Nech mi je dovolené poznamenať, že my ako revíziu hranic, tak i reštauráciu Habsburkov bez akýchkoľvek zvláštnejšich predpokladov v najpositívnejšej forme zavrhujeme. Otázku revízie hraníc pokladáme za práve tak nebezpečnú, ako otázku reštaurácie Habsburkov. V otázke revízie hraníc sme už niekoľkokráť pribili naše jasné sstanovisko a to spôsobom, nepripúšťajúcim pochybnosť. My sme si vedomí toho, že dnes každá revízia v Europe znamená válku, a sme si vedomi i toho, že takáto válka nielen že nepomôže, ale že uvrhne do hroznej skazy národy v Europe a s nimi i maďarské menšiny. Otázku Habsburkov pokladáme za epochu prežitú a historicky uzavretú. Historický vývoj priviedol k výbuchu sily, ktoré smietly dynastiu Habsburkov. Nenachádzame žiadnu takú platformu alebo nejaký rozumný dôvod, aby sme mohli tvrdiť, že by restaurácia Habsburkov bola v záujme maďarskej menšiny v Československu.

Pán posl. Szüllő povedá: "Zahranicná správa vlády republiky Československej prijala dva pevné body ako nezmeniteľné dogmata. Jedným je, že mierové smluvy zjednané v r. 1919 sú nezmeniteľné, druhým, že malodohodové spojenectvo utvorené v r. 1921 je večné". Podľa nášho názoru predseda klubu maďarských opozičných strán mohol by vykonať dobré služby veci mieru v Europe, keby tento svoj prejav jasne a určite koncipoval, lebo veď od čias ujednania mierových smlúv videli sme už revíziu mierových smlúv bezo zbraní.

Predseda klubu maďarských opozičných strán však užíva výrazu "revízia hraníc" z iného dôvodu a s inou tendenciou. A práve preto pokladáme za svoju povinnosť prehlásiť s tohoto miesta opätovne a pokaždej, kolkokráť maďarské opozičné strany takto predstavujú vo svojich parlamentných rečiach otázku revízie hraníc cieľom zavedenia maďarskej menšiny, a opätovne a čo nejrozhodnejšie pribíjame, zdôrazňujeme a napomíname maďarský ľud, aby sa nedal od Szüllőovcov zavádzať. Revízia hranic je nastokráť ďálej od toho, kde bola dosiaľ, a je ďaleko od toho, čím bola maďarská menšina zavádzaná na základe akcií Rothermereových a iných tajne vyslovovaných a našoptávaných hesiel.

Udalosti posledných dní nasvedčujú tomu - a to chceme s radosťou konštatovať - že veľký demokratický anglický národ, poznajúc pomery v strednej Europe a prichádzajúc k poznaniu historického poslania Českosloslovenska udržať demokraciu v Europe, prehlásil v snemovni poslancov i snemovni lordov, že nepripustí žiadny útok proti územnej celistvosti Československa. a my v mene maďarskej menšiny len s radosťou kvitujeme tento europský a humánny názor našich anglických súdruhov a anglickej politiky.

Čo sa týče toho, že rámec Malej dohody je večný a nezmeniteľný, to neobstojí, lebo veď prezident Československej republiky ešte ako minister zahraničia a potom i minister zahraničných vecí Krofta i pán predseda vlády Hodža niekoľkokráť prehlásili, že hranice Malej dohody môžu byť rozšírené. Ba čo viac môžu byť rozšírené i pre Maďarsko, len že ono by sa muselo zriecť svojho nerozumného stanoviska, hlásaného pánmi v Maďarsku, že pred všetkými inými dohodami musí Československo s Maďarskom uzavrieť dohody územné a politické. Národy v Československu i Maďarsku sú na seba navzájom odkázané a tí páni i vo vlastnom dobre pochopenom záujme musia revidovať toto svoje stanovisko, lebo definujú-li svoje stanovisko takto k československo-maďarskému sblíženiu a porozumeniu, nemôže byť ten rámec racionelne rozšírený a potom ani my nebudeme môcť o ňom povedať, že bude museť zostať naveky tak, ako ho prirodzene zbudovali po válke vedúci činitelia republiky.

Pán posl. Szüllő povedá: "Zvýšenie početného stavu brannej moci je odôvodnené len vtedy, pozorujeme-li v obyvateľstve symptomy takého hnutia, ktoré rezultuje z nespokojnosti. Je bezpochyby, že komunistické hnutie sa šírí a že v tomto štáte v dôsledku planých hospodárskych pomerov je veľká nespokojnosť, ktorá je ohnišťom každého takého hnutia."

Dovoľte mi konštatovať s tohoto miesta fakt, že v Československu niet žiadneho komunistického nebezpečenstva práve tak, ako nie sú tuná sovietsko-ruské letištia a sovietsko-ruský vojaci. V Československu podľa vznešených zákonov demokracie jestvuje síce hnutie komunistickej strany, avšak niet komunistického nebezpečenstva a mám za to, že bych ublížil váženej snemovni, kebych o tom chcel ešte ďalej hovoriť. Názory, aké nám predstavil pán posl. Szüllő, majú iba ten účel, ako som už prv uviedol, aby, keď hovorí o Malej dohode a o revízii hraníc, pomohol a poslúžil tej cudzozemskej propagande, ktorá už celé mesiace rozširuje po celom svete, že Československo nutno zreglementovať a prepustiť hitlerovskému Nemecku preto, lebo len takto vraj možno odvrátiť boľševické a komunistické nebezpečenstvo od Europy. Neodpovedá to skutkom a je v tom i kontradikcia, veď sám pán posl. Szüllő počiatkom svojej reči konštatoval, že nepotrebujeme tejto formy branného zákona a povoľovania nováčkov, veď vraj niet tu žiadnych hnutí a zahraničných nesnádzí, ale naraz konštatuje, že v Československu je preca bolševické a komunistické nebezpečenstvo.

Neobstojí veta, povedá pán posl. Szüllő, ktorú hlásajú Maďarmi menovaní a prekvalifikovaní členovia vládnych strán, že tí, ktorí tuná chcú zachovať národnú samostatnosť Maďarov a sú v opozícii, nečinia nič iné, než sledujú panskú politiku, lebo títo páni chcú zavázať ľud. Pokusím sa ešte raz bez afekcie a primerane dôstojnosti, ktorou hodnocujeme prejavy pána posl. Szüllő v tomto parlamente, prehlásiť a viem, že nedopustím sa chyby, jestliže konštatujem, že pán posl. Szüllő nesmie si dovoliť to, čo si môže dovoliť pán gróf Esterházy, lebo u pána Esterházyho chýbajú predpoklady výchovy.

Ale je preca len veľmi podivné, že taký Europejec a tak rutinovaný politik, ak ým je dr Gejza Szüllő, ešte vždy odrhuje tú gramofonovú dosku, o ktorej už i sám jeho klubový kolega dr Porubszky konštatoval, že neodpovedá skutkom. Ohradzujem sa s tohoto miesta a úfam, že sa ohradzujem už naposledy, ako by sme my boli "viechoví Maďari" alebo "vládou menovaní" Maďari. Pred 14 dňami konštatoval pán posl. Porubszky v úradnom orgáne maďarských opozičných strán, že oni zastupujú v tomto parlamente 54 % Maďarov v Československu. Z kompetentnejšieho miesta už opravdu nemohlo vyznieť, čo reprezentuje tuná maďarská strana opozičná. Páni z maďarských opozičných strán za krátko príjdu sami na pravdu, ktorá nás delí, že totiž oni nereprezentujú 54 % Maďarov v Československu, lež iba 47 %.

Ako sa zriekli maďarskí opoziční páni totality a zriekli sa 100 % zastúpenia, práve tak logicky dospejú k uznaniu, že my sme pri najmenšom aspoň takými reprezentanty menšinového maďarstva v parlamente československom, ako sú nimi páni z maďarských opozičných strán. Avšak nech mi je dovolené tiež vysloviť, že sme onačejší Maďari než páni Szüllö a Esterházy, lebo my sme Maďari i vo smysle eupropskom, keďže pôsobíme v záujme pokojnej, bratskej spolupráce, v záujme mieru, demokracie a pokroku v republike Československej.

Touto demagogiou nesmú páni zavádzať ďalej ľud a preto právom tvrdíme, že páni zavádzajú ľud, lebo ešte vždycky pracujú v maďarských krajoch prostriedkami, ktoré preniesli ešte sebou z politického arzenálu bývalého Uhorska.

Stran konštatácie toho, kto je Maďar, dovolím si poznamenať, že ani po tejto stránke neprijímame samospasiteľnú definíciu maďarských opozičných strán. Za Maďara pokladám každého, kto sa k maďarstvu priznáva, kto vyvodí z toho všetky dôsledky, a keďže do kmenovej knihy parlamentu ani pán dr Gejza Szülló ani pán Ján Esterházy nezaznamenali iné než to, že ich národnosť je "madarská" a keďže i kol. posl. Csomori ja sme tam zaznamenali, že sme Maďari, niet medzi nami žiadnej diferencie s toho hľadiska, kto je Maďar, leda že by páni priznávali sa k teorii rasovej, ktorá je dnes v Europe módou. S tohoto zorného úhlu, t. j. čo do rasovej teorie nemôžem však sledovať hľadisko pánov z opozíčných maďarských strán. My sme rovnako tak Maďari, ako som prv povedal, a vezmeme-li v povahu niekoľko nuancí, sme ešte lepší Maďari, ako tamtí páni, a preto nech už raz upustia od tej demogogie, ktorá sa prevádza tuná v parlamente a vonku proti práci aktivistických maďarských poslancov, že oni vraj nie sú Maďari, lež náhončí vlády, prisluhovači čechoslovakizmu a tedy že ani nemôžu byť dobrí Maďari. Pán posl. Porubszky vo svojej nedávnej interpelácii - a je to ojedinelé na celom svete - keď interpeloval ministra spravedlnosti ohľadom menovania obhájcov, prehlásil, že medzi nima je síce jeden obhájca, ktorý je Maďar, avšak poneváč on je sociálny demokrat a tedy má medzinárodnú kultúru, nemôže byť vraj Maďar.

My soc.-demokratickí Maďari nedáme sa vykrojiť z tela maďarského národa a nedáme sa vyhodiť z pospolitosti národa od pánov Esterházy a Szüllő. Zostaneme tými, čo sme boli od prevratu, poctivými a statočnými maďarskými občanmi tejto republiky, ktorí chcú spolužiť, spolupracovať a prosperovať s Čechmi, Slovákmi, s Nemcami a so všetk ými, čo v tejto republike žijú.

Čoho sa domáhame, je to, aby sme vytvorili také ovzdušie, v ktorom by sme mohli postaviť dôveru proti dôvere, lebo len z toho by mohlo vyplynúť zlepšenie a prosperita maďarského menšinového osudu.

Páni maďarskej opozície však oproti tomu vyvolávajú len zmätky, len nedôveru. Povedá-li pán posl. Esterházy, aby vláda veci menšinové neriešila s menšinou, ale s väčšinou, tu si to plete so stranou Henleinovou; a to je veru nemalý rozdiel medzi stranou Henleinovou a stranou Szüllőho. Už predom som poukázal na to, že my nie sme v menšine, že nás je prinajmenšom toľko a že zastupujeme toľko Maďarov, koľko ich zastupuje strana pánov posl. Esterházyho a SzüIlőho, preto je správne, múdre a účelné, že československá vláda jedná s tými a chce osudové problémy maďarskej menšiny v Československu vyriešiť v dorozumení s tými, o ktorých pán prezident republiky povedal posledne v Bratislave, že má voči nám dôveru, lebo že dovedieme vo verejnosti československej vzbudiť dôveru voči naším požiadavkom a našej politickej práci.

Ale tážem sa váženej snemovne a tážem sa pánov z maďarských opozičných strán (Posl. Ivák [maďarsky]: Nie sú tuná!) - tí odíjdu vždycky, keď majú počuť pravdu - zda vzbudzuje dôveru a zda privádza možnosť spolupráce to, keď na pr. minulého týždňa navrhlo Národné shromaždenie za slavnostných zovňajších okolností, aby vysoké technické učenie v Brne bolo nazvané menom prezidenta republiky. Dve strany parlamentu nebraly účasť na hlasovaní, je to slovenská strana Hlinkova a klub maďarských opozičných strán. Páni Esterházy a Szüllő zabúdajú, že čo môže urobiť strana Hlinkova, to nesmie urobiť opozičná strana maďarská, avšak nie je to ani múdre ani chvalitebné, že to činia opozičné strany maďarské. Lebo čo si má mysleť tunajšiá reprezentácia českého a slovenského úradného života o maďarskej menšine, ktorá sa nedovedie prikloniť ani k toľkej úcte, aby - keďže oni hlásajú, že maďarský ľud rešpektuje zákony, - sem prišli a hlasovali za to, aby brnenská technika bola nazvaná menom prezidenta republiky.

Akokoľvek si vážim duchaplnosti a rutiny pána posl. Szüllőho, neverím, že by pán posl. Szüllő mohol vyprodukovať čo len jediný prijateľný a logický argument, ktorým by mohol odôvodniť, aký záujem má maďarská menšina v Československu na tom, že páni nie sú ochotní odhlasovať to, aby brnenská technika bola nazvaná menom Benešovým. Alebo akú mienku si máme utvoriť o tom, čo pán posl. Esterházy povedal tuná minulého týždňa, že vraj "my sme Maďari rešpektujúci zákon, my sa nechceme zabývať politikou v okresných kultúrnych sboroch a práve preto Maďari nebudú brať účasť na protirevizionistickej manifestačnej schôdzi poriadanej dňa 7. marca v Moldave."

Nesmierne ľutujeme, že verejnosť československá a strážcovia československej demokracie v prvom rade nevidia do čarodejníckej kuchyne tejto maďarskej panskej politiky. Avšak nemôžu to pochopiť tak, ako my, ktorí známe politické prostriedky maďarských pánov a maďarskej olygarchie. Tento prejav pána posl. Esterházyho mal slúžiť len tomu účelu, aby už vopred pribil pre cudzinu to stanovisko maďarských opozičných strán, že oni sa nezúčastnia protirevizionistickej manifestácii dňa 7. marca v Moldave, keďže oni nie sú vyznavači protirevizie.

Otázka revízie alebo protirevízie není podľa nášho skrovného názoru otázka dennej politiky. Je ona sine qua non celého nášho tuná zariadeného života a jestliže my pojdeme s okresn ým osvetovým sborom, s Čechmi a Slovákmi schôdzovať a mluviť proti revizii, tu nebudeme činiť to, čím nás pomlúvajú a obviňujú páni maďarských opozičných strán, lež budeme tak činiť iba v našom dobre pochopenom záujme. Činíme v záujme maďarského menšinového života v Československu, nechceme-li revíziu, nechceme-li válku, nechceme-li ani o jeden centimeter pôdy obohatiť diktatúru fašizmu.

Alebo akú mienku si má utvoriť československá verejnosť o tom, keď maďarskí opoziční páni nenachádzajú spôsob k tomu, aby učinili tuná prejav. Veď nám v Budapešti neuveria, my sme tam svoj úver stratili. Nechcem rekrimovať, lebo veď my by sme neboli hrdí na úver dnešného maďarského panského režimu; avšak neuveria-li nám, uverili by Esterházymu a Szüllőmu, keby oni tuná s tohoto miesta povedali smerom k propagandistickým centrám, že padli na modzog tí, ktorí vyhľašujú, že v republike Československej sú sovietsko-ruské letištia a sovietsko-ruskí vojaci. Chcú-li páni hlásať úspornosť, tu by boli mohli urobiť veľké služby myšlienke úspornosti, lebo veď náklady na propagandu pôvodia z toho, že republika Československá musí paralizovať túto podlú demagogiu a toto pomluvačné ťaženie, jehož konečným účelom je rozbiť Československú republiku.

Alebo akú mienku si máme tvoriť o tom, čoho som bol včera očitým svedkom v tomto parlamente, kde klubový predseda Szüllő vo svojom obvyklom žertovnom a vtipnom tóne povedal, že vraj podľa zákonov matematiky môžeme k nule koľkokovek nul prilepiť, z toho bude vždycky len nula a nebude z toho nič viac. Vypočul som celú jeho reč a pozoroval som vzťahy, ku ktorým on tieto nuly uviedol, a slyšal som, že práve pred tým mluvil o integrite republiky Československej, o Malej dohode, o smluvách a spolupráci spriatelených štátov: Sovietského Ruska, Francúzska, Anglie a ostatných štátov, a môžem povedať, že v Europe je málo parlamentov, kde by sa ztrpelo a dovolilo, aby sa o vojenskej, hospodárskej a zahraničnopolitickej spolupráci a smluvách spojeneckých štátov tropili matematické vtipy o nulách a aby mohla byť snížená na hodnotu nuly takáto obrovská a pre nás výhodná politická konštelácia.

Dovoľte mi ešte povedať niekoľko slov na adresu československej verejnosti. Prosím verejnosť československú a tých, ktorí majú značný vplyv a účasť v usmerňovaní osudu tohoto štátu, aby podľa zásluhy zhodnotili aktivistické hnutie, ktoré sa tuná deje od prevratu a ktoré bolo ako kvások pre rozvoj a rozkvet republiky. Podporujte predsedu vlády Hodžu a jeho vládu vo snahách, aby práve v týchto týždňoch nastolená otázka menšinová mohla byť vyriešená. Podporujte ho v tom a nepripusťte žiadnu intoleranciu ani v jedinom odtiene verejnosti československej, jestliže vláda a jej predseda chce tento problém na podklade čo najširšom vyriešiť.

Verte mi - a povedám to z presvedčenia - že nadovšetky zariadenia na obranu štátu a nadovšetky miliardy bude mať cenu spokojnosť tunajších menšín a ich solidárne spolunažívanie s Čechmi a Slovákmi; to bude hodnotnejšie než všetky tanky, všetky kanóny a akákoľvek municia.

My to môžeme tvrdiť, lebo máme k tomu právo morálne. My už od doby trvania republiky boli sme a sme neochvejnými priateľmi, počestnými občanmi tejto republiky a jestliže to pred československou verejnosťou uvádzame, tu nám verte, že sme vedení iba poctivou a dobrou snahou. Som presvedčený - a náš optimizmus je opodstatnený - že v Československu bude menšinový problém, problém maďarskej menšiny vyriešený, a neverím ani v jedinú literu demagogie maďarských opozičných strán, dokiaľ nebude mi daná príležitosť presvedčiť sa o opaku.

Verím, že slovo dané prezidentom republiky, predsedom vlády a vládou bude v tomto štáte splnené. Musíme však mať trochu strpenia, lebo nesnádze nie sú len v československej verejnosti, lež, ako som už prv príkladmi dokazoval, i páni z maďarskej opozície podnikajú všetko, aby zmätili cirkule, aby rušili pochod vyjednávaní, a majú vždy pred očima iba záujmy svojich strán a nie zlepšenie osudu maďarskej menšiny. (Potlesk.)

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu posl. Synkovi.

Posl. Synek: Slavná sněmovno!

Včerejší zasedání posl. sněmovny stalo se jevištěm pustých scén a výjevů, které zavinil a vyvolal poslanecký klub sudetskoněmecké strany. Konstatujeme, že násilnosti nebyly žádnou náhodou, vždyť celé vystoupení henleinovských poslanců v průběhu celého včerejšího zasedání svědčilo o záměrné a promyšlené provokaci. Toto vystoupení je v diametrálním rozporu s tím, nač jsme až dosud byli od této strany zvyklí. Tato strana snažila se až dosud maskovat svůj úzký poměr k berlínské politice a předstírat loyalitu k Československu. Včerejším dnem a zejména událostmi a násilnostmi při řeči posl. Franka je maska loyality s tváře této strany definitivně stržena. Odmítáme předem jakékoli pokusy se strany henleinovských poslanců svalit vinu anebo jenom stín viny za včerejší scény a události ve sněmovně na klub komunistických poslanců nebo na některé z jeho členů. Všichni poslanci, přítomní včerejšímu vystoupení posl. Franka, byli svědky toho, že od počátku jeho řeči byly všechny kontroverse vyměňovány mezi henleinovskými poslanci a klubem poslanců nár. socialistických. Jediná poznámka soudr. posl. Beuera, poznámka o fašistickém charakteru henleinovské strany, poznámka, která byla postupem klubu sudetskoněmecké strany před vystoupením posl. Franka i po něm plně ospravedlněna a oprávněna, stala se henleinovským poslancům záminkou k neslýchaným hrubostem a násilnostem.

Konstatujeme odtud, že včera byl na sněmovní půdě soudr. Beuer henleinovským poslancem Röslerem škrcen a skupinou 25 až 30 poslanců tohoto klubu násilně ze sněmovní síně vyvlečen. Poslanci henleinovské strany zavedli tímto způsobem do naší sněmovny berlínské manýry hitlerovských úderníků. (Tak jest!) Surové a v historii sněmovny neslýchané počínání henleinovských poslanců není jenom útokem na komunisty, nýbrž je to především útok na práva sněmovny a sněmovnu samu. Klub henleinovských poslanců se odvážil usurpovat právo rozhodovat, kdo má býti sněmovnímu jednání přítomen a kdo nikoli. (Tak jest!) To je útok na celou sněmovnu a její povinností je, aby takovéto útoky s největší rozhodností odmítla.