Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1936.
IV. volební období. 3. zasedání.
457.
Návrh
posl. Jozefa Siváka a Pavla Florka
na sriadenie prírodovedeckej fakulty pri univerzite Komenského v Bratislave po-
dľa zákona z 27. júna 1919, č. 375.
Podpísaní navrhujú:
Poslanecká snemovňa nech sa ráči usniesť:
Vláde sa ukladá, aby v dohode s mi-
nisterstvom školstva a národnej osvety,
urobila bezodkladne potrebné opatrenia
na sriadenie prírodovedeckej fakulty pri
univerzite Komenského v Bratislave, že
by sa vyučovanie na fakulte mohlo za-
čať už v
školskom roku 1937/38.
Odôvodnenie.
Zákonom z 27. júna 1919, č. 375 Sb. z.
a n. sriadila sa v Bratislave univerzita,
pomenovaná podľa nariadenia vlády re-
publiky Československej z 11. novembra
1919, č. 595 univerzitou Komenského. Tá-
to univerzita mala
byť sriadená o štyroch
fakultách: právnickej, lekárskej, prírodo-
vedeckej a filozofickej.
Hoci od vynesenia tohoto zákona mi-
nulo 17 rokov, univerzita Komenského
nie je úplná; nemá fakulty prírodovedec-
kej. Považujeme to za veľký nedostatok
a stratu pre Slovensko. Slovenský pro-
fesorský dorast stredoškolský, ktorý chce
sa venovať štúdiám prírodovedeckým,
nútený je odchádzať na univerzity mimo
Slovenska. Následok toho však je, že
stredoškolských profesorov Slovákov má-
me nepomerne málo. Poslucháči každej
univerzity totiž zväčša regrutujú sa v
2
prvom rade z mesta, v ktorom je univer-
zita, alebo z blízkeho okolia. Dá sa pre-
to celkom určite predpokladať, že keby
pri univerzite Komenského bola i fakulta
prírodovedecká, vzrástol by i počet jej
poslucháčov Slovákov; je to prirodzené
a samozrejmé.
Slovensko je oprávnené žiadať, aby sa
jeho profesorský dorast vychovával do-
ma na Slovensku, čiže na svojskej vyso-
kej škole v svojskom prostredí, - najmä
keď to má Slovensko zákonom zabezpe-
čené.
Je nesporné, že profesor Slovák po
stránke rečovej môže sa stať dobrým od-
borníkom len na slovenskej univerzite.
Profesor na slovenskej strednej škole to-
tiž musí dokonale ovládať vyučovaciu reč,
ako i vedeckú terminológiu predmetov,
ktoré prednáša; a túto osvojiť môže si
len doma na slovenskej vysokej škole.
Správna znalosť slovenskej reči ako ja-
zyka vyučovacieho na školách stredných,
ako i školách vysokých je podmienkou,
od ktorej nemôžeme upustiť, na ktorej mu-
síme bezpodmienečne trvať.
Namietať by sa mohlo azda, že pre prí-
rodovedeckú fakultu nieto dostatočný po-
čet profesorov Slovákov, Táto námietka
však neobstojí. Profesorov síce nemáme,
ale nemáme ich preto, lebo nemáme slo-
venského vedeckého dorastu, a vedecký
slovenský dorast zas chybuje nám preto,
lebo nemáme vysokej školy (v tomto prí-
pade fakulty), ktorá by nám tento dorast
vychovala. Nebude preto slovenského
vedeckého dorastu, kým nebude dostatoč-
ný počet vysokých škôl na Slovensku,
resp. kým univerzita Komenského nebu-
de dobudovaná. Iné univerzity v republi-
ke nám tento dorast nikdy nevychovajú;
nemajú na tom záujmu.
Ináčej za 17 rokov štátna školská sprá-
va mala práve dosť času postarať sa o slo-
venský vedecký dorast, keby jej na tom
bolo záležalo; vhodné spôsoby na to sú!
Slovensko nie je posiaľ preskúmané ani
po stránke prírodovedeckej, prírodopis-
nej a zemepisnej, ačkoľvek možnosti to-
hoto výskumu na Slovensku sú dané v
takej miere, ako málokde. Čaká tu pre
vedeckých bádateľov práca veľmi vďač-
ná. S výskumom Slovenska treba začať
čím skôr a systematicky organizovať ho,
v záujme kultúrneho a hospodárskeho po-
vznesenia Slovenska a republiky. Výskum
tento nemožno viesť úspešne z Brna alebo
Prahy.
Vytýka sa Slovensku, že nie je na kul-
túrnej úrovni historických zemí. Ako mô-
že byť, keď sa mu neumožní, aby sa na
úroveň túto vyšvihlo?! Z najvýznamnej-
ších kultúrnych činiteľov je vysoká ško-
la, úplná, vybudovaná, náležité vystroje-
ná. Bolo už naznačené, že neúplnú uni-
verzitu Komenského nemožno zaradiť
medzi takéto školy.
Pred prevratom malo Slovensko nie-
koľko vysokých škôl; malo na pr. baníc-
ku, hutnícku a lesnícku vysokú školu v
Banskej Štiavnici a vysokú školu hospo-
dársku v Košiciach. Školy tieto po pre-
vrate boly zrušené a inými nenahrade-
né.
Sriadiť prírodovedeckú fakultu pri uni-
verzite Komenského nenarážalo by ani na
mimoriadne finančné ťažkosti. Fakulta to-
tiž mohla by mať niektoré spoločné pro-
fesúry s fakultou filozofickou a lekárskou,
ako na pr. profesúry pre chémiu, bioló-
giu, experimentálnu fyziku a zemepis.
Nových profesúr potrebovala by fakulta
len asi sedem, osem. Ročný náklad na fa-
kultu bol by takto nižší a činil by asi mi-
lión Kč.
Úspornými opatreniami r. 1932 i uni-
verzita Komenského bola zrestringovaná.
Na filozofickej fakulte totiž v roku 1936/37
prestane sa prednášať odbor zemepisný.
Týmto opatrením ostáva na univerzite je-
den riadny profesor a jeden docent, bez
toho však, aby vyučoval. Ale poškodený
je touto restrinkciou na univerzite i od-
bor historický, nakoľko poslucháči nemô-
žu si voliť kombináciu predmetov DZ (de-
jepis, zemepis, ).
Iným nedostatkom univerzity Komen-
ského je, že antropogeografia všeobecná,
tak prepotrebná pre výskum Slovenska,
nie je obsadená profesorskou silou, podob-
ne ani odbor národopisný.
Keď prítomný návrh podávame, máme
na zreteli budúcnosť slovenského národa
3
a republiky Československej. Budúcnosť
naša totiž závisí i od toho, či v medzi-
národnej súťaži obstojíme ako národ kul-
túrny a vedecky pripravený. Ide o našu
mládež, vzdelávanú na stredných školách,
ide o našu hospodársku budúcnosť, o bla-
hobyt hospodársky, ktorého sľubné záru-
ky vidíme i v prírodnom bohatstve Slo-
venska. So sriadením prírodovedeckej fa-
kulty pri univerzite Komenského nemož-
no teda odkladať.
Náklad na fakultu nech je preliminova-
ný v štátnom rozpočte na rok 1937.
Návrh tento nech je prikázaný výboru kultúrnemu a rozpočtovému
a to s lehotou najkratšou.
P r a h a, 14. mája 1936.
Sivák, Florek,
dr Sokol, Hlinka, dr Tiso, Šalát, Suroviak, Drobný, Kendra, Haščík, dr Pružinský,
Rázus, dr Wolf, Slušný, Turček, Onderčo, Danihel, Longa, Dembovský, Čavojský,
Sidor.