Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1936.
IV. volební období. 3. zasedání.
454.
Návrh
posl. Jozefa Siváka
na vynesenie zákona, ktorým sriaďuje sa Slovenská vysoká škola technická.
Podpísaní navrhujú, aby sa snemovňa ráčila usniesť na tejto osnove zákona:
Zákon
zo dňa........,
ktorým sriaďuje sa vysoká škola technická v Košiciach.
Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:
§ 1.
V Košiciach sriaďuje sa postupne sa-
mostatná slovenská vysoká škola tech-
nická.
§ 2.
Vyučovacia reč techniky je slovenská.
§ 3.
Ministerstvo školstva a národnej osve-
ty sa splnomocňuje, aby pre túto školu
delegovalo sbor, ktorý by bezodkladne
previedol práce prípravné, že by sa totiž
pravidelné vyučovanie na technike začať
mohlo už v októbri 1937. Technika mala
by predbežne tieto odbory: odbor poľno-
hospodársky (zemedelský), odbor lesní-
cky, odbor drevársky pre spracovanie a
vedecké skúmanie vlastností dreva, od-
bor staviteľský oboch smerov t. j. kon-
2
štruktívno-dopravného a vodocestného
smeru.
§ 4.
Pokiaľ nie sú vybudované i iné odbory
na technike, pre študujúcich týchto odbo-
rov zo Slovenska majú sa ponechať vý-
chodoslovenské štipendiá.
§ 5.
Ministerstvo financií nech sa postará,
aby náklad na sriadenie tejto školy poja-
tý bol do štátneho rozpočtu na rok 1937.
§ 6.
Prevedením tohoto zákona poveruje sa
vláda. Zákon nadobudne účinnosti dňom
vyhlásenia.
Odôvodnenie.
Žiadosť Slovenska dostať vysokú ško-
lu technickú nebola splnená ani v 18. ro-
ku republiky. Techniky Slovensko podnes
nemá, hoci od prevratu, kedykoľvek sa
len ukázala príležitosť, verejnosť sloven-
ská vyslovila sa vždy jednomyselne za
vybudovanie tejto vysokej školy.
Vysoká škola technická na Slovensku
je životnou hospodárskou otázkou Sloven-
ska, preto má i povahu požiadavky celo-
národnej.
Impozantným spôsobom dalo na javo
Slovensko svoju vôľu mať vysokú školu
technickú z príležitosti usporiadania »Dňa
slovenskej techniky« 21. septembra 1930,
keď slávnostne a sebevedome manifesto-
valo za vybudovanie techniky. V tento
deň samosprávne korporácie, mestské a
obecné zastupiteľstvá, odbory Matice slo-
venskej, odbory Slovenskej ligy, okresné
osvetové sbory, vysokoškolské spolky
študentské, obchodné a priemyselné ko-
mory, Zemedelská rada pre Slovensko,
Sväz živnostenských spoločenstiev, ob-
chodné grémium pre Slovensko a Podkar-
patskú Rus atď. na slávnostných schôd-
zach sa usniesly žiadať, aby na Slovensku
bezodkladne vybudovaná bola vysoká
škola technická.
Dôstojným vyvrcholením však všet-
kých manifestácií za techniku bolo, keď
slovenské krajinské zastupiteľstvo 30.
októbra 1930 osvojilo si návrh krajinské-
ho výboru požiadať vládu, aby čím skôr
predložila Národnému shromaždeniu ná-
vrh zákona na sriadenie vysokej školy
technickej na Slovensku, a to predbežne
s troma odbormi: s odborom inženierstva
staviteľského smeru konštruktívneho a
dopravného, odborom inženierstva stavi-
teľského smeru vodohospodárskeho a kul-
túrneho a konečne odborom inženierstva
zememeričského.
Lenže ani táto, tak spontánne a impo-
zantné prejavená snaha slovenského ná-
roda nebola patričnými kruhmi honoro-
vaná. Vláda neukázala dostatočné poroz-
umenie pre takú dôležitú otázku, ako je
slovenská vysoká škola technická. Ne-
všimla si ani upozornenia krajinského vý-
boru slovenského a návrh zákona na sria-
denie techniky nepredložila zákonodarné-
mu sboru.
Poslanci, ktorí prichádzajú s prítom-
ným návrhom zákona, v poslaneckej sne-
movni podali už podobný návrh dvakrát,
a to prvý 25. februára 1926, a druhý 24.
júna 1930. Dnešný návrh prispôsobený je
terajším pomerom a potrebám.
3
Odôvodňovať zovrubnejšie prítomný
návrh, resp. potrebu slovenskej techniky
považujeme skoro za zbytočné. Najmaka-
vejšou dôvodovou zprávou prítomného
návrhu zákona je samo Slovensko a jeho
nesmierne prírodné bohatstvo, posiaľ ne-
využité vôbec. Keby iné štáty maly o-
blasti tak požehnané na prírodné bohat-
stvo, ako má naša republika, v oblastiach
týchto boly by postavily azda i niekoľ-
ko vysokých škôl technického smeru. Po-
dľa mienky odborných kruhov sú na Slo-
vensku také zásoby rudy zlatej, striebor-
nej, železnej, medenej, hliníkovej a inej,
že vystačí to na niekoľko sto rokov. Sú
tu okrem toho ohromné ložiská cenných
kovov, ako olova, činku atď., ako i ložis-
ká mramoru, grafitu, magnezitu, serpen-
tínu, gypsu atď., atď. Uhoľné bane v
Handlovej a Čakanovciach sú priamo ne-
vyčerpateľné. Naše soľné bane zásobujú
celú republiku.
Keby sa rozličného druhu ruda na Slo-
vensku začala intenzívne dolovať, keby
banská a hutná výroba ožila a keby sa
vzkriesil zničený priemysel železiarsky
a oceliarsky, a to i priemysel ťažký, mo-
hol by zamestnávať stále niekoľko desať
tisíc robotníkov, mnoho sto úradníkov a
inženierov, čím by sa vo veľkej miere
nešila i otázka nezamestnanosti na Slo-
vensku. Dnes však priemysel tento len ži-
vorí, a hynie preto i Slovensko.
Na Slovensku je 1, 669. 539 ha lesnej pô-
dy; preto i priemysel drevársky má tu
také možnosti a podmienky rozvoja, ako
nikde inde v našom štáte. Priemysel dre-
vársky na Slovensku bol kedysi veľmi
výdatne podporovaný, ale i dokonale vy-
užitý; bol totiž považovaný za jeden z
hlavných prameňov štátneho dôchodku.
Dobré slovenské drevo, toto slovenské
zlato, exportovalo sa takmer do celého
sveta. Drevársky priemysel pred prevra-
tom dal mnoho sto tisíc Slovákom zárob-
ku a chleba. V posledných rokoch bol
tento krásny, výnosný priemysel skoro
celý zničený - a to nie práve len hospo-
dárskou krízou!
Slovenské drevo hnije v lesoch na ko-
reni, alebo uložené po skladoch; výbor-
né slovenské drevo sa nevyváža, kým
mnohé, spracované produkty a deriváty
dreva sa k nám z cudzozemská dováža-
jú! Povinnosťou štátnej správy bolo by
preto, aby sa postarala o spracovanie,
technické i chemické, slovenského dre-
va, aby sa toto naše národné bohatstvo
čo najlepšie, najcieľuprimeranejšie a naj-
rozumnejšie využilo.
Treba by bolo sústavne organizovať
vedecký výskum slovenského dreva, k
čomu však potrebujeme odborníkov a ve-
deckých pracovníkov. Dnes týchto odbor-
níkov a vedeckých pracovníkov, najmä
v odvetví drevárskom, nemáme na Slo-
vensku, ale nemáme ich ani v republike
celej. Niet ich, lebo nie je postarané o
vedecký dorast, hlavne však o dorast slo-
venský. Vedecký dorast totiž odchová-
vajú vysoké školy, ktorých na Slovensku
niet, okrem jednej, i to neúplnej.
Za bývalého Uhorska bola na Sloven-
sku svetovej povesti banská, hutnícka a
lesnícka vysoká škola v Banskej Štiav-
nici, a bola vysoká škola hospodárska v
Košiciach. Po prevrate sa tieto vysoké
školy zrušily - a podnes nenahradily ni-
čím!
V poslednom čase počuť uvažovať: ako
odpriemyselnené Slovensko zindustriali-
zovať. I určité príznaky badať, ktoré sťa-
by chcely naznačiť, že zničenému a za-
padlému priemyslu slovenskému počína
sa znovu brieždiť, hoci veľmi slabo a
bledo. Na Považí zakladajú sa väčšieho
rozmeru a významu priemyselné podni-
ky; v Batizovciach pod Vysokými Tatra-
mi sriaďuje sa továreň na umelý hodváb;
vo Vlkanovej ide sa postaviť impregnač-
ný závod a v Dubovej rafinéria na mine-
rálny olej. Ale zakladajú sa a budú sa
zakladať aj továrne iné, alebo oživujú po-
maly staré, čo znamená, že i vyhaslé vy-
soké pece na Slovensku zapália sa azda
znovu; bolo by to nádejou, že vzkriesi
sa u nás priemyselný ruch.
I Slovenská krajina sama investuje kaž-
doročne vyše 100 miliónov do prác vodo-
hospodárskych a do budovania ciest. Dnes
mohlo by sa na Slovensku umiestiť i 100
inženierov, a nemáme ich.
Vo výročnej zpráve z roku 1935 "Ú-
stredného sdruženia slovenského priemy-
slu" čítame: »Stáva sa dnes už nepochyb-
4
ným, že obyvateľstvo Slovenska bude
možno len tak uživiť, ak sa, najmä na
strednom Slovensku, vybuduje priemysel.
Boly by iste dané predpoklady pre zalo-
ženie podnikov, schopných včleniť sa do
svetového hospodárstva a obstáť v med-
zinárodnej súťaži, keby sa zo Slovenska
robilo sústavným industrializačným pro-
gramom dobré stanovište priemyslu. Bu-
de treba vydať v čase najkratšom zákon
o podpore priemyselného podnikania vo
východných krajinách nášho štátu. Tarif-
ná a dopravná politika bude sa musieť
orientovať týmto smerom, bude sa treba
starať o to, aby bolo dosť surovín a za
primerané ceny (najmä dreva), a bude
treba v rámci hospodárenia s elektrickou
energiou vytvoriť priaznivé možnosti,
pričom otázku využitia vodných síl na
severnom Slovensku bude treba ešte ďa-
lej skúmať. «
Na toto všetko však musíme sa náleži-
té pripraviť, musíme sa postarať o do-
brých odborníkov, najmä však o vedec-
ký dorast slovenský; tento vychovať mô-
žu nám, pravda, len vysoké školy.
Ako už bolo spomenuté, Slovensko má
dnes len jednu jedinú vysokú školu, uni-
verzitu Komenského v Bratislave, - i to
však bez prírodovedeckej fakulty, tak
prepotrebnej i pre prírodovedecký vý-
skum Slovenska. Vytýka sa slovenskej
mládeži, že sa nevenuje v dostatočnom
počte technickým vedám. Poukazuje sa
na pr., že z celkového počtu poslucháčov
vysokých škôl technických v republike
je Slovákov len 5%, kdežto vraj malo by
ich byť aspoň trikrát toľko! Ak Slováci
vyhybujú technickým vedám, je to hlav-
ne preto, že žijú v biednych sociálnych
pomeroch. Je na pr. známo, že väčšina
poslucháčov brnenskej českej techniky
pochádza z Brna, alebo blízkeho okolia.
Keby Slovensko malo svoju vlastnú tech-
niku, počet poslucháčov Slovákov by od-
razu nepomerne vzrástol.
Je pravda, udelované sú i štátne takzv.
východoslovenské štipendiá pre poslu-
cháčov techník zo Slovenska, avšak ani
tieto štipendiá nevedely prilákať valnejší
počet Slovákov na techniku do Brna ale-
bo Prahy. Pri tom všetkom i keby slo-
venská technika bola sriadená, žiadame
ponechať východoslovenské štipendiá pre
poslucháčov tých odborov, ktoré na slo-
venskej technike predbežne nebudú.
Prítomným návrhom zákona prosíme
len to, čo Slovensku patrí, na čo má ná-
rok. Sme si vedomí, Že žiadame vec pre
Slovensko dobrú, osožnú a spravodlivú.
Žiadame len svoj oprávnený podiel na vy-
sokých školách. Kým tri milióny Nemcov
v republike má dve vysoké školy techni-
cké, tri milióny Slovákov nemá ani jed-
nej techniky! Nepovažujeme za zdravé,
centralizovať ešte i vysoké školy; nao-
pak: Je v záujme štátu, a to nielen z o-
hľadu kultúrneho, vedeckého ale i náro-
dohospodárskeho, aby sa vysoké školy
decentralizovaly. Blahobyt národa je tým
väčší, čím vyspelejšie sú jeho prírodné a
technické vedy, a čím viac dobrých pra-
covníkov má na tomto poli.
Ku koncu uvádzame ešte malú štatisti-
ku: V roku 1935 dala štátna správa na
vysoké školstvo v Čechách 81, 312. 000
Kč, na Morave 36, 715. 000 Kč, na Sloven-
sku len 10, 313. 000 Kč; alebo ešte zreteľ-
nejšie: kým štát v roku 1935 dal na vy-
soké školy technické a príbuzné v Če-
chách 31, 225. 900 Kč, na Morave 17, 926. 100
Kč, na Slovensku na tento cieľ nedal nič!
Náklad na slovenskú techniku s odbor-
mi, ako sme to navrhli, činil by 5 až
6, 000. 000 Kč. Suma táto nech je pojatá do
štátneho rozpočtu na rok 1937, aby sa na
technike vyučovať mohlo už začiatkom
školského roku 1937/38.
Návrh tento nech je prikázaný výboru kultúrnemu a rozpočtové-
mu.
P r a h a, 14. mája 1936.
Sivák,
Onderčo, Hlinka, Drobný, Sidor, Turček, Kendra, Florek, Čavojský, dr Wolf, Lon-
ga, Slušný, dr Sokol, dr Tiso, Šalát, Suroviak, Dembovský, Danihel, Haščik, Rázus,
dr Pružinský.