Poslanecká snemovňa N. S. R. Č. 1938.

IV. volební období. 6. zasedání.

1278.
Návrh

poslanca Teodora Turčeka

na zmenu zákona zo dňa 29. marca 1935, čís. 63 Sb. z. a n.,
o vyvlastnení na účely obrany štátu.

Podpísaní navrhujú:

Poslanecká snemovňa, ráč sa usniesť:

Zákon

zo dňa ,

ktorým sa mení zákon zo dňa 29. marca 1935, čís. 63 Sb. z. a n.,
o vyvlastnení na účely obrany štátu.

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

Časť prvá.

Zákon zo dňa 29. marca 1935, čís. 63 Sb.
z. a n., sa mení a doplňuje takto:

Čl. I.

§ 1., odst. prvý doplňuje sa za slovami:
a pod. - "ako i vyvlastnenie náhradných ne-
movitostí na odškodnenie za vyvlastnené po-
zemky na účely obrany štátu. "

V § 1., odst. druhom pripojuje sa ako ďalší
bod d) toto ustanovenie:,, d) Vo všetkých
predošlých prípadoch možno previesť vyvlast-
nenie náhradných nemovitostí na odškodnenie
za vyvlastnené pozemky na účely v predošlých
bodoch uvedených. "

§ 1., odst. štvrtý sa doplňuje za slovami:
Návrh na vyvlastnenie - "ako i návrh na
vyvlastnenie náhradných nemovitostí".

2

Čl. II.

§ 2., odst. piaty sa mení takto: "Náhrada
sa poskytuje zpravidia v hotovosti, avšak
u malých a stredných roľníkov do 50 ha na
ich výslovnú žiadosť v náhradných nemovi-
tostiach v hodnote ich vyvlastnených pozem-
kov, vzhľadom na rozdielnosť bonity pôdy,
keď je v ich okruhu do 5 km veľkostatok,
ktorému výmera nemôže byť snížená pod 100
ha. Náhrada za vyvlastnenie náhradných ne-
movitostí sa poskytuje len v hotovosti. "

čl. III.
§ 3., odst. šiesty sa mení takto:

"Okresný úrad rozhodne i o náhrade za vy-
vlastnenie a zároveň ustáli podľa § 2., odst. 5.
výmeru náhradných nemovitostí vzhľadom
na rozdielnosť bonity pôdy.

Čl. IV.
§ 5., odst. prvý sa doplňuje takto:

"a vyvlastňovacie pokračovanie musí byť
právoplatne ukončené do 6 mesiacov, počíta-
júc odo dňa vstupu vyvlastňovateľa na ne-
movitosť. "

Dôvodová zpráva.

Podľa platného zákona čís. 63/1935 Sb.
z. a n. môžu sa vyvlastniť len tie nemo-
vitosti, ktoré sú potrebné na účely obrany
štátu. Nemôžu sa však vyvlastniť náhradné
nemovitosti z blízkych veľkostatkov, kto-
rými by sa mohli odškodniť malí a strední
roľníci. Z terajšieho stavu vznikajú veľmi
často nezrovnalosti, že malým a stredným
roľníkom sa pôda vyvlastňuje jedine preto,
lebo ich nemovitosti sa hodia na účely
obrany štátu. Títo roľníci obyčajne sami
so svojou rodinou obrábajú svoje pozemky
a len táto práca im umožňuje živobytie.
Naproti tomuto z veľkostatkov sa nevy-
vlastňuje, a to len preto, lebo práve tieto
nemovitosti sa nehodia na účely obrany
štátu. Vo veľmi častých prípadoch sú len
na 1-3 km vzdialené pozemky veľkostatku
od vyvlastnených pozemkov malých a stred-
ných roľníkov, prípadne sú v tom istom

katastre a k tomu sú pozemky veľko-
statku dané ešte aj do prenájmu.

Túto nesrovnalosť zvyšuje ešte aj tá
skutočnosť, že keď vojenská správa vy-
vilastná väčšiu plochu pre svoju potrebu, -
máme prípady, kde šlo aj o vyše 200 kat.
jut. na jednom katastrálnom území -
vyvlastní to v jednom kuse a toto má za
následok, že niektorým roľníkom sa vy-
vlastní 1/2 až 2/3 všetkej ornej pôdy. V ta-
kýchto prípadoch nielen že sa znehodnotia
ich hospodárske budovy, mŕtvy inventár a
investície, ale sa im vôbec znemožní riadne
obrobenie poľa, ktoré im ostalo.

Podľa štátneho úradu štatistického v r.
1930 pri sčítaní ľudu takto bola poľnohos-
podárska pôda rozdelená na veľkostné sku-
piny poľnohospodárskych usadlostí na Slo-
vensku:

3

Teda do 20 ha podľa počtu usadlostí je
96'9% a tieto usadlosti majú v držbe 73'3°.
poľnohospodárskej pôdy. Toto dokazuje,
že na Slovensku je najviac malých poľno-
hospodárskych usadlostí. Pravda, treba
pripomenúť, že za uplynulých 7 rokov od
sčítania ľudu rozdrobenosť pôdy, poťažne
poľnohospodárskych usadlostí na Slovensku
ešte vzrástla. Keď pri vyvlastnení odoberie
sa roľníkovi 1/2 alebo až 2/3 ornej pôdy,
tak sa jeho hospodársky podnik stane nie-
len nesebestačným, ale roľník stratí vôbec
existenčnú bázu.

Uvediem konkrétny prípad. Na vojenské
účely sa vyvlastnilo 212 kat. jut. ornej
pôdy tamojším roľníkom. Obec táto má
asi 3000 obyvateľov a 1700 kat. jutár
poľa, z čoho je 700 kat. jut. inundačný
terén a štrkovište. Dôkazom toho, že aké
sú tam malé hospodárstva, je fakt, že
len 3 roľníci majú po jednom páre koni a
ostatní majú iba po jednom koni, poťažne
len kravičky, na ktorých obrábajú svoje
polia. Tým, že vojenská správa vyvlastnila
tu 212 kat. jutár v jednom kuse a otázka
náhrady nie je ešte doteraz vyriešená, po-
stihnuté roľnícke usadlosti zo svojej vý-
mery stratily až do 2/3 a bolo im vôbec
znemožnené riadne obhospodarovanie po-
zostalých pozemkov.

Väčšie poľnohospodárske jednotky od
200-500 kat. jutár sa na Slovensku ešte
aj dnes dajú kúpiť a to za primeranú cenu
od 4. 000 až 8. 000 Kč za uh. jutro. Zakú-
pením týchto jednotiek by sa daly odškod-
niť susedné veľkostatky, z ktorých by boly
vyvlastnené náhradné pozemky na odškod-
nenie malých roľníkov. Pri týchto prevo-
doch aj erár by získal, ak by sa to vy-
vlastňovanie takýmto spôsobom prevádzalo.

Zakupovaním veľkostatkov, ktoré sú po-
núkané na odpredaj, malí a strední roľníci,
postihnutí vyvlastnením pozemkov na účely
obrany štátu, nemôžu sa odškodniť preto,
lebo tieto veľkostatky sú prípadne natoľko
vzdialené, že by sa z miesta postihnutej
roľníckej usadlosti obhospodarovať ne-
mohly. Kolonizovanie týchto roľníkov zas
vyžadovalo by zvýšený náklad, vzhľadom
na znehodnotenie hospodárskych ako i obyt-
ných budov postihnutých malých a stred-
ných roľníkov.

Prípadné finančné náklady, ktoré by
vzniklý zmenou tohoto zákona, nech sa
uhradia z rozpočtu ministerstva národnej
obrany.

Po stránke formálnej nech je návrh pri-
delený výboru iniciatívnemu, brannému,
ústavno-právnemu a rozpočtovému.

V P r a h e dňa 24. februára 1938.

Turček,

Čavojský, Danihel, Drobný, Dembovský, Florek, Haščík, Hlinka, Kendra, Longa.
dr Pružinský, Sidor, Slušný, Suroviak, Schwarz, dr Tiso, Šalát, dr Wolf, dr Pješčak.

Bródy, Sivák, dr Sokol.

Státní tiskárna v Praze. - 1757-38.