Keď Hitler v svoj om vyznaní viery obsaženom v jeho knihe velebí válku, ostatný svet vidí vo válke niečo hrozného. Počíta s tým, že válka stáva sa vždy strašnejšou a hroznejšou, ktorá bude vstave odcivilizovať dnešné ľudstvo a zničiť ľudskú spoločnosť. Sociálna nespravedlnosť, pohľad na zakrslé a umučené ľudské bytosti, ktoré sú j ej obeťami, rozochvieva našu dušu. My však chceme sa válečných štváčov zbaviť nielen preto, že zraňujú a zabij ajú, ale i preto, lebo sú vtieravými, hlučnými a revúcimi hlupákmi, nesnesiteľnou prekážkou na našej ceste k zdokonaleniu sa ľudstva.

Následkom vnikania nauk hitlerovských premeňuje sa ľudstvo v čriedu vlkov. Stáva sa nevedomým a ohlupuj e sa, dostáva sa do takéhostavu neurózy, že by sa mohlo v Europe postaviť ústavov pre choromyseľných aspoň pre 100 milionov duševne nemocných. Dnes už niet na svete nepredpojatého človeka, ktorý by uznal, že sa nachodí v šialenej horečke 50 až 60 milionov Nemcov a s nimi zúri spolu v okolných zemiach posadlých ďalších 20 až 30 milionov.

Voči tomuto nebezpečiu pre ľudstvo a svetový mier dokázaly zvláštne neporozumenie a váhavosť niektoré veľmoci. Spomenul som už pred tým neurčité chovanie sa Anglie, ačkoľvek mnohí z vynikajúcich Angličanov správne odhaduj ú toto nebezpečie.

Váhavé jednanie Anglie voči Nemecku veľmi dobre illustruje anglickou vládou vydaná Modrá kniha. Ostatne už to zaráža, že Anglia, ktorá i vo svojej politike vždy tak dbala počestnosti a svätosti smlúv, považovala za rovnú smluvnú stranu za sebarovného partnera štát, ktorý otvorene vyznáva evangélium zničenia právneho a mravného poriadku. Preca nie je možné vstupovať do jednania, nemôže zodpovedná vláda niektorého europského národa uznať tú, ktorá vyhlašuje, že ju neviaže žiadna smluva, alebo že ju neviaže žiadne právne pravidlo, právna zásada alebo právna zaviazanosť.

Pán minister zahraničných vecí v svojom expozé, ktoré predniesol v zahraničnom výbore a s ktorým inak súhlasíme, uviedol, že nie sme interesovaní priamo v otázke poruš enia locarnskej smluvy a iných smluv Nemeckom. My ovš em môžeme chápať situáciu pána ministra, ktorý, ako to sám zdôraznil vo svojej reči, v riadení našej politiky zahraničnej musí byť trpezlivý a musí na vývoj vecí hľadeť s dôverou, a preto výrokom svojim musí ukladať náležitú rezervu. Nám, ako parlamentným zástupcom, prislúcha kritika a kontrola. Tohoto svojho práva používame, keď vyslovujeme ten svoj názor, že porušením locarnskej smluvy sú záujmy Československa dotknuté viac než nepriamo. Musíme si byť vedomí toho, že pri Porýní má význam len zákaz opevňovania. Fakticky tento význam však preto nie je veľký, lebo Porýnie pod zemou už je dávno opevnené. Jestli by vskutku nebolo opevnené, by bol jeho význam obrovský. Jestli by totižto Nemecko napadlo Franciu, muselo by byť pripravené na válku na dve fronty. Na východe Československo a Malá dohoda a za ním Sovietske Rusko, na západe však Francia. K zvíťazeniu na týchto dvoch frontách Nemecko by nemalo ani vtedy dosť sily, keby následkom eventuálneho útoku Japonska i Rusko muselo bojovať na dve fronty. Ale jestli Nemecko má čas vybudovať pevnosti na Porýní, totižto na západnej fronte, tak situácia zmení sa podstatne. Čiara Maginotova je dnes vstave po mesiace klásť odpor. Táto čiara v svetovej válke nebola tak vybudovaná a preca u Verdunu a j eho obrannom pásme stroskotala nemecká útočná sila. Jestli Nemecko bude vstave postaviť na druhom brehu Rýna podobnú pev nostnú čiaru, tak stačí mu postaviť na zá padnú frontu len polovinu alebo štvrtinu síl, aby mohla previesť útok na východnej fronte so zdvojnásobenou silou. To v skutočnosti mení po určitú mieru válku dvojfrontovú na jednofrontovú.

Tak sa zdá, že jeden z malých štátov, Ra kúsko, ktorého ľud je preca len všetkým tak sympatický, neporozumelo vážnosti situácie. Rakúska vláda prekvapila svet a bezo všet kého ďalšieho odkopla mierovú smluvu a po čala organizovať armádu. Jestli vskutku chce obhájiť svoju nezávislosť, tak by len správne konala, keď by si sorganizovala voj sko v pred poklade, že toto vojsko vnútorne bude také, aby chcelo obhájiť neodvislosť Rakúska. V takomto prípade však nemá smyslu, aby to konalo cestou porušenia smluvy á la Hitler. Pre takúto malú zem, ako je Rakúsko, je to riskantným podnikaním tým viac, lebo tak veľmoci, ako i Ženeva zaiste by mu boly daly súhlas. Neodvislosť Rakúska je osou europ ského mieru, tak by zajiste každý štát v Spo ločnosti národov bol dal k tomu súhlas. Prečo teda Rakúsko nenastúpilo k riešeniu tejto veci na zákonnom podklade? Veľmi riskantným, ba nebezpečným bol teda j eho čin, a vydalo sa podozreniu, že sa dalo použiť za nástroj Nemecka.

Iný súsedný malý štát, Maďarsko, v tejto vážnej dobe bude musieť sa tiež rozhodnúť, akú cestu chce nastúpiť, či po boku tých, ktorí chcú chrániť mier, alebo po boku Ne mecka, ktoré konečne v prípade, že by sa jeho dobývačné túžby vyplnily, nepardonovalo by ani Maďarsku. V pláne Mitteleuropy tvorí Maďarsko doplňujúcu časť nemeckej ríše. V knihe Hitlerovej a na mapách vydaných od tej doby v Nemecku, je Zadunajsko vkreslené do Nemecka. Vieme, že Zadunajsko bolo srd com Maďarska, Uhorskom Svätého Štefana. O nič menej, než o toto ide v prípade nemec kého víťazstva, i keď k tomuto víťazstvu by prispeli Maďari. Ináč musíme uznať loyál nosť Maďarska, ktoré rakúsky príklad nena sledovalo.

Nemôžeme ináč, než s najväčším uspokoje ním prijímať Hodžovu koncepciu hospo dárskej spolupráce v pánvi dunajskej. Sme radi tomu, že to bol náš človek, ktorý svojím bystrozrakom jasne videl úzku súvislosť medzi hospodárskou reorganizáciou a myš lienkou mieru. Jestli sa podarí presadenie jeho plánu - a dúfajme, že sa to podarí bude to síce značiť len nápravu vecí v úseku stredoeuropskom, ale bude to mať preca len nedozierny dosah i pre ostatný svet, lebo sa môže stať pobídkou a iniciatívou k definitívnemu riešeniu svetovej kríze.

Musíme však pri tejto príležitosti spomenúť nasledujúcu vec: v pražskom liste "Prágai Magyar Hirlap", Budapešti blízkom, vyšiel vo včerajšom čísle úvodník oberajúci sa bukarešťskými manifestáciami malodohodovými, v ktorom pochybovačne a ironicky zmieňuje sa úvodnikár o Hodžovom pláne a dáva najavo, že predseda vlády patrne už upustil od plánu stredoeuropskej spolupráce štátov Malej dohody so štátmi t. zv. rímskeho bloku. Mám česť oznámiť, že o veci som sa inforrmoval na patričnom mieste a som zmocnený s autoritatívnej strany prehlásiť toto: Úvaha "Prágai Magyar Hirlap" je naprosto nesprávna. Povesti o stroskotaní resp. opustení plánu sú neopodstatnené, a naopak je pravdou, že na veci sa intenzívne pracuje a že už 16. t. m. bude porada expertov vo veci Hodžom navrhnutej spolupráce Malej dohody nielen so štátmi rímskeho bloku, ale i s Nemeckom. My, ktorí vidíme v miere možnosť záchrany europskej civilizácie a možnosť zdokonalenia sa ľudstva, sme z najhlbšieho presvedčenia svojho pacifisti. To však neznamená, že by sme nemali najrozhodnejšie odhodlanie húževnate sa brániť proti útokom z vonku. Dokiaľ nebude vyhubený v živúcich tvoroch hlboko zakorenený pud, ktorým je vedená ešte i divá zver, aby každé žijúce stvorenie hájilo svoje mláďatá pred úkladmi a útokmi, dotiaľ vlády jednotlivých národov budú sa brániť proti tomu, aby ich ľud bol porobený a zotročený cudzími útočníkmi. Ak by ľudská spoločnosť odmietla túto nutnosť obrany, tak by to nebolo známkou pokroku alebo zdokonalovania sa, ale známkou úpadku a degenerovania ľudstva.

Sme preto radi tomu, že v tieto dni hlavy spojeneckých štátov malodohodových pred celým svetom manifestovaly nerozbornosť Malej dohody a jej odhodlanosť hájiť mier a hájiť slobodu svojich národov. Povďační sme preto násmu prezidentovi republiky, princovi - vladárovi Pavlovi Juhoslovanskému a kráľovi Carolovi Rumunskému. Spomíname s obzvláštnym uznaním, porozumením, vďakou a láskou ten prejav vznešeného suveréna rumunského, tlmočiaci i naše a zaiste i juhoslovanské hlboko cítené želanie, že spojenectvo malodohodové znamená večnú spolu prácu. Vyslovujem i na tomto mieste Rumunsku svoju hlbokú sústrasť nad tragickým nešťastím, ktoré sa stalo v Cotrocenu u Bukurešti pri príležitosti slávnosti mládeže. Musíme o dmietnuť všetky kuvičie hlasy, ktoré usilujú sa budiť defaitizmus a malomyseľnosť u nás a nedôveru k našemu spojencovi juhoslovanskému. V tomže už citovanom úvodníku "Prágai Magyar Hirlapu" tvrdí sa, že Juhoslavia váha, tvrdí sa, že z veľkej trojice zostali len dvaja a že teraz len dvaja pojednávali, kým tretia mocnosť bola zastúpená len princom Pavlom a tedy len osobnosťou rázu skôr reprezentatívneho a ministrom dopravy, a tak Juhoslavia meritorne mohla brať účasť len na slávnostiach, ale nie tiež na poradách. List poukazuje tiež na neprítomnosť predsedu vlády dr Stojadinoviča. Treba však konstatovať, že radosť "Prágai Magyar Hirlapu" je predčasnou. Neprítomnosť predsedu vlády dr Stojadino viča je pochopiteľná tomu, kto zná ústavu juhoslovanskú, podľa ktorej dr Stojadinovič nemohol opustiť Belehrad, keď princ-vladár odišiel za hranice Juhoslavie. Ináče je faktom, že princ Pavel bol tiež prvý, ktorý schválil návrh kráľa Carola, aby schôdzky hláv štátov Malej dohody sa konaly pravidelne. Radosť naších priateľov z "Prágai Magyar Hirlapu" je tedy i pri tejto príležitosti predčasnou.

Bolo by urážkou nášho spojeneckého a bratského národa juhoslovanského, keby sme trpeli, aby ktokoľvek roztrušoval vo verejnosti našej pochybnosti v dávno osvedčenú vernosť, poctivosť a počestnosť Juhoslavie. Sme hlboko presvedčení o tom, že v rozhodujúcich chvíľach bude Československo jednotné k obrane svojej vlasti a slobody. V týchto chvíľach budú všetky stranícke spory v minulosti v očiach našich malichernými a ich obj ekty podradnými v celej republike našej. Veľmi sa bude mýliť každý nepriateľ nášho štátu, ktorý by sa domnieval, že obe naše autonomistické strany dopustia sa v rozhodujúcej chvíli zrady na našom štáte. Práve dnes dopoludnia bol som požiadaný zástupcom slovenskej strany ľudovej, aby som pri tejto príležitosti menom i jeho strany prehlásil, že autonomistické strany, ktoré za svoj hlavný cieľ pokladajú zabezpečiť existenciu svojho národa, považujú toto zabezpečenie za možné len a jedine v rámci Československej republiky, a preto som presvedčený, že v rozhodujúcej chvíli postavia sa bezvýhradne na jej obranu.

To som chcel, vážení priatelia, slávna snemovňa, predniesť k vôli tomu, aby bolo na všetkých stranách jasné, že Československo bude velice tvrdým orieškom pre každého útočníka, ktorý by chcel siahať na náš štát a jeho slobodu.

Chcel som v referentskom doslove súčasne uviesť tieto veci, zdôrazňujúc pri tom, že názory, ktoré som tuná uviedol, sú i názory klubu, ktorého som členom. (Potlesk.)

Místopředseda Markovič (zvoní): Pristúpime k hlasovaniu.

Snemovňa je spôsobilá sa usnášať.

Schvaľovacie usnesenie má jeden odstavec a dám o ňom hlasovať podľa zprávy výborovej. (Námitky nebyly.)

Námietok niet.

Kto tedy súhlasí s celým schvaľovacím usnesením vo znení zprávy výborovej, nech pozdvihne ruku. (Děje se.)

To je väčšina. Tým posl. snemovňa prijala toto schvaľovacie usnesenie podľa zprávy výborovej v čítaní prvom.

Predsedníctvo sa usnieslo podľa §u 54, odst. 1 jedn. poriadku, aby o tomto schvaľovacom usnesení bolo čítanie druhé prevedené v tejže schôdzi.

Pristúpime tedy hneď k čítaniu druhému.

Ad 1. Druhé čtení schvalovacího usnesení, kterým se souhlasí s dodatkovou dohodou k obchodní úmluvě mezi republikou Československou a Francií ze dne 2. července 1928, podepsanou v Praze dne 9. dubna 1936 a uvedenou v prozatímní platnost vládmí vyhláškou ze dne 24. dubna 1936, č. 106 Sb. z. a n. (tisk 449).

Sú nej aké návrhy opráv alebo zmien textových?

Zpravodaj posl. Benda: Nie sú.

Zpravodaj posl. Hrušovský: Niet.

Místopředseda dr Markovič (zvoní): Kto vo druhom čítaní súhlasí so schvaľovacím usnesením tak, ako je posl. snemovňa prijala v čítaní prvom, nech pozdvihne ruku. (Děje se.)

To je väčšina. Tým posl. snemovňa prijala toto schvaľovacie usnesenie tiež v čítaní druhom.

Tým je vybavený odst. 1 poriadku.

Prerušujem pojednávanie poriadku tejto schôdze.

podle §u 2, odst. 4 jedn. řádu obdrželi na dnešní den posl. Kut, Birke, F. Nitsch, Knöchel, Ježek, dr inž. Toušek, dr Köllner, Jobst, dr Jilly, Hollube.

nemocí posl. dr Mičura.

K návrhu místopředsedy dr Markoviče uložena byla výborům soc.-politickému a rozpočtovému k podání zprávy o vládním návrhu tisk 503 lhůta do 20. června 1936.

mezi schůzí: Odpovědi tisk 487 (I až X).

Místopředseda dr Markovič sdělil, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala v úterý dne 16. června t. r. o 3. hodině odpol. s

1. Zpráva výborů soc.-politického a rozpočtového o vládním návrhu zákona (tisk 491), jímž se mění a doplňuje zákon ze dne 20. května 1930, č. 70 Sb. z. a n., kterým se upravují odpočivné a zaopatřovací platy některých státních a jiných zaměstnanců a učitelů, jakož i pozůstalých po nich (tisk 511).

2. Zpráva výboru ústavně-právního k usnesení senátu (tisk 485) o vládním návrhu zákona (tisky sen. 47 a 193), kterým se mění a doplňují některá ustanovení zákonů o soudní příslušnosti, o občanském řízení soudním, o řízení exekučním a o soudní organisaci (tisk 509).

3 až 5. Nevyřízené odstavce 2, 4 a 5 pořadu 52. schůze.

Schůze skončena v 1 hod. 21 min. odpol.