť ďalej.

Missia náša na Dunaji je civilizátorská, poneváč chce zabezpečiť rovnováhu v Europe.

Vo vnútornej politike sme, samo sebou sa rozumie, v osudovej spojitosti so všetkými »good will« ludmi, ktorí tu žijú. Pojem a ideál čsl. národa a čsl. štátu musí byť v dnešnej dobe oným silným spojivom, ktoré viaže k najužšej spolupráci každého Čecha a Slováka. Jednota štátu a ideál čsl. národa nesmie sa nikdy a nikde dostať do protivy s oprávnenými žiadosťami a potrebami jednotlivých teritorií alebo skúpin, a ani naopak vybičované žiadosti, dezideriá skúpin a teritorií, v tomto prípade aj slovenského národa, nesmú ohrožovať existenciu štátu a ideál čsl. národa, tedy bratrov Čechov a Slovákov. Hlavne dnešna, doba, s hľadiska zahraničnej politiky tak neistá, vyžaduje, aby všetky sociálne síly maly smer centripetálny, aby utúžily a sústreďovaly štátotvorné živly a elementy. My chceme tiež samosprávu a síce v tom smysle, ako to Hodža stipuloval. Jednotnosti treba dať výraz vo všetkom hlavne tiež vo voľbe hesiel alebo prostriedkov. Nezabudneme na to, že zahraničie presne sleduje vývoj v našom štáte a chápe tento vývoj a udalosti tak, ako sa ten ktorý štát naučil chápať politické snaženie. Z tohoto hladiska autonomia znamená pred zahraničím dualizmus, separatizmus, ktorý odmietame, lebo ohrožuje Slovensko priamo na živote. (Výkřiky sen. dr Budaye.) Vážený pane kolego, musíme brať tiež do ohľadu, akými okuliarmi hľadia v zahraničí na naše pomery. Múdra taktika je dnes potrebná. Avšak my sme boli za slovenskú samosprávu a budeme. V tomto smere vo všeobecnosti s radosťou vítame pápežského legáta v našom štáte, lebo práve modus vivendi znamená konsolidovanie našich štátnych hraníc a uznanie a potvrdenie Trianonské smluvy. Tým viac ho srdečne vítame, poneváč patrí a je synom nám spriateleného národa francúzskeho.

Jednota štátu musí byť našou štátne politickou vedúcou myšlienkou, musí byť ideálom, ktorý sa musí zračiť v každom čine a musí byť účelom tiež každého počinu vládneho. Len tak môžeme očakávať, že mládež, hlavne ale mladá inteligencia, ktorej sa venuje dosť málo pozornosti, prilne k týmto ideálom telom i dušou. V tomto smere vítam prehlásenie predsedu vlády o unifikácii práva v našóm štáte. Dôvody hospodárske, sociálne a národne si vyžadujú však, aby sa s unifikáciou neotáľalo, ale aby sa táto s najväčším urýchlením previedla.

Ku koncu chcem spomenůť, že povolebná úvaha pre zemedelcov nemôže byi iná, než naviazaná na programovú našu činnosť, podľa ktorej nezhyne štát a národ len vtedy, keď je mu pôda otčiny svätou. Túto pravdu nespočetnekráť preukazuje historia Slovenska a Slovanstva ako rasy sedliackej. Zákon pôdy je osudovým zákonom všetkých národov; tým viac pre národ malý, ktorý preživa novú mlaď, keď sa zbaviI storočných okovov a reťazov. A náš roľník je aj dnes si vedomý onej tvrdej, historicky preukázanej skutočnosti, že bol to sedliacky stav, ktorý vždy zaplatil krvou a statkami každú chybu a ochablosť, národných síl, je si vedomý toho, že keď bol vedený na kalváriu národ, bol sedliak prvý, ktorý musel vypiť kalich utrpenía na dno. Ako aj i česká historia ukazuje. Reálna politika stavia na solidnom fundamente večnej idey pôdy. Čo treba robiť dnes, keď niet štability, keď v zahraničí je stála fluktuácia, keď všetko je naplnené nepokojom, duchom, ktorý od francúzskej revolúcie každého človeka naplňuje, čo máme robiť? I v tomto ohľade génius nášho mrtvého Švehlu nám ukázal jasne, ktorou cestou máme kráčať. On nám zanechal ako záveť heslo svojho veľkého ducha, a toto heslo zniec Somknite svoje rady! Preto, bratia, počúvnime ho a somknime naše rady pevne a neodolateľne!

Samo sebou sa rozumie, že prehlásenie vládne prijímame. (Potlesk.)

Místopředseda dr Buday (zvoní): Ďalším rečníkom je pán sen. Krczal. Dávám mu slovo.

Sen. Krczal (německy): Dámy a pánové! Stanovisko sudetskoněmecké strany k vládnímu prohlášení bylo v podstatě již vyloženo oficielním prohlášením, které měl čest přednésti náš klubovní předseda. Mohu se tedy omeziti na to, abych jen jedno místo vládního prohlášení, jež se obrací přímo k sudetským Němcům resp. k sudetskoněmecké straně, učinil předmětem svého krátkého prohlášení. Vládní prohlášení dovozuje, že v pohraničních územích republiky použito bylo mimořádně velké nezaměstnanosti, která způsobena byla poklesem odbytu a tím také výroby v průmyslu tam soustředěném a z valné části na vývoz odkázaném, k rozšíření these o nutnosti úplné národnostní jednoty jakožto jediného prostředku k dosažení cílů, nejasně a nejednotně vyslovených a zjevně ovlivněných ideami, které nesouhlasí s demokratickými zásadami našeho státu.

K tomu jsme nuceni s našeho stanoviska říci toto: Sudetskoněmecká strana stojí od samého počátku zásadně a zjevně na půdě československého státu a chce si své požadavky vymoci jen legální cestou v rámci státu a jeho ústavních zařízení. To je základem našeho hnutí, který byl také základem našeho volebního hnutí a který s vědomím a vůlí směrodatných míst ve straně nikdy a nikde nebyl porušen. Více nežli půl druha roku trvající v vývoj hnutí, které se děje v nejjasnějším světle veřejnosti a pod nejostřejší kontrolou státních dohlédacích úřadů, je dostatečným důkazem toho, že to myslíme vážně a poctivě s touto směrnicí, která rozhodujícím způsobem ovlivňuje všechny životní projevy hnutí.

Jestliže se tedy při posledních volbách německé obyvatelstvo Československé republiky převážnou většinou vyslovilo pro sudetskoněmeckou stranu, pak spočívá v tom jeho přiznání ke státu, přiznání, které by bylo dlužno oceňovati alespoň jako státněpolitický úspěch, poněvadž nyní v německém lidu v Československu není již vůbec rozdílu mezi aktivisty a negativisty. Nemáme již pouhý aktivismus strany, dosáhli jsme sudetskoněmeckou stranou skutečného aktivismu lidu. Ze zásadního a jasného uznání státu plyne naše vůle k positivní spolupráci na úkolech státu. Za daných poměrů může tato spolupráce míti jen formu konstruktivní oposice, která nám umožňuje spolupracovati v přiměřeném rámci na řešení otázek, které pro sudetské Němce mají význam.

Z toho, co řečeno, vyplývá jasně, že sudetskoněmecká strana, je první politickou formací sudetského němectví, která do posledních důsledků jasně a závazně uznala nacionální realismus, jejímu státnímu a mezinárodnímu postavení přiměřený, a která jest ochotna prováděti jej do posledních důsledků.

Apelujeme však na českou většinu, aby přiznání sudetského němectví k sudetskoněmecké straně objektivně a nepředpojatě uznala tím, čím ve skutečnosti jest. Není to snaha po nemístné národnostní expansi, není to snaha po mocensky politické totalitě, není to také zrevolucionování sudetského němectví, je to jedině a výhradně přihlášení našeho nároku na život a stanovení této vůle žíti proti thesi bezhlučné assimilace. Chceme svou positivní spoluprací ve státě docíliti toho, abychom nebyli součástí majetku státu, nýbrž součástí podstaty státu, nikoli předmětem státní politiky, nýbrž podmětem státní politiky. Při plném uznání svého postavení jakožto národnostní menšiny v československém státě spatřujeme svou úlohu přece v tom, abychom přes a právě pro tíseň doby sudetské němectví naplnili novým sebevědomím. Neboť jest ústavním úkolem státu bráti zřetel k národnostním menšinám a zaručiti jim národnostní vývoj. Národnostní vědomí není přednostním právem vládnoucího národa, nýbrž přirozeným právem všech národů a jeho částí. Přiznání sudetských Němců k sudetskoněmecké straněje konečně výkřikem nouze, vzešlým ze snahy po vysvobození z hospodářské bídy, sociální tísně a politické nemohoucnosti. Obracíme se také zde zase k české většině tohoto státu a apelujeme na ni, aby tento výkřik nouze špatně nevykládala (Německé hlasy Řekněte to vašemu dr Roschemu, který své dělníky s 30 Kč týdenní mzdy nechává mříti hladem! ) a aby mu nebylo špatně rozuměno. Spatřujte v nás zástupce lidu ochotného a schopného budovati, ve kterém, zejména v mladém jeho pokolení, pronikl nový reálně politický nacionalismus, který nám zde je významným úkolem a posláním, kterému však splnění může se dostati jen od státu. (Potlesk.)

Místopředseda dr Buday (zvoní): Ďalším zaznačeným rečníkom je pán sen. dr Pajor. Dávam mu slovo.

Sen. dr Pajor (maďarsky): Veľavážený senát! Vládne prehlásenie, ktoré bolo ako veľavýznamné vládnou tlačou inaugurované, vzbudilo veľké sklamanie vo všetkých, ktorí s pozornosťou sledujú od rokov vnútropolitic. a zahraničnopolitický život československého štátu, lebo vládne prehlásenie neprináša nič nového, neobsahuje žiadneho positiva, v ničom sa nerozlišuje od úradných prejavov, odznelých v posleďných rokoch, a u nás vyvolalo sklamanie hlavne preto, lebo čo do nápravy krívd spáchaných na maďarskej menšine, ktorá náprava bola už opätovne pred cudzími fóry sľubovaná, nečiní ono žiadneho pozitívneho sľubu.

Vládny prejav vychádza z toho, že prevažná väčšina ľudu československého postavila sa za politiku dnešnej vládnej koalície. Toto čo do Slovenska a Podkarpatskej Rusi žiadnym pádom neobstojí a toto tvrdenie pána min. predsedu je vyvrátené faktom, že z 36 volených zástupcov v krajinskom zastupiteľskom sbore je 22 opozičníkov a len 14 vládnych, v Podkarpatskej Rusi z 12 zástupcov 7 opozičných a 5 vládnych. Tento pozitívny fakt dokazuje, že väčšina obyvateľstva Slovenska bez rozdielu národnosti je nespokojná s dosavádnou politikou vládnej koalície, čomu dala rozhodný výraz vo voľbách.

Prekvapuje, že vládny prejav prechádza takrečeno na denný poriadok nad veľkými udalosťmi svetovej politiky a nad metamorfözou svetového hospodárstva, ktoré sa v posledných mesiacoch objavily a ichž účinkom nemôže sa vyhnúť ani náš pomerne malý štát, utvorený z rôznych národností.

Pre krátkosť času, ktorý mám k dispozícii, učiním svoje poznámky len o tej časti vládneho prejavu, ktorá sa zaoberá otázkami hospodárskymi.

Je všeobecne známe, že Československo po roztrhaní monarchie obdržalo z blahovôle velmocí územia priemyslove vyvinuté a na suroviny bohaté a že sa mu dostalo tej veľkej časti priemyslu monarchie, ktorá bola zariadená pre konzum celej monarchie.

Veľká hospodárska konjunktúra v prvých rokoch poválečných vzbudzovala vo vedúcich politikoch štátu Československého vieru, že Československo bude brať stále významný zástoj v hospodárskom živote Europy a že nová situácia, vyvolaná mierovými smluvami, zabezpečí stály blahobyt zvíťazivším veľmociam a ich malým spojencom.

Nástupnícke štáty však čoskoro rozpoznaly kategorický imperatív priemyslovej a obchodnej nezávislosti, prešly na politiku hospodárskej autarkie a svoj priemysel zariadily plánovite, čoho dósleďkom bolo, že 28miliardový vývoz v r. 1920 scvrkol sa v r. 1923 na 4,5 miliardy a v r. 1932 bol dovoz o 760 milionov väčší než vývoz.

Vládny prejav uznáva, že vývoz znamená pre Československo životnú otázku a musí uznať i to, že sa musí stále a vo väčšich rozmeroch orientovať k trhom dalekým, lebo trhy súsedných štátov z veľkej časti ztratilo v dôsledku autarkistickej hospodárskej politiky týchto štátov.

Avšak orientácia k dialnym trhom nie je zdravá, lebo naše tovary môžeme tam umiestiť len v tom prípade, sú-li ony súťaže schopné, a preto musíme ich predávať za ceny o veľa nižšie než sú tuzemské, podnikom musíme vyplácať exportné prémie, čo nezbytne vedie ku zvýšeniu cien tuzemských. Príkladom na to export cukru, ktorý musíme vyvážať za cenu 60 - 70 halierov, aby bol v cudzine súťažeschopný, kým u nás je maloobchodná cena cukru 6.60 Kč, z čoho polovica upotrebuje sa ku hradeniu ztraty exportu. A tedy tuzemský konzument hradí všetky ztraty a diferencie vývozného obchodu.

Nie je zdravým zjavom, že cena československého cukru činí v Anglii 1.50 Kč, a tedy je tam podstatne lacnejší než u nás.

Z mylných ilúzií, ktoré podnietila konjunktúra prvých poválečných rokov, boly československé oficiál. kruhy vzbudené veľkou hospodárskou krízou, ktorá vypukla v r. 1929 a ktorá všetky výpočty a plány preškrtala, každý optimizmus učinila iluzórnym a overila tézu, že jednotné, hospodársky súvisiace územia nemožno narušovať bez vážnych hospodárskych dôsledkov.

Vládny prejav uznáva, že medzinárodný nekľud dáva svoje účinky pociťovať zvlášte na poli hospodárskeho života a predlžuje krízu.

Prirodzeným dôsledkom tohoto priznania by bolo, aby vláda československá podnikla všetko k odstráneniu medzinárodnej neistoty, bude-li treba, i za cenu obetí, aby sjednala politickú a hospodársku dohodu, aby získala nazpäť svoje výnosné teritoriá a zabezpečila svojmu priemyslu životné možnosti, kým nebude pozde a kým štáty bývalého exportného územia pri svojej autarkistickej hospodárskej politike nezariadia sa dokonale tiež na poli priemyselnom.

Vládny prejav stavia do výhľadu zvýšenie počtu pracovných príležitostí. Naväzujúc na tento sľub vyzývame pozornosť vlády na okolnosť, že podľa úradného početného pomeru Maďarstva v Československu náleží Maďarom 23.400 miest verejných zamestnancov, kdežto podľa štatistického výkazu je dosiaľ len 7.664 verejných zamestnancov maďarskej národnosti a tedy schodok činí 15.750 miest, na ktoré majú Maďari v štátnej správe oprávnený nárok.

Vo vládnom prejave sa prehlašuje, že zdraženie životných potrieb malo by v zápätí úbytok konsumu a preto je neprípustné. Naproti tomu tvrdíme, že zvýšenie ceny mäsa v Čechách o 2 Kč bolo úradne povolené, a že na Slovensku ceny predmetov životnej potreby podstatne sa zvýšily napriek zákazu zemského úradu.

Sme na najnižšom bode hospodárskej situácie a kúpna schopnosť konzumentsva klesla na minimum, nezamestnanosť vzrastá, roztrpčenie a chudoba zo dňa na deň sa zväčšuje, a preca vláda na miesto toho, aby umožnila sníženie životných nákladov, bezo slova trpí zvyšovanie cien, lebo očakáva z toho nové príjmy na spotrebných a iných daniach.

Oslábnutie abzorpčnej sily tuzemského trhu je citeľné na celej čiare. V poslednej dobe klesla spotreba mäsa, tukov, tabaku, vína, piva a iných predmetov všeobecnej spotreby. Stavebný ruch úplne stagnuje, čím pauzuje celý rad priemyselných odvetví.

Sú to faktá, ktoré jasne dokazujú nesprávnu hospodársku politiku vlády.

Vládny prejav sľubuje, že zemedelské dlhy budú usporiadané. Treba však s tohoto miesta poukázať tiež na krízu priemyslu a obchodu, ktorá sa prejavuje v hromadných konkursoch a vyrovnaniach a vo vracaní živnostenských koncesií, a preto je treba, aby vláda vedľa úpravy zemedelských dlhov postarala sa tiež o usporiadanie dlhov obchodu a priemyslu a o lacný úver. (Výkřiky.)

Poukázať musím na prejav pána senátora, ktorý mluvil predo mnou, dľa ktorého nutno ďakovať vláde, že úroková miera sa snížila na Slovensku v dôsledku zriadenia zemedelských pokladníc. Avšak zo zemedelských pokladníc dostanú peniaze len tí, ktorí sa môžu preukázať legitimáciou vládnych strán. (Sen. dr Bačinský: To nie je pravda!) Veľmi ľutujem, že som sem nedoniesol dopis, ktorý roľnícka vzájomná pokladnica v Prešove zaslala jednomu gazdovi, ktorému tam hovorí: »Nakoľko ste agitoval pre kresťansko-sociálnu stranu, vašu pôžičku v obnose 4.000 Kč vám týmto vypovedáme.« Ten dopis vám zajtra ukážem. (Sen. dr Bačinský: Keba ste sa inak chovali, i tie pokladnice by sa ináč chovaly k vám!) Môže byť, že sen. Stodola o tom nevie, ale je to skutok. Keď sa poukazuje na to, že zriadením zemedelských pokladníc boly snížené percentá, malo by to sníženie platiť pre každého občana Československej republiky. Ten pôvodný dopis vám zajtra ukážem.

Zachovanie podnikov na Slovensku sľubuje vláda úpravou otázok tarifných. Naproti tomu ministerstvo železníc zrušilo odo dňa 1. júla t. r. tarifné výhody pre dopravu hotového tovaru smaltovni vo Fiľakove, Schultzovej továrni v Matejoviciach a Koburgovským továrňam v Trnave a odo dňa 1. januára 1936 zrušilo tarifálne výhody pre dopravu surovín a polotovarov. Toto opatrenie bude mať v zápätí zastavenie týchto továrieň a hodí sa k dokazovaniu mienky rozšírenej na Slovensku, že tieto opatrenia vlády majú český priemysel zprostiť slovenskej konkurencie, a hodí sa k utvrdeniu slovenských občanov v pocite, že Slovensko je koloniou, ktorá je povinná konsumovať produkty zemí historických.

Vládne prehlásenie sľubuje tiež úpravu daňových bremien. Po tejte stránke páše sa na Slovensku ťažká krivda, že pri vyrubovaní daní užívajú sa osoby, ktoré neznajú príjmy poplatníkov a ich bernú únosnosť a ktoré sú k tejto svrchovane odpovednej funkcii predestinované len legitimáciami vládnych strán. Ďalšou vážnou krivdou je, že vybavovanie odvolaní, podávaných bez odkladnej moci, trvá celé roky a dochádza k nemu zpravidla až vtedy, ked majetočok obyvatelstva a tovar obchodníka je v priebehu vymáhania vyrúbenej dane už vydražený. Tieto a podobné krivdy vyvolávajú v obyvateľstvu všeobecnú nespokojnosť, ktorú vládna tlač pripisuje agitácii oposičných strán a tak veľa spomínanému maďarskému iredentizmu, kdežto pravda je tá, ako to bolo zistené i v úradnom pokračovaní zahájenom pre prípad medzilaborcký, že nespokojnosť obyvateľstva bola vyvolaná bernými exekúciami, neposkytovaním podpôr sľubovaných pre živelné škody, všeobecnou biedou, chudobou a nezamestnanosťou.

Aby rentabilita produkcie bola zabezpečená, chce vládny prejav podrobiť produkciu i distribuciu štátnemu dozoru. Už dávno slyšíme propagovať myšlienku plánovitého hospodárstva. Naproti tornu musím poukázať na to, že vážné hospodárske a živnostenské kruhy, dovolávajúc se príkladov francúzskych, chcú zachovať zásady hospodárskej liberality a pokladajú za správnu voľnú konkurenciu, voľný obchod a voľné hospodárstvo.

Dnes, v dobe nadprodukcie, kde spotreba klesá, konkurencia vzrastá, je systém viazaného hospodárstva naprosto zbytočný. Nemôžem pochopiť, ako chcete prevádzať viazané hospodárstvo a distribúciu; rozdelenie tovaru za štátneho dozoru. (Vykřiky sen. Šelmece.)

Sú obavy, že mocenská úprava distribúcie, rozdelenia tovaru, chce slúžiť len záujmom družstiev vládnymi stranami vedených a vládou podporovaných a že jej výhod stane sa účastným len občan, ktorý sa preukáže legitimáciou vládnych strán.

Ohľadom gazdovskej otázky by mohol i jeden starý senátor niečo povedať, keby sa chcel rozhovoriť.

Vládny prejav sľubuje obchodníkom a živnostníkom ochranu proti veľkým podnikom. Tento sľub je v diametrálnej protive s najnovším zákonom vlády, ktorý dáva družstvám právo, aby okruh svojej živnosti mohly rozšíriť i na nečlenov. I toto opatrenie vlády má slúžiť záujmom družstiev, podporovaných vládnymi stranami z verejných prostriedkov.

Abych dokázal nesprávnost vládnej politiky hospodárskej, ktorá je v službách záujmov strán, stačí poukázať na to, že v republike teraz pôsobí 712 kartelov a že v posledných troch rokoch zastavilo svoj provoz 644 továrieň definitívne a 1155 továrieň dočasne, následkom čoho 356.000 živiteľov rodín stratilo chleba.

Je verejne známé, že továrenský priemysel naprosto ubil remeselné živnosti na Slovensku. Najjasnejším dôkazom toho je za starodávna kvetúca železiarňa v Nižnom Medzeve, ktorý už takmer úplne zanikol, a tí niekoľkí železiari, ktorí ešte pracujú; môžú ten svoj tovar zpeňažiť len tak, že spracujú staré koľajnice a takto zhotovený tovar rozvážajú manželky od obce do obce, vymeňujú ho za potraviny a tak umožňujú výživu rodiny.

Strana obchodníkov a živnostníkov vstúpila do vlády a tedy môžem od nej očakávať; že jej minister poskytne obchodu a živnostiam to, čo požadoval ako opozičník a čo sľuboval pred voľbou na kortešačke.

Usporiadanie produkcie a distribúcie chce vláda uskutočniť monopolmi. A tu treba poukázať na krivdy páchané na gazdovi na Slovensku, ktoré sa javia v podstátnom rozdiele cien medzi produkty českými a slovenskými a musíme protestovať proti tomu, aby slovenský gazda a producent - nech bude zriadený monopol akýkoľvek - poškodzovaný bol tým, že by sa povolily podstatnejšie diferencie v prejímacích a predajných cenách, aby s producentom na Slovensku bolo horšie nakladené alebo aby bol obmedzovaný na takom produkčnom či živočíšnom poli, ktorého si vyžadujú jeho hospodárske pomery, hospodárske nároky a potreby.

Vidíme-li tedy, že hospodárska politika vlády slúži len záujmom triednym a straníckym, že resultuje hlavne na Slovensku len pauperizáciu, nespokojnosť, roztrpčenosť, nezamestnanosť, zadlženie, úbytok spotreby, zatváranie továrieň, zvyšovanie cien predmetov všeobecnej potreby, a čítáme-li v memorande, vydanom ústredím obchodných a živnostenských komôr, že za trvania dnešnej vládnej politiky niet vyhliadky na zlepšenie situácie, a vidíme-li, že vládny prejav nedáva žiadneho pozitívneho sľubu Slovensku a hlavne tamojšim zchudobnelým Maďarom, je len prirodzené, že chováme voči vláde nedôveru a budeme v oposičnom boji pokračovať. (Potlesk).

Místopředseda dr Buday (zvoní): Prerušujem ďalšie jednanie.

Predsedníctvo senátu usnieslo sa podľa §u 40 jedn. poriadku aby sa budúca schôdza konala zajtra v útorok dňa 25. júna 1935 o 10. hod. s

Pokračovanie v rozprave o prehlásení p. predsedu vlády.

Konštatujem, že žiadny návrh k tomu podaný nebol.

Končím schôdzu.