Předseda (zvoní): Zahajuji rozpravu.

Uděluji slovo přihlášenému řečníku, panu sen. dr. Kovalikovi.

Sen. dr. Kovalik: Slávny senát! Pred nami leží vládny návrh zákona o poistnej -smluve, ktorý návrh chce podľa nových pomerov a zásad upraviť starý zákon o poistnej smluve. Pre Slovensko a Podkarpatskú Rus platil ešte starý zákon z r. 1875, teda skoro už 60 ročný a ako dôvodová zpráva hovorí: úplne zastaralý. Nakoľko poisťovacie právo má i medzinárodné vzťahy, musí sa čakať, kým budú na medzinárodnom fórume ustálené jednotné normy - do tých čias ale musia byť prevedené našim vnútorným pomerom zodpovedajúce úpravy a odstránené vady starého zákona. Sú to otázky finančné a hospodárske, upravenie pomeru poisťovateľa a poistníka, aby ich finančné záujmy boly chránené, čo je potrebné zvlášť v terajších ťažkých hospodárskych časoch, v hospodárskej kríze. Je pozoruhodný zjav, že na pr. požiarov s roka na rok pribúda, ktorých príčinou je veľmi často nedbanlivosť o bezpečnostné opatrenia proti požiarom. Poisteným sú často milejšie poistné obnosy ako staré budovy, avšak poisťovatelia zasa veľmi často nevyplatia úplne poistné obnosy. Škody sa stávajú teda na oboch stranách, čo ešte zväčšuje terajšie neblahé hospodárske pomery.

Pojednával sa dnes aj návrh zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia živnostenského zákona pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktorého návrhu cieľom je tiež povznesenie živnostenských a obchodníckych nepriaznivých pomerov. V najbližšej schôdzi senátu má byť pojednávaný návrh o exekúciách roľníctva, kde sa chce tiež pomáhať neblahým pomerom roľníctva a exekúcie nesmú byť konané až po žatve. Z ktorých všetkých návrhov je zrejmé, že je potreba upravovať a zlepšovať neblahé hospodárske pomery, sú to však všetko len akoby čiastočné a lokálne reparácie, akoby ozdravovanie jednotlivých čiastok spoločenského telesa, kdežto dôkladnú nápravu čaká celá široká verejnosť štátov, ba celej Európy a celého sveta. Sú to otázky riešenia svetovej krízy, otázky riešenia svetovej politickej a hospodárskej situácie; keď tu sa stane náprava, vtedy uplatnia sa a budú mať úspech aj takéto návrhy zákonov, ktoré práve pojednávame a preto nech mi je dovolené prehovoriť pri pojednávaní týchto hospodárskych návrhov aj o otázkach úpravy svetových hospodárskych a politických pomerov.

Z hroznej politickej a hospodárskej už nesnesiteľnej situácie v Európe a na celom svete nevidíme východiska v nekonečných neúspešných mocenských a imperialistických poradách a snahách revizionistických štátnikov, ktoré snahy vedú k vojnám, ale vidíme jediné východisko v zanechaní daromných konferencií o mocenských otázkach a v okamžitom nastolení hospodárskej spolupráce národov a štátov a keďže preľudnatenie jednotlivých štátov je hlavnou príčinou priemyselnej nadvýroby, zastaveného odbytu, nezamestnanosti, politického a hospodárskeho napnutia a krízy, vidíme ako jediné východisko svetovú hospodársku spolu prácu dôkladne pripravenú kolonizačnou politikou a veľkorysou svetovou kolonizáciou veľkých koncepcií. Miesto novej svetovej vojny: svetové hospodárstvo, svetová kolonizačná politika, svetová kolonizácia, ktorá sa stane okamžite ventilom preľudnatenia, nezamestnanosti, nebezpečného politického a hospodárskeho napiatia v Európe a na svete.

Národohospodárski odborníci - znalci vypočítali, že zemeguľa vyživí ešte osem kráť toľko ľudstva, aako ho teraz žije, prečo teda nezamestnanosť, bieda, hlad, napnutie životných existencií? Nezaľudnené kraje sveta dajú prácu, dajú chlieb preľudneným krajinám Európy! Nech štátnici nekonferujú o mocenských otázkach a vojnách, ale o práci, výžive a kolonizácii.

Keď sa vedia nájsť plány a miliardy na vraždenie ľudstva, na vojny - musia sa nájsť plány a miliardy na pokojnú, veľkorysú kolonizáciu ľudstva v nesmiernych, nezaľudnatených krajoch. Zem vyživí to ľudstvo, dá mu zamestnanie a chlieb.

V tom okamihu, ako prestanú konferencie o mocenských, revizionistických a imperialistických snahách a nastanú cieľavedomé konferencie o svetovej kolonizačnej politike a o svetovej kolonizácii, bude koniec krízy. Na svetovej hospodárskej konferencii pri pojednávaní o úprave ciel, meny a valút musí byť prejednaná aj svetová kolonizačná politika.

Teraz je Európa v nenormálnom, chorobnom, horúčkovom stave. Symptómy politicko-hospodárskej choroby sú: nedôvera, napiatosť medzi štátmi, toho následok: šialené zbrojenie, chystanie vojny, hľadanie spojencov k výbojným cieľom, uzavieranie sa clami, zákaz zasielania valút, ochromenie obchodu a priemyslu, ohromná nezamestnanosť, bieda, nespokojnosť obyvateľstva, demonštrácie, stávky, konflikty. Tento chorobný stav javí sa aj za oceánom.

Štátnici, politikovia revizionistickej skupiny štátov neprestajne radia sa len o mocenských otázkach. Revizionizmus, revanš, uskutočnenie imperialistických plánov, vládnutie jedného štátu nad druhým, zaskočenie protivníka, potlačenie slabšieho, stále len boj a boj, mobilizačné, vojenské plány, hľadanie vojenských spojencov, vymáhanie miliárd na vojny od pracujúceho ľudu. Vojna, zbrojenie, za bíjanie blížneho, otravovanie nevinných ľudí plynmi, bombardovanie dedín a mest s útočných lietadiel - to vrtí stále a jedine v mysliach agitátorov, ambicióznych politikov a štátnikov. V tomto nešťastnom mocenskom, imperialistickom, bojachtivom začarovanom kruhu pohybuje sa už roky revizionistická diplomacia Európy, ako by nebolo iných otázok, iných potrieb na svete. Revizionistické vlády nútia pacifistické štáty brániť sa a tiež zbrojiť.

Direktórium štyroch veľmocí nespasí Európu - naopak, vyvolalo a vyvoláva stále nepokoje; revizionismus nespasí Európu, lebo ohrozuje mier a je zárodkom nových, večných revízií a bojov. Štáty nikdy nedajú sa presne etnograficky rozdeliť. Nie revizionizmus ale iné politicko-hospodárske činy a opatrenia spasia Európu. Odzbrojovacia konferencia je dosiaľ bez žiaducného úspechu.

Aký výsledok bude mať svetová hospodárska konferencia, keď sa aj ta začnú tisnúť mocenské, imperialistické úmysly, ktoré budú zas obťažovať šanovanie Európy, ba celého sveta. Vždy búria tú kainovskú krv v ľudstve. Celý svet sa ponosuje: niet práce, niet chleba, všade bieda, neznesiteľné dane. A nemuselo by tak hrozne byť na svete; nemuselo by byť toľko nepokoja, nebezpečia, neľudského, barbarského zabíjania ľudí, biedy.

Čo sú príčiny všetkého toho chorobného, horúčkového stavu? V niektorých štátoch Európy je preľudnatenosť, obyvateľstvo už takrečeno nemá miesta, nemá zamestnania, nemá práce, nemá výživy; je nadprodukcia rôznych priemyselných výrobkov, ktoré sa nemôžu odpredať, preto stagnácia priemyslu a práce, preto nezamestnanosť, bieda, hlad a ohromné politické a hospodárske napnutie, ako v parou preplnenom kotle, ktorého ventil je tuho uzavretý. A tu niektorí štátnici, politici, agitátori myslia, že tomu napnutiu sa odpomôže revizionizmom, keď sa udrie na suseda, keď sa mu odoberie zeme. To však znamená vojnu. A to je ten strašný omyl. Boj neozdravuje, boj zas len vyvoláva boj, ničenie, vojna nové vojny, revizionizmus nové revizionizmy, teda boje do nekonečna, do úplného zničenia Európy, kdežto ľudstvo potrebuje ozdravujúcu, konštruktívnu prácu. Aké teda východisko z toho neznesiteľného politického a hospodárskeho napiatia? V minulých stoletiach ľud si už pomáhal sám v takýchto prípadoch. Ľud z takých preľudnatených krajov, kde už nebolo miesta, práce a výživy, hľadal miesto, prácu a výživu v takých krajoch, kde ešte bolo miesto, práca a výživa. Ľud kolonizoval takéto kraje.

Národohospodári, odborníci, znalci, ethnologovia, ako som to už na začiatku svojej reči spomenul, vypočítali, že zemeguľa vyživí ešte 8 kráť toľko ľudstva, ako ho žije na zemi. To je fakt nesmierneho významu. Keď zem vyživí ešte 8 kráť toľko ľudstva, nemusí a nesmie byť teda nezamestnanosť, hlad, bieda. To je ľahko povedané, ale ako to uskutočniť?

Prizrime sa idee svetovej kolonizácie bližšie do očí. Bude to o mnoho užitočnejšie, ako imperialistické plány a hľadieť vojnám do očí. Na svete sú ohromné teritóriá úrodné, veľkými prírodnými bohatstvami oplývajúce, nezaľudnené. Také teritóriá sú v Ázii, Afrike, Amerike, Austrálii, na ostrovoch oceánov. Úrodná zem, prérie, stepi, pampy, vyrúbať sa majúce lesy Brazilie, rôzne kovy a minerálie obsahujúce pohoria, ešte nevyužité nezaľudnené roviny čakajú ľudstvo, aby tam prišlo, pracovalo a sa živilo. Pripomenieme tu najbližšie kraje: európske a ázijské Rusko, Sibír vyživilo by ešte podľa tvrdenia znalcov pomerov 40 až 50 mil. ľudí. Mnohé nezaľudnené kraje zeme čakajú teda kolonistov. A koľko státisícov, ba miliónov nezamestnaných by radí išli za prácou, za výživou. K tomu sú však treba stámiliony, ba miliardy na cestu, na stavbu domov, fariem, dedín, mest, dielní, škôl, kostolov atď. kolonistom a v prvom rade treba riešiť lokálne otázky kolonizácie, kde kolonizovať, keďže svet a kolónie sú podelené medzi štáty. Vyskytujú sa teda 2 otázky: 1. financovanie kolonizácie a 2. kde kolonizovať. Tieto otázky a podmienky však sa môžu a musia riešiť. Potreba k tomu ľudstvo prinúti.

Potrebná je teda dobre premyslená, systematičná práca národohospodárov, štátnikov, diplomatov, parlamentov. O konštruktívnej, užitočnej, veľkorysej svetovej kolonizácii majú konferovať štátnici a nie o imperialistických, mocenských plánoch a vojnách.

Vojenské plány do starého železa, nové, zdravé, užitočné idee veľkých koncepcií na stoly európskych konferencií! Miesto vojenských mobilizačných plánov treba položiť na stoly konferencií mobilizačné plány svetovej hospodárskej spolupráce a svetovej kolonizácie. Keď sú miliardy na ľudstvo vraždiace a kultúru ničiace vojny, musia byť miliardy na užitočnú svetovú kolonizáciu. Miesto miliónov na otravné plyny treba dať tieto milióny na prvú výživu kolonistov. Miesto miliónov na bomby treba dať tieto milióny na stavbu domov, fariem a osád. Miesto miliónov na útočné, válečné lietadlá, kulometami vyzbrojené autá a tanky treba dať tieto milióny na stvorenie ciest, povozov a železníc na prériách, pampách, stepách, hornatých nezaľudnených krajoch kolonistov. Miesto miliárd na nesmierne vyzbrojenie nadmieru veľkých armád treba dať tieto miliardy na umožnenie kolonizácie, miliónov rodín pokojných kolonistov. Teda vojsko nemá byť? Áno, vojsko, armády musia byť v štátoch na udržanie a zabezpečenie pokoja a poriadku, ale nie pre útočné, imperialistické plány. Miesto štvavej výchovy mládeže a štvania dospelých k výbojným útočným vojnám, je treba vychovávať mládež a ľudstvo ku pokojnej spolupráci národov. Začarovaný kruh mocenských bojov musí byť prelomený, mentalita európskej a svetovej diplomacie musí sa zmieniť. Miesto mentality bojov, mentalita pokoja, ak nechce Európa zahynúť.

Kde kolonizovať? To je druhá otázka po spomenutej už finančnej otázke. Kolónie na svete sú už poddané, žiaden štát neprepustí druhému svoje kolónie, alebo na kolonizáciu súce územia. Toto tvrdenie neobstojí. Prv však, než by sme sa do pojednávania tejto otázky dali, musím tu zdôrazniť, že len také kolonizácie myslím, ktoré by nepoškodily v tých cudzích krajoch žijúce národy a ľudstvo, ich majetky neslobodno im odobrať, im škodiť, ich prácu zneužívať, alebo násilenstvá páchať. To sa nesrovnáva s humanitou. Majetky týchto národov musia byť rešpektované, lebo my stojíme na základe práva vlastníctva, čo je vôbec podmienkou a základom zdravého hospodárenia a podnetom k práci. Kolonizovanie má sa teda diať na nezaľudnatených, na kolonizáciu spôsobilých krajoch, v pokojnej dohode s majiteľmi tých oblastí zeme. Nie je to ťažká vec, ale ľahšia ako viesť vojnu. Takéto kolonizačné dohody majú byť úkolom štátnikov, vlád, parlamentov. A keďže sanácia svetovej krízy, sanácia už nesnesiteľného politického a hospodárskeho napiatia medzi štátmi je záujmom všetkých štátov, tak rečeno celého sveta, môžeme konštatovať, že práve takáto svetová, veľkorysá, dobre premyslená a pripravovaná kolonizácia je v spomenutom záujme všetkých štátov a preto sme presvedčení, že štáty ochotne pristúpia k riešeniu kolonizačnej otázky, budú ochotné jeden druhému dávať koncesie a kompromisy robiť a utvoria sa zvláštne kolonizačné komisie štátov. Na takéto kompromisy máme už aj precedenty. Na príklad Francia prepustila veľké teritória Italii vo východnej Afrike. Dohodu medzi kolonizáciu poskytujúcimi a kolonizáciu potrebujúcimi štátmi môžu a musia sa previesť; je to svetovým záujmom, je to zisk pre obe stránky. Je možné a musí byť možné kolonizácie prevádzať pokojne. Keby pokojná kolonizačná politika už dávno bola bývala na svete organizovaná a prevádzaná, nebolo by muselo dojsť k japonsko-čínskej vojne. Na to sa namietne, že je to nemožné, že je to optimizmus, že pokojná kolonizácia je utópiou. Keby tomu tak bolo, muselo by ľudstvo dešperovať. Keď zem vyživí ešte 8 kráť toľko ľudstva ako ho na svete žije, tak môže sa prevádzať pokojná kolonizácia, na to majú mať štátnici, vlády a parlamenty a vôbec ľudstvo rozum a dobrú vôľu. Pamätať treba Briandovú devízu: Jamais plus des guerres! Nikdy viac vojny! Misionári kolonizujú v tých najdivokejších krajoch sveta pokojne s láskou v srdci, s krížom v ruke a nie bombami a otravnými plynmi a vykonávajú zázračnú prácu kultúry. Od nich sa treba učiť. V tom okamihu, keď zasadnú štátnici ku konferenčným stolom s cieľom prejednávania a riešenia záležitostí svetovej kolonizácie, medzinárodné napnutie povolí. Svetová kolonizácia stane sa ventilom toho už nesnesiteľného napnutia nezamestnanosti. Keď sa poskytne nezamestnaným a kolonistom možnosť kolonizácie, státisíce, ba milióny sa pohnú za kolonizáciou. Kolonizácia musí byť systematicky pripravená, zorganisovaná, financovaná. Keď sa nájde kapitál na vraždenie ľudstva, čo je barbarizmus, musí sa nájsť kapitál na kolonizovanie ľudstva. Noví kolonisti, nové kolónie budú odbytišťami pre tie štáty, z ktorých kolonisti vyšli. Nastane nové obchodovanie, zdvihne sa priemysel a práca i v materských európskych zemiach i v kolóniách.

Noví kolonisti budú potrebovať tisíce predmetov a výroby kultúrnych štátov európskych. V kolóniách budú sa stavať cesty, železnice, farmy, dielne, osady. Preľudnateným štátom otvorí sa ventil, mladší pôjdu, starší zostanú, svet je široký, miesta, práce, chleba dosť dá svet - nezamestnanosť prestane, nebezpečie vojen a napnutosť medzi štátmi prestane! Revizionistické otázky zmiznú. Teraz nabubrané, úzkoprsé politické otázky stanú sa malichernými, zmiznú. Mocenské, imperialistické snahy a diplomatizovanie bude považované za zastaralé, prežité, nedôstojné, nekultúrne, do starého železa súce a nie novej éry hodné. Diplomacia prejde na celkom nové cesty. Svet sa bude diviť, ako sa mohla časť diplomacie zaryť len do začarovaného kruhu mocenských otázok a vraždenia ľudstva, keď ľudstvu ide o pokoj, prácu a chlieb!

Zaiste nájdu sa, čo aj k tomu povedia: To sú utópie! Ale my tvrdíme: Svet musí ísť smerom pokojnej spolupráce národov - a pôjde tým smerom - lebo ináč zahynie.

Vráťme sa však ku neblahej terajšej situácii Európy!

Poľsko úplným právom vládne nad svojim Pomorím a morským prístavom, lebo na tej zemi tisíc rokov bývajú Poliaci, už Boleslav Chrabrý vládnul Pomorím. Poľsko musí mať svoje more a svoj morský prístav alebo prístavy. Zo svojej zeme nepopustí ani piaď. Poľský minister zahraničia kategoricky prejavil, že pre Poľsko nejestvuje otázka revízie hraníc, tak ako my Slováci vyhlasujeme, že pre Slovensko neexistuje revízia hraníc. Keby teda nemeckí štátnici chceli zabrať kus poľskej zeme, znamenalo by to vojnu a stále boje. Nemecko by tými bojmi nezískalo; preľudnatenosť, nezamestnanosť by neprestala, nenastal by odbyt priemyselnej produkcie, hospodárska kríza by sa nezmenšila, naopak, stále neproduktívne boje a vojny by len poškodily Nemecku, ako celej Európe, ktorá by nevyšla z revizionistických bojov, lebo revizionizmus budí nový revizionizmus a boje ad infinitum. Nemecko môže sa celkom dobre stýkať osobne aj hospodársky s východným Pruskom. I slavianské národy sú rozdvojené, a tak zvaných koridorov v Európe a na svete je dosť! Pre Nemecko je výhodnejšie mať pokojných susedov a mať s nimi obchodné styky. Nemecku nepomôžu útočné plány (Hluk. - Předseda zvoní.) zabrať poľskú lebo francúzsku zem, ale pomôže mu pokojná, múdra kolonizačná politika v zámorských zemiach, o ktorej kolonizačnej otázke sme v prvej časti pojednávali a ktorá kolonizačná politika bude aj Nemecku ventilom politicko-hospodárskeho napnutia a krízy. Nemecko miesto vojen musí sa usilovať docieliť pokojného riešenia zámorskej kolonizačnej otázky s druhými štátmi.

Italskí štátnici prízvukujú potrebu italskej expanzivity, ktorú však mienia prevádzať na úkor susedných štátov, Jugoslavije, Albánie, zabraním pobrežia slavianskej Dalmácie, Čiernej Hory, okupovaním Albánie, čo všetko by vyvolalo boje, európsku lebo svetovú vojnu. Či by chcela byť Italia provokatérom novej európskej lebo svetovej vojny? Boh stvoril more aj pre slavianske národy, teda aj pre Poliakov, Rusov, Srbov, Horváthov, Slovincov, Bulharov. Československá republika nie je prímorským štátom, ale je to zvláštne, že len naša republika a Švajčiarsko nie sú prímorskými štáty. Však republika má tiež vyhradené miesto v morských prístavoch dľa mierových smlúv.

Italská expanzivita môže sa pokojne uplatniť v zámorskej kolonizačnej politike v nezaľudnatených krajoch a zaiste ochotne prisadne k stolu konferencie štátov o riešení veľkorysej svetovej kolonizačnej otázky ako východisku z terajšej svetovej krízy a politicko-hospodárskeho napiatia. Italia už jednala úspešne s Franciou pred rokmi o kolonizácii vo východnej Afrike, ako sme to už spomenuli, a človek si tu myslí, že preto hrozí Italia snáď vojnami, aby sa jej dostalo kolónií, ktorých potrebuje, o čom sa aj vo svojich politických prejavov zmienila.

Snahy maďarských politikov, zabrať kus zeme Slovenska, by tiež zapríčinilo vojnu, lebo Slováci zo svojej krajiny nepopustia ani piaď zeme, revíziu neznajú. Veď za hranicami, a to hneď a ďalej v Maďarsku žije skoro toľko Slovákov ako na Slovensku ozajstných Maďarov. Vojna mohla by byť Maďarsku katastrofálna, revízie Maďarsku nepomôžu, ale pomôžu Maďarsku dobré styky s Československou republikou a susedmi, pomôžu obchodné smluvy a pomôže praktická vnútorná hospodárska politika. (Hluk.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid! Prosil bych pana řečníka, aby laskavě restringoval svoji řeč!

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Už skončím. S uspokojením čítame, že delegácia Československej republiky v Maďarsku hlási úspechy v obchodnom vyjednávaní. Celé Maďarsko je úrodná zem, maďarskí politikovia zaiste vedia, či je Maďarsku potrebná kolonizačná politika alebo nie, ak áno, zaiste prisadnú aj oni k stolu konferencií o kolonizačnej politike.

Revizionizmus teda nepomôže Európe, neozdraví pomery, politické napnutie a krízu, ba naopak, ohrozuje mier, revizionistické štáty škodia samy sebe, ochromujú prácu, priemysel, obchod, zapríčiňujú nesmierne, nesmyselné zbrojenie.

Ešte je potrebné pojednať vážnu otázku stanoviska slavianskych štátov a národov ku svetovej kolonizácii. Čo našu republiku Čechov a Slovákov najviac bude zaujímať, aké stanovisko zaujímajú slavianske národy ku kolonizačnej politike. Všetky slavianske národy majú milióny svojich rodákov vysťahovalcov v zámorských zemiach, kolóniách. Medzi týmito, žiaľbohu, pomerne najviac slovenskej krvi vytieklo do cudziny za more. Skoro jedna tretina slovenského národa vysťahovala sa a žije za morom, vystavená zahynutiu pre národ. Kto bol v Amerike, mohol sa osobne presvedčiť o tom, že vo Spojených Štátoch amerických Slováci hynú, hynú tam aj Česi, hynú tam Slováci, vlieva sa to všetko do anglickej krvi, do anglickej rasy.

Zapríčiňuje to nepopísateľný bôľ úprimnému národovcovi, Slovákovi. Nie sme veľký národ a predsa odtieka slovenská krv zo slovenského tela. A nemuselo by tomu tak byť. Škoda každej vysťahovať sa chcejúcej slovenskej duše, slovenského umu, slovenského srdca, slovenskej ruky, ktorá by mala doma zostať a budovať zo slovenskej Krajiny slovenskú Krajinu. Keď by došlo k uskutočneniu načrtanej idey svetovej kolonizácie, keby sa z Európy z preľudnatených krajov a štátov mohly státisíce, milióny kolonistov kolonizovať nezaľudnatelé kraje, keby išly státisíce mladších práceschopných podújímavých ľudí dľa systematičného plánu s podporou štátov do nových vlastí, v Európe by nastaly hneď lepšie pomery, rozprúdil by sa obchod a priemysel s novými kolonistami a kolóniami, nezamestnanosť doma by prestala, doma zostavší by dostali prácu a chlieb - a Slováci nemuseli by zanechávať svoju rodnú zem, Slovensko by potom malo a mohlo vyživiť svojich vlastných synov a svoje vlastné dcéry.

Poľský národ je veľký, skoro 30 miliónový, je prímorský štát, má svoje Prímorie, svoje morské prístavy, lodi. Poľsko prejavilo, že potrebuje zámorský obchod, kolonizačnú politiku, že potrebuje kolónie. O tejto vážnej záležitosti chcem tu sdeliť mienku jedného Poláka, národovca.

Šéfredaktor nášho slovenského časopisu "Slovák" Karol Sidor vo svojej objemnej knihe "Cestou po Poľsku" má kapitolu "O slavianskej kolónii", v ktorej píše, že vo Varšave vyhľadal v ministerstve zdravotníctva ministerského radcu prof. dr. Tadeusza Hillarovicza, ktorý sa zaoberal myšlienkou utvoriť slaviansku kolóniu. Šéfredaktorovi Sidorovi hovoril prof. dr. Hillarovicz: "Povážte, koľko Slavianov je v cudzom svete! Pozrite na Rusov! Milióny sa ich túla po svete bez vlasti a bez nádeje na vlasť. Či je to nie hrozné? Topia sa v cudzom mori a obohacujú iné rasy. Ale doma ich predsa ostalo ešte dosť. Čo však povedať o menších slavianskych národoch? Slovákov je rozhodne na poldruha milióna za hranicami." - To povädá dr. Hillarovicz, nie je ich toľko, ale skoro 1 mil. Slovákov je v cudzine.

"Poliakov máme okolo sedem miliónov za hranicami. Česi majú tiež celé milióny v cudzom svete. Tak isto Horvati, Slovinci a Srbi. To všetko sa tratí, hynie a odumiera ďaleko od svojej vlasti. Doma - pre zlé hospodárske pomery vo vlastných štátoch - nemôžu sa umiestniť. Treba hľadať čosi na ich záchranu. Takto som ja prišiel na myšlienku hlásať potrebu slavianskej kolónie." - "Ako by ste to chceli realizovať, pán profesor, keby utvorenie kolónie od vás záviselo?" - pýta sa šéfredaktor Sidor. "Nič nezávisí odo mňa," odpovedá dr. Hillarovicz. "Naši poľskí diplomati a počúvam i diplomati československí už dávnejšie robia kroky v Paríži na zakúpenie väčšej kolónie francúzskej v Afrike. Šlo by o to, aby kolónia tá bola po vzájomnej dohode zakúpená štátom poľským, republikou Československou a kráľovstvom SHS a aby na tejto kolónii našli svoju druhú vlasť občania spomenutých troch štátov. (Hluk.)

Předseda (zvoní): Pánové, prosím ještě o okamžik klidu a pana řečníka prosím, aby laskavě zkrátil svou řeč!

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Protektorát nad kolóniou maly by všetky tri štáty spoločný, ale o svojich občanov každý štát staral by sa osve."

Na ďalšie vývody poznamenal šéfredaktor Sidor: "Nemôžem sa spriateliť s myšlienkou kolónie - inštinktívne cítim, že pre Slovákov taká kolónia bola by hotovým nešťastím! - U nás sú ešte státisíce ľudu romanticky založeného. Pre najmenší neúspok, pre maličké sekatúry a preháňačky naši ľudia roztrpčene by odhadzovali od seba terajšie svoje pozície a brali by sa preč do Slovenska, a to vtedy, keď ešte takmer nepocítili, čo znamená pre nich vlasť a že niet inde pre nich miesta ako na Slovensku."

Toto bolo písané r.. 1927 v Trnave. Sidor teda to isté povedal, o čom ja som už mnohé roky presvedčený: Škoda každej slovenskej duše, každého slovenského umu, každej slovenskej ruky chcieť sa vysťahovať, lebo nás je málo a potrebujeme každého úprimného Slováka a vybudovať zo Slovenskej Krajiny Slovenskú Krajinu. Slovensko vyživí Slovákov. Dnešná "Národná politika" má článok o vysťahovaných Čechoch a Slovákoch, ktorých spolu počíta na 2 milióny a sťažuje si, že národnostne sa neuplatnia, zahynú.

Jugoslavija, Bulharsko sú prímorské štáty, Horvati, Slovinci sú skúsení námorníci už od století, majú svoje morské prístavy, lodi, môžu prevádzať zámorské obchody, môžu prevádzať aj kolonizačnú politiku. Slavianske národy teda musia brať účasť na v tejto reči pojednávanom riešení veľkej otázky, dobre premyslenej, dobre pripravovanej, systematickej, veľkorysej svetovej kolonizácii, ako východiska z preľudnatenosti niektorých európskych štátov, ako východiska z politicko-hospodárskej krízy, ako nového hýbadla priemyslu, obchodu, práce, výživy. Na svetovej hospodárskej konferencii by vec svetovej kolonizácie mala zaujať prvé miesto. Aby však slavianske národy a štáty zavážily na konferencii svetovej kolonizácie a svetového hospodárstva, - musia si zabezpečiť im prislúchajúci vliv a rozhodujúce slovo, ktoré slavianske štáty a národy pre svoju rozháranosť a nesvornosť dosiaľ nemaly. Slavianske štáty a národy budú mať slovo v európskej a svetovej politike, keď budú silné. A silné budú, keď budú konsolidované. Konsolidované budú, keď v slavianskych štátoch početnejší alebo silnejší slavianský národ nebude odtískať, alebo potlačovať početne menší slavianský národ, keď slavianske štáty tvoriace slavianske národy budú v úplnom dorozumení jeden s druhým, keď budú úplne rovnoprávne, veď sú to slavianskí bratia. Čo majú slavianske štáty z potlačovania, odstrkovania menšieho brata? Nič dobrého - len sa zoslabujú. A na to budujú svoje plány nepriatelia Slavianov. To som povedal viackrát v Prahe v Národnom shromaždení, to som povedal v Zagrebe, v Sábore na všeslavianskom kongrese mládeže, to som povedal i v Krakove v mojej prednáške. Horvati, Slovinci, Srbi, Poliaci, Ukrajinci, Česi, Slováci majú byť rovnoprávne, jeden druhého rešpektujúce slavianske národy, - tak budú silné a zavážia v svetovej politike. Škoda, že sa Jugoslavija zoslabuje väznením a odsúdením jugoslavianský štát zakladajúcich vlastencov, väznením Korošca, odsúdením Mačeka.

Malá dohoda spolu s Poľskom a Bulharskom budú tvoriť silného svetového faktora, faktora Slavianstva v európskej a svetovej politike. Žiaducné je, aby sa Bulharsko ako slavianský štát pripojilo k slavianskym bratom. A žiaducné je, aby v Rusku navrátila sa nevykynožiteľná vláda viery, náboženstva, slavianskych to vlastností a slavianskeho ducha, podmienka to duševného blahobytu a právo spravodlivého vlastníctva ako dokázaná podmienka usilovnosti, snaživosti, úspešnej práce a tým podmienka hmotného blahobytu.

Keď hovorím o našich slavianskych záležitostiach, musím pripomenúť významný deň 4. mája ako pamätný deň na nášho veľkého národného hrdinu generála Rastislava Štefánika, neúnavného víťazného pracovníka za slobodu slovenského národa, za utvorenie republiky československej, slovenského to Mojžiša, ktorý viedol svoj národ do zasľúbenej zeme, ktorý, ako Mojžiš s hory Nebo videl zasľúbenú zem, on s lietadla videl svoju oslobodenú slovenskú zem - ale ako Mojžišovi ani jemu nebolo dopriate živému vstúpiť na tú oslobodenú, zasľúbenú zem. Nech mu je večná pamäť v národe a vlasti!

Chcem tu ku konci svojej reči reflektovať na jeden moment expozé pána ministra zahraničia. (Hluk.)

Předseda (zvoní): Prosím o okamžik klidu!

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Pán minister zahraničných záležitostí vo svojom expozé spomenul aj to, že dúfa, že v krátkom čase bude publikovaná dohoda s Vatikánom o mode vivendi! - Toto sa už dávno sľubuje a malo sa už dávno stať, veď iné štáty uzavierajú konkordáty so Svätou Stolicou, uznávajúc veľký morálny, sociálny a politický význam a prospešnosť konkordátov pre štát.

Ku koncu mojej reči chcem shrnúť ešte hlavné jej momenty a prejaviť, že veľmocenské, imperialistické snahy, direktórium štyroch veľmocí nielen že nešanujú, nespasia Európu, neriešia krízu - ale ohrozujú mier, zapríčiňujú prepjaté zbrojenie, ktoré pohlcuje miliardy, zapríčiňuje politicko-hospodárske napnutie, biedu, krízu a zbarbárčenie európskej kultúry. História neprisúdi slávu tým, ktorí zapríčiňujú vojny - ale odsúdi ich!

Nie revizionizmus a nová svetová vojna - ale svetová pokojná spolupráca, praktická kolonizačná politika, svetová kolonizácia preľudnatených štátov pomôže Európe a celému svetu - o tom nech konferujú diplomati - a pomôže odvrátenie sa od bratovražedných, barbarských úmyslov a prinavrátenie sa ku kresťanskému duchu a učeniu lásky k blížnemu! Končím. (Potlesk slovenských ľudových senátorů.)

Předseda (zvoní): Rozprava je skončena.

Má pan zpravodaj něco k doslovu?

Zpravodaj sen. dr. Farkas: Nie.

Předseda: Pan zpravodaj nemá nic k doslovu.

Budeme hlasovati o osnově zákona, jeho nadpisu, nadpisech jednotlivých částí a paragrafů a úvodní formuli najednou ve čtení prvém podle zprávy výborové.

Kdo souhlasí s osnovou zákona, jeho nadpisem, nadpisy jednotlivých částí a paragrafů a úvodní formulí ve čtení prvém podle zprávy výborové, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Osnova zákona s jeho nadpisem, nadpisy jednotlivých částí a paragrafů a úvodní formulí se přijímá ve čtení prvém podle zprávy výborové, tisk 1022.

Přistoupíme k odst. dalšímu, jímž je:

3. Zpráva imunitního výboru o žádosti okresního soudu v Tačevě ze dne 2. srpna 1932, č. j. Nt V 14/32-4, za souhlas k trestnímu stíhání sen. Lokoty pro přestupek podle §u 41, odst. II., zák. čl. XL z r. 1879 (č. 6991/1932 předs.). Tisk 1017.

Uděluji slovo zpravodaji výboru imunitního, panu sen. Šabatovi.

Zpravodaj sen. Šabata: Slavný senáte! Okresní soud v Tačevě žádá podáním ze dne 2. srpna 1932, č. j. Nt V 14/32-4, za souhlas k trestnímu stíhání sen. Lokoty pro přestupek podle §u 41, odst. II., zák. čl. XL z r. 1879 (č. 6991/1932 předs.). Dne 10. února 1932 jel rychlíkem směrem k Tačevu člen Národního shromáždění sen. Lokota ve velkém železničním voze s otevřenými odděleními, kterýžto vůz byl plně obsazen cestujícími. Za jízdy vyslovil se sen. Lokota k přítomným cestujícím takto: "Tačevští obyvatelé mají štěstí, že je zima, neboť lidé nemohou v noci vydržeti, však až bude teplo, v jedné noci vnikneme my do Tačeva a napadneme obyvatelstvo."

Tento výrok sen. Lokoty potvrzuje pouze jeden svědek, a to Davidovič Herman, ředitel úvěr. ústavu v Tačevě, který jel v témž oddělení, kde seděl sen. Lokota a uvedl několik svědků, kteří však podle četnického šetření onoho výroku nepotvrdili.

Vzhledem k tomu, že skutková podstata citovaného přestupku není svědecky dostatečně prokázána, navrhuje imunitní výbor, aby slavný senát nedal souhlas k trestnímu stíhání sen. Lokoty pro výše uvedený přestupek.

Předseda: Jednání je skončeno.

Budeme hlasovati o návrhu výboru imunitního, aby senát nedal souhlas k trestnímu stíhání sen. Lokoty pro přestupek podle §u 41, odst. II., zák. čl. XL z r. 1879.

Kdo s tímto návrhem výboru imunitního souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Návrh výboru imunitního byl tím schválen.

Tím je pořad schůze vyřízen.

Dnes byla tiskem rozdána naléhavá interpelace sen. dr. Budaye a spol. na vládu Č. S. R. vo veci mylného vysvetľovania 4-ho §u rečového zákona zo dňa 29. februára 1920, č. 122.

Ve smyslu §u 68 rozhodne senát o této interpelaci bez rozpravy prostým hlasováním, zda a kdy jest o ní zahájiti rozpravu.

Kdo souhlasí s tím, aby interpelaci sen. dr. Budaye a spol. na vládu Č. S. R. vo veci mylného vysvetľovania 4-ho §u rečového zákona zo dňa 29. februára 1920, č. 122, tisk 1006, byla přiznána pilnost, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je menšina. Pilnost této interpelaci se nepřiznává.

Oznamuji, že do výboru sociálně-politického nastupuje za sen. Volko sen. Hancko.

Navrhuji, aby se příští schůze konala za 5 minut po této za účelem

přikázání došlých spisů.

Jsou námitky? (Nebyly.) Námitek není.

Končím proto tuto schůzi.

Konec schůze v 17 hod. 7 min.