Je treba vysvetliť určitý paradoxný sociálny zjav. Všetci dobre vieme, že býv. Uhorsko bolo zemou s veľkým národnostným a sociálnym útlakom. Dobre vieme, že býv. Uhorsko bolo určité monstrum, kde feudalistické prvky boly prerastlé kapitalisti ckými prvkami, že to bol špecifický sociologický útvar v Europe. Naproti tomu uhorské právo bolo v mnohých oboroch demokratickejšie a liberálnejšie ako rakúske. Čím to je? Túto skutočnosť možno najlepšie vysvetliť pri analyze práva samosprávneho. Dajme tomu obce alebo obecná samospráva, župná s amospráva v bývalom Uhorsku boly založené na zdanlive širiokých demokratických princípoch, dávaly veľké samosprávne práva žup ám a obci am. V obci bol notár služobníkom obecného zastupiteľstva, obecnej s amosprávy. Dnes je komandantom, byrokratom, ktorý rozhoduje miesto samosprávy. Lenže v bývalom Uhorsku samospráva, župné práva boly povolené určitej triede, kapitalistickej feudalisti ckej triede, triede panskej, ktorá si mohla ďovoliť lux us, aby rozvíjala právo pre seba, ktoré považovala za svoje právo, aj na základe dosť demokratických princípov, ako je toho dôkazom občiansky súdny poriadok, trestný zákon, ktorý je ďaleko modernejší ako rakúsky, trestný poriadok, manželské právo a celý rad iných zákonov, ktoré zdanlive ako keby nesúvisely s tým sociálne reakčným prostredím, z ktorého vznikaly. Rakúsko malo život demokratickejší, ale súčasne tam byrokratický aparát vyrástol v ďaleko silnejšieho činiteľa, než akako tomu bolo v Uhorsku. Ale čo český ľud právom nenávidel a zahrnoval do pojmu rakušiactva, to bol ten byrokratizmus. Dnes sú ochotní niektorí demokrati hovoriť, že byrokratizmus má tiež svoje svetlé stránky, že je akousi protiváhou faktu triednych rozporov. Žiaden demokrat si nemôže zastierať oči a nevideť triednych rozporov. Ale práve preto, že sú tie triedne rozpory, že jedna trieda vykorisťuje druhú, tu je byrokratický aparát vraj hrádza, ktorá ochraňuje triedne vykorisťovaných týmito svojimi ťažkosťami a formalitami. Ale skutočnosť je tá, že kdežto byrokratizmus je betonovou hrádzou pre chudobného človeka, aby sa domohol svojho práva, je pre bohatého človeka jednoduchou škrupinou, ktorú veľmi ľahko zlomí.

A duch tohoto rakúskeho byrokratizmu je sústavne prenášaný do nových moderných unifikačných zákonov československých. Včera pri slávnostnej promocii rozvíjal prezident Beneš zaujímavú teoriu o tom, ako demokracia, ako moderní demokrati majú si uvedomiť, že demokracia má byť nová, že má byť nový humanizmus, nové právo, ktoré by ťažilo zo všetkého toho, z čoho sa mohlo ľudstvo poučiť od francúzskej až po ruskú revolúciu. Autori našich zákonov sa chcú poučovať ešte ďalej. Chcú sa poučovať ešte z dôb jozefínskych, veď základný kameň celej konštrukcie predkladaného občianskeho súdneho poriadku možno skoro redukovať a založiť na §e 257 patentu z 1. mája 1781, vydaného blahej pamäti cisárom Jozefom II. A tak boly prenášané aj iné zásady rakúskeho práva, najmä od doby t. zv. panskej koalície, ktorá začala reformovať správu svojím zákonom o administratíve, ktorý previedol rakúsky Prügelpatent, ale nielen previedol, ale aj rozšíril a zaviedol k radosti Slovenska aj na Slovensku. A k tomuto formalizmu, bezduchému dogmatizmu formalistickému sa celkom hrde a sebavedome hlási aj táto osnova.

Lenže keď ona vystupuje na ochranu akýchsi záujmov celku, všeobecných záujmov v obsahu súkromného práva, je to veľmi podozrelé, poneváč za týmito záujmami celku sa musia skrývať záujmy kapitalistických tried alebo záujmy určitého byrokratického aparátu.

Čo je ešte veľmi charakteristické pre túto osnovu, sú jej krstní otcovia. To výrazne dokumentujú autority, ktorých sa dovoláva. Ako keby neexistovalo francúzske právo, ako keby neodvodzovala demokracia, demokratické zzákonodarstvo svoju existenciu od zákonodarstva po veľkej francúzskej revolúcii, ako keby neexistoval Code de procédure civile francúzsky - najväčšími autoritami sú teoretikovia nemeckí, juristickí teoretikovia rakúski a sú to - pardon! - tiež teoretikovia maďarskí. V jednom prípade, na str. 380 dovoláva sa osnova aj maďarských teoretikov. Páni Szüllő a Esterházy by museli mať z týchto teoretikov radosť! Nedovoláva sa osnova predprevratových teoretikov maďarských, ale horthyovského Maďarska, ktorému sa zdal byť starý uhorský občiansky súdny poriadok príliš demokratický, liberálny, a preto ho trocha zmenil. Toto víta osnova a argumentuje s horthyovskými teoretikmi.

Treba povedať, že tiež štylizácia bývalého občianskeho súdneho poriadku, štylizácia civilného poriadku súdneho a predkladaných osnôv odráža túto skutočnosť. Na jednej strane väčšia ľudovosť a demokratičnosť, na druhej strane strohý, formalistický dogmatizmus - vyjadrené v inej sfére: byrokratizmus.

Nechcem popierať určité klady, ktoré prináša táto osnova pre oblasť býv. práva rakúskeho, ale chcem skúmať, či sú tie klady takého rázu a charakteru, aby dávaly ráz celej osnove. Pre pracujúci ľud isteže bude základnou otázkou v otázkach procesných, či si môže dovoliť viesť spor, to znamená, aké sú predpisy ohľadom používania práva chudobných. Bohužiaľ osnova nevychádza z rámca minulých ustanovizní, neberie vôbec zreteľ na skutočnosti, aké sú vytvorené dnešnými sociálnymi pomery. Vezmime si na pr., že základ k priznaniu práva chudobných je tá skutočnosť, že ten má toto právo, kto nemá väčší príjem, než je obvyklý príjem robotníka v meste. A teraz sa nehľadí na to, či ten človek je samostatný, či je ženatý alebo nie, či má 10 alebo 20 detí. To je osnove jedno, proste keď chce sa robotník domáhať práva, nech si má trebárs 10 detí a má 700 Kč mesačne, nie je mu toto právo chudobných priznané, poneváč 700 Kč mesačne je základ, ktorý ho neopravňuje k priznaniu práva chudobných.

Je treba vítať skutočnosť, ktorú zavádza osnova na Slovensku, že zavádza nepovinné zastúpenie advokátom vo všetkých sporoch pred okresnými súdmi. Posiaľ tomu tak nebolo. Posiaľ boly stránky na Slovensku povinné dať sa zastúpiť advokátom, jestli hodnota sporu presahovala 2000 Kč. Tento rozdiel voči historickým zemiam je teraz odstránený. Ale kdežto na jednej strane je dávaná výhoda jednou rukou, na druhej strane dvoma rukama je táto výhoda bratá zpäť, a to v tej forme, že je odstránené právo uvádzania nových skutočností a nových dôkazov v druhej inštancii. K čomu to vedie, vidno už na Slovensku najlepšie pri rozhodčom súde okresných nemocenských poisťovní. Pri rozhodčom súde okresných nemocenských poisťovní je zákaz na pr. zastúpenia advokátom. Tam je predsedom rozhodčieho súdu sudca z povolania a prísediacimi sudcovia laici. Ale zväčša sa nestáva, aby boli tí, ktorí sa domáhali svojho práva, poučení o tom, že musia uviesť všetky dôkazy, a jestli ich neuvedú hneď, že ich potom pri apelačnom riadení nemôžu už uvádzať.

To samé zavádza osnova pre všetky súdy na Slovensku.

Za klad osnovy boly označené ustanovizne, ktoré zavádzajú akúsi oficiálnosť do pokračovania, to znamená, dávajú právo sudcovi, aby sám z vlastnej iniciatívy a bez návrhu nariadil určité dôkazy. To kvitujeme, lenže to nie je výhoda, ako bolo povedané, poneváč to všetko je v občianskom súdnom poriadku, ale nielen pre prvú, ale aj pre druhú inštanciu.

Jednu z najdôležitejších otázok, na ktorej možno demonštrovať dostatočnosť alebo nedostatočnosť tejto osnovy, je otázka miestnej a vecnej príslušnosti, poneváč rozhodnutie o tom, či má žalovať u toho alebo onoho súdu, to je veľmi dôležitá otázka rozhodná pre to, či robotník, roľník alebo živnostník vôbec môže nastúpiť súdne vymáhanie svojich nárokov. Osnova sa pridržiava všetkých tých privilegií v predpisoch o miestnej príslušnosti, ktoré sú výhodou pre veľkobanky, veľkoobchodníkov a veľkododavateľov a vo svojich paragrafoch 80 až 86 dokonca rozširuje možnosť veľkopodnikateľom žalovať v miestach čo najvzdialenejších od miesta pobytu tých, ktorí sú žalovaní. Pri vecnej príslušnosti podľa §§ov 49 a 50 zákona o príslušnosti sú dnej treba vyzdvihnúť túto skutočnosť: I naďalej je rozlišované to, či je hodnota sporu 5000 Kč a teda či vec patrí k okresnému súdu, a či viac ako 5000 Kč a patrí ku krajskému súdu. Prečo sa tuná rozlišuje príslušnosť k okresnému alebo krajskému súdu? Preto, poneváč predpisy pre pokračovanie pred krajským súdom robia z tohoto pokračovania niečo dôležitejšieho, niečo vážnejšieho ako je pokračovanie pred okresným súdom. A je charakteristické, že na pr. žaloba z faktúry za dodanie akéhokoľvek zbožia, ktoré ktorákoľvek milionárska firma dodáva malému obchodníkovi, vo výške povedzme 5100 Kč, patrí pred krajský súd, ale nárok dieťaťa na výživu, nárok zamestnanca, trebárs desaťtisícový nárok proti zamestnávateľovi, a iné ďaleko dôležitejšie a právnicky ďaleko složitejšie nároky patria pred okresný súd, pretože sa okresný súd považuje za niečo stále menej cenného, za inštanciu podriadnu. Budem mať príležitosť sa s touto otázkou neskoršie ešte bližšie zaoberať. Špeciálne ťažkosti vznikajú z toho na Slovensku, kde na príklad obyvateľ takého Telgártu, ktorý ide ku pojednávaniu ku krajskému súdu do Banskej Bystrice, musí prejsť 100 km na dráhe. To je asi tak, ako keby obyvateľ Pardubic musel ísť ku pojednávaniu ku krajskému súdu do Prahy. To nie je najkrikľavejší prípad, takýchto by som mohol uviesť ďaleko viac.

Pri príslušnosti súdnej osnova ešte zvyšuje privilegium štátu tým, že nedovolí žalovať štát mimo tých miest, kde sa nachádza finančná prokuratúra, konkrétne na Slovensku jedine v Bratislave, a v iných prípadoch dokonca až v Prahe.

Ako už bolo povedané, jednou z najcharakteristickejších otázok pri konštrukcii civilného súdneho poriadku je otázka t. zv. prípustnosti či neprípustnosti nových prednesov v odvolacom pokračovaní. Tuná už o tom bolo veľa hovorené. Ja som už citoval § 257 jozefínskeho patentu z 1. mája 1781, ktorý pred 150 rokmi vypovedal túto zásadu. Od tých čias sa verne držia tejto zásady všetci rakúski právnici a tiež právnici odchovaní touto školou v Československu a snáď sa boja, že by autor rakúskeho civilného súdneho poriadku, dr Klein, sa obrátil v hrobe, keby porušili túto zásadu. Aké dôvody uvádzajú pre to, aby nebolo možné predniesť nové skutočnosti v odvolacom pokračovaní? To nie je abstraktná otázka, to je otázka veľmi živá a veľmi zásadná. Ja nebudem uvádzať všetky tieto dôvody, len chcem poukázať na jednu veľmi charakteristickú okolnosť.

Veľmi dôkladne, veľmi podrobne a odborne so stanoviska právneho, sociálneho i politického zaoberal sa týmto problémom sjazd právnikov republiky Československej v r. 1930 v Bratislave. Na tomto sjazde boly vypracované podrobné referáty; ktoré ukázaly, že princíp rakúskeho práva nepovoľovať v odvolacom pokračovaní uvádzanie nových skutočností je princíp reakčný sociálne, je princíp právnicky vadný a že teda skutočne nie je ani jeden z reálnych dôvodov, ktorý by nútil československých zákonodarcov, aby tieto zastaralé predpisy dokonca zavádzali na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, kde už boly dávno prekonané. Ale za týmto sjazdom, za jeho prácami a dôvodmi, ktoré tento sjazd vypracoval, ako by sa bola zem sľahla - dôvodová zpráva o tom nič nevie. Dôvodová zpráva ďalej stereotypne opakuje všetky tie x-krát vyvrátené dôvody, s ktorými sa zaoberal tento sjazd. Z tých najcharakteristickejších argumentácií, o ktorých ešte nebola reč a ktoré ešte neboly spomenuté predošlými rečníkmi, chcem sa zaoberať argumentáciou politickou, sociálnou, totižto dôvodmi prejednávanej osnovy, ktoré hovoria o tom, že pripustenie nových skutočností v odvolacom pokračovaní je vec bohatých zemí. to je zásada individualizmu proti zásade, ktorú zastupuje rakúsky civilný súdny riad. Nechcem citovať zásady gražďanského procesného kodexu sovietskeho, ktorý veľmi dôsledne rieši tieto zmotané otázky formálneho práva, ale úfam. že muž, ktorého budem citovať a ktoremu pred chvilkou vyjadril vďak pán minister Šrámek, dr Vojtech Schwitzer, rada najvyššieho súdu v Brne. nebude upodozrievaný z boľševizmu. Dr Vojtech Schwitzer vo svojom referáte na bratislavskom sjazde uviedol nasledovnú politickú a sociálnu charakteristiku tejto otázky (čte):

"Jestli však pochopíme otázku tak: potrebám ktorých vrstiev obyvateľstva vyhovuje tento systém lepšie: bohatým alebo chudobným. hospodársky a sociálne silným alebo slabým? - môžeme dojsť len k nasledovnému výsledku: princíp zákazu novôt v odvolacom pokračovaní je systémom bohatých - hospodársky a sociálne silných. princíp prípustnosti novôt systémom chudobných - hospodársky a sociálne slabších. Hospodársky a sociálne silný má svojho stáleho právneho poradcu, pomoci ktorého používa pri právnych úkonoch a nie len v spore: v spore ho zastupuje advokát s najväčšou pečlivosťou, vedie a schová si riadnu korešpondenciu, riadne knihy alebo iné záznamy, má svoj personál a viac času a menej starostí, aby sa so sporom intenzívne a včas zabýval. U hospodársky slabších je to obyčajne práve opak, títo nemôžu byť k sporu tak dobre a rýchle pripravení, takže prísne preklúzie - a medzi týmito i zákaz novôt v odvolacom pokračovaní - sú prevážne v neprospech sociálne a hospodársky slabších, zvlášť keď stoja proti silnejším. I sociálne ohľady vyžadujú preto nútne princíp prípustnosti novôt v odvolacom pokračovaní a môžeme preto tento princíp charakterizovať nie ako systém "bohatých zemí", ale jako systém ochrany sociálne a hospodársky slabších."

Mohol by som podobných výrokov sudcov a právnikov citovať viac, ale keď radca najvyššieho súdu v Brne si trúfa tak sociálne a politicky argumentovať, iste že má veľmi dobré dôvody k tomu, aby poukázal na tento politický reakčný charakter civilného pokračovania súdneho, ktorý má byť zavedený na Slovensku. A z mnohých dôvodov pro a contra po stránke právnej akosi najcharakteristickejší je ten, ktorý hovorí, že pripustenie nových skutočností v odvolacom pokračovaní znamená znehodnotenie práce sudcov v prvej inštancii, znamená tú skutočnosť, že ten sudca pracuje celkom zbytočne, s nechuťou, poneváč druhá inštancia má možnosť jeho rozsudok na základe nových skutočností zmeniť.

Na tejto argumentácii nie je ani zbla pravdy. Skutočnosť je totiž tá. že najdokonalejší rozsudok najvyššieho súdu môžu kľudne strany pozbaviť účinnosti; proste si povedia: zaprocesovali sme sa, proces sudca rozhodol tak, ale pre nás je najvyšším záujmom, aby sa to pokonalo. Tak celá práca vyšla na zmar a podľa tejto rečenej argumentácie by sme mohli povedať, že ani najvyšší súd nemôže pracovať, poneváč keď sa strany dohodnú, nechajú súd súdom a pokonajú si to sami. Takého druhu sú všetky argumentácie, z ktorých spomeniem ešte jednu. Podľa systému civilného riadu súdneho jeho úkolom nie je nič iného ako zisťovať skutkový stav, ktorý v 95% sporov je rozhodný a nie názor právny. Ale celá pyramída súdnictva vyzerá takto: jeden sudca má pravomoc zisťovať to, čo je najdôležitejšie vo spore, to znamená skutkový stav. Traja sudcovía preskúmavajú v apelačnej inštancii, či boly dodržané formálne predpisy. a po str ánke právnej preskúmavajú rozsudok, a na najvyššom súde ešte raz päť sudcov bude túto otázku preskúmavať. Kde je v tom nejaká úspornosť alebo systém demokratický, ako to chce dôvodová zpráva nahovoriť, keď jeden človek má prácu a rozhodovanie o 95% rozhodnej materie a 8 ľudí má rozhodovať o tom zbytku 5%. To ssi veľmi dobre uvedomuje tiež osnova a chce preraziť tento princíp neprípustnosti nova v odvolaní tým, že zavádza rôzne možnosti pre kontrolovanie skutkového stavu druhou inštanciou, a tým zasa podráža vlastnú argumentáciu, poneváč dáva možnosť odvolaciemu súdu vrátiť celú vec a začať celý široký proces znova. Skutočnosť je tá, že ako pri tomto zákone, tak i pri iných boly vzaté za základ rakúske zákony, že dokonca otrocky boly kopírované, skoro by som povedal paragraf za paragrafom do novej osnovy. Je prirodzené, že pri právnickej konštrukcii starého rakúskeho civilného riadu súdneho, ktorý nedovoľoval uvádzať žiadne nové skutkové okolnosti v druhej inštancii, a keď sa snaží osnova akosi toto zmierniť tým, že vsunuje určité ustanovenia do novej osnovy, nijako ešte nenalomila tú reakčnú byrokratickú konštrukciu starého rakúskeho právneho systému.

Tedy shrnujem: pri osnove zákona o najvyššom správnom súde maly možnosť plénum i ústavne-právny výbor sa presvedčiť o tom, ako kruhy odborné, ale zvlášť kruhy byrokratické chcú čím ďalej tým viac zbyrokratizovať, zdogmatizovať a zformalizovať právo, ako ho chcú zpäť zaviesť do toho systému, ktorý bol charakteristický pre staré Rakúsko a ktorý bol tiež charakteristický pre ten tak českým ľudom nenávidený rakušiacky režim. A ako sa ukázalo, že parlament bol v stave korigovať návrh, ktorý vyšiel z radov byrokracie a odborníkov v prípade najvyššieho správneho súdu, dúfame. že i v tomto prípade bude mať aspoň toľko sily - veď sa jedná o osnovu zákona ďaleko dôležitejšiu - aby zvrátil jeho reakčné ustanovenia a aby v medziach možnosti dal mu ducha demokratického. (Potlesk komunistických poslanců.)

Místopředseda Taub (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu obdrželi: na dnešní den posl. May; na dnešní a zítřejší den posl. Budig.

nemocí posl. dr Hula, Rösler, inž. Künzel, inž. Lischka, Sogl, dr Hodina, inž. Schreiber, Axmann, Coufal, Mašata.

Lékařské vysvědčení předložil posl. Petrášek.

mezi schůzí:

Zprávy tisky 878, 879.

Interpelace tisk 864 (I až XIX).

ve schůzi dne 22. dubna 1937 přikázány k řádnému projednávání návrhy výborům:

kulturnímu tisk 803,

kulturnímu a rozpočtovému tisk 860,

kulturnímu, zahraničnímu a rozpočtovému tisk 839,

zemědělskému a rozpočtovému tisky 826, 829, 835, 836, 838, 841, 846, 854 až 856, 859, 865,

ústavně-právnímu a rozpočtovému tisk 830,

ústavně-právnímu tisk 862,

soc.-politickému a rozpočtovému tisk 849,

soc.-politickému, techn.-dopravnímu a rozpočtovému tisk 873.

Místopředseda Taub sdělil, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala v pátek dne 23. dubna 1937 o 10. hod. dopol. s

1 a 2. Nevyřízené odst. 1 a 3 pořadu 94. schůze.

Schůze skončena ve 3 hod. 30 min. odpol.