Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1934.

III. volební období.

9. zasedání.

2487.

Zpráva

výboru kulturného a rozpočtového

o návrhu poslancov Jána Zemana, dra Milana Ivanku, Igora Hrušovského, Jána

Lišku, Fedora Ruppeklta, dra A. Štefánka, dra J. Slavika, inž. J. Žilku, Vladimíra

Polívku, Fr. Machníka a druhov (tisk 2380)

na zriadenie teologickej fakulty evanjelíckej v Bratislavě.

I.

Predložený návrh zákona má uspokojiť dávnu požiadavku slovenských evanjelikov, ktorí od roku 1919 až po dnes neúnavne sa domáhajú ev. teologickej fakulty v Bratislave. Pre výchovu ev. kňažstva bola v Bratislave stará ev. teologická škola, pochádzajúca ešte z dávnej doby reformačnej. Jej základy boly položené pri zriadení prvého ev. Sboru v Bratislave 1606. Od tejto doby ev. teologická škola prechádza svojim vývojom a je jednou z tých škôl takzvaných »Akadémií«, ktorých udržovanie mala ev. cirkev zabezpečené platnými krajinskými zákonmi. Na základe týchto zákonov tvorily sa vysoké školy takzvané »Akadémie« nielen pre vedu teologickú, ale aj pre právnické, banícke a zemedelské štúdia. Takto utvorené »Akadémie« boly vždy rovnoprávne a rovnocenné s ostatnými fakultami jedinej krajinskej univerzity.

Bratislavská teologická "Akadémia" mala však svoj zvláštny význam v kultúrnych, ba i politických dejinách Slovenska. Bola to jediná vysoká škola, na ktorej sa zachoval a udržiaval duch slo-

venský. Profesori-Slováci nielen vyučovali popri latine slovenskou rečou, ale bola tam i jediná katedra pre vyučovanie slovenskej reči a literatúry. Ústav tento bol v minulosti jediným vedeckým ohniskom pre výchovu roduverných, obetavých a uvedomelých dejateľov slovenských. Z tejto školy vyšlo 75% slávnych evanjelických mužov slovenských, ktorí udržovali slovenský národ v ťažkých dobách poroby v jeho národnom povedomí, tvorili jeho literatúru, vedu, chránili ho v politickom útisku a tak pripravovali dobu oslobodenia.

V dobe prevratu mala ev. cirkev na Slovensku dve ev. teologické »Akadémie«, v Bratislave a v Prešove. Generálna cirkev zrušila prešovskú "Akadémiu" a na základe C. O. odd. VI, §§ 219-222 dňom 8. sept. 1919 reorganizuje ev. teol. "Akadémiu" v Bratislave, primerane k zmeneným pomerom a jej vysokoškolskému charakteru, jako "Teologickú vysokú školu ev. a. v. cirkvi na Slovensku". Vysoká škola stojí na úrovni ktorejkoľvek vedeckej fakulty, keďže jej profesori sú všetci graduovaní, všetci majú teo-

logický a niektorí i filozofický doktorát. Poslucháči sú prijímaní len so stredoškolskou matúrou, ako na iných fakultách.

Zriadeniu stalo sa na zásadách vysokoškolských učilíšť s vytýčeným cieľom vedecky pestovať teológiu, vychovávať kňazov, katechétov a profesorov. Reč vyučovacia je slovenská, len predmety praktickej teol. prednášajú sa neslovenským poslucháčom v ich materinskej reči. Povinné štúdium bolo určené na 8 semestrov. Má sedem katedier: 1. pre filozofiu, históriu náboženstva a sociológiu; 2. pre starozákonné vedy; 3. pre novozákonné vedy; 4. pre historickú teológiu; 5. pre systematickú teológiu; 6. -7. pre praktickú teológiu. Dozorčou vrchnosťou je Teologický výbor a Generálny konvent. Vydržiava ju Generálna cirkev zo štátnej dotácie od roku 1921 ročitými 520. 000 Kč a posledne po úsporných škrtoch 400. 000 Kč.

Vysokoškolský ráz ev. teológie však m. š. a n. o. neuznalo 23. III. 1924 p. č. 22. 764, odvolávajúc sa na zákon č. 28 z r. 1922., nakoľko akadémie v historických zemiach malý ráz stredoškolský. Ev. cirkev sa proti tomuto názoru bránila a po dlhom jednaní bola síce uznaná ev. teológia za vysokú školu, ale len za súkromnú. Z tohoto názoru vzniklý neudržateľné dôsledky pre ev. teologickú vysokú školu.

Študentom sa nepriznáva právo, aby ich semestre boly započítané do vysokoškolského štúdia. Pri štúdiách za hranicami, na cudzích univerzitách je im odopreté vysokoškolské štipendium a po absolvovaiii vysokej školy teologickej, v kvalifikácii, v platových otázkach nie sú uznaní za rovnocenných s fakultnými absolventmi. Profesori nemajú riadnych platov, zodpovedných ich postaveniu a ich kvalifikácii, y páde staroby alebo práceneschopnosti nemajú penzijné zabezpečenie.

Tento neudržateľný stav jedinej ev. teologickej vysokej školy vyvolal v radoch ev. občianstva na Slovensku a posledne už i v neevanjelických kruhoch veľkú nespokojnosť, lebo sú si dobre ve-

domí velikého kultúrneho a mravnonáboženského významu tejto školy.

Ev. cirkev od roku 1919 pracuje na tom, aby ev. teol. vysoká škola bola pretvorená na samostatnú štátnu ev. teologickú fakultu.

Na Slovensku je 310 ev. sborov a žije v nich 400. 000 evanjelikov. O výchovu ich duchovenstva stará sa ev. teol. vysoká škola v Bratislave, na ktorej študuje 106 teológov. Má svoju dobre vystrojenú a zriadenú školu s bohatou knižnicou, učebnými pomôckami a "Teol. Domovom" pre ubytovanie poslucháčov. Je v záujme štátu, aby tento kňazský dorast - budúci duchovní vodcovia - boli čo najlepších duchovných kvalít, s pevným svetonázorom, širokým rozhľadom, vyzbrojení dôkladnými vedomosťami, sociálneho, psychologického a praktického vedenia, aby v neblahých pomeroch vedeli uhájiť mravnonáboženskú postať a vedeli obstáť v konkurencii so stavmi svetskými. Štát sa nemôže a nesmie vzdať dozoru a vplyvu svojho na výchovu kňažstva, lebo jemu sveruje duchovnú správu a mravnú výchovu svojho občianstva.

Slovenské evanjelictvo je si vedomé svojho poslania v štáte a v národe a preto chce mať vzdelané kňažstvo, postavené na najvyššej úrovni ľudského snaženia a preto sa domáha štátnej pomoci a žiada štátnu teologickú fakultu pre výchovu svojho duchovenstva. Slovenské evanjelictvo žiada si štátnu fakultu nielen zo svojho cirkevno-poliíického stanoviska k štátu a národu, ale i zo stanoviska širšieho vzhľadom k svojim vzťahom a pomeru k zahraničným evanjelickým vedeckým ústavom a cirkvám. Je v záujme štátu, aby sa dobré styky udržovaly s evanjelictvom i v zahraničí a vzájomné vzťahy i na tomto poli sa prehlbovaly a upevňovaly. Dnešný stav ev. teologickej fakulty v tom však často prekáža pre svoj neuznaný vysokoškolský ráz.

Absolventi bohoslovia nemôžu byť graduovaní na svojej teologickej škole, musia ísť na zahraničné fakulty zadovážiť si doktoráty. Vedecká reciprocita medzi

vedeckými ústavmi v zahraničí a naším nemôže byť udržovaná, keďže nemôže udeľovať čestné doktoráty, nemôže sa zúčastňovať vysokoškolských sjazdov, konferencií, ktoré majú svoj význam v zahraničnej politike.

Zdôrazňujeme potrebu štátnej fakulty teologickej tým viac, že ev. cirkev na Slovensku je trojrečová, okrem Slovákov navštevujú ju i Nemci, Maďari a okrem toho vychovávajú sa tu kňazi i pre ev. sbory v zahraničí. O ich vyučovanie v reči materinskej bude na fakulte postarano v rámci tohto zákona.

Potrebu zriadenia teologickej fakulty v Bratislave z uvedených príčin uznala i vláda, keď roku 1924 minister š. a n. o. Dr. I. Markovič podal p. č. 4747 vládny návrh zákona na zriadenie ev. bohosloveckej fakulty v Bratislave. Tento vládny návrh zákona v snemovni prejednávaný nebol. Za všeobecného súhlasu parlamentárnej väčšiny bol podaný roku 1930 iniciatívny návrh kqalovaných poslancov, avšak ani tento návrh neprišiel do snemovne.

Nevyhnuteľná potreba a všeobecná žiadosť ako jedna z najvážnejších potrieb kultúrnych na Slovensku opäť primalá koalovaných poslancov k podaniu predloženého návrhu.

Potreba zriadenia štátnej samostatnej ev. teologickej fakulty je uvedenými závažnými dokladmi dostatočne odôvodnená a to tým viac, že zriadenie tejto fakulty neznamená pre štát žiadne nové finančné zaťaženie.

Ev. teologická vysoká škola udržovala sa už i dosiaľ zo štátnej dotácie, na

ktorú je v tohoročnom štátnom rozpočte M. š. a n. o. Kap. X. tit. 13. v položke 19. zaistené 400. 000 Kč.

Tento obnos stačí úplne na udržovanie štátnej fakulty dľa rozpočtu v pomere k iným teol. fakultám v RČS. Tento rozpočet by činil podľa statusu profesorského Sboru teologickej vysokej školy ev. cirkvi na Slovensku so 7 systemizovaaými katedrami a so 108 poslucháčmi:

A) V súhrne osobných výdavkov v slúžnom, činovnom, výchovnom, denné platy, mzdy, honoráre atď.

spolu ........366. 690 Kč

B) V súhrne vecných výdavkov: cestovné, nájomné, vyučovacie a vedecké

potreby, réžia......33. 000 Kč

spolu... 399. 690 Kč.

Súhrn osobných a vecných výdavkov by neprekročil v štátnom rozpočte na ev. teol. vysokú školu určený obnos 400. 000 Kč.

Týmto by nebolo žiadnej vecnej ani formálnej prekážky, aby nastolený návrh na zriadenie teologickej fakulty evanjelickej bol uzákonený.

Kultúrny výbor prejednal túto osnovu zákona vo svojej schôdzke dňa 31. januára 1934, a usniesol sa ju doporučiť poslaneckej snemovni na schválenie.

Touto zprávou vybavuje sa súčastne iniciatívny návrh č. t. 399 a tiež petície č. 295 a č. 681.

Súčastne prijatá bola pripojená rezolúcia.

V Prahe dňa 31. januára 1934.

Václav Sladký, v. r.,

předseda.

Ján Zeman, v. r.,

zpravodaj.

Rozpočtový výbor prejednal vyšemenovanú osnovu zákona vo svojej schôdzke dňa 15. februára 1934 a usniesol sa,

že sa připojuje ku zprávě kulturného výboru.

V P r a h e dňa 15. februára 1934.

Bergmann, v. r., miestopredseda.

Ján Zeman, v. r., zpravodaj.

Zákon

zo dňa ...............

na zriadenie teologickej fakulty evanjelickej v Bratislave.

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

V Bratislave zriaďuje sa pre evanjelické teologické štúdium a vzdelanie duchovenstva štátna teologická fakulta evanjelická, ako samostatná vysoká škola.

§ 2.

Vyučovacím jazykom fakulty je jazyk štátny. Niektoré disciplíny môžu však byť so svolením vlády prednášané aj inými jazykmi.

§ 3.

Štatút fakulty, študijný, skúšobný a rigorózny poriadok ustanovený bude vládnym nariadením.

§ 4.

Zákon tento nadobudne účinnosti dňom vyhlásenia. Prevedie ho minister školstva a národnej osvety.

Rezolúcia kulturného výboru.

Vláda sa žiada, aby upravila vysokoškolské vzdelanie duchovenstva církvi československej.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP