Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1936.
IV. volební období. 3. zasedání.
346.
Návrh
poslanca Rybárika a Stundu
na oživenie zamestnanosti v obore sústavnej elektrízácie na Slovensku.
Mnohé obce na Slovensku, kde - ako je
známe, elektrizácia je v začiatkoch a dote-
raz je elektrizovaných iba 20% všetkých
obcí - javí následkom zmenených pome-
rov hospodárských nebývalý záujem o e-
lektrizáciu obcí. Příčinou toho, že elektri-
zácia vzdor zaujmu obcí napreduje veľmi
zvolna, je, že obce nemôžu dostať na stav-
by štátnu podporu, lebo pre úsporné opa-
trenia v štátnom hospodarení bola zákonom
č. 72/1932 stanovená ročná dotácia 25 mil.
Kč, snížena na 10 mil. Kč. Zákon síce platí
do konca roku 1940, avšak celá - sníže-
ná - dotácia až do roku 1940, bola už vy-
čerpaná žiadosťami obcí, došlými min. ve-
rejných prác do konca apríla 1932.
Za tohoto stavu obce, ktoré sa teraz
hlásia o podporu, nemôžu ju dostať.
Mnoho obcí však, ktoré podaly svoje
žiadosti do apríla 1932, neuskutočnily te-
raz elektrizáciu, lebo ich hospodárské po-
mery, zhoršené v rokoch 1932-35, sa ne-
zmenily, takže napriek štátnej podpore
nemôžu si opatriť úhradu na zbývajúci
náklad.
Naproti tomu celý rad obcí (a ide o viac
ako 100) nie len, že sú ochotné elektrizo-
vať, ale majú možnosť opatriť si i úver na
zbývajúci náklad, takže by mohly započať
ihneď s prácami. Jedinou prekážkou je,
že subvenciu nemôžu dostať.
Všeužitočné elektrárne na Slovensku
usilujú sa už rad rokov docieliť nápravu
tým, že žiadajú zrušenie udelenej podpory
obciam, ktoré s prácami predbežne ne-
mohly započať a žiadajú prenesenie tých-
to zrušených podpôr na obce, ktoré by
k prácam ihneď prikročily.
Tento plán, ktorý by neznamenal pre
štátnu pokladnicu žiadne nové zaťaženie,
nemohol byť pre odpor ministerstva finan-
cií predbežne uskutočnený. Čo by zname-
nal pre oživenie zamestnanosti tento,
v podstate jednoduchý a - zdôrazňujeme
- nové ťarchy nevyžadujúci plán, vyplý-
va z nasledujúcich:
V okrese trnavskom usnieslo sa 42 obcí
na uskutočnení hromadnej elektrizácii.
Over je zaistený, súťaž bola už vypísaná
a stavby boly už aj zadané (pravda, pred-
bežne len podmienečne). Čaká sa len na
prenesenie subvencii vo výške 1, 200. 000
Kč. Len čo by bol prenos povolený, hneď
by sa prikročilo k stavbám, čo znamená
celkovú investíciu so strany obcí a prí-
slušnej všeužitečnej spoločnosti vo výške
8, 000. 000 Kč. Do tohoto nákladu nie sú
započítané inštalácie v domoch, nákup
motorov a iných hospodárskych strojov,
ktoré budú ďalším dôsledkom týchto in-
vestícii.
Keď si uvedomíme, že väčšina materiá-
lu používaného na týchto stavbách je (až
2
snáď na meď) domáceho pôvodu (drevené
stľpy, porculánové izolátory, transformá-
tory a iné) máme jasný obzar o ďaleko-
siahlom vlive týchto investícii pre široký
okruh zainteresovaných pracovných ob-
lastí. Je preto iste povinnosťou zachytiť
záujem roľnického obyvateľstva v pro-
spech druhej strany, v prospech robotní-
kov, živností a priemyslu.
Podpory ministerstva sociálnej pečlivo-
sti na mzdy robotníkov nie sú ani zďaleka
v stave vyvolať takú velkú investičnú
činnosť ako spomenuté podpory na elek-
trizáciu. Je treba pri tom zdôrazniť, že ide
o pomoc, ktorá štátnu správu nie len že
nezaťaží novými bremenami, ale naopak,
ktorá bude mať
v zapätí i nesporný vliv
na zvýšenie príjmov štátnej pokladni-
ce.
Na dôkaz uvedených uvažujeme spome-
nutý príklad elektrizácie okresu trnav-
ského:
Prenosom subvencie vo výške 1, 200. 000
Kč uvolnila sa investície vo výške 8 mil.
Kč a to okamžite.
Príjmy štátnej pokladnice z týchto in-
vestícii budú najmenej tieto:
1. Na dani z obratu. Za vyššie uvedené
práce zaplatí sa táto daň priemerne 2 a
1/2krát, lebo výrobok prejde do konečného
postavenia 3-4krát rozličnými obchodný-
mi obratmi, takže celkom príjme štátna
pokladňa 8 mil. X 2. 5 X 3% = 600. 000
Kč.
2. Na dani zárobkovej zo zvýšenej čin-
nosti iste berná správa časť získa. Keď
predpokládame, že z celkovej časti prie-
merne sa zarobí pri prechode 3-4 rozlič-
nými rukami len 10% a berná správa za-
chytí len jednu polovicu tohoto zisku a
zdaní ho jednou tretinou, získa štát 8 mil.
X 10% X 1/2 X 1/3 = 133. 000 Kč.
Vzhľadom k tomu navrhujú podpísaní:
Poslanecká snemovňa, ráčiž sa usniesť:
3. Na dani dôchodovej zachytí sa iste
3% uvedenej sumy, lebo ide väčšinou o
materiál vyrobený v ČSR, takže na konec
premení sa v nejakú prácu; získa tedy
štát 8 mil. X 3% = 240. 000 Kč.
4. Konečne treba počítať aj zvýšený prí-
jem štát. podnikov, ako sú: doprava ma-
teriálu, telegraf, telefón, pošta, cestovné
montérov a inženierov a pod. Tento zvý-
šený príjem odhadujeme na 50%, čo zna-
mená 8 mil. X 5% = 400. 000 Kč.
Spolu 1, 373. 000 Kč.
Ako vidieť prenos subvencií vyvoláva
takú investičnú činnosť, ktorá bude mať
za následok konec-koncov zvýšenie štát-
nych prijmov presahujúcich vlastné vyda-
nie. Pri tom sme nepočítali s úsporami na
podpore nezamestnaných, ktoré sú iste
ďalšou podstatnou úsporou súčasného
zvýšenia celej životnej úrovne zúčastne-
ných.
Konečne treba pripomenúť, že zariade-
ním robotníkov do práce zvýšia sa príjmy
aj rozličných soc. ustanovizní, čo má dnes
tiež nemalý význam. Podotýkame, že
neide tu len o elektrizáciu obcí v trnav-
skom okrese, čo sme spomenuli len ako
príklad, ale ide o celý rad iných obcí, na
príklad v okrese turčiansko-svätomartin-
skom, senickom, trebišovskom, michalov-
skom, giráltovskom, košickom, prešov-
skom atď., takže hospodársky vliv týchto
prác bude značný.
Súčasne môžem aj pozdvihnúť hospo-
dársku úroveň celého radu obcí na Slo-
vensku, ktoré je v elektrizácii veľmi po-
zadu. Vykoná sa tým dielo, ktoré zname-
ná nové obdobie v živote dedín, tedy dielo
trvalej ceny. Zvýšený počet elektrizova-
ných obcí znamená trvalú existenciu pre
celý rad ľudí, ktorí budú pri prácach udr-
žovacích, dozorných a iných trvalé v ich
zamestnaní.
Vláde sa ukladá, aby učinila opatrenie,
aby boly už povolené podpory obciam,
ktoré elektrizáciu pre hocjakú príčinu ne-
môhly a nemôžu do konca roku 1936 usku-
3
točniť, zrušené a prenesené na obce, ktoré
sa zaväzujú k elektrizačným prácam
ihneď prikročiť, a aby prenesením týchto
podpor boly tieto zabezpečené pre elek-
trizácie obcí na Slovensku.
Finančné zaťaženie návrhom týmto ne-
vznikne.
Po stránke formálnej nech je tento návrh prikázaný výboru iniciatívne-
mu, technicko-dopravnému a rozpočtovému.
V P r a h e, dňa 10. februára 1936.
Rybárik, Stunda,
Coufal, Židovský, Kremeň, dr. Inž. Tumlířová, Pozdílek, Topoli, inž. Žilka, Pelíšek,
Devečka, dr. inž. Brdlík, Dubický, Ursíny, Teplanský, Martinásek, Zajíc, Lichner,
Beran, Vencl, Slíva, dr. Dufek, Petrovič, Vančo, Zářecký, Mrskošová, Kočandrle.