Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1932.

III. volební období. 7. zasedání.

2113.

Z práva

výboru sociálne - politického a rozpočtového

o vládnom návrhu (tisk 2099) o úsporných opatreniach, personálnych.

I.

Vláda predložila poslaneckej snemovni návrh zákona o úsporných opatreniach platových, ktoré tvoria súčasť súboru osnov Národnému shromaždeniu predkladaných za tým účeľom, aby bola docielená rovnováha v štátnom rozpočte na rok 1933. Z tejto povahy osnovy plyne, že ide o osnovu úspornú; jej tendencia javí sa nielen v tom, že platy štátnych zamestnancov sa majú podrobiť na prechodnú dobu dvoch rokov srážke z úhrnných platov aktívnych a penzijných, ale i y tom, že niektoré, najmä v dnešnej kritickej dobe verejnosťou veľmi nepriaznivé kritizované výstrelky, ich odstránenie (znemožnenie) doteraz platné predpisy nepripúšťaly, majú byť uvedené na mieru dnešnej potrebe vyhovujúcu. Ako je už a dôvodovej zprávy patrné, uvažovala sama vláda, skorej než sa odhodlala k tomuto, štátnych zamestnancov postihujúcemu návrhu, o rôznych možnostiach, ako inou cestou kryť dostavivší sa značný schodok, nebolo však ani po značných škrtoch na vecných vydaniach a po ďalších návrhoch na úpravu príjmov štátnych z nových, prípadne zo zvýšených doterajších daní a dávok, možno upustiť od navrhovaného opatrenia. I v sociálne - politickom výbore poslaneckej snemovne bolo uvažované o rôznych možnostiach úspor, ktoré však majú takmer vesmes tú nepríjemnú stránku, že nejde od nich očakávať okamžité

Slúženie výdajov, po prípade zvýšenie príjmov, jakých je treba, aby štátny rozpočet na budúci rok bol v rovnováhe.

Výbor plne ocenil veľký význam a dôležitosť štátneho zamestnanectva pre štátnu správu a prejavil tiež plné pochopenie pre jeho potreby. Uznal ďalej, že platy štátnych zamestnancov v československej republike nie sú príliš vysoké - neboly ani prevedené na predválečnú úroveň - nemohol však prejsť prez skutočnosť, že stav štátnych financií toho nutne vyžaduje, aby i oni prispeli k ich upevneniu. Vzal tedy v podstate vládnu osnovu za podklad jednania, lebo dúfa tým tiež zabezpečiť štátnym zamestnancom hodnotu jejich požitkov. Bolo v rozprave poukazované k tomu, že i iné vrstvy občianstva musia prinášať v dôsledku hospodárskej situácie štátnej myšlienke, najmä hospodárskej samostatnosti štátu už delšiu dobu viacej menej značne ťažké obete a že štátni zamestnanci, ktorých platy boly i po delšiu dobu klesajúcej konjunktúry ponechávané na doterajšej úrovni, musia priniesť obeť svojmu postaveniu, ktoré je zaiste o mnoho užšie, než u všetkých ostatných občanov, spiato s dobrým stavom štátnych financií a s hospodárskou prosperitou štátu. Najmä keď zamestnanci s najnižšími platmi, ktorých hospodárska nosnosť nesnesie ťažších obetí, sú srážky z platov buď vôbec ušetrení, lebo

sú nimi zaťažení procentom pomerne menším.

Z týchto úvah v špeciálnej rozprave, zaoberajúcej sa jednotlivými ustanoveniami vládneho návrhu, bola vznesená rada dotazov, pripomienok, poznámok a pozmeňovacích návrhov.

K §§ 1 až 3: K poznámke, že by mohol vzniknúť spor o tom, že srážky navrhované osnovou majú byť konané vedľa srážok zavedených zákonom č. 176 Sb. z. a n. z r. 1931, bolo uvedené, že zákon č. 176 Sb. z. a n. z roku 1931 platí len pre rok 1932 a zmocnenie, dané vláde k predĺženiu tohto zákona sa zrušuje § 27 osnovy, takže budú konané len srážky osnovou navrhované. Pri tom bolo konštatované, že členovia vlády, ktorí sú súčasne členmi Národného shromaždenia a majú ešte plat štátnych zamestnancov zaručený im ústavou, vzdali sa tohto platu po dobu členstva vo vláde.

K § 4. Srážkovú základňu, kde nie je táto určená, určí vláda všeobecnými smerniciami. V prípadoch, vymykajúcich sa všeobecnej úprave, bude stanovená penzijná základňa individuelne.

Odstavec 5. bol vysvetlený tak, že týka sa stálych vedľajších služobných príjmov bližšie v osnove definovaných, ktoré zamestnanci majú okrem riadnych platov zaručených zákonom. Vedľajšími takými príjmami sú na pr. odmeny za vládny dozor, prevozné prémie u štátnych baniach a hutí a pod. Riadne platy postihujú sa srážkou uvedenou v 2. odstavci, vedľajšie príjmy potom ďalšou srážkou 15%nou, jestliže spolu s riadnym platom prevyšujú plat úradníkov I. platovej stupnice, stupeň b), t. j. čiastku 93. 000 Kč, po prípade čiastku 94. 800 Kč lebo 96. 000 Kč, podľa toho, má-li zamestnanec výchovné na jedno lebo viacej detí. 15%nej srážke podliehajú celé vedľajšie príjmy, jestliže dohromady s platom prevyšujú uvedené čiastky.

Po tomto vysvetlení bol odstavec len slohové upravený.

K § 5. Penzijná základňa zavedenými srážkami zostáva nedotknutá a vymeriava sa preto pri prípadnom odchode do penzie odpočivný plat z plnej tejto základne. Preto tiež penzijné príspevky budú platené z celej penzijnej základne. Poistné pre Liečebný fond verejných zamestnancov bude platené tak, akoby nebolo navrhovaných srážok.

Aby tomuto úmyslu bol daný docela nesporný výraz, bola Štylizácia tohto paragrafu upravená.

K § 7. Ustanovenie tohto paragrafu vysvetlené bolo v tom smysle, že procento srážky určuje sa podľa výšky penzijnej základne, tedy rovnako, ako u štátnych zamestnancov. Penzijnou základňou potom u duchovných je kongrua, zmenšená o 20% a zaokrúhlená na najbližšiu vyššiu Číslicu, deliteľnú dvanástimi. (§ 2 zák. č. 122 Sb. z. a n. )

K § 10. Bolo namietané, že osnova veľmi boľastne sa dotýka zamestnancov, ktorí boli už oslobodení od platenia penzijného príspevku. Bolo preto navrhované, aby oslobodenie nadobudnuté do 1. januára 1933 bolo zachované. Preto tento paragraf doplnený novým ustanovením odst. 5. a dosavádny odst. 5. označený bol ako 6.

K § 11. Poukazované bolo na to, že sa postihujú nielen prípady zamestnancov vo výslužbe, ktorí v novom služobnom pomeru majú väčšie platy, ale i také prípady, kde zamestnanci stali sa nespôsobilými k službe a odešli s malou penziou do výslužby a opäť vstúpili do činnej služby s malými platmi, takže by strata penzie u nich bola veľmi citeľná. Preto bolo navrhované, aby v odst. 1. novým štylizovaným dodatkom bola stanovená hranica 15. 000 Kč pre úhrn platu z činnej služby a platu z výslužby.

Požiadavku, aby zachované boly doterajšie penzie legionárov-invalidov, ktorí sú v štátnej službe, z ktorej vyplývajú im nové penzijné nároky, bolo čiastočne urobené zadosť stanovením zmienenej hranice. Plne nemôžu byť tieto penzie zachované, poneváč príjemci majú tieto zaopatrovacie platy vymerané ako vojenské osoby z povolania a musia preto byť posudzované rovnako, ako tie osoby, tým skorej, že celá doba, ktorá bola základom pre výmer legionárskej penzie, bude hodnotená v penzii z nového služobného pomeru. Keď by tomu tak nemalo byť, bola by jedna a tá samá služba hodnotená dvakrát, a to jedenkrát v penzii legionárskej, po druhé v penzii z nového služobného pomeru, nehľadiac ani k tomu, že v tomto služobnom pomere započítaná bola služba legionárska do postupu, čím i penzijná základňa bola zvýšená.

Ináč v tomto paragrafu škrtané slovo "zaopatrovacie" uvedené v zátvorkách a to

vzhľadom k tomu, že pojem odpočivných platov podľa tohto zákona sa rozširuje v novo-vloženom § 18. i na penzijné platy vojenských osôb a pomocných sriadencov, ktoré sa podľa doterajšej terminológie nazývajú "zaopatrovacie". Totiež bolo prevedené v §§och 12, 14, 15 až 17.

K § 12. Význam tohto paragrafu nebol vo verejnosti správne chápaný, lebo bola domnenka, že sa týka i pozostalých. Preto rovnako, ako v § 11. bola prevedená zmena tak, že škrtnuté bolo vždy slovo "zaopatrovacie" vložené do zátvorky.

K § 14. Ustanovenie tohto paragrafu netýka sa činnosti zamestnancov penzistov, činných v ústavoch ľudového peňažníctva, v odborových lebo iných záujmových organizáciách atď., pokiaľ sa obmedzujú na túto činnosť, ktorú nejde považovať za činnosť proti záujmom štátu, ani na ujmú vážnosti

stavu. Zmena prevedená len štylistická tak, že na miesto slova "využívať" dané "vyúžitkovať" a miesto "zamestnanie" slovo "postavenie".

K § 15. Sociálne-politický výbor pokladal za účelné snížiť minimálnu čiastku zo 40. 000 Kč na 36. 000 Kč.

K § 16. Vecne nebolo celkom zmien až na to, že na miesto lehoty 15 dní, stanovená lehota 30 denná. Prvé 4 odstavce spojené boly v stručnejšie odstavce dva. Vláda bola vyzývaná k opatrnému postupu pri prevádzaní, aby postihnuté boly skutočne prípady aké toto ustanovenie má na mysli.

K § 17. Tento paragraf bol vysvetlený tak, že slovo "neskoršie" možno vsťahovať len ku slovám "v deň účinnosti zákona". Aby mohla byť poznaná výška odbytného, uvádzajú sa tieto príklady:

Odbytné vydatým zamestnankyňám.

Citácia odst. 2 bola upravená podľa zmeny prevedenej v predchádzajúcom paragrafu.

V § 18. vládneho návrhu bola navrhovaná nová úprava vyňatia zamestnancov štátu z penzijného a sociálneho poistenia. Poneváč táto otázka má byť riešená v pripravovanej osnove zákona o prestupoch

poistencov, bolo toto ustanovenie vypustené.

K §§ 19 a 20. Prevedené boly len slohové zmeny bez vecných dôsledkov.

K § 22. Ustanovenie lit. e) bolo doplnené tak, aby boly zasiahnuté i penzie zamestnancov dráh, neskoršie zoštátnených, vyplácané štátnou správou železničnou, jichž

sa zákon č. 70/1930 Sb. z. a n. netýka a ktoré dosahujú väčšinou značnej výšky. Pri tom bolo nutho čeliť tomu, že niektoré z týchto penzií boly opatrené smluvnou výhradou, že všetky zákonné srážky z penzie budú príjemcovi nahradené.

K § 23. V odst. 3. boly prevedené len štylistické zmeny.

K § 24. Týmto ustanovením nie je dotknutý deň dospelosti požitkov, zmocnenie sa týka len stanovenia iného dňa skutočnej výplaty. Zo strany zástupcov vlády bolo vysvetlené, že sa nezamýšla častejšie meniť deň výplaty, ale stanoviť pre rôzne druhy zamestnancov rôzne, ale pevné dni výplaty.

K § 26. V rozprave bola konštatovaná potreba, aby zamestnávateľ, ktorý do svojich služieb prijíma požívateľa penzie, toto úradu oznamoval.

K §, § 21 a 27. Zamestnanci uvedení v §§ 21 až 23 osnovy, ichž služobný pomer je upravený hromadnými smluvami robotníckymi, boli zo srážok vynechaní. Po prípadných zmenách iných hromadných smluv bude podľa prehlásenia vlády jednané s príslušnými odborovými organizáciami. Ďalej boli zo srážok vynechaní tí zamestnanci na individuálnu smluvu, ktorým boly požitky už v roku 1931 alebo 1932 snížené.

K § 28. Tento uplatní sa tiež pri vyrovnaní nesrovnalostí, vyplývajúcich z §§ 21 a 27.

Sociálne-politický výbor prejednal shora uvedenú osnovu zákona, navrhuje poslaneckej snemovne, aby schválila pripojenú osnovu zákona i priložené 3 rezolúcie.

Tým súčasne vybavujú sa iniciatívne návrhy tisk: 112, 873, 1211, 1976, a peticia č. 1320, 1325, 1340, 1448, 1450 a 1455.

V P r a h e dňa 17. decembra 1932.

Dr. Winter v. r.,

predseda.

Štefan Blažek v. r.,

zpravodajca.

Zákon

ze dne--------------------------------------1932

o úsporných opatřeních personálních.

Národní shromáždění republiky československé usneslo se na tomto zákoně:

Díl I. Srážky z platů.

§ 1.

Z platu presidenta republiky stanoveného zákonem ze dne 12. srpna 1921, č. 290 Sb. z. a n., se sráží 150. 000 Kč a z peníze určeného týmž zákonem na výdaje jeho úřadu 350. 000 Kč.

§ 2.

(1) Z platů členů obou sněmoven Národního

shromáždění podle § l zákona ze dne 18. března 1921, č. 115 Sb. z. a n., se sráží. 10% a z dalších platů

předsedů obou sněmoven Národního shromáždění podle § 3 zmíněného zákona.. 15%

a místopředsedů obou sněmoven Národního shromáždění podle § 2 téhož zákona. 10%.