Poslanecká sněmovna N. S. R. č. 1932.

III. volební období.

7. zasedání.

2087.

Návrh

poslancov Bečku, Dr. Markoviča, Mravca, Kúdelku, Bendu, Jul. Husnaje

a súdruhov

na vydanie zákona, ktorým sa predlžuje platnosť zákona zo dňa 27. března 1930 č. 43 Sb. z. a n. o úpravě užívania niektorých pastvin na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v pastevných obdobiach 1930-1932.

Podpísaní navrhujú:

Poslanecká sněmovna, ráč sa usniesť:

Zákon

zo dňa........1932.

ktorým sa predlžuje zákon zo dna 27. března 1930 č. 43 Sb. z. a n. o úpravě užívania niektorých pastvin v ročných pastevných obdobiach

1930-1932.

Národně shromážděme republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

Článok I.

Ustanovenie zákona číslo 43/1930 Sb z. a n. vzťahuje sa na užívanie pastvín v ročných pastevných obdobiach 1933 až 1937.

Článok II.

1. Zákon tento platí pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi nadobúda platnosti dňom 1. ledna 1933 a prestáva jeho platnosť dňa 31. prosinca 1937.

2. Zákon tento prevedie minister zemedelstva v dohode so zúčastnenými ministri.

Odôvodnenie.

Od prevratu sa neustále prechodne upravujú právne pomery užívania niektorých pastvín na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v predpokladu, že bude môcť byť príležitostne prikročené k zrušeniu tohoto prechodného právneho stavu k neprospechu užívateľov, čo chovateľov dobytka. Tento postup je chybný z toho dôvodu, že v danom prípade jedná sa o také právne opatrenie, ktoré má za účel prispieť k existenčnému zlepšeniu obyvateľov v hornatých krajoch. Vzdor tomu, že ide o prechodné právne opatrenie s tendenciou smerujúcou aspoň k jeho obmedzeniu, keď nie k úplnému zrušeniu, treba opatrenie toto považovať za verejno-hospodárske a sociálne. Tento fakt je vidieť zreteľne z toho, že v smysle zákona číslo 43/30 na Slovensku je v úžitku tretích osôb na 100. 000 kat. jutár a v Podkarpatskej Rusi na 170. 000 kat. jutár pasienkových plôch.

Je zdôrazňovaná tiež tá okolnosť, že takéto právne usporiadanie narušuje v základe súkromno-vlastnícky právny poriadok, lebo vlastník pastvín nemá zabezpečený výnos. Sadzby stanovené buď zákonom alebo dohodou za kus paseného dobytka, nie sú považované vlastníkmi pastvín za primerane vysoké k možnej výnosnosti pôdy, ktorej by dosiahol sám majiteľ pri obhospodarovaní pasienkovej pôdy dľa vlastného súkromného účelu. Tieto tvrdenia nezakladajú sa na pravde takmer v žiadnom prípade. Veď ide o pasieakovú pôdu v krajoch hornatých nie súcu k iným poľnohospodárskym účelom. Vieme, že znakom hospodárskeho pokroku je premenovanie pastvín na role

a lúky. To ovšem platí len pre kraje s rovinovou plochou a priaznivým podnebím. Týchto možností v krajoch hornatých v menovaných územiach niet, lebo tomu bránia pomery terenové a klimatické, keďže práve z týchto príčin bonita pôdy je minimálna. Niet v danom prípade iného východiska, len mať náležitý zreteľ na existenčné a sociálne potreby obyvateľstva. Pri našich pomeroch musí prísť v úvahu aj zreteľ štátne politický.

Životné potreby obyvateľov v hornatých krajoch z ohľadu praktického. 1 sociálneho si sami sebou vynútia takú trvalú zákonnú úpravu pasienkových pomerov, ktorá bude, zaručovať možnosť lepšej životnej úrovne. Trvalej zákonnej úpravy vynútia si pomery populačne v takom rozsahu, že všetky súce plochy k paseniu dobytka budú premenene na pasienky. To isté platí o užívaní lúk a hôl. Dnešný vývoj výrobný a technický pri svojích racionalizačných metódach je najlepším vynucovateľom takéhoto opatrenia. Pri sebe lepšej konjunktúre v drevárstve nezamestnajú píly viac ten počet robotníctva, ktorý tam pracoval. Rychlobežné gátre pásové píly, automatizácia a racionalizácia vôbec privodila sníženie počtu zamestnaného robotníctva v týchto závodoch.

Je veľké množstvo živností, ktoré následkom novej štátoprávnej organizácie a vývoja vo výrobe zanikly bez každej náhrady a nejakej regulácie pomerov populačných. Zanikly remeslá: garbiari, barviari, klobučníci, obuvníci, kušnieri.

zvončiari, pokrovčiari, remenári, uhliari a mnohé iné. Mimo tohoto skoro úplne zaniklo podomové obchodníctvo. Trhovníctvo, je tiež ztlačené na najmenšiu mieru. Ľudia takto vyradený z pracovnej možnosti sú bezmajetný, hľadajú možnosť výživy predovšetkým v najprístupnejšom obore, hospodárskom. Sú si vedomí že dnes niet žiadnej možnosti k vytvoreniu takého množstva pracovných miest ako je skutočná potreba. Zabraňujú tomu dnešné spôsoby užívané v organizácie výroby a práce. V naších hornatých krajoch máme vytvorenú novú početnú skupinu ľudí. Táto skupina nenáleží k osobám výdelečne činným vo výrobe, ani k samostatne výdelečne činným ale nepatrí ani ku skupine nachádzajúcej sa v odvislom služobnom pomere. Je to úplne samostatná, svojrázna, početne silná skupina ľudí obojého pohlavia, ktorá nemá vôbec žiadnej existenčnej zábezpeky, aby si mohla ako ich rodičia založiť rodinný krb. Takto sa vyvíja život v naších hornatých krajoch preto, lebo niet zárobkovej a vyživovacej možnosti.

Rozdrobenosť dnešných vlastníckych a držebnostných pomerov zabraňuje riadnemu kultivovaniu a obhospodarovaniu pasienkových plôch. Vyše 14 rokov prechodná právna úprava tento dezolátny stav len zhoršuje. Vlastníkmi pastvín sú: štát. urbariálne obce, politické obce, komposesoraty, pasienkové spoločenstvá, a konečne súkromníci a cirkve. Týchto sedem majiteľov má v držbe pasienkové plochy takmer vo všetkých obciach našich hornatých krajoch. Keďby zákon číslo 43/ 1930 pozbyl platnosti, nastal by ešte žalostnejší stav ako je dnes.

Lesný erár v niektorých prípadoch prevádza vlastným nákladom premenu lesnej pôdy na pasienkovú alebo dosavádnu pastvu náležite zkultivuje. Tento postup treba považovať za málo účelný a nerentabilný, lebo týmto sa nijak nevytvára možnosť dobrého praktického obhospodarovania pasienkových plôch, keďže základná príčina se neodstraňuje. Ba aj toto zdanlive prospešné postupovanie prevádza sa v mnohých prípadoch preto, aby dosavádne pastviny uživate-

lom boh odňaté a aby sa vyhovelo účelom honebným (poľovačkám).

V každom obore ľudskej činnosti musí byť pôsobené k vytváraniu rozsiahlejších existenčných podmienok pre pospolitý ľud. Takto sa musí postupovať aj v obore pastvinárskom, ktoré sú jedným zo zdrojov krmiva pre domáci dobytok a zároveň základom zdravého vývinu vytrvalosti a schopnosti vzdorovať nemociam, keďže takto chovaný dobytok má možnosť pásť sa na čerstvom povetrí. Mimo tohoto chovania dobytka na maštali vyžaduje hospodárstvo väčšieho rozsahu a hotový kapitál. U našich obyvateľov v hornatých krajoch je oboje vylúčené, niet rozsiahleho polného hospodárstva a tým menej prevodzovacieho kapitálu. Chov dobytka neprevádza sa u týchto obyvateľov za účelom obchodného zisku. Dobytok v hornatých krajoch je súčiastkou výživy rodiny alebo je chovaný ako dobytok ťažný, kde opätovne tvorí nedeliteľnú súčiastku zárobkovej činnosti živiteľa rodiny. Veď v danom prípade ide o úplne chudobný ľud, ktorému sa prístupom k pastve má práve umožniť zachovanie najpotrebnejšej základne k živobytiu s jeho rodinou.

Hlavná príčina extenzívneho hospodárenia je vlastnícka roztrieštenosť pastvín. Teda nedostatok právnej úpravy. Dôležitosť pastvín v hornatých krajoch, kde sa nedá prevádzať zemedelstvo mimo chovu dobytka, bola dávno náležite ocenená a právne upravená. Stalo sa tak v druhej polovici XIX. storočia v niektorých kantónoch švajčiarskych a po ich vzoru prišla so zákonnou úpravou pastvinárskych pomerov tiež Francia. Alpské zeme rakúske za účeľom zvelebovanie a upravovania pastvín, previedly cestou zákonou usporiadanie právnych pomerov pastvinárskych. Táto zákonná úprava prevedená v rokoch 1907-1909 ide tak ďaleko, že znemožňuje úplne zmenšovanie pasienkových plôch horských krajoch.

Definitívna úprava právnych pomerov pastvinárských aj u nás musí byť upravená tak, aby obhospodarovanie pastvín bolo zverené jednej právnej osobnosti, bez ohľadu nato, komu pastviny majet-

kove náležia. Praktická účelnosť dokazuje, že najlepším správcom by bola politická obec, ktorá by k tomuto účelu bola povinná sriadiť pastvinársku komisiu po vzoru komisie finančnej. Je samosebou, že by musely byť sriadené pastvinárske komisie okresné. Poplatky, ktoré by odvádzaly obci užívatelia pastvín, rozdelovaly by sa na príspevky obecnému fondu pre pastvinárske hospodárstvo, fondu okresnému a odvod vlastníkom pastvín. Bolo by účelné, aby bol tiež sriadený štátny fond pre kultiváciu pastvinárskych plôch, z ktorého by sa poskytovaly subvencie. Obec by tiež musela dosiať úhradu správnych nákladov. Každá iná zákonná úprava, ktorá by

znamenala zhoršenie dnešného stavu, pominula by sa úplne praktickej a sociálnej účelnosti.

Následkom toho, že po dobu 14 rokov ministerstvo zemedelstva nepripravilo návrh zákona na definitívne právne usporiadanie pastvinárskych pomerov, obmedzujú sa navrhovatelia na predĺženie dosiaľ platného zákona č. 43/1930 na dobu 5 rokov, aby bol získaný čas k príprave definitívnej zákonnej úprave. Štátu nevznikne žiadne finančné zaťaženie s uskutočnením tohoto zákona.

Po stránke formálnej navrhujeme, aby návrh bol prikázaný v ý b o r u z e m ed e l s k é m u k prejednaniu a podaniu zprávy čo v najkratšej dobe.

V Prahe, dňa 6. prosinca 1932.

Bečko, dr. Markovič, Mravec, Koudelka, Benda, Husnaj,

Jurnečková-Vorlová, Kučera, Chalupník, Fr. Svoboda, Srba, Jaroš, Nový, Klein, Prokeš, Stivín, Brožík, dr. Winter, Fr. Staněk, Vácha, Neumeister, inž. Nečas, dr. Mareš,

Chalupa, Polach. Seidl, Jaša.