A ešte jednu skromnú otázku by som mal: Na
stredných školách na Slovensku máme
päť uprázdnených miest riaditeľských:
na štátnom reálnom gymnáziu v Michalovciach,
na štátnom gymnáziu v Nitre, na dievčenskom
gymnáziu v Bratislave, na reálke v Bratislave a
na učiteľskom ústave v Leviciach. Opytujeme
sa pána ministra, kedy budú tieto miesta zaplnené
a či budú obsadené Slovákmi?
Ale, slávna snemovňa, aby som sa ešte vrátil
na moment k našim konfesijným školám.
Konfesijné školy sú takým dôležitým
činiteľom na Slovensku, majú také zásluhy,
také poslanie, že si nijako nezaslúžia,
aby boly vystavené nemiestnym sekatúram školského
referátu v Bratislave. Konfesijné školstvo
nežiada nič, nijaké privilegiá, nijaké
nové mimoriadne výsady, chce len to, čo mu
na základe nadobudnutých práv patrí.
Je síce pravda, slávna snemovňa, í
to, že bezhlavosť, nesmierny chaos, ktorý nastal
v školstve na Slovensku, pripísať treba čiastočne
i tomu, že školské zákony nie sú
unifikované, najmä čo sa týka školskej
správy.
Slovensko na pr. domáha sa dlhý rad rokov, aby dostalo
krajinskú školskú a osvetovú radu, ako
majú v historických zemiach. Posiaľ však
márne sa volá po tejto inštitúcii, márne
sa poukazuje na dualizmus v školskej správe, ministerstvo
školstva stále váha a otáľa i odkladá
predložiť patričný návrh zákona,
unifikovať školskú správu slovenskú
nechce, Slovensko necháva bez krajinskej školskej
rady, ale za to sa nám vytýka, že my sme dualisti.
To je tá ironia, na ktorej sa zabáva slovenská
verejnosť.
K vôli pravde však priznávame, že ministerstvo
má už akési návrhy na reformu školskej
správy, ba vypracovalo posiaľ i niekoľko návrhov
na krajinskú školskú radu pre Slovensko, lenže
ani jeden návrh nevyhovoval slovenským pomerom,
nezodpovedal potrebám, štruktúre slovenských
škôl, preto návrhy musely byť stiahnuté
a nové neboly ešte predložené. Zazlievame
to a žiadame, aby sa dnešný nemožný
stav likvidoval, aby sa rozhárané školské
pomery na Slovensku sanovaly. To znamená, aby ministerstvo
školstva konalo svoju povinnosť, čiže aby
vykonalo, čo vykonať má.
Slávna snemovňa, dovolil by som si spomenúť
ešte jednu veľmi vážnu okolnosť, ktorej
štátna školská správa nevenuje
dostatočnej pozornosti, alebo úmyselne zaviera oči
pred povážlivou skutočnosťou. Musíme
si povedať otvorene, že boľševická
propaganda vkráda sa i do škôl a zaplavuje katedry.
(Výkřiky posl. Polívky.) Páni
učitelia sa komunizujú (Posl. Polívka:
Pre Hitlera to hovoríte!) a komunizujú sa ešte
aj univerzitní profesori. (Výkřiky. -
Místopředseda Mlčoch zvoní.) Je
nám veľmi nepríjemné, keď nás
nepriateľská cudzina vyhlašuje za výpadnú
bránu boľševizmu a za semenište komunizmu,
ale priamo trpíme, aby sa boľševizmus a komunizmus
u nás šíril, vzmáhal, rozrástal,
ba i napomáhal. Lebo že sa komunizmus šíri
najmä medzi mladšou generáciou učiteľskou,
je na bielom dni. Netajíme sa, nás táto okolnosť
naplňuje najväčšími obavami. Tí,
ktorí majú navykať mládež kladnej,
plodnej, poctivej práci za národ a štát,
ktorí majú mládež viesť k vysokým
božským a ľudským ideálom, mládež
túto otravujú, humplujú. ba pripravujú
rozvrat a šľapú nohami všetko, čo
mladým ľuďom má byť ušľachtilé
a posviatne.
Sväz čsl. učiteľsstva uverejňuje
po časopisoch oznámenie, v ktorom žiada učiteľov
a profesorov, aby sa zúčastnili na výprave
do SSSR. (Výkřiky posl. Uhlíře.)
Výpravu túto organizuje Spoločnosť
pre kultúrne styky s SSSR, poťažne jej pedagogický
odbor. Výprava má trvať od 27. marca do 18.
apríla, tedy plné 3 týždne, na ktorý
čas učitelia a profesori majú dostať
platenú dovolenú.
Ale čo je najzaujímavejšie, učitelia
a profesori žiadosti o dovolenú majú si podať
nie ministerstvu školstva a nár. osvety, ale Spoločnosti
pre kultúrne styky s SSSR, ktorá vraj učiteľom
a profesorom dovolenú vymôže u ministerstva.
Sme zvedaví, odkedy je učiteľom a profesorom
nadriadenou vrchnosťou Spoločnosť pre kultúrne
styky so Sovietmi, o ktorej je preca notoricky známe, že
je to spoločnosť vyložene komunistická,
riadená a vedená Kominternou. (Posl. Uhlíř:
A kdo vám to povídal, že si tak mají
podávat žádosti?) Je to v súbehu,
ráčte si prečítať súbeh!
Tak hlboko sme už podľahli, že o dovolenej učiteľov
a profesorov rozhoduje Kominterna! Koho táto odporúča,
dovolenú dostane, koho však neprotežuje, od dovolenej
odpadne. (Výkřiky. - Místopředseda
Mlčoch zvoní.) Lebo v tom je práve ten
fígeľ, že totiž Kominterna kontrolovať
a cenzurovať bude prihlášky a len toho profesora
a učiteľa odporučí ministerstvu na dovolenú,
koho bude chceť pustiť do SSSR, lebo tak sa zdá,
že nie každý smrteľník je hodný,
aby uzrel zasľúbenú zem komunizmu. (Posl.
Uhlíř: Přihlaste se tam a jistě vás
Kominterna pustí!) Nie som zvedavý na komunizmus,
ani na boľševizmus, tým menej na sovietske Rusko.
Slovom, k sovietom môžu len Kominternou vybraní
učitelia a profesori, a tým je všetko povedané.
A ministerstvo školstva má pri tom slova najmenej.
Ono len blahosklonne schváli to, čo mu Kominterna
na schválenie predloží. Je neuveriteľné,
že i niečo takého je možné!
Ale máme aj iný prípad. Ráčte
počúvať ďalej. Časopis "Československý
učitel", ktorý je úradným orgánom
Sväzu čsl. učiteľstva, vyzýva učiteľov,
aby prispeli na sbierky pre rudé Španielsko. (Posl.
dr Clementis: Pre demokratické Španielsko!) To
je zámienka, ale veľmi zlá zámienka!
(Výkřiky. - Místopředseda
Mlčoch zvoní.) A ubezpečuje, hovorím,
ubezpečuje, že tieto sbierky budú bezpečnou
cestou zaslané španielskej vláde komunistov
a anarchistov! Ak by kto teda nemal ešte dostatočných
dokladov, ako sa komunizuje naše učiteľstvo,
časopis "Československý učitel"
podáva mu tieto dôkazy na dlaň.
My vieme, slávna snemovňa, čo znamenajú
výpravy do SSSR. (Posl. dr Clementis: Čo znamenajú?)
Vieme, ako treba chápať sbierky pre španielskych
komunistov a anarchistov. Nejde tu, pánovia, o nejaké
študijné cesty; ide tu o boľševickú
propagandu, ktorú naši učitelia a profesori
majú videť na vlastné oči, aby sa potom
stali agitátormi doma. (Výkřiky. -
Místopředseda Mlčoch zvoní.) Je
to preca jasné a zrejmé každému, len
ministerstvo školstva, hovorím, ministerstvo školstva
strká hlavu do piesku, ako by nič nechcelo videť.
(Předsednictví převzal místopředseda
Taub.)
Pán minister dr Krofta v útorok v zahraničnom
výbore medzi iným povedal, že je nesprávne,
ak niekto vidí v našich osvetových alebo iných
stykoch so Sovietskym sväzom nebezpečenstvo pre duchovné
a mravné zdravie nášho národa, pre náš
vlastný kultúrny život. Nech pán minister
láskave odpustí, ale nemôžem s ním
súhlasiť, lebo my to nebezpečenstvo skutočne
vidíme, ba bojíme sa ho. (Hlasy: Bojíte
se?) Áno, bojíme sa. Sme presvedčení,
že boľševizmus a komunizmus (Výkřiky.
- Místopředseda Taub zvoní.) je
najväčším zlom pre našu školu
a mládež.
Žiadame preto (Výkřiky posl. Šaláta.
- Místopředseda Taub zvoní.), aby
ministerstvo školstva vymietlo komunistické buňky
zo škôl. Ak by však ministerstvu na mládeži
nezáležalo, očistiť od komunizmu školy
bolo by potrebné (Výkřiky posl. Šaláta.
- Místopředseda Taub zvoní.) v
záujme našej ... (Výkřiky posl. Čavojského
a Širokého.)
Místopředseda Taub (zvoní): Prosím
o klid.
Posl. Sivák (pokračuje): Ak by však
ministerstvu na mládeži nezáležalo, očistiť
od komunizmu školy bolo by potrebné v záujme
našej reputácie pred zahraničnou verejnosťou,
ktorá nás posudzuje ako komunistický štát.
Štátna školská správa komunistickú
očistu mala by začať tým, že každého
učiteľa a profesora, o ktorom sa dokáže,
že je komunista a boľševik, prepustí zo
štátnej služby. (Tak je! - Hlasy: A
co s agenty Budapešti?) Vy ste agenti Moskvy a Lenina!
(Různé výkřiky.) Kdeže je
váš Béla Kuhn, vy poznáte Kuhna Bélu,
vy budete hovoriť o Budapeti! (Hlasy. Kde je váš
Tuka?)
Místopředseda Taub (zvoní): Prosím
o klid!
Posl. Sivák (pokračuje): Jedine takéto
radikálne opatrenia presvedčily by každého
pochybovača, že nie sme a nechceme byť výpadnou
bránou boľševizmu. A ministerstvo školstva
by dokázalo, že je pestovateľom zdravého
pokroku, že mu úprimne záleží na
zdravej škole a duševne zdravej mládeži,
že je ministerstvom pravej národnej osvety, spoľahlivým
strážcom národných ideálov -
a nie vykonávateľom rozkazov boľševickej
Kominterny. (Tak je! - Výborne! - Potlesk
poslanců slovenské ľudové strany.)
Místopředseda Taub (zvoní): Dalším
řečníkem je pan posl. dr Clementis.
Dávám mu slovo.
Posl. dr Clementis: Vážení!
Prejednávaná osnova zákona prináša
niekoľko kladov (Hluk. - Místopředseda
Taub zvoní.), v dôsledku ktorých sa rozhodol
klub komunistických poslancov pre ňu hlasovať.
(Výkřiky.) Áno, rozhodol sa pre ňu
hlasovať. Napriektomu vytýkame prejednávanej
osnove, že ďalej pokračuje v politike troškárenia,
to znamená, že nerieši ... (Výkřiky
posl. Hlinky.) My sme, pán Hlinka, nedostali
od Hodžu žiadnej podpory, my sme nedostali ani
tlačové ani iné podpory. (Hluk. -
Výkřiky. - Místopředseda
Taub zvoní.) Naproti tomu, opakujem, že prejednávaná
osnova rieši otázku len dielčiu (Výkřiky.
- Místopředseda Taub zvoní.) a
rieši ju tiež nedokonale. A preca je na čase,
a bolo by na čase, aby v súvise s prejednávaním
akéhokoľvek návrhu, kde sa majú riešiť
personálne alebo platové otázky štátnych
zamestnancov, táto otázka bola prejednávaná
v celej šírke, aby bolo generálne uvažované
konečne o náležitej úprave jednak platových,
jednak systematických otázok štátneho
zamestnanectva.
Keď vo Francii nastúpila vláda ľudového
frontu, tak netroškárila, ale previedla dôsledne
a odbúrala dedictvo Lavalovej vlády, postarala sa
o náležitú úpravu platov zamestnancov
všetkých kategorií, poneváč je
to vláda ľudového frontu, je to vláda,
ktorá vie bojovať práve tak za mier ako vie
tiež hájiť záujmy širokých
pracujúcich vrstiev a predovšetkým tiež
záujmy zamestnanectva. Akú historiu prerábajú
u nás tieto otázky? Vieme veľmi dobre, že
od r. 1932, ako sa tiahnu otázky srážs ok s
platov štátnych zamestnancov, boli títo s roka
na rok, ba skoro s mesiace na mesiac uisťovaní: už
na budúci rok srážky nebudú, už
na budúci rok bude úprava prevedená. A bolo
skutočne mnoho dôvodov, pre ktoré štátne
zamestnanectvo sa staralo o úpravu týchto platov.
Aká bola situácia? Keď v r. 1932 bola prejednávaná
osnova, t. zv. úsporná osnova, vtedy v dôvodovej
zpráve navrhovaných úprav v senátnej
tlači sme čítali tiež datá o
tom, v akých pomeroch platových žijú
najnižšie kategorie zamestnanectva. Tam sme sa dočítali,
že máme 96.941 zamestnancov, ktorí nemajú
ani 6000 Kč ročného príjmu, že
máme 61.400 zamestnancov, ktorých ročný
príjem nepresahuje 9000 Kč, že máme
konečne 75.014 zamestnancov, ktorých ročný
príjem nepresahuje 15.000 Kč.
Z týchto niekoľko cifier je zrejmé, že
celková situácia zamestnanectva už r. 1932
bola celkom dezolátna, že sme mali skoro 100.000 zamestnancov,
ktorí nedostávali ani toľko platu, koľko
zaisťuje exekučný zákon ako životné
existenčné minimum.
Aký to malo odraz na ich sociálny a kultúrny
život, každému je zrejmé, najmä keď
si uvážime, že po celú tú dobu
stúpala tiež drahota bytov a iných životných
potrieb. Takýto zamestnanec nielen že nemal možnosť
venovať nejaký obnos na kultúru, divadlo, na
knihy, vzdelávanie, na sledovanie týchto otázok,
ale nemal ani najmenších možností ľudsky
a riadne žiť. A preto bolo a bude stále oprávnené
volanie týchto zamestnancov, aby bola konečne generálne
riešená ich otázka. A vláda ich krmila
na miesto odbúraním srážok stále
a stále tým, že sľubovala.
Keď nastúpila vláda pána Hodžu,
vtedy, jestli sa dobre pamätám, hneď na začiatku
prijal pán predseda vlády Hodža deputáciu
štá tnych zamestnancov a celkom otvorene im povedal,
že za danej situácie nie je možné ani
pomýšľať na akékoľvek odbúranie
srážok s platov štátnych zamestnancov.
Pamätáme sa, že vtedy sa naraz rozpísaly
časopisy skoro všetkých strán: Podívajte
sa, ako je to krásne, ako je to mužné, ako
je to gentlemanské, ako je to fair play od nášho
predsedu vlády, že otvorene prehlašuje: Zamestnanci,
s tým odbúraním srážok nebude
nič. Tedy až tak ďaleko sme dospeli, aby sa muselo
argumentovať ako s veľkým výdobytkom,
že pán predseda vlády poruší tradíciu,
povie pravdu a nebude rozdávať sľuby. Lenže,
s odpustením, podľa všetkých zákonov
logiky a matematiky nič zostane vždycky nič,
nech už je to gentlemanské nič, mužné
nič, alebo nemužné nič. Z toho ničoho,
čo dostali štátni zamz estnanci, si práve
tak nemohli polepšiť za predošlej ako za dnešnej
vlády, ktorá im otvorene hovorí: O celkovom
odbúraní srážok nemôže byť
ani reči.
Ale býva zvykom, že tam, kde sa majú upravovať
otázky hospodárske, poneváč to niečo
stojí, obyčajne sa pracuje s lacnejším
materiálom, t. zv. morálnym materiálom, poskytuje
sa morálna podpora tým kategoriám zamestnancov,
ktorým sa nechce poskytovať podpora materiálna.
Ako stojí táto otázka? Pamätáme
sa, že v júli m. r. v senáte sa ujal slova
pán minister financií dr Kalfus a vyložil
našej verejnosti situáciu, tak ako by 8.6 miliardy
dostávali zo štátneho rozpočtu zamestnanci.
Bolo reagované na tieto argumenty pána ministra
financií, bolo poukázané, s akými,
mierne rečené, podivuhodnými štatistickými
a inými metodami pracoval, keď takto informoval celú
verejnosť. Z toho sa všeobecne odvodzovalo, že
nastával vzrast zamestnancov, že máme nadbytok
štátntnych zam stnancov a že preto títo
štátni zamestnanci vlastne vyžierajú celý
štátny rozpočet.
Je fakt, že v určitých kategoriách vzrástol
počet zamestnancov a špeciálne v kategorii,
ktorej sa týka prejednávaná osnova. Tak na
pr. počet učiteľov bol r. 1929 51.316, r. 1936
obnášal 67.000. To je skutočne vzrast o 30.5
%. Lenže kým r. 1929 sme mali 1,839.312 detí,
ktoré chodily do škôl, r. 1936 bolo týchto
žiakov už 2,269.365. R. 1929 bolo 46.259 tried, r. 1936
už 55.740. Podobnú vzrastajúcu tendenciu ukazuje
tiež počet škôl.
Teraz, prosím, ráčte uvážiť,
že napriek tomuto vzrastu pripadá na 1 učiteľa
na Slovensku 50 detí a že by sme potrebovali nie odbúrať
počet učiteľov, ale naopak zvýšiť
počet učiteľov, že by Slovensko potrebovalo
ďalších 1700 učiteľov, nehovoriac
o stavebnej investícii, o rozširovaní počtu
škôl, tried atď. Záver nevyznieva proti
štátnym zamestnancom, špeciálne proti
učiteľom, ale naopak ukazuje, že učiteľstvo
muselo zvládnuť ťažšie úkoly
než v minulosti.
Proti vzrastu učiteľstva na Slovensku objavily sa
dokonca v listoch demokratických také ironizujúce
poznámky, ktoré hlásly. Prosím vás,
načo otvárate toľko škôl na Slovensku,
to je nadprodukcia inteligencie, kde bude umiestená? Treba
po srovnaní cifier o slovenskom školstve s českým
školstvom veľmi energicky zamietnuť akékoľvek
podobné hlasy. Ale ešte energickejšie je treba
zamietnuť tie hlasy a tie, hovoril by som, denunciantské
a atentátnické tóny, ktoré pred chvíľou
zaznely s tejto tribúny proti slovenskému učiteľstvu.
Treba uistiť kolegu Siváka ... (Výkřiky
posl. Čavojského.) Treba ich proti vám
brániť. Slovenskí učitelia vykonávajú
veľmi dôležitú prácu. A je fakt,
že slovenskí učitelia robia veľmi dobrú
prácu. Slovenskí učitelia sú z veľkej
väčšiny predchnutí demokratickým
duchom, a to vám vadí, vám i celému
klubu i pánu kol. Sivákovi, ktorý
tuná začal rozvádzať strašné
datá o boľševizácii slovenského
učiteľstva. Slovenské učiteľstvo
nepotrebuje žiadnej dojky, nepotrebuje žiadnych tútorov
a tým menej tútorov, ako je pán kol. Sivák.
(Potlesk poslanců strany komunistické.)
Proti slovenskému učiteľstvu bola zahájená
veľká kampaň vo "Slováku".
(Posl. Čavojský: Veď slovenskí učitelia
sú ľudáci!) Čo sú? Pravda?
Váš pán kol. Sivák nás
presvedčoval, že sú boľševici! (Smích.)
Túto diskusiu si musíte vybaviť, pán
kolega, s ním, to nie je moja vec. Fakt je, že vám
je tŕňom v oku ... (Posl. Čavojský:
On rozprával o pánu profesorovi Nejedlom, že
je boľševik!) Nemenoval, pán kolega. Konštatujem
len: Pán kolega Sivák tuná tvrdil,
že boľševizácia slovenského učiteľstva
je tak nebezpečná, že ohrožuje dobrú
povesť slovenského učiteľstva v zahraničí.
Ja vám poviem, ako ju ohrožuje. Objavil sa vo "Slováku"
článok pána Černogurského,
veľký úvodník, ráno som si ho
prečítal a večer v Budapešti to hlásilo
radio Budapest I. és a közvetitő állomások
(pripojené stanice); tam bol reprodukovaný celý
článok a bolo konštatované, že
sú vysielané celé výpravy učiteľov
do SSSR, že tieto výpravy tam dostávajú
kurzy, že sú tam kontrolované Kominternou,
to samé, čo tuná hovoril pán kol.
Sivák. (Výkřiky posl. Čavojského.
Místopředseda Taub zvoní.) To ste si
mali počuť. Vy nechcete to robiť, čo sa
Maďarom nepáči. Maďarom sa nepáči,
že máme Československú republiku; utekajte
z nej, keďže sa maďarským pánom nepáči.
Je pravda, že sa vyskytujú obča zjavy na Slovensku
medzi učiteľstvom, prípadne u školských
inšpektorov, ktoré možno ľutovať. To
je fakt, lenže zdá sa, že sú iného
rázu a iného charakteru, než ako tuná
uvádzal pán kol. Sivák. Tak na pr.
v malej maďarskej obci Szimő v komárňanskom
okrese pán farár kázal v cirkevnej škole
deťom, aby sa modlily za víťazstvo Francových
zbraní. Čo na to poviete, pán kolega? Takýchto
prípadov chvalabohu je veľmi málo.
Čo sa týka konkrétne teraz ešte samej
osnovy, ako som už bol povedal, osnova má niekoľko
kladných stránok, ale nie je dôsledná
ani ako dielčie riešenie. Bolo už so strany pánov
referentov poukázané na to, že je nedôsledné,
jestliže pri riešení platových otázok
školských inšpektorov nie je súčasne
tiež riešená otázka penzistov, to znamená
tých školských inšpektorov, ktorí
pred platnosťou tohoto zákona už odišli
do penzie. Vieme veľmi dobre, akú veľkú
prácu vykonali títo školskí inšpektori
zvlášt na Slovensku. Boli braní z radov starých
slovenských učiteľov, podliehaly im dokonca
celé župy, pracovali 5, 7 až 10 rokov a odišli
do penzie bez ohľadu na tú veľkú vykonanú
prácu a funkciu. Budeme tedy čakať so záujmom,
ako vláda bude reagovať na rezolúciu, ktorá
bola predložená, aby aj penzijná otázka
týchto školských inšpektorov bola vyriešená.
Lenže pri každom prípade treba si jasne uvedomiť,
že i keď je tento krok, ktorý upravuje aspoň
čiastočne správne platové pomery školských
inšpektorov, kladný, že vždy ostáva
polovičatý, že otázku školských
inšpektorov bolo by treba riešiť skutočne
v celej šírke a definitívne. Pravda, nie tak,
ako si to predstavoval pán kol. Sivák, ktorý
by chcel vyradiť práve tie najväčšie
organizácie učiteľské zo spolurozhodovania
v otázkach školských. Reč pána
posl. Siváka smerovala k tomu, aby najväčšie
odborové organizácie učiteľské
denuncoval ako organizácie boľševické
a aby takýmto spôsobom vopred znemožnil akúkoľvek
argumentáciu pri definitívnej úprave, ktorá
bude vyžadovať spolupráce týchto odborových
a záujmových organizácií v Československu.
(Výkřiky.) Podľa môjho názoru,
keď sa takýmto spôsobom hovorí, tak sa
to nedá nazývať inakšie ako denunciácia.
Záverom chcem podo tknúť toto: Súčasne
s riešením tejto malej otázky a malého
úseku (Výkřiky.) platových
pomerov štátnych zamestnancov treba konečne
pomýšľať na to, aby bola otázka riešená
generálne, to znamená, aby boly s urýchlením
prejednané všetky platové otázky všetkých
kategorií štátnych zamestnancov a aby konečne
boly nielen odbúrané tie srážky, ktoré
boly zavedené v r. 1932, ale aby boly tiež upravené
platy všetkých kategorií štátnych
zamestnancov, aby títo mohli ľudsky a kultúrne
žiť. (Potlesk komunistických poslanců.)