Pán predseda vlády sa zmienil, že likvidovaná je stará straníckosť, staré stranícke hašterenie. My sme boli vždy proti tomu, na Slovensku sme sa pokúsili túto vypiatú straníckosť aspoň zmierniť, vždy sme sa snažili aspoň na poli hospodárskom naväzovať styky i s inými stranami. Tu teda vidime víťazstvo našej myšlienky. Veď je známa výpoveď nášho zvečnelého vodcu, že v republike je tá straníckosť tak prehnaná, že kde sa dvaja ľudia sídu, založia sa najmenej tri politické strany, ak nie viac. Zlikvidoval sa starý povestný politický kľúč, ktorý žiadne dvere neotváral, naopak brzdil všetko, čo bolo dobré a čo by bolo slúžilo všeobecnému dobru.

S tým súhlasím, čo pán predseda vlády hovoril o odpolitizovaní administratívy a peňažníctva. Justícia, symbol spravedlivosti, sa vyobrazuje so zaviazanými očami, čo chce zdôrazniť, že pri administratíve a pri súdnictve neslobodno pozerať na stranícku príslušnosť, tam je každý rovnaký. I tento bod v prehlásení pána predsedu vlády vítame s radosťou.

Pán predseda vlády spomenul racionalizáciu verejnej správy. Čo povedal, i s tým plne súhlasíme. Racionalizácia verejnej správy je z praktických dôvodov prepotrebná. Ponajsamprv preto, aby administratívne rozhodnutia, administratívny akt odpovedaly zásadám spravedlivosti, aby po právnickej stránke boly bezvadné, lebo len takýmto spôsobom môže sa zabezpečiť právna bezpečnosť. Potrebná je racionalizácia verejnej správy aj z tohoto dôvodu, lebo len tak môžeme docieliť potrebnú rýchlosť v administratíve, keď zbaví sa administratíva zbytočného balastu. A potrebná je racionalizácia verejnej správy aj s ohľadom na štátne financie. Isté úspory v štátnych financiách môžeme docieliť len vtedy, keď prevedieme racionalizáciu verejnej správy. Nech sa neúraduje len "l'art pour l'art", aby sa čím viac úradovalo, nech nejestvuje v úradoch závodenie o jednacie čísla. V niektorých úradoch kladú si za povinnosť, aby počet jednacích čísiel bol čím väčší. Nie vysokosť jednacích čísiel svedčí o dobrej administratíve. Pracovať sa musí pri administratíve tak, aby každá dôležitá vec bola dobre vybavená.

Pán predseda vlády sa zmienil o budúcich smeroch našej zahraničnej politiky. Čo povedal, s tým súhlasím na sto procent. Dávna požiadavka našej strany bola, aby sme mali dobrý súsedský pomer k súsedom. Ako hospodár z vlastnej skúsenosti viem, že keby som sa so súsedom hašteril, nemal by som čas na užitočnú prácu. Najmä nám je potrebné, aby sme mali dobrý pomer k súsedom, keď je z tých súsedov jeden veľa mohutný tak na poli politickom, ako aj na poli vojenskom a hospodárskom.

Ale celkom správne poukázal pán predseda vlády aj na to, že nesmieme strácať starých priateľov, s ktorými síce nesúsedíme. Menovite sa to vzťahuje na Franciu, na Veľkú Britaniu, ďalej na Spojené štáty severoamerické a na Itáliu. Je to potrebné, lebo aby sme tie tvrdé rany, ktoré sme utrpeli v blízkej minulosti, zacelili, aby sme si mohli lepšiu budúcnosť pripraviť, k tomu je potrebný mier. Bez mieru nemôžeme napredovať ani na poli kultúrnom, ani na poli hospodárskom. Preto budeme každú takú zahraničnú politiku podporovať, ktorá bude smerovať k tomu, aby mier bol zabezpečený.

Pán predseda vlády sa zmienil aj o stálosti meny, totižto postavil sa proti tomu, aby u nás bola nejaká inflácia. I s tým súhlasím, lebo keby prišla nejaká inflácia, dostali by sme sa do začarovaného kruhu, stúply by ceny to i varu, stúply by mdy, to by involvovalo zase stúpnutie cien výrobkov, stúpnutie miezd až do nekonečna. Teda vítam i toto vyhlásenie pána predsedu vlády.

Pán predseda vlády sa zmienil i o spravedlivej politike daňovej. Zásady, ktoré vyslovil, sú správne. Jednak treba dbať o to, aby štátne potreby boly ukojené, jednak treba brať ohľad na to, aby daňová politika bola úmerná a aby nepodlamovala výrobu a podnikavosť. Nemecké poriekadlo hovorí: "Die Liebe geht durch den Magen", totižto: "Láska ide cez žalúdok", čo znamená, že človek, kde sa dobre nasýti, tam sa cíti dobre. Je to voľačo obdobné i s daňovou politikou. Pán predseda vlády v pondelok na vinohradskej slávnosti spomenul, že konsolidácia štátu vyžaduje, aby každý občan bol presvedčený, že v štáte panuje spravedlivosť, a najlepšie sa o spravedlivosti ten obcan presvedčí, keď uvidí, že daňová politika je správna. Pri daňovej politike sa to najlepšie ukazuje. Tedy i konsolidácia štátu vyžaduje, aby daňová politika bola spravedlivá.

Pán predseda vlády sa zmienil aj o kultúrnych otázkach a tu vrele vítam jeho vyhlásenie, ktoré vyznelo v tom smysle, že naša kultúra má kresťanské korene. My si musíme uvedomiť, že kresťanstvom sme sa stali civilizovaným národom a kresťanstvo nás doviedlo k civilizovaným národom západnej Europy. Viem, že na Slovensku v istej dobe slovenská kostolná kázeň a slovenská modlitebná kniha udržovaly jedine slovenskú reč a slovenskú kultúru.

Vítam vyhlásenie pána predsedu vlády, keď hovoril o tom, že priemysel a poľnohospodárstvo sú rovnakými národohospodárskymi faktormi. Keď sme zlikvidovali straníckosť, musíme zlikvidovať aj rivalitu medzi jednotlivými výrobnými odvetviami. Kto vyrába statok, ktorý je užitočný, je užitočným členom ľudskej spoločnosti, či je to priemyselník, či je to poľnohospodár. Preto ako medzi rovnocennými faktormi ľudskej spoločnosti má i medzi nimi panovať vzájomná spolupráca a nie rivalita.

Ako slovenský poslanec s vďakou kvitujem stať, kde sa pán predseda vlády zmieňuje o tom, že na Slovensku sa budú stavať nové železnice a zriadi sa silná vysielačka na západnom Slovensku.

Pán predseda vlády zmienil sa o hypertrofii úradníckeho aparátu. Zmienil sa o tom, že nemôže byť každý úradníkom, že nemôžeme úradnícky dorast vychovávať do nekonečna. Keďže je to správne s jednej strany, s druhej strany je zasa správne, že sa musíme postarať o živobytie tých, ktorí sa nezmestia v úradníckom aparáte. Títo môžu sa umiestiť len vo výrobe, ale k tomu je potrebné, aby sme výrobu zveľadili a položili na širší základ.

Dovoľte, slávna snemovňa, aby som aspoň v hlavných rysoch sa zmienil o tom, ako si predstavujem, ako by sme mohli výrobu položiť na širší základ, ako by sme mohli zveľadiť našu hospodársku výrobu, ako si predstavujem hospodársku obnovu Česko-Slovenskej republiky. Samozrejme, že po prvé musíme hľadieť na to, aby sme dosavádnu výrobu zlepšili. Je treba zlepšiť výrobu v poľnohospodárstve ako aj v priemysle. Väčšia výkonnosť, menšie výrobné náklady. Po druhé mám na mysli, či by sme nemohli tak, ako niektoré štáty na západe, zaviesť nejakú národnú výrobu, špecializovať sa na niektoré priemyselné odvetvia. Čo vidíme? Vidíme, že Švajciarsko, ktoré je územne i podľa počtu obyvateľstva menšie než naša republika, preca sa má celkom dobre. A prečo? Lebo má národný priemysel, má hodinárstvo, ktoré sa celkom dobre vypláca. Pozrime si Belggiu. Belgia, ktorá má menšie územie a tiež o niečo menej obyvateľstva, má svoju národnú výrobu, je špecialistom vo výrobe pušiek. Pozrime si Nizozemsko, ktoré má tiež menšiu rozlohu a menej obyvateľstva ako my. Je špecializované na fyzické nástroje, na žiarovky, radiové aparáty atď.

Pýtam sa, keď tieto menšie štáty majú sa dobre následkom toho, že majú špeciálnu národnú výrobu, či by sme my nemohli pomýšľať na niečo podobného, snáď na výrobu písacích strojov, na výrobu strojov rozmnožovacích, z čoho by sme ťažili podobne ako mnou spomínané menšie štáty.

Po tretie: Známy nemecký vedátor Alexander Humboldt povedal, že kto má Prahu, má celú Europu, čím chcel vyzdvihnúť význam Prahy tak na poli politickom, ako aj hospodárskom. My, ako vieme, sme na križovatke Europy, vlastne my sme tí najozajstnejší Stredoeuropani a tou najozajstnejšou v pravom smysle slova strednou Europou je Česko-Slovenská republika. Musíme len z toho na poli hospodárskom ťažiť, musíme sa stať priekupníkmi a dopravcami Europy, musíme sa snaziť, aby východná Europa statky zo západnej Europy kupovala naším prostredníctvom a naopak aby sme prostredkovali tovar z východnej Europy do Europy západnej, aby sme z toho ťažili.

Podobne je tomu aj s dopravou. Západná Europa má spojenie s Europou východnou cez Česko-Slovenskú republiku. Aj z toho môžeme na poli hospodárskom ťažiť.

Prečo je potrebné našu hospodársku základnu rozšíriť a zveľadiť našu výrobu? Jednak som spomenul, že priemysel a hospodárstvo sú povolané k tomu, aby umiestnily náš populačný prírastok. Tento náš populačný prírastok sa nedá umiestniť v úradníckom aparáte, ale jedine sa môže umiestniť v priemysle je tu tedy dôvod národohospodársky. Jednak je tuná ohľad na štátne financie. My sme pri štátnych financiách došli už k hraniciam nosnosti, my z národného dôchodku bez podlomenia výroby už viac odčerpať nemôžeme. V dobe krízy klesol národ ný dôchodok z 90-miliard na 50 miliard - neviem, ako je to teraz - ale my odčerpávame z národného dôchodku toľko, koľko sa len odčerpať dá. Ďalej z národného dôchodku čerpať pod titulom verejných dávok už nemôžeme. Ale nároky štátnej pokladne vzrástly. Čo teda? Nezbýva nič iného než zveľadiť výrobu a tvoriť nové príjmové pramene, aby štát mohol mať väčšie príjmy k zaokrytiu väčších výdavkov. Tedy i ohľad na štátne financie vyžaduje, aby sme našu hospodársku činnosť zveľadili, a to vo výške i v šírke, lebo ináč neobstojíme.

A teraz niekoľko slov o zmocňovacom zákone. Budeme za zmocňovací zákon hlasovať, a to zo dvoch príčin. Po prvé preto, lebo máme dôveru voči vláde, v ktorej sme a my zastúpení - teda už z tohoto dôvodu budeme hlasovať za zmocňovací zákon. Budeme ale zaň hlasovať aj z dôvodov vecných.

Slávna snemovňa, pred nami sú veľmi vážne a súrne úkoly. Len tak namátkou spomeniem: Je treba ustáliť nové hranice štátu, je treba regulovať štátne občianstvo - to je záležitosť optantov - je treba riešiť dopravné otázky, ako s tými roztrhnutými dopravnými spojkami, je třeba v obchodnej politike riešiť úkoly, lebo medzinárodné obchodné smluvy následkom všelijakých zmien sa staly obsoletnými, je treba skoro s každým štátom sj ednať novú medzinárodnú obchodnú smluvu. Je tu otázka štátneho dlhu. Musíme jednať so štátmi, ktorým pripadlo niečo z nášho územia, koľko prevezmú z nášho štátneho dlhu. Je tu otázka daňových nedoplatkov. Tie sa musia tiež riešiť so štátmi, ktoré dostaly územie z nášho štátu. Je tu poštová šeková služba, sú tu súkromnoprávne vzájomné pohľadávky medzi odstúpeným územím a republikou. Je tu otázka štátneho majetku na zabranom území, sú tu niektoré otázky sociálneho poistenia, ako rozdeliť majetok sociálnych poistných ústavov, atď. Len letmo som niektoré tie otázky vypočítal.

Tieto otázky, ktoré sú veľmi vážne, je nielen treba riešiť, ale je potrebné riešiť s urýchlením. Naši partneri v niektorých prípadoch vyžaduj ú si rýchlu odpoveď a opozdenie by škodilo predovšetkým nám.

I keď uznávam, že náš parlament pracuje veľmi rýchle, lebo u nás nie je možná obstrukcia, nie je možné to, co bolo v uhorskom parlamente, kde obštrukcia sa vliekla v roku 1903 viac než rok. Tu je nemožné, ako čo sa stalo pred 40 rokmi vo Viedni v Reichsratu, že poslanec mesta Brna Lecher mluvil nepretržite 24 hodín. Také veci sú u nás nemožné, ale pri všetkom, keď máme dvojkomorový systém, keď predložiť sa musia veci k prejednaniu vo výboroch, nie je možné zavčas tieto úlohy zdolať. Preto z vecných dôvodov nemôžeme robiť nič iného než hlasovať za zmocňovací zákon.

Slávna snemovňa! Pán predseda vlády žiadal o spoluprácu. My podanú ruku, ako som to uviedol, neodstrčíme. Sú vážne časy, ale pri všetkom nestratíme nádej. Aj nešťastie má svoje kladné stránky. Pán predseda vlády spomenul, že v nešťastí sa zoceľuje ľudský charakter. V nešťastí sa ukáže pravý charakter človeka. Oheň nielen páli a ničí, ale aj čistí. Prešli sme ohňom, ktorý zničil aj mnohú neresť, zmizla prepiatá straníckosť, zmizlo mnohé nedorozumenie. Zmizlo mnohé nedorozumenie menovite mezi Čechmi a Slovákmi. Vo spoločnom štáte Čechov, Slovákov a Podkarpatorusov, myslím, bude väčšie dorozumenie a vybavíme si veci lepšie. Majme teda dôveru. Uvedomme si, že hmotné statky môžeme stratiť, nemôžeme ale stratiť cnosť, menovite spravedlivosť, pracovitosť atď. (Tak je!) Toho sa môžeme len sami zbaviť. Občianske ctnosti budú nám oporou v budúcnosti. Týmto aj končím. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Dalším přihlášeným řečníkem je p. posl. Zápotocký. Dávám mu slovo.

Posl. Zápotocký: Slavná sněmovno!

Předem učiním krátké prohlášení našeho komunistického klubu k zmocňovacímu zákonu.

Vláda podala návrh zmocňovacího zákona, kterým se ve skutečnosti suspendují práva parlamentu a volených zástupců lidu a veškerá zákonodárná moc se přenáší na vládu. Presidentu je dokonce při souhlasu vlády dávána moc měniti ústavu a ústavní zákony republiky.

Považujeme tuto osnovu zákona za nejdalekosáhlejší zásah do elementárních demokratických práv našeho lidu. Ústava republiky, podle níž veškerá moc pochází z lidu, je velikou vymožeností našeho národa, je výsledkem jeho mnohaletých bojů proti rakouskému útlaku, je nejvyšším výrazem jeho osvobozovacího boje, ve kterém zápasili a krváceli nejlepší synové národa. Tento výsledek práce a bojů celých generací má býti rázem likvidován.

Tato skutečnost je pro další osud našeho národa tím nebezpečnější, že v tomto zásahu proti jeho demokratickým právům a vymoženostem cítíme vliv cizáckých a našemu lidu nepřátelských sil, které svým násilným postupem přinesly republice a lidu tolik běd. Cítíme v tomto zásahu do demokratických práv našeho lidu vliv reakčních kruhů, které z porážky republiky chtějí vybudovati svou moc proti vlastnímu lidu a vlastnímu národu. Víme, že toto přesvědčení, které vyjadřujeme tímto prohlášením, sdílí s námi ohromná většina lidu této země. Náš lid rozdrásaný tolika bolestmi varuje před dobrodružnými diktátorskými zámysly, ať přicházejí odkudkoliv. Lid nedá se také oklamati těmi, kdož dnes mluvíce licoměrně o "národní jednotě" chtějí těžiti z porážky národa pro své reakční mocenské cíle. Náš lid a náš národ zůstanou věrni velikým ideálům celé své minulosti, ideálům svobody a demokracie, myšlence své národní nezávislosti. Těmto myšlenkám budeme sloužiti i my, spojeni s lidem, za všech okolností. (Potlesk komunistických poslanců.)

Přecházeje nyní k vládnímu prohlášení, jsem veden pevnou vůlí vyhověti plně přání pana předsedy vlády, které pronesl na konci svého vládního prohlášení, t. j. podrobiti toto prohlášení kritice.

Pan předseda zdůraznil, že sněmovna zná asi nejlépe, co si lid myslí. Známe nejen, co si lid myslí, nýbrž i to, co si šeptá. Říci to zde však pohříchu nemůžeme. Znělo by to mnohým pánům doma i v cizině nepříjemně v uši a bylo by to jen tučnou pastvou pro parlamentní censuru. Musím proto i svou kritiku, třeba si ji pan předseda vlády přímo vyžádal, usměrňovat. Lid je pevně přesvědčen, že to, co se stalo, se stát nemuselo. Věří, že kdyby byl měl skutečné, demokratické právo rozhodovat o tom, co se v posledních měsících v republice má dělat, bránit se či kapitulovat, že by byl rozhodoval jinak a lépe. Pak by však také nebylo dnešního vládního prohlášení, protože by bylo jiné prohlášení a jiná vláda.