Poslanecká snemovňa N. S. K. Č. 1938.

IV. volební období. 6. zasedání.

Preklad.

1266.

Návrh

poslanca Esterbázyho

na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon zo dňa 20. februára 1920, č. 142 Sb. z.
a n., o pôžitkoch válečných poškodencov.

Podpísaní navrhujú:

Poslanecká snemovňa ráč sa usniesť.

Zákon

zo dňa .........

ktorým sa ustanovuje nová lehota k prihláškam o pôžitky, patriace válečným po-
škodencom podľa zákona zo dňa 20. februára 1920, č. 142 Sb. z. a n.

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

(1) Nároky na pôžitky podľa zákona zo
dňa 20. februára 1920, č. 142 Sb. z. a n..
zmeneného zákonami zo dňa 25. januára
1922, č. 39 Sb. z. a n., zo dňa 4. júla 1923.
č. 146 Sb. z. a n. a zo dňa 17. septembra
1930, č. 133 Sb. z. a n., môžu prihláškou,
podanou do 31. decembra 1939, uplatňo-
vať vdovy (družky), siroty (adoptované
siroty) a vzostupní príbuzní občanov re-
publiky Československej, ktorí padli (zo-
mreli):

1. vo službe vojenskej (v dôsledku služ-
by vojenskej), konanej po čas svetovej
války;

2

2. pri válečných výkonoch (v dôsledku
válečných výkonov), pre vykonávanie
ktorých boli po čas svetovej války povo-
laní podľa zákona zo dňa 26. decembra
1912, č. 236 r. z. alebo podľa uh. zák. čl.
LXVIII /1912, alebo ako železniční zamest-
nanci;

3. vo válečnom zajatí (v dôsledku útrap
vo válečnom zajatí), kani sa dostali za vy-
konávania služby vojenskej (válečných
výkonov), alebo ako zajatci občianski ale-
bo rukojmí: a konečne manželky (druž-
ky), deti (adoptívne deti) a vzostupní prí-
buzní občanov republiky Československej,
ktorí sa stali nezvestnými v dôsledku o-
kolností. uvedených v č. 1-3.

(2) V tej istej lehote môžu novou pri-
hláškou uplatňovať svoje nároky tiež o-
soby, prihlášky ktorých neboly vzaté v
úvahu vo smysle § 1 zákona zo dňa 12.
augusta 1921, č. 310 Sb. z. a n.

(3) Prihlášky zmienených osôb, podané
po 31. decembri 1921. avšak ešte pred na-
stúpením platnosti tohoto zákona, a do-
siaľ nevybavené, treba považovať za ta-
ké, ako keby boly podané podľa tohoto
zákona.

§ 2.

Ministerstvo sociálnej pečlivosti sa
zmocňuje, aby v dohode s ministerstvom
financií mohlo do dňa 31. decembra 1939
pripustiť dodatočné prihlášky:

1. mužom, prepusteným z aktívnej vo-
jenskej služby (z válečných výkonov, zo
zajatia), ak je preukázané, že ich porane-
nie alebo ochorenie alebo zhoršenie toho
nastalo za okolností, uvedených v § 1.
č. 1. -3., a že ich zárobková spôsobilosť
klesla trvalé najmenej o 50%

2. vdovám (družkám), sirotám a vzo-
stupným príbuzným občanov republiky
Československej, invalidov zo svetové1
války, o ktorých je preukázané, že iď
smrť bola privodená poranením alebo cho-
robou alebo zhoršením toho, nastalým z.. i
okolností, uvedených v § 1, č. 1. - 3.

§ 3.

Práva, náležiace štátnym občanom re-
publiky Československej podľa zákonov

3

n pôžitkoch válečných poškodencov, pa-
tria všetkým tým, ktorí v dobe nastúpenia
platnosti tohoto zákona bydlia na území
republiky Československej, a to i vtedy,
keď me sú státnymi občanmi českoslo-
venským avšak iné štátne občianstvo
preukázať nemôžu.

§ 4.

Tento zákon nastúpi platnosť v deň

svojho prehlásenia: ministrovi sociálnej

pečlivosti sa ukladá, aby ho previedol v

dohode s ministami financií vnútra, za-

bezpečia a verejného zdravotníctva a te-

lesnej výchovy

Dôvody.

Vieme o nespočetných prípadoch, kde
váleční poškodenci, zárobku naprosto ne-
schopní, nedostávajú vôbec žiadnej pen
sie. Príčinou toho podla nášho zistenia je
to, že zákon č. 142 1920 nebol vydaný
v jazyku maďarskom a tedy váleční inva-
lidi maďarskej národnosti sotva sa mohli
o ňom dozvedeť, ďalej že spisy určitej
časti válečných invalidov, ktorí sa prihlá-
sili pri súpise, sa u rôznych administratív-
ných úradov stratily a neboly predložené
úradu válečnej pečlivosti, a keď sa potom
váleční invalidi, ktorých to zdĺhavé ča-
kanie už omrzelo, dotazovali po svojej
rente dostali odpoveď, že ich prihláška
nedošla ku krajinskému úradu válečnej
pečlivosti a keďže medzitým vypršala
lehota prihlašovacia, nemali už viac a ne-
majú podľa zákona nároky na rentu.

Sú i také prípady, kde válečný invalida
v dobe prehlásenia zákona mal ešte ima-
nie a bol z časti i schopný k zárobku a
preto nemohol uplatňovať svoj nárok;
neskoršie však pozbudol zárobkovej
schopnosti alebo imania a potom bola je-
ho prihláška odmietnutá ako oneskorená.

Je i taký válečný invalid, ktorý v dô-
sledku poranenia hlavy stal sa naprosto
neschopným k zárobku, avšak neovláda-

júc svoje duševné schopnosti neuplatnil
svoj nárok v dobe náležitej, a prihlášky.
podané obcami alebo verejnými úrady,
boly potom zamietnuté ako oneskorené.

Nemôže byť sporu o tom, že prihlašo-
vacia povinnosť válečných poškodencov
nemala byť viazaná na lehotu, lebo veď
môžu byť medzi nimi i jednotlivci, ktorí
stratili svoje duševné sily v práve v dôsled-
ku váhali a tedy nemohli si byť vedomí
lehoty prepadnej.

Nárok válečných poškodencov na ren-
tu beztak nie je právom takým akým je
uplatňovanie nejakej pohladávky, aby sa
to mohlo viazať na lehotu prepadnú: pred-
pokladáme však, že tvorcovia pôvodného
zákona nepomýšlali na to, že tuná ide o
pohladávku výnimečnú; a preto tento ná-
vrh zákona chce napraviť nespravedli-
vosť, ktorú utrpeli niektorí jednotlivci
tým že bona fide. z neznalosti zákona
alebo v nedostatku duševných schopností
premeškali lehotu

Ustanovenia §u 3 majú obdobu s usta-
noveniami branného zákona. Jestliže re
publika Československá má právo povo-
lať do služby vojenskej i takého svojho
obyvateľa, ktorý nemôže dokázať cudziu
štátnu príslušnosť, tu je len spravedlivé.

4

pojme-li zákonodarca podobné ustanove-
nie i do zákona o pôžitkoch válečných
poškodencoy, lebo ten, na jehož vojenskú
službu činí štát nárok, musí mať i ako vá-
lečný poškodenec tie isté práva, aké mal
povinnosti. I toto ustanovenie smeruje
len k tomu, aby zjednalo nápravu v do-
savádnom nespravodlivom stave.

Vyššie výdavky, ktoré v dôsledku to-
hoto zákona vzniknú, buďte hradené z ob-
nosov venovaných válečným invalidom,
ktoré obnosy môže ministerstvo sociálnej
pečlivosti doplniť z položiek svojho roz-
počtu, a obnosy, neuhradené týmto spô-
sobom, buďte hradené podľa daných okol-
ností z riadneho rozpočtu.

V Prahe, vo februári 1938.

Esterházy,

dr Porubszky, dr Sztillo, Petrášek, A. Nitsch, Szentiványi, dr Korláth, Jaross, dr

Holota, Axmann, Sandner, Inž. Kunzel, Inž. Peschka, Franz Němec, Stangl, inž.

Richter, Kmidt, Jäkel, Illing, Wollner, dr Zippelius.