Úterý 1. prosince 1936

Místopředseda Taub (zvoní): Posledním řečníkem je p. posl. Csomor. Dávám mu slovo.

Posl. Csomor (maďarsky): Veľavážená posl. snemovňa!

18 rokov je tomu, čo maďarská národná menšina dostala sa do spoločného štátu s národom československým a tvorí s ním spoločný štát. Po dobu týchto 18 rokov prešla maďarská národná menšina rôznymi skúsenosťmi. Medzi týmito skúsenosťmi je jedna, ktorá podľa najobjektívnejšej konštatácie je hodnotná a trvalá a na ktorej podľa môjho najlepšieho presvedčenia môže byť vybudované harmonické spolunažívanie maďarskej národnej menšiny s ostatnými národmi v republike. Je demokratickým právnym riadom republiky a je tiež vládou štátu prejavenou snahou, aby tuná obdržal každý všetko, čo mu právom náleží.

Viem dobre, že život národa znamená prácu, zápas, boj, avšak viem i to, že tento boj môže byť dvojaký. Ničivý a budujúci. Spoločenská vrstva maďarskej národnej menšiny, ktorú v tomto parlamente zastupujem, maďarský zemedelský ľud, nevolila prácu ničivú, ale prácu budujúcu. Tvrdím to napriek tomu, že došlo i k prípadom, ktoré nasvedčujú tomu, že nemá sa vec tak v plnej miere.

V poslednej dobe vedie sa prudká debata o tom, kto je oprávnený hovoriť tuná v mene maďarského ľudu; debatuje sa o tom, kto zastupuje tuná Maďarov. V tejto debate hra významný zástoj štatistika. Pán posl. Jaross vo svojej reči na jednom shromaždení tvrdil, že maďarská opozícia značí 70% tunajších Maďarov. Túto štatistiku neprijímam preto, lebo táto štatistika nekryje sa so skutočnosťou a neznesie vážky spravedlnosti. Avšak neprijímam ju ani preto, lebo sjednotená maďarská opozičná strana nie je rýdze maďarskou stranou, lebo jej volebné výsledky vykazujú stopy mravného a politického ovzdušia, ktoré bolo vyvolané tajne prevádzaným zastrašovaním, na vonok však demagogiou a terorom spoločenským.

Demagogická politika maďarských opozičných strán je najprízračnejšie charakterizovaná prípadom, ku ktorému došlo v maďarských krajoch pri príležitosti posledných vo lieb do parlamentu. V okrese šamorinskom, na vidieku obývanom maďarskými roľníkmi, kde obyvateľstvo už viackrát osvedčilo svoju prácu v záujme republikanizmu a konsolidácie štátu, vylepily maďarské opozičné strany volebný plakát, kde maďarský vojak vešá na šibenicu roľníka, ktorý sa odvážil hlasovať na agrárnu stranu. Avšak maďarskí opozičníci neterorizovali maďarský ľud iba plakátm, ale špinavými vlnami politiky zamorili i kazateľnice a vykonávali intelektuálny teror na robotnícky a roľnícky ľud.

Som prostým synom maďarského ľudu a s najväčším rozhorčením odmietam ten balkánsky tón, ktorý vyznel z úst poslanca Esterházyho v tomto parlamente. Tento tón nie je hlasom rytierskeho maďarského ľudu; takýmto tónom hovoria iba zbojnícki banditi a nanajvýš užívajú ho ešte korheľovia po krčmách. Tá hrozná zlosť, ktorá tak podlým spôsobom vybuchla z Esterházyho a ktorá mala byť úkladným výpadom, mala ešte i tú tendenciu, aby v podobe mojej osoby postavil na pranier pracujúci maďarský ľud zemedelský a učinil ho predmetom posmechu v celom kultúrnom svete.

Podívajme sa, čím mňa pomluvil Esterházy. Tvrdil o mne, že som dostal zbytkový statok od Československej republiky a ako vraj zbytkový statkár nemám práva a právneho titulu, aby som v mene maďarského ľudu hovoril a jednal. Pán posl. Esterházy obvinil mňa i tým, že som zradcom, že som zradil Maďarov preto, lebo že som už od prevratu verným stúpencom demokratického, šľachetného smýšľania dnešného pána predsedu vlády Hodžu, a že som si osvojil a medzi svojimi roľníckymi bratmi propagujem demokraciu, slobodu ľudu a konsolidáciu štátneho poriadku. Maďarský pracujúci ľud sklamal sa v pánoch z národnej strany maďarskej a dnes už dobre vie, že pracujúci ľud požíva viac práv a viac slobody v tejto republike, než tamto v Maďarsku.

Som ochotný predložiť tejto snemovni kúpnu smluvu svojho 60jutrového malého statku, avšak zároveň vyzývam pána Esterházyho, aby predložil kúpnu smluvu veľa sto tisíc jutrových statkov, ktoré má v držbe on a jeho ro dina, a aby dokázal, ako sa dostali jeho predkovia k týmto statkom, kaštieľom a sverenstvám.

Jestliže prelistujeme knihu dejín, spatríme a vidíme, akým spôsobom a cestami dostali sa Esterházyovci a ostatní grófi a vojvodovia k tým nesmiernym majetkom. Je známa vec, že počiatkom XVII. storočia, kedy František Rákóczi zahájil oslobodzovací boj proti habsburskej dynastii, zradil Anton Esterházy, predok poslanca Esterházyho, pôsobivší u Habsburgovcov vo Viedni ako udavač, oslobodzovací boj Rákócziho a odmenou za túto zradu bolo, že na statkoch vo výmere 1.5 miliona jutár pôdy, ktorá bola vo vlastníctve Rákócziho, mohol sa deliť predok Jána Esterházyho s ostatnými zradcami. Údelom Františka Rákócziho bolo trpké vyhnanstvo a beženstvo, predkovia Jána Esterházyho však posadili sa do statkov Rákócziho a tančili na národných plesoch vo viedenskom Burgu.

Pán posl. Esterházy povedá, že som s hľadiska Maďarov zradcom, lebo že som uznal a osvojil si demokratické zariadenie tejto demokratickej republiky a že tuná srdcom i dušou pracujem v záujme konsolidácie. Odpovedám pánu posl. Esterházymu, že zradcovia nikdy sa nerodili v sedliackych chalupách, ale v kaštieľoch veľmožov. Medzi týmito nech hľadá zradcov, snadno ich najde, ani nemusí ísť ďaleko, ale nech sa neopováži nazývať zradcami pracujúcich roľníkov, ktorí uznávajú politickú veličinu pána predsedu vlády Hodžu a nasledujú ho v jeho demokratickom smýšľaní.

Pán posl. Esterházy povedal i to, že som zbytkovým statkárom. Na to odpovedám len toľko, že svoj 60jutrový statok zakúpil som kúpnou smluvou a že na tomto statku ja i moje deti žijeme a pracujeme vlastnýma rukama; ale tážem sa, prečo nenazýva pán posl. Esterházy zbytkovým statkárom starostu mesta Levíc, ktorý je i starostom i kňazom a dostal sa ku svojmu statku v mojej dedine vedľa môjho statku za rovnakých podmienok a za rovnakých okolností.

Podľa vašej mienky pán starosta Antal nie je zbytkovým statkárom, a preca on sám ani neobrába svoje pole, dal statok do prenájmu, avšak nie Maďarom, nie svojim stúpencom ani príslušníkom svojho náboženstva, ale dal ho do prenájmu inému jednotlivcovi, ktorý nie je Maďarom, ani jeho spoluveriacim; Maďari však z mojej dediny boli u neho a prosili ho, aby im dal pán starosta pozemky do prenájmu, lebo že oni sú Maďari a drobní roľníci.

Pán starosta Antal chodí po maďarských dedinách a hlása: Moji maďarskí veriaci, mňa, nás podporujte, lebo my chceme vám pripraviť vašu lepšiu a šťastnejšiu budúcnosť! Maďarský pracujúci ľud však dnes už neverí maďarským opozičníkom, lebo ich činy každodenne dokazujú, že títo nesledujú maďarskú ľudovú politiku, že nepracujú za lepší osud maďarskej národnej menšiny, ale že prevádzajú politiku importovanú z kasína magnátov v Budapešti, ktorá maďarskému pracujúcemu ľudu škodí.

Od doby štátneho prevratu som stúpencom štátneho života československého, konsolidácie a pokroku. Telom i dušou venoval som sa a venujem sa po dobu dlhých rokov práci konsolidačnej a za túto prácu sa nehanbím, ba som hrdý na to, že som mohol svojou skrovnou prácou brať účasť na upevnení československého demokratického riadu. V tejto mojej práci mi pomáhali, podporujú a budú mňa podporovať i v budúcnosti, a to v miere stupňovanej, široké masy maďarských dedín, aby sa maďarskej menšine dostalo lepšej budúcnosti.

Tážem sa, veľavážená posl. snemovňa, či má pán Esterházy a jeho druhovia toľko odvahy, aby sa podujal zodpovednosti zu budúcnosť maďarskej mládeže, tej mládeže, pred ktorou, ač je dostatočne vyzbrojená do života a dostatočne vyškolená vo vedách, preca sa neotvárajú dvere štátnej moci, dvere štátnych úradov, lebo je vychovávaná v duchu, ktorý duch a cit sa nesrovnáva s demokratickou ideou československého štátu.

Pred 10 rokmi, keď istý anglický žurnalistický magnát, lord Rothermere vydal heslo, že spravedlnosť Maďarsku, tu Ján Esterházy a jeho spoluvodcovia bežali na handkus, spievali mu chvalospevy, tuná však v republike zastrašovali maďarský ľud. Sostavovali čierne listiny, že vraj bude beda Maďarom, tým maďarským sedliakom a pracujúcim, ktorí sa tuná zúčastnia konsolidačnej práce, a na určite predpovedané datum prorokovali príchod revízie hraníc.

Pred niekoľko dňami zasa italský ministerský predseda Mussolini ujal sa znova tohoto hesla v Miláne, že vraj spravedlnost Maďarsku, a tieto neustávajúce revízionistické hlasy pôsobia ohromné škody tunajším pracujúcim Maďarom. Maďarský ľud okrádajú o pokoj, o kľud, znemožňujú, aby sa maďarský ľud mohol zapojiť do kľudnej budovacej práce a aby nemusel žiť v stálom rozčulení a nepokoji, z čoho potom sám pracujúci ľud má iba škodu.

Pánu ministerskému predsedovi Mussolinimu, ktorý povedá, aby bola Maďarsku daná spravedlnosť, doporučujem, aby on sám dával dobrý príklad. Nech on sám vráti Rjeku Maďarsku, nech je vrátenie Rjeky zlatým bodom tých osláv, ktoré sú práve v Ríme, lebo Rj eka by znamenala pre Maďarsko novú oživujúcu silu, keby sa Maďarsko dostalo k voľnému moru. Rovnako tak boly v týchto dňoch veľké slávnosti v cisárskom meste Viedni, kde bol oslavovaný maďarský guvernér a spolu s ním i maďarskí štátnici. Tážem sa, či rakúska vláda učinila už kroky, aby Burgenland bol vrátený Maďarsku? Jestliže páni hlásajú, že spravedlnosť Maďarsku, nech tedy nie sú ženerózni na účet iných, ale nech im dajú zo svojho.

Maďarský ľud potrebuje pokoj a kľud. Stále vzbudzovanie revizionistickej myšlienky pôsobí maďarskému ľudu nesmierne a nedozierne škody. Ja si myslím, že už by bolo na čase, aby spojené maďarské opozičné strany, páni Jaross a Esterházy zaujali otvorené stanovisko, či sú alebo či nie sú priateľmi demokracie. Kladiem otázku, či títo páni učinili jediný prejav k ukľudneniu maďarského ľudu, aby Maďari neverili v revíziu, ktorá spôsobila tak nesmierny nekľud a nervozitu a obrovské, milionové škody maďarskému ľudu a maďarským pracovníkom.

My aktivistickí maďarskí poslanci pri plnom vedomí našej zodpovednosti naviazali sme v záujme nášho maďarského menšinového ľudu v úradnej forme styky s ústavným vládnym predsedom nášho štátu. My maďarskí aktivistickí poslanci vyhľadali sme s väčšou deputáciou pána predsedu vlády dňa 6. septembra 1936 v Piešťanoch, kde v serióznej forme, vo forme memoranda odovzdali sme mu naše priania stran otázky maďarskej menšiny. Dňa 20. septembra 1936 predložili sme v Bratislave naše priania a sťažnosti čo do riešenia otázok maďarskej národnej menšiny tiež pánu prezidentu republiky Benešovi.

Pán predseda vlády dr Hodža dal na naše žiadosti prednesené v Piešťanoch túto odpoveď: "Vy aktivistickí maďarskí poslanci nadobudli ste v tejto krajine pri riešení národnostného problému zásluh v nemalej miere tak, že ste si svojou vážnou a poctivou činnosťou získali dôveru československých kruhov, kým v tej istej dobe ostatné politické zastupiteľské kruhy maďarskej menšiny podnikly všetko, aby podkopaly túto utvárajúcu sa dôveru. Poslanci maďarských roľníkov a robotníkov osveečili sa v tomto štáte lepšími štátnikmi, ako poslanci triedy historickej, ktorí sa podujali všetkého, aby túto dôveru zničili. Vy ste sa podujali Vašej historickej misie nielen politickou múdrosťou, ale i mravnou odvahou. Vy sa nesmiete zklamať a vy sa ani nezklamete."

Pán prezident republiky dr. Beneš odpovedal na jemu odovzdané memorandum toto: "Národným menšinám treba dať všetko, čo patrí k uspokojeniu ich národných, kultúrnych a hospodárskych potrieb, aby mohly svoju kultúru a jazyk uchovať a zveľaďovať. Mám k vám dôveru tým väčšmi, keďže viem, že vy ste medzi maďarským ľudom pionieri aktivistickej politiky a tiež preto, keďže viem, že túto politiku, ktorá slúži záujmom maďarského národa, prevádzali ste už v dobe, kedy ona nebola populárna, a svojím realistickým aktivizmom a demokratickou loyalitou dávali ste dobrý príklad všetk ým Maďarom."

Tážem sa, do kedy bude tunajší maďarský ľud nástrojom zahraničnej politiky iných štátov, či pán posl. Esterházy a jeho spoluvodcovia protestovali už niekedy proti šíreniu revizionistických chýrov, ktoré sú občas umele oživované a vzbudzované, a ktorým tunajší menšinový maďarský ľud už toľkokráť bol obetovaný, a či sú Ján Esterházy a Andrej Jaross ochotní robiť takú menšinovú politiku, ktorá zakorení v pôde československej, a nie takú, ktorú vyprodukovalo pánske kasíno v Budapešti.

Prejavy pána prezidenta republiky dr Beneša a pána predsedu vlády dr Hodžu, dľa ktorých bude treba vyriešiť otázku maďarskej menšiny a že v tejto akcii počítajú na spoluprácu aktivistických maďarských poslancov, vyvolaly radosť a dôveru v maďarskom ľude, lebo i keď sa najdú v našom maďarskom menšinovom živote chyby a krivdy, ktoré čakajú na nápravu, tieto nemožno odstrániť revíziou, ale jedine a výlučne navzáj omným a blahovoľným porozumením. Sem smerujúce jednania s príslušnými vládnymi činiteľmi sme už s kol. posl. Stundom a Schulczom zahájili a tieto sú vedené s opravdovým úspechom.

Otázky maďarskej národnej menšiny nemožno riešiť tak a na tej ceste, ako si to predstavujú Ján Esterházy a druhovia. Tým, že maďarská národná menšina platí dane a dáva vojakov, ešte nesplnila všetky svoje štátnoobčianske povinnosti, lebo vnútorným citom a poctivou prácou treba vydobyť autority pre rodinu, ktorej menšou časťou sme i my. Radikálne a celkové riešenie otázky maďarskej menšiny je možné len na podklade vzájomnej dôvery. A táto dôvera nemôže byť uskutočnená, budú-li stále nadhazované heslá revizionistické. Na tieto veci pán prezident Beneš už ako minister zahraničia dal odpoveď v Ženeve, keď povedal, že odstránenie čo len jediného hraničného medzníka by znamenalo novú svetovú válku. Nuž my pracujúci roľníci nechceme válku. Mali sme z války dosť. Bolo už dosť toho vlnobitia nenávisti, nech prijde mier a kľud.

Považujem revíziu za potrebnú, avšak nie revíziu štátnych hraníc, lež revíziu ztreštených ľudských modzgov, revíziu a očistu ľudských duší a sŕdc. Ak dojde k tejto revízii, tu bude možno na základe vzájomného porozumenia vyriešiť každú otázku a verím, že na tomto základe bude možno riešiť všetky otázky menšinové. K tomu však nestačí len to, aby si menšiny počínaly tak, že vraj sudého dňa som loyálny a vážnym priateľom republiky, avšak dňa lichého pošľapávam do blata česť a autoritu republiky všade, kde sa k tomu naskytne príležitosť.

Táto politika nemôže priniesť nič dobrého ani menšinám, ani nikomu inému. Idea mieru, lásky a vzájomného porozumenia je pojítkom, ktoré môže tuná vyrovnať zásadné protivy a ja si prajem, aby táto idea usmerňovala v budúcnosti našu prácu.

Rozpočet odhlasujem. (Potlesk.)

Místopředseda Taub (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu schůze.

Sdělení předsednictva.

Dovolené

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu obdrželi: na dnešní den posl. dr Hodina, dr Jilly; na dnešní a zítřejší den posl. Borkaňuk, Machačová, Nepomucký; od 2. do 5. prosince posl. Židovský; na tento týden posl. Jiráček.

Omluvili se

nemocí posl. dr Clementis, Mašata, Kliment, inž. Richter, Zápotocký.

Rozdaný tisk

mezi schůzí: Odpovědi tisk 679 (I až XVII).

Místopředseda Taub sdělil, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala zítra ve středu dne 2. prosince t. r. o 9. hod. dopol. s

pořadem:

Nevyřízený odstavec pořadu této schůze.

Schůze skončena v 10 hod. 28 min. večer.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP