Místopředseda Taub (zvoní): Posledním
řečníkem je p. posl. Csomor. Dávám
mu slovo.
Posl. Csomor (maďarsky): Veľavážená
posl. snemovňa!
18 rokov je tomu, čo maďarská národná
menšina dostala sa do spoločného štátu
s národom československým a tvorí
s ním spoločný štát. Po dobu
týchto 18 rokov prešla maďarská národná
menšina rôznymi skúsenosťmi. Medzi týmito
skúsenosťmi je jedna, ktorá podľa najobjektívnejšej
konštatácie je hodnotná a trvalá a na
ktorej podľa môjho najlepšieho presvedčenia
môže byť vybudované harmonické spolunažívanie
maďarskej národnej menšiny s ostatnými
národmi v republike. Je demokratickým právnym
riadom republiky a je tiež vládou štátu
prejavenou snahou, aby tuná obdržal každý
všetko, čo mu právom náleží.
Viem dobre, že život národa znamená prácu,
zápas, boj, avšak viem i to, že tento boj môže
byť dvojaký. Ničivý a budujúci.
Spoločenská vrstva maďarskej národnej
menšiny, ktorú v tomto parlamente zastupujem, maďarský
zemedelský ľud, nevolila prácu ničivú,
ale prácu budujúcu. Tvrdím to napriek tomu,
že došlo i k prípadom, ktoré nasvedčujú
tomu, že nemá sa vec tak v plnej miere.
V poslednej dobe vedie sa prudká debata o tom, kto je oprávnený
hovoriť tuná v mene maďarského ľudu;
debatuje sa o tom, kto zastupuje tuná Maďarov. V tejto
debate hra významný zástoj štatistika.
Pán posl. Jaross vo svojej reči na jednom
shromaždení tvrdil, že maďarská opozícia
značí 70% tunajších Maďarov. Túto
štatistiku neprijímam preto, lebo táto štatistika
nekryje sa so skutočnosťou a neznesie vážky
spravedlnosti. Avšak neprijímam ju ani preto, lebo
sjednotená maďarská opozičná
strana nie je rýdze maďarskou stranou, lebo jej volebné
výsledky vykazujú stopy mravného a politického
ovzdušia, ktoré bolo vyvolané tajne prevádzaným
zastrašovaním, na vonok však demagogiou a terorom
spoločenským.
Demagogická politika maďarských opozičných
strán je najprízračnejšie charakterizovaná
prípadom, ku ktorému došlo v maďarských
krajoch pri príležitosti posledných vo lieb
do parlamentu. V okrese šamorinskom, na vidieku obývanom
maďarskými roľníkmi, kde obyvateľstvo
už viackrát osvedčilo svoju prácu v
záujme republikanizmu a konsolidácie štátu,
vylepily maďarské opozičné strany volebný
plakát, kde maďarský vojak vešá
na šibenicu roľníka, ktorý sa odvážil
hlasovať na agrárnu stranu. Avšak maďarskí
opozičníci neterorizovali maďarský ľud
iba plakátm, ale špinavými vlnami politiky
zamorili i kazateľnice a vykonávali intelektuálny
teror na robotnícky a roľnícky ľud.
Som prostým synom maďarského ľudu a s
najväčším rozhorčením odmietam
ten balkánsky tón, ktorý vyznel z úst
poslanca Esterházyho v tomto parlamente. Tento tón
nie je hlasom rytierskeho maďarského ľudu; takýmto
tónom hovoria iba zbojnícki banditi a nanajvýš
užívajú ho ešte korheľovia po krčmách.
Tá hrozná zlosť, ktorá tak podlým
spôsobom vybuchla z Esterházyho a ktorá
mala byť úkladným výpadom, mala ešte
i tú tendenciu, aby v podobe mojej osoby postavil na pranier
pracujúci maďarský ľud zemedelský
a učinil ho predmetom posmechu v celom kultúrnom
svete.
Podívajme sa, čím mňa pomluvil Esterházy.
Tvrdil o mne, že som dostal zbytkový statok od Československej
republiky a ako vraj zbytkový statkár nemám
práva a právneho titulu, aby som v mene maďarského
ľudu hovoril a jednal. Pán posl. Esterházy
obvinil mňa i tým, že som zradcom, že
som zradil Maďarov preto, lebo že som už od prevratu
verným stúpencom demokratického, šľachetného
smýšľania dnešného pána predsedu
vlády Hodžu, a že som si osvojil a medzi
svojimi roľníckymi bratmi propagujem demokraciu, slobodu
ľudu a konsolidáciu štátneho poriadku.
Maďarský pracujúci ľud sklamal sa v pánoch
z národnej strany maďarskej a dnes už dobre vie,
že pracujúci ľud požíva viac práv
a viac slobody v tejto republike, než tamto v Maďarsku.
Som ochotný predložiť tejto snemovni kúpnu
smluvu svojho 60jutrového malého statku, avšak
zároveň vyzývam pána Esterházyho,
aby predložil kúpnu smluvu veľa sto tisíc
jutrových statkov, ktoré má v držbe
on a jeho ro dina, a aby dokázal, ako sa dostali jeho predkovia
k týmto statkom, kaštieľom a sverenstvám.
Jestliže prelistujeme knihu dejín, spatríme
a vidíme, akým spôsobom a cestami dostali
sa Esterházyovci a ostatní grófi a vojvodovia
k tým nesmiernym majetkom. Je známa vec, že
počiatkom XVII. storočia, kedy František Rákóczi
zahájil oslobodzovací boj proti habsburskej dynastii,
zradil Anton Esterházy, predok poslanca Esterházyho,
pôsobivší u Habsburgovcov vo Viedni ako udavač,
oslobodzovací boj Rákócziho a odmenou za
túto zradu bolo, že na statkoch vo výmere 1.5
miliona jutár pôdy, ktorá bola vo vlastníctve
Rákócziho, mohol sa deliť predok Jána
Esterházyho s ostatnými zradcami. Údelom
Františka Rákócziho bolo trpké vyhnanstvo
a beženstvo, predkovia Jána Esterházyho
však posadili sa do statkov Rákócziho a tančili
na národných plesoch vo viedenskom Burgu.
Pán posl. Esterházy povedá, že
som s hľadiska Maďarov zradcom, lebo že som uznal
a osvojil si demokratické zariadenie tejto demokratickej
republiky a že tuná srdcom i dušou pracujem v
záujme konsolidácie. Odpovedám pánu
posl. Esterházymu, že zradcovia nikdy sa nerodili
v sedliackych chalupách, ale v kaštieľoch veľmožov.
Medzi týmito nech hľadá zradcov, snadno ich
najde, ani nemusí ísť ďaleko, ale nech
sa neopováži nazývať zradcami pracujúcich
roľníkov, ktorí uznávajú politickú
veličinu pána predsedu vlády Hodžu
a nasledujú ho v jeho demokratickom smýšľaní.
Pán posl. Esterházy povedal i to, že
som zbytkovým statkárom. Na to odpovedám
len toľko, že svoj 60jutrový statok zakúpil
som kúpnou smluvou a že na tomto statku ja i moje
deti žijeme a pracujeme vlastnýma rukama; ale tážem
sa, prečo nenazýva pán posl. Esterházy
zbytkovým statkárom starostu mesta Levíc,
ktorý je i starostom i kňazom a dostal sa ku svojmu
statku v mojej dedine vedľa môjho statku za rovnakých
podmienok a za rovnakých okolností.
Podľa vašej mienky pán starosta Antal nie je
zbytkovým statkárom, a preca on sám ani neobrába
svoje pole, dal statok do prenájmu, avšak nie Maďarom,
nie svojim stúpencom ani príslušníkom
svojho náboženstva, ale dal ho do prenájmu
inému jednotlivcovi, ktorý nie je Maďarom,
ani jeho spoluveriacim; Maďari však z mojej dediny boli
u neho a prosili ho, aby im dal pán starosta pozemky do
prenájmu, lebo že oni sú Maďari a drobní
roľníci.
Pán starosta Antal chodí po maďarských
dedinách a hlása: Moji maďarskí veriaci,
mňa, nás podporujte, lebo my chceme vám pripraviť
vašu lepšiu a šťastnejšiu budúcnosť!
Maďarský pracujúci ľud však dnes
už neverí maďarským opozičníkom,
lebo ich činy každodenne dokazujú, že
títo nesledujú maďarskú ľudovú
politiku, že nepracujú za lepší osud maďarskej
národnej menšiny, ale že prevádzajú
politiku importovanú z kasína magnátov v
Budapešti, ktorá maďarskému pracujúcemu
ľudu škodí.
Od doby štátneho prevratu som stúpencom štátneho
života československého, konsolidácie
a pokroku. Telom i dušou venoval som sa a venujem sa po dobu
dlhých rokov práci konsolidačnej a za túto
prácu sa nehanbím, ba som hrdý na to, že
som mohol svojou skrovnou prácou brať účasť
na upevnení československého demokratického
riadu. V tejto mojej práci mi pomáhali, podporujú
a budú mňa podporovať i v budúcnosti,
a to v miere stupňovanej, široké masy maďarských
dedín, aby sa maďarskej menšine dostalo lepšej
budúcnosti.
Tážem sa, veľavážená posl.
snemovňa, či má pán Esterházy
a jeho druhovia toľko odvahy, aby sa podujal zodpovednosti
zu budúcnosť maďarskej mládeže, tej
mládeže, pred ktorou, ač je dostatočne
vyzbrojená do života a dostatočne vyškolená
vo vedách, preca sa neotvárajú dvere štátnej
moci, dvere štátnych úradov, lebo je vychovávaná
v duchu, ktorý duch a cit sa nesrovnáva s demokratickou
ideou československého štátu.
Pred 10 rokmi, keď istý anglický žurnalistický
magnát, lord Rothermere vydal heslo, že spravedlnosť
Maďarsku, tu Ján Esterházy a jeho spoluvodcovia
bežali na handkus, spievali mu chvalospevy, tuná však
v republike zastrašovali maďarský ľud. Sostavovali
čierne listiny, že vraj bude beda Maďarom, tým
maďarským sedliakom a pracujúcim, ktorí
sa tuná zúčastnia konsolidačnej práce,
a na určite predpovedané datum prorokovali príchod
revízie hraníc.
Pred niekoľko dňami zasa italský ministerský
predseda Mussolini ujal sa znova tohoto hesla v Miláne,
že vraj spravedlnost Maďarsku, a tieto neustávajúce
revízionistické hlasy pôsobia ohromné
škody tunajším pracujúcim Maďarom.
Maďarský ľud okrádajú o pokoj,
o kľud, znemožňujú, aby sa maďarský
ľud mohol zapojiť do kľudnej budovacej práce
a aby nemusel žiť v stálom rozčulení
a nepokoji, z čoho potom sám pracujúci ľud
má iba škodu.
Pánu ministerskému predsedovi Mussolinimu, ktorý
povedá, aby bola Maďarsku daná spravedlnosť,
doporučujem, aby on sám dával dobrý
príklad. Nech on sám vráti Rjeku Maďarsku,
nech je vrátenie Rjeky zlatým bodom tých
osláv, ktoré sú práve v Ríme,
lebo Rj eka by znamenala pre Maďarsko novú oživujúcu
silu, keby sa Maďarsko dostalo k voľnému moru.
Rovnako tak boly v týchto dňoch veľké
slávnosti v cisárskom meste Viedni, kde bol oslavovaný
maďarský guvernér a spolu s ním i maďarskí
štátnici. Tážem sa, či rakúska
vláda učinila už kroky, aby Burgenland bol
vrátený Maďarsku? Jestliže páni
hlásajú, že spravedlnosť Maďarsku,
nech tedy nie sú ženerózni na účet
iných, ale nech im dajú zo svojho.
Maďarský ľud potrebuje pokoj a kľud. Stále
vzbudzovanie revizionistickej myšlienky pôsobí
maďarskému ľudu nesmierne a nedozierne škody.
Ja si myslím, že už by bolo na čase, aby
spojené maďarské opozičné strany,
páni Jaross a Esterházy zaujali otvorené
stanovisko, či sú alebo či nie sú
priateľmi demokracie. Kladiem otázku, či títo
páni učinili jediný prejav k ukľudneniu
maďarského ľudu, aby Maďari neverili v revíziu,
ktorá spôsobila tak nesmierny nekľud a nervozitu
a obrovské, milionové škody maďarskému
ľudu a maďarským pracovníkom.
My aktivistickí maďarskí poslanci pri plnom
vedomí našej zodpovednosti naviazali sme v záujme
nášho maďarského menšinového
ľudu v úradnej forme styky s ústavným
vládnym predsedom nášho štátu.
My maďarskí aktivistickí poslanci vyhľadali
sme s väčšou deputáciou pána predsedu
vlády dňa 6. septembra 1936 v Piešťanoch,
kde v serióznej forme, vo forme memoranda odovzdali sme
mu naše priania stran otázky maďarskej menšiny.
Dňa 20. septembra 1936 predložili sme v Bratislave
naše priania a sťažnosti čo do riešenia
otázok maďarskej národnej menšiny tiež
pánu prezidentu republiky Benešovi.
Pán predseda vlády dr Hodža dal na naše
žiadosti prednesené v Piešťanoch túto
odpoveď: "Vy aktivistickí maďarskí
poslanci nadobudli ste v tejto krajine pri riešení
národnostného problému zásluh v nemalej
miere tak, že ste si svojou vážnou a poctivou
činnosťou získali dôveru československých
kruhov, kým v tej istej dobe ostatné politické
zastupiteľské kruhy maďarskej menšiny podnikly
všetko, aby podkopaly túto utvárajúcu
sa dôveru. Poslanci maďarských roľníkov
a robotníkov osveečili sa v tomto štáte
lepšími štátnikmi, ako poslanci triedy
historickej, ktorí sa podujali všetkého, aby
túto dôveru zničili. Vy ste sa podujali Vašej
historickej misie nielen politickou múdrosťou, ale
i mravnou odvahou. Vy sa nesmiete zklamať a vy sa
ani nezklamete."
Pán prezident republiky dr. Beneš odpovedal
na jemu odovzdané memorandum toto: "Národným
menšinám treba dať všetko, čo patrí
k uspokojeniu ich národných, kultúrnych a
hospodárskych potrieb, aby mohly svoju kultúru a
jazyk uchovať a zveľaďovať. Mám k vám
dôveru tým väčšmi, keďže
viem, že vy ste medzi maďarským ľudom pionieri
aktivistickej politiky a tiež preto, keďže viem,
že túto politiku, ktorá slúži záujmom
maďarského národa, prevádzali ste
už v dobe, kedy ona nebola populárna, a svojím
realistickým aktivizmom a demokratickou loyalitou dávali
ste dobrý príklad všetk ým Maďarom."
Tážem sa, do kedy bude tunajší maďarský
ľud nástrojom zahraničnej politiky iných
štátov, či pán posl. Esterházy
a jeho spoluvodcovia protestovali už niekedy proti šíreniu
revizionistických chýrov, ktoré sú
občas umele oživované a vzbudzované,
a ktorým tunajší menšinový maďarský
ľud už toľkokráť bol obetovaný,
a či sú Ján Esterházy a Andrej
Jaross ochotní robiť takú menšinovú
politiku, ktorá zakorení v pôde československej,
a nie takú, ktorú vyprodukovalo pánske kasíno
v Budapešti.
Prejavy pána prezidenta republiky dr Beneša
a pána predsedu vlády dr Hodžu, dľa
ktorých bude treba vyriešiť otázku maďarskej
menšiny a že v tejto akcii počítajú
na spoluprácu aktivistických maďarských
poslancov, vyvolaly radosť a dôveru v maďarskom
ľude, lebo i keď sa najdú v našom maďarskom
menšinovom živote chyby a krivdy, ktoré čakajú
na nápravu, tieto nemožno odstrániť revíziou,
ale jedine a výlučne navzáj omným
a blahovoľným porozumením. Sem smerujúce
jednania s príslušnými vládnymi činiteľmi
sme už s kol. posl. Stundom a Schulczom zahájili
a tieto sú vedené s opravdovým úspechom.
Otázky maďarskej národnej menšiny nemožno
riešiť tak a na tej ceste, ako si to predstavujú
Ján Esterházy a druhovia. Tým, že
maďarská národná menšina platí
dane a dáva vojakov, ešte nesplnila všetky svoje
štátnoobčianske povinnosti, lebo vnútorným
citom a poctivou prácou treba vydobyť autority pre
rodinu, ktorej menšou časťou sme i my. Radikálne
a celkové riešenie otázky maďarskej menšiny
je možné len na podklade vzájomnej dôvery.
A táto dôvera nemôže byť uskutočnená,
budú-li stále nadhazované heslá revizionistické.
Na tieto veci pán prezident Beneš už ako
minister zahraničia dal odpoveď v Ženeve, keď
povedal, že odstránenie čo len jediného
hraničného medzníka by znamenalo novú
svetovú válku. Nuž my pracujúci roľníci
nechceme válku. Mali sme z války dosť. Bolo
už dosť toho vlnobitia nenávisti, nech prijde
mier a kľud.
Považujem revíziu za potrebnú, avšak nie
revíziu štátnych hraníc, lež revíziu
ztreštených ľudských modzgov, revíziu
a očistu ľudských duší a sŕdc.
Ak dojde k tejto revízii, tu bude možno na základe
vzájomného porozumenia vyriešiť každú
otázku a verím, že na tomto základe
bude možno riešiť všetky otázky menšinové.
K tomu však nestačí len to, aby si menšiny
počínaly tak, že vraj sudého dňa
som loyálny a vážnym priateľom republiky,
avšak dňa lichého pošľapávam
do blata česť a autoritu republiky všade, kde
sa k tomu naskytne príležitosť.
Táto politika nemôže priniesť nič
dobrého ani menšinám, ani nikomu inému.
Idea mieru, lásky a vzájomného porozumenia
je pojítkom, ktoré môže tuná vyrovnať
zásadné protivy a ja si prajem, aby táto
idea usmerňovala v budúcnosti našu prácu.
Rozpočet odhlasujem. (Potlesk.)
Místopředseda Taub (zvoní): Přerušuji
projednávání tohoto odstavce, jakož
i pořadu schůze.
podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu obdrželi:
na dnešní den posl. dr Hodina, dr Jilly;
na dnešní a zítřejší den
posl. Borkaňuk, Machačová,
Nepomucký; od 2. do 5. prosince posl. Židovský;
na tento týden posl. Jiráček.
nemocí posl. dr Clementis, Mašata, Kliment,
inž. Richter, Zápotocký.
mezi schůzí: Odpovědi tisk 679 (I až
XVII).
Místopředseda Taub sdělil, že
se předsednictvo usneslo, aby se příští
schůze konala zítra ve středu dne 2. prosince
t. r. o 9. hod. dopol. s
Nevyřízený odstavec pořadu této
schůze.