Předseda Malypetr.
Místopředsedové: Košek, dr Markovič,
Langr, Sivák, Mlčoch, Taub.
Zapisovatelé: R. Böhm, dr inž. Fulík.
Předseda Malypetr zahájil schůzi v
10 hod. 18 min. dopol. a konstatoval, že sněmovna
je způsobilá jednati.
podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu dal předseda
na dnešní den posl. Obrlikovi, F. Nitschovi,
E. Köhlerovi, inž. Richterovi, Wollnerovi,
Klieberovi.
nemocí posl. Remeš.
Lékařské vysvědčení
předložil posl. Bistřický.
Do výboru rozpočtového vyslal klub
poslanců nár. sjednocení posl. Holečka
za posl. dr Štůlu.
Do výboru ústavně-právního
vyslal klub poslanců "Deutsche soz.-dem. Arbeiterpartei"
posl. Zischku za posl. Köglera.
Dotaz posl. Zápotockého předsedovi
vlády o komplotech proti republice a lidu agenty Třetí
říše Henleinovy strany (č. D 349-IV).
Odpovědi:
min. financí na dotazy posl. Hintermüllera č.
D 58-IV, posl. Laušmana a Srby č. D 82-IV, posl. dr
Neumana č. D 184-IV, posl. J. Sedláčka č.
D 213-IV, posl. Jurnečkové - Vorlové č.
D 30 4-IV;
min. školství a nár. osvěty, vnitra
a soc. péče na dotaz posl. J. Sedláčka
č. D 189-IV;
min. průmyslu, obchodu a živností a min. vnitra
na dotaz posl. J. Sedláčka č. D 222-IV;
min. vnitra na dotaz posl. Polívku č. D 24 4-IV;
182 poslanců podle presenční listiny.
Člen vlády ministr dr Dérer.
Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník
dr Říha; jeho zástupce dr Záděra.
vlády na dotaz posl. Knotka č. D 290-IV;
min. železnic na dotaz posl. dr Neumana č. D 302-IV;
min. veř. zdravotnictví a těl. výchovy
na dotazu posl. Tichého č. D 321-IV.
počátkem schůze:
Vládní návrhy tisky 939, 940 přikázány
výborům zahraničnímu a živn.-obchodnímu.
Zprávy tisky 941, 942.
Předseda (zvoní): Přistoupíme
k projednávání prvého odstavce pořadu,
jímž jest:
1. Zpráva výboru kultúrneho a rozpočtového
o vládnom návrhu zákona (tisk 898) o zriadení
vysokej školy technickej v Košiciach (tisk 932).
Zpravodajem výboru kulturního jest p. posl. dr Lukáč,
zpravodajem výboru rozpočtového p. posl.
Teplanský.
Budeme pokračovati v rozpravě začaté
ve včerejší, 100. schůzi sněmovny.
Lhůta řečnická jest 30 minut.
Přihlášeni jsou ještě řečníci:
na straně "proti" pp. posl. Sivák,
Široký, dr Eichholz, Jaross,
dr Clementis; na straně "pro" pp. posl.
inž. dr Tumlířová, Devečka.
Dávám slovo prvému řečníku,
přihlášenému na straně "proti",
p. posl. Sivákovi.
Posl. Sivák: Slávna snemovňa!
Sotva by sme boli mysleli, že vo svojej oslobodenej vlasti
a slobodnom štáte my, Slováci, za veci tak
samozrejmé a vysokodôležité, ako je slovenská
technika, s napnutím všetkých svojích
síl budeme musieť bojovať. Lebo faktom je a ostáva,
že vládny návrh zákona o košickej
technike, o ktorom práve rokujeme, je výsledkom
húževnatého, urputného boja 19ročného
za túto vysokú školu. Celá slovenská
verejnosť hneď od počiatku jednomyseľne,
svorne, bych povedal, špontánne sa postavila za požiadavok
slovenskej techniky, lebo bola presvedčená, že
Slovensku táto vysoká škola patrí a
že má nárok na ňu neodškriepiteľný,
a jednako osnovu zákona dostávame len teraz.
Už prvý minister pre správu Slovenska dr Vavro
Šrobár prípisom zo dňa 25. apríla
1919 poveril inž. Michala Ursínyho, profesora na českej
technike v Brne, aby sa postaral o preved enie prípravných
prác na zriadenie vysokej školy technickej na Slovensku.
A ten istý minister Šrobár 29. januára
1920 tomu istému profesoru Ursínymu prisľúbil,
že na slovenskej technike začne sa vyučovať
už začiatkom študijného roku 192021. Ba
i ministerská komisia 25. júna 1920 usniesla sa
jednomyseľne, že technika sriadená bude v Košiciach,
a to v školskom roku 1921-22. Na tento cieľ ministerstvo
školstva a nár. osvety žiadalo pojať do
štátneho rozpočtu na r. 1921 jedon mil. Kč.
A k tomu všetkému treba dodať, že na prvom
ríšskom sjazde vysokoškolských profesorov
14. a 15. mája 1922 v Prahe vynesená bola rezolúcia,
že treba čo najskôr vybudovať i vysokú
školu technickú na Slovensku.
A preca nestalo sa nič. Sľuby ostaly sľubami.
Usnesenia, rezolúcie nemaly nijakého účinku
a odkladaly sa do archivu. Otázka slovenskej techniky začala
štagnovať, uspávať, začala stroskotávať
na odpore a neporozumení určitých kruhov.
Keď slovenská verejnosť videla, ako vec techniky
zapadá, ako sa presunúva na bočnú
koľaj, nedala sa zaskočiť, ale chytila sa práce.
Bola to najmä slovenská akademická mládež,
menovite Ústredie slovenského katolíckeho
študenstva to bolo, ktoré s veľkým elánom
a nadšením dalo sa do služby slovenskej techniky.
Ústredie slovenského katolíckeho študenstva
to bolo, ktoré vydalo i prvú brošúru
inž. Gavoru pod názvom "Za slovenskú techniku".
Od tých čias začalo sa pracovať za techniku
i v tlači, vydávaly sa ďalšie brošúry
a publikácie, agitovalo sa na všetky strany.
Po Slovensku konaly sa porady, schôdze, ankéty, manifestačné
shromaždenia, písaly sa memorandá, rezolúcie,
petície a posielaly sa na úradné, rozhodujúce
miesta. Pamätná je na pr. celonárodná
akcia, usporiadaná pod titulom "Deň slovenskej
techniky" 21. septembra 1930. V tento deň celé
Slovensko manifestovalo za vybudovanie vysokej školy technickej
a obecné zastupiteľstvá, kultúrne a
osvetové spolky, hospodárske a samosprávne
korporácie jednomyseľne sa usniesly žiadať
vybudovať slovenskú techniku v záujme hospodárskeho
a priemyseľného obrodenia, ako i kultúrneho
a národného povznesenia Slovenska. Pri tejto príležitosti
Slovensko ako by bolo vzplanulo jednou túžbou: Mať
svoj u vlastnú techniku, lebo ako to nebohý profesor
Ursíny napísal: "Je síce pravda, že
vedy technické sú internacionálne, ale nie
menej je pravda, že najvýhodnejšie pre národ
a štát dajú sa vedy tieto pestovať len
na vlastnom území, na vlastnej vysokej škole."
Slávna snemovňa, i samo krajinské zastupiteľstvo
slovenské, súc si vedomé zodpovednosti, 30.
októbra 1930 uznalo za potrebné usniesť sa,
aby v záujme hospodárskeho, technického a
kultúrneho vývoja Slovenska a cieľom získania
potrebného technického dorastu pre štátnu
stavebnú a hospodársko-technickú službu,
ako aj pre službu pozemkového katastru na Slovensku
bola čím skôr vybudovaná vysoká
škola technická. Krajinské zastupiteľstvo
medzi iným hovorí doslovne (čte):
"Slovensko je hatené vo svojom hospodársko-technickom
a kultúrnom vývoji; okrem toho nemôže
ani mať primeranú účasť na štátnych
prostriedkoch, z ktorých sú podporované stavby
ciest, vodohospodárske meliorácie a iné.
Slovensko nebude môcť participovať na výhodách,
ktoré má priniesť pre najbližšiu
budúcnosť pripravený zákon o štátnom
vodohospodárskom fonde, ktorým má byť
uskutočnený široký program v celom štáte.
Podobný stav nastane i po vydaní nového komasačného
zákona, ktorý je pre roľníctvo životnou
otázkou. Je zrejmé, že nedostatok stavebných
inženierov, ďalej nedostatok inženierov pre vodohospodárstvo
a kultúrnu techniku a inženierov zememeričských
zapríčiňuje Slovensku a jeho obyvateľstvu
ako aj štátu veľmi vážne hospodárske
škody a hatí kýžený hospodársko-technický
vývoj Slovenska. Účinným prostriedkom
k odstráneniu týchto nedostatkov je získať
potrebný počet technického dorastu pre časy
prítomné a budúce, a to za dnešných
pomerov možné je len vybudovaním vysokej školy
technickej na Slovensku."
Slávna snemovňa! Čo sa týka politických
strán, nemôžeme a nesmieme byť takí
skromní, aby sme nepoukázali, že naša
slovenská ľudová strana exponovala sa do krajnosti,
vykonala všetko, vyčerpala všetky možnosti
v záujme postavenia slovenskej techniky. V kultúrnom
výbore snemovne urobila otázku techniky predmetom
častých, pohnutých debát, nastolila
ju v zákonodarnom sbore, podávala dotazy, návrhy,
interpelácie. Ja sám v mene nášho klubu
podal som tri návrhy zákona na sriadenie vysokej
školy technickej v Košiciach, a to prvý návrh
25. februára r. 1926, druhý 24. júna 1930
a tretí 14. mája 1936, tedy v každom volebnom
období jedon. Jednako však všetko úsilie
Slovenska a práca za techniku, ako i celonárodné
akcie v záujme tejto školy ukazovaly sa marnými,
nemaly akosi žiaduceho úspechu. S vybudovaním
techniky sa len odkladalo a odkladalo.
Treba však vedieť, že veľmi sympatické
hlasy za slovenskú techniku ozývaly sa i so strán
českých. Tak na pr. už na spomenutom prvom
sjazde vysokoškolských profesorov v Prahe univ. prof.
dr Hynek dôvodil za slovenskú techniku takto (čte):
"Ohlady finančné hovoria za zridenie vysokého
školstva slovenského, pretože v štátnom
rozpočte je Slovensko ukrátené, takže
Slovensko má všetky príčiny žiadať
zriadiť vysoké školy ihneď. Slovenskú
inteligenciu treba vychovať tak, aby Slovensko bolo slovenské,
a to nielen v ľude, ale i vo svojich vodcoch. (Tak je!)
Inteligenciu je povolaná vychovať vysoká
škola. Ona musí vychovávať nielen inteligenciu
úradnícku, ale aj inteligenciu hospodársky
silnú, inteligenciu takú, ktorá svojím
postavením súvisí bezprostredne a žije
s pracujúcim ľudom."
Asi pred rokom dostala sa vec slovenskej techniky do nového
štádia. Utvoril sa Akčný výbor
pre vybudovanie vysokej školy technickej, ktorého
predsedom stal sa dr Juraj Hronec, profesor na brnenskej technike
českej. Výbor okrem iného zakročil
osobne u pána predsedu vlády dr Hodžu
a u pána ministra školstva dr Frankeho. Žiadal,
aby sa s otázkou techniky neodďaľovalo, lebo
to záujem Slovenska nestrpí. Slovenská technika
dostala sa teda znova do popredia a na Slovensku počalo
sa veriť, že boj o techniku skončí sa
úspešne.
Keď sa ministerstvo školstva presvedčilo, že
slovenskú techniku nemožno ďalej obcházať
a otázke tejto vyhýbať, ale že je potrebné
konkrétne riešiť túto starú požiadavku
Slovenska, prestalo konečne otálať a dňa
17. novembra 1936 svolalo anketu odborníkov, aby títo
porokovali o slovensknskej vysokej škole technickej. A na
tejto porade pán sekčný šéf Matúš
Malbohan sľúbil, že Slovensko dostane úplnú
celú techniku. Za touto anketou nasledovalo ešte niekoľko
porád, a dnes máme pred sebou vládny návrh
na zriadenie vysokej školy technickej v Košiciach.
Slávna snemovňa! Je skutočne priamo neuveriteľné,
že bolo treba skoro 20 rokov, kým krátka, stručná
osnova o slovenskej technike, pozostávajúca zo 4
paragrafov, mohla sa zrodiť a byť predložená
zákonodarnému sboru. Tento tak oneskorený
príchod slovenskej techniky je však dôkazom,
ako málo porozumenia bolo na vedúcich miestach voči
slovenským potrebám, proti tomu Slovensku, ktoré
má nielen svrchovaný nárok na technickú
vysokú školu, ale i všetky predpoklady, aby intenzívnym
použitím a využitím svojho nesmierneho
nerastného a lesného bohatstva napomohlo hospodársky
a priemyselný rozvoj celého štátu v
takej vysokej miere, ako to urobiť azda ani jedna časť
republiky nemôže.
Obávame sa, panie a pánovia, že čo sa
na Slovensku za 20 rokov zameškalo a zanedbalo najmä
na poli technickom, nebude možno nahradiť. Zanedbať
20 rokov vedeckej výskumnej práce, to znamená
stratiť jednu generáciu vedeckých pracovníkov,
jednu generáciu technického dorastu. (Tak je!
- Potlesk.)
Zahraniční odborníci pri návšteve
Slovenska priamo neveria, že tak požehnaná krajina,
ktorá až hýri prírodným bohatstvom
každého druhu a ktorá má také
nevyčerpateľné možnosti priemyselného,
hospodárskeho a obchodného podnikania, dnes v dobe
nebývalého rozkvetu techniky je bez vysosokej školy
technickej. Títo odborníci disparitu vysokých
škôl, javiacu sa medzi Slovenskom a západnými
krajinami republiky, jednoducho nechápu.
Slávna snemovňa! Od Olomúca na východ,
na tisíc kilometrov, až po najkrajnejšie hranice
Podkarpatskej Rusi nemáme ani jednej vysokej školy!
Niektorí koaliční členovia kultúrneho
výboru pri pojednávaní vládneho návrhu
vyslovili svoje podivenie, ako je to vraj, že my Slováci
nevieme sa tešiť, že dostávame vysokú
školu technickú, a zazlievali, že prijímame
vládny návrh chladne. Je pravda, nie sme nadšení
košickou technikou. Príčinou je, že vládny
návrh nás nijako nevie uspokojiť. Čo
tento návrh dáva, to nie je technika, to je len
slabý zárodok vysokej školy, ktorý Slovensku
nestačí, lebo slovenským špeciálnym
potrebám vôbec nevyhovuje. A podruhé: ako
rekompenzácia dáva sa nám len akýsi
surogát toho, čo na Slovensku v tomto odbore pred
prevratom už bolo.
Ako je totiž známe, v Banskej Štiavnici na Slovensku
mali sme bezmálo 200ročnú vysokú školu,
a to banícku, hutnícku a lesnicku. Škola bola
založená r. 1733 s baníckym odborom a s vyučovacou
rečou nemeckou. R. 1770 k tejto vysokej škole preložené
bolo i banícke vysoké učenie z Prahy a škola
bola povýšená na úplnú banícku
akademiu. Českí baníci chodili sa vtedy učiť
do Banskej Štiavnice. (Tak je!) R. 1807 doplnená
bola oddelením lesníckym. Po celých 80 rokov
bola to jediná vysoká škola banícka
v celej rakúsko-uhorskej monarchii a mala svetovú
povesť. Poslucháči chodili na ňu takmer
z celého sveta. Po prevrate však táto svetoznáma
vysoká škola bola zrušená a miesto nej
sriadená bola v Štiavnici vyššia škola
lesnícka a r. 1921 vyššia škola chemická.
V Košiciach do prevratu mali sme vysokú školu
hospodársku, po prevrate však i táto zanikla
a nahradená bola vyššou školou hospodárskou.
Lenže tieto vyššie školy rázu škôl
stredných, nijako nemôžu nahradiť zrušené
vysoké školy. Možno, mohol by azda niekto namietať,
že boly to školy maďarské. Je pravda, ale
mohly sa pekne poslovenčiť a mohly ostať. My
Slováci želieme podnes, že štátna
školská správa postupovala na Slovensku pri
zrušovaní vysokých škôl tak bezohľadne,
kým v historických zemiach sriaďovaly sa nové
a nové vysoké školy. Tak na pr. v Prahe r.
1919 sriadil sa lesnícky odbor pri vysokom učení
technickom, a v Brne bola zákonom ustanovená samostatná
hospodárska vysoká škola s odborom hospodárskym
a lesníckym; nemecká hospodárska akademia
v Dečíne-Libverde bola povýšená
na vysokú hospodársku školu a pridelená
nemeckej vysokej technickej škole v Prahe. Na Slovensku,
ako som už spomenul, zrušily sa všetky vysoké
školy technického smeru. To bol nesmysel, to bol nerozum,
to bol krutý postup, ktorý nemá sebe rovného,
lebo týmto pokračovaním poškodilo sa
Slovensko nesmierne, priemyselne i hospodársky. (Tak
je!) Nie je div teda, že dnes, keď sa nám
touto osnovou ponúka vysoká škola technická
len s troma oddeleniami - teda ani nie s odbormi - nemôže
nás to nijak naladiť k mimoriadnej radosti a plesaniu,
ale ľutujeme to.
Slávna snemovňa! V dôvodovej zpráve
vládneho návrhu zákona možno medzi iným
čítať doslovne (čte): "Nemožno
zapomínať, že každá vysoká
škola, teda i technická, je vždy kultúrnym
strediskom, okolo ktorého sa sústreďujú
všetky kultúrne snahy a tým mocne pôsobia
na pokrok, na rozkvet duchovného života všetkého
obyvateľstva širokého územného
okruhu vôbec a na posílenie jeho hospodárskej
úrovne a civilizačného stavu zvlášť."
A ďalej možno čítať: "Je zaújmom
štátu, najmä však Slovenska a Podkarpatskej
Rusi, aby bolo i vo východnej časti štátu
väčšie kultúrne stredisko, ktoré
môže vytvoriť len vysoká škola s prostredím
krystalizačným, preto nemohlo byť volené
pre techniku sídlo iné, len Košice, lebo len
Košice svojou prirodzenou polohou môžu mať
tento význam pre Slovensko a Podkarpatskú Rus"
hovorí dôvodová zpráva. Áno,
je to správne povedané: poslaním technickej
vysokej školy je i to, aby vytvorila kultúrne stredisko.
Lenže nádejná vysoká škola technická
v Košiciach takéto vysoké kultúrne poslanie
mať nemôže, nakoľko nebude úplnou
technikou, ba ani len technikou polovičatou. Košická
technika, ako ju navrhuje vládna osnova, bude impotentná,
nebude schopná tvoriť kultúrne centrum. (Tak
je!) Personál malej košickej techniky bude tak
nepatrný, že na kultúrny život východného
Slovenska a Podkarpatskej Rusi vplývať a ho povznášať
nebude môcť vôbec.