Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1937.

IV. volební období. 4. zasedání.

763.

Návrh

poslanca Jozefa Siváka

na sriadenie odborného pedagogického dozoru na ústavoch pre výchovu a vzde-
lanie hluchonemých a slepých detí na Slovensku.

V posledných časoch prejavuje sa veľ-
mi nápadne snaha ústavy pre výchovu a
výučbu hluchonemých a slepých detí na
Slovensku zaradiť úplne do rámca škôl
ľudových resp. národných pre mládež
normálnu. Boly vydané nariadenia a o-
patrenia, ktoré ústavy hluchonemých a
slepých stotožňujú administratívne a pe-
dagogicky so školami ľudovými. Výra-
zom tejto snahy je hlavne vynesenie mi-
nisterstva školstva a nár. osvety z 24.
februára 1932, číslo 11.477/32-1-2, ktorým
sa dotyčné ústavy podriaďujú pedagogi-
ckému a administratívnemu dozoru v I.
stolici okresných školských inšpektorov.
Učiteľstvo hluchonemých a slepých na
Slovensku nemôže nedať najavo svoje
presvedčenie, že opatrenia, ktoré nema-
jú na zreteli sociálny ráz a zvláštny od-
borný dozor výchovy hluchonemých a
slepých, sú neúčelné, ba priamo škodlivé
tak pre vec, ako i pre štát. Českosloven-
ská republika vynaloží ročne značné su-
my na ciele tejto výchovy a výučby, ale
nepostará sa, aby výchova a výučba bo-
la vedená, prehlbovaná odborným dozo-
rom. Novodobá špecializácia donáša vša-
de, v každom odbore cieľuprimeranú ra-
cionalizáciu práce a tak aj lepších vý-
sledkov. Racionalizácia môže však mať
len vtedy prajné výsledky, keď každý vý-

konný orgán je na svojom mieste a keď
dozor prilieha úplne práci.

Snahy, metódy a podmienky výchovy
a výučby hluchonemých a slepých detí
sú úplne iné, ako detí normálnych v ško-
lách národných. Národné školy, ľudové
a meštianske, vyučujú a vychovávajú de-
ti telesne a duševne zdravé, ktoré hlav-
ný prostriedok výchovy a výučby: dar
ľudskej reči prinášajú sebou do školy.
Žiakom ústavov pre hluchonemých chy-
buje tento najdôležitejší činiteľ ľudskej
kultúry a vzdelanosti. Ústavy do svojej
pečlivosti dostávajú dieťa nemé, hluché,
ktoré sa nevie živou rečou dorozumievať.
Preto prvým a hlavným cieľom týchto
ústavov je umelým spôsobom, zvláštnou
metódou naučiť hluchonemé dieťa hlasi-
tej a srozumiteľnej živej reči a na tomto
základe pomôcť mu k potrebným vedo-
mostiam, nevyhnutným pre život. Okrem
toho vychovať z hluchonemých mrav-
ných a poctivých občanov štátu. Naučiť
živej reči hluchonemých je prácou vede-
cko-praktickou, spojenou s fonetickými
výzkumami a analýzou vo fonetickom la-
boratóriu.

Je samozrejmé, že tieto a podobné
úlohy ústavy nemôžu vykonávať spôso-
bom a prostriedkami užívanými v ľudo-

2

vých a meštianskych školách pre deti
normálne. Ústavy potrebujú k tomu špe-
ciálnu organizáciu, odborne vzdelaný u-
čiteľský sbor; odborný dozor a špeciálne
učebné pomôcky, prístroje pre experi-
mentálnu fonetiku, ako i pre meranie dy-
chu, výšky a dynamiky hlasu atď. Prá-
ve pre svoj odborný ráz a špecifické úlo-
hy ústavy pre hluchonemé deti sú v kaž-
dom štáte oddelované od škôl pre nor-
málne deti. Tvoria zvláštny druh škol-
stva. V našej republike je titul týchto
ústavov podľa org. štatútu, vydaného mi-
nisí. šk. a nár. osv. v r. 1919, č. 37.580:
»Štátne ústavy pre výchovu a vzdelanie
hluchonemých detí.« A paragraf 13. zá-
kona č. 104/1926 určuje im tento titul:
»Zvláštne štátne odborné školy pre hlu-
chonemých.« Špeciálnosť a odbornosť
týchto ústavov je teda aj úradne potvr-
dená. Na ústavoch môžu byť ustanovení
len odborní učitelia s odbornou kvalifiká-
ciou, čiže skúškou z tohoto odboru.. Keď-
že je teda celá štruktúra týchto ústavov
špeciálna a odborná, je samozrejmé, že
aj dozor musí byť primeraný, čiže od-
borný.

Podľa § 34 zákona č. 292 z 9. apríla
1920, ministerstvo školstva a nár. osvety
určuje obor pôsobnosti škôl. inšpektorov,
pri čom však prichádza do úvahy i zák.
článok XXVIII. z roku 1876 a nár. by v.
úhor. min. kultu a výučby č. 70.000/1905.
Školskí inšpektori v smysle týchto záko-
nitých opatrení ustanovení sú len pre do-
zor škôl ľudových a meštianskych, teda
len pre školy normálnych detí. Vo svo-
jom povolaní môžu byť šk. inšpektori vy-
nikajúcimi pedagógmi, avšak vo výchove
a výučbe hluchonemých a slepých treba
ich rozhodne považovať za laikov. Po-
trebné je však i upozorniť, že ani prvej
citované zákony netýkajú sa vôbec do-
zoru ústavov pre výchovu a vzdelanie
hluchonemých a slepých detí.

Úspešné vyučovanie a výchova hlucho-
nemých a slepých predpokladá zvláštne
znalosti a vedomosti: fonetiky, fonológie,
ortoepie, špeciálnej anatómie ústrojov ži-
vej reči, fyziológie a psychológie živej
reči, patológie, artikulácie reči, špeciál-
nej metodiky, výchovovedy atď. K zdar-

nému vyučovaniu hluchonemých a sle-
pých je potrebná, okrem spomenutých
disciplín, aj dlhoročná prax a skúsenosť,
ako i prax laboratórna. Preto sa žiada od
učiteľov hluchonemých a slepých po vy-
konaní skúšky spôsobilosti pre školy ľu-
dové a meštianske ešte aspoň dvojročná
úspešná prax na ústave pre hluchone-
mých, prípadne slepých. A len po tomto
môže sa podrobiť učiteľ odbornej skúške
z vyučovania a výchovy hluchonemých
alebo slepých. Pokladáme za samozrej-
mé, že tým hlbšie vedecké znalosti a
prax v tomto obore potrebuje ten, komu
má byť sverený pedagogický dozor na
spomenutých ústavoch. Keďže pedago-
gický dozor na pr. na meštianskych ško-
lách môže vykonávať len ten inšpektor,
ktorý má okrem spôsobilosti pre tieto
školy ešte aj bohatú prax, táto zásada
má sa uplatniť tým viacej na ústavoch
pre hluchonemých a slepých. I na stred-
ných školách sú špecifikované dozory.
Je osobitný inšpektor pre telovýchovu,
pre spev, pre kreslenie atd.

Avšak okrem uvedených sú ešte aj iné
dôvody pre odborný dozor, ale ktoré u-
vádzať tu nemienime.

Kandidáti učiteľstva pre ústavy hlucho-
nemých a slepých u nás vzdelávajú sa
súkromne. Nemajú špeciálneho učilišťa.
V iných štátoch je tomu inak. Osobitné
vysoké školy pre poslucháčov odboru
výchovy a výučby hluchonemých a sle-
pých majú vo Francúzsku, Rumunsku,
Juhoslávii, Rakúsku, Maďarsku, Poľsku,
Nemecku, Dánsku atď. Už teda i pre tú
príčinu, že nemáme učilíšť pre posluchá-
čov, kandidátov tohoto odboru, je potreb-
ný pre spomenuté ústavy odborný dozor,
odborný inšpektor, ktorý by svojimi vy-
nikajúcimi vlastnosťami, bohatou odbor-
nou skúsenosťou vplýval na rozvoj vý-
chovy a výučby hluchonemých a slepých.
Odborný inšpektor boj by súčasne sme-
rodajným pedagogickým činiteľom: sta-
ral by sa, aby jeho dozoru sverené ústa-
vy dokonale plnily svoje poslanie. Dnes
totiž niet na tomto výchovnom poli nija-
kého autoritatívneho činiteľa. Každý ústav
pre hluchonemých a slepých na Sloven-
sku má iného dozorcu, inšpektora; títo

3

rozliční inšpektori, samozrejme, majú i
rozličné názory, náhľady na výchovu a
vyučovanie, keďže nemajú potrebných
odborných teoretických a praktických
znalostí. Preto nie je ani možné medzi
takýmito okolnosťami prácu na ústavoch
jednotne organizovať a pomáhať jej k naj-
vyššej výkonnosti. Výchova a výučba
plnomyselných (normálnych) detí má už
viac-menej vykryštalizované svoje smer-
nice, má svoju tradíciu a základy; kdežto
výchova a výučba hluchonemých a sle-
pých nie je ešte vykryštalizovaná, je len
v štádiu vývoja. Hľadajú sa lepšie, doko-
nalejšie metódy tvorenia živej reči. Za-
čína sa tu pracovať pomocou technických
vymožeností. Bez hlavného činiteľa, od-
borného dozoru však práca na ústavoch
sa rozptyluje a zhoršuje.

Počet žiactva na ústavoch od prevratu
rapídne rastie. Množí sa počet tried i po-
čet učiteľov. Rastie teda i práca. Štátne
ústavy pre hluchonemých sú na Sloven-
sku: v Jelšave, Kremnici, Dubnici, Ko-
márne a Bratislave. Súkromný (spolko-
vý) ústav pre hluchonemých je v Koši-
ciach. Štátny ústav pre slepcov je v Le-
voči. Na týchto ústavoch vyučuje sa 800
školopovinných hluchonemých a slepých
detí na Slovensku. (Pred prevratom bolo
ich asi len 300). Na ústavoch je asi 80
tried, a toľko i učiteľských síl. Z týchto
dát je zrejmé, že počet žiakov a učiteľov
na ústavoch stúpa. Takýto veľký počet
žiakov a učiteľov zaslúži si teda osobitný
odborný dozor, a je vonkoncom pomýle-
nou vecou, keď sa s odborným dozorom
ústavov pre hluchonemých a slepých po-
verujú školskí inšpektori a táto funkcia
dávaná im je akoby na dôvažok. Školení
a pre život dobre pripravení hluchonemí
a slepí môžu byť práceschopnými a uži-
točnými občanmi, kdežto nevzdelaní sú
len na ťarchu spoločnosti ľudskej.

Odborný dozor na ústavoch pre hlucho-
nemých a slepých konal sa v smysle na-
riadenia býv. minist. kultu a vyučovania
číslo 32.636/1905 a číslo 27.205/1913. Podľa
týchto vynesení ústavy pre hluchone-
mých a slepých podliehaly dozoru tak zv.
liečebno-pedagogickej rade, ktorej členov
vymenovalo ministerstvo kultu a verejné-
ho vyučovania; vymenovanie platilo na

3 roky. Členovia tejto rady boli všetci
starší, zaslúžilí odborníci, ktorí vykoná-
vali odborný dozor a o svojej činnosti po-
dávali zprávu ministerstvu. Ďalej podá-
vali návrhy ministerstvu kultu a výučby,
a to i vo veciach osobných. V Českoslo-
venskej republike bol určený tento od-
borný dozor v org. štatúte pre št. ústavy
hluchonemých na Slovensku č. 37.580/
1919. Najmä v jeho § 34. bolo doslovne
povedané: »Dozor na ústave pre hlucho-
nemých koná riaditeľ ústavu, odborný
inšpektor a ministerstvo školstva a nár.
osvety.« V smysle tohoto ustanovenia
dozor na ústavoch konal referent školské-
ho referátu. V školskom roku 1930/31
funkciou dozoru tohoto bol poverený naj-
starší, skúsený odborník z radov učiteľ-
stva hluchonemých. Tento spôsob dozoru
sa úplne osvedčil, čo potvrdil i sám škol-
ský referát roku 1931. Preto je divné, že
tento osvedčený dozor bol zrušený a za-
menený neodborným dozorom šk. inšpek-
torov r. 1932. Nebolo nijakých príčin,
ktoré by boly žiadaly zrušiť odborný do-
zor; nemohlo sa to stať ani z úsporných
opatrení, lebo tento odborný dozor vyža-
doval si ročného nákladu len asi 800-900
Kč.

Výnos ministerstva školstva a nár.
osvety zo dňa 24. februára 1932, č. 11.477,
ktorým boly ústavy pre hluchonemých a
slepých pridelené dozoru okr. škôl. in-
špektorov, odvoláva sa aj na vlád. nár.
č. 162/1928. Avšak keď si všimneme to-
hoto nariadenia a skúmame, kto sa rozu-
mie pod slovom učitelia, nenájdeme tam
vôbec učiteľov resp. riaditeľov ústavov
pre hluchonemých a slepých. Úradný ti-
tul týchto je »odborný učiteľ hluchone-
mých«, a všetci sú ustanovovaní na ústa-
voch pre hluchonemých, alebo slepých.
Teda ani toto vládne nariadenie nepre-
káža sriadiť odborný dozor na ústavoch
pre hluchonemých a slepých na Sloven-
sku. Vládne nariadenie č. 162/1928 vstú-
pilo do života 24. februára 1928, ale od-
borný dozor na ústavoch ostal i naďalej,
až do roku 1932. V tom čase totiž minister
školstva a nár. osvety vyhlásil, že o jed-
notný odborný pedagogický dozor nad
ústavmi pre hluchonemých a slepých je
postarané.

4

Anketa o výchove hluchonemých detí
konaná v Prahe dňa 9. júna 1919 za pred-
sedníctva prvého ministra školstva a nár.
osvety Habrmana zdôrazňovala význam
odborného dozoru na ústavoch pre hlu-
chonemých. Táto anketa bola i podkla-
dom org. štatútu pre štátne ústavy hlu-
chonemých na Slovensku č. 37.580/1919
a jeho 34. paragrafu, ktorým bol určený
odborný dozor. Nad ústavmi hluchone-
mých v Čechách vykonáva dozor odbor-
ný inšpektor a okr. školskí inšpektori. Na
Morave tento dozor vyhradený je výluč-
ne zemskej školskej rade, - a nie okr.
školským inšpektorom. V štátoch cudzo-
zemských, ktoré už boly spomenuté, na
ústavoch pre hluhých a slepých je dozor
odborný.

Ministerstvo školstva a nár. osvety
okrem. šk. inšpektorov, ktorí poverení sú
dozorom na ústavoch pre hluchých alebo
slepých, poverilo šk. inšpektora v Pre-
šove funkciou tak zv. inštruktora. Avšak
pôsobnosť tohoto inštruktora je podnes
len na papieri; inštruktor je len akýmsi
poradcom zemskému inšpektorovi. Funk-
cia inštruktora neosvedčila sa vôbec.

Po všetkom, čo bolo tu uvedené a na
čo bolo poukázané, podpísaní navrhujú:

Poslanecká snemovňa nech sa ráči
usniesť:

Ministerstvu školstva a národnej osve-
ty sa ukladá postarať sa o opatrenie, kto-
rým sriaduje sa odborný pedagogický do-
zor na ústavoch pre výchovu a vzdelanie
hluchonemých a slepých detí na Sloven-
sku. Odborným dozorom nech je pove-
rený starší, skúsený slovenský pedagóg,
úlohou ktorého bude, okrem dozoru, sjed-
notif a zdokonaliť odbornú metódu, konať
odborné prednášky pre učiteľov týchto
ústavov, ako i o dôležitých otázkach, tý-
kajúcich sa výučby a výchovy hlucho-
nemých a slepých, okrem toho po-
dávať návrhy ministerstvu školstva a ná-
rodnej osvety. Odborný inšpektor nech je
i predsedom kvalifikačnej komisie pre
učiteľov hluchonemých a slepých na Slo-
vensku.

Finančne zaťaženie, návrhom týmto
vzniklé, je také minimálne, že o jeho uhra-
denie osobitne sa postarať nie je ani po-
trebné.

Po stránke formálnej návrh tento nech je prikázaný výboru iniciatívne-
mu a kultúrnemu.

V Prahe, dňa 21. januára 1937.

Sivák,

Hlinka, dr. Tiso, Onderčo, Haščík, Florek, Longa, Suroviak, Sidor, dr. Wolf, Šalát,
dr. Sokol, dr. Pružinský, Slušný, Čavojský, Kendra, Drobný, Danihel, Dembovský,

Turček, Rázus.