Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1932.

III. volební období.

7. zasedání.

2071.

Súrna interpelácia

poslanca Jozefa Galoviča a druhov vláde ČSR

pre zrušenie likvidácie penzií pri riaditeľstvu štátnych železníc v Bratislave (M.

A. V. ) a v Košiciach (K. B. D. )

Ministerstvo železníc v poslednej dobe pripravuje zrušiť samostatné likvidácie penzií pri riaditeľstve štátnych železníc v Bratislave (M. A. V. ) a v Košiciach (K. B. D. ) a chce tieto premiestniť k riaditeľstvu štátnych železníc v Prahe. V jednaní min. železníc vidíme zlomyseľnosť namierenú vôči slovenským veciam, keďže zrušením likvidácií penzií by nebolo docielené úspor a týmto by sa uskutočnila opätovne jedna nezdravá centralizácia, ktorá by poškodila penzistov tým, že likvidatúry by sa premiestnily na miesto pre nich neprístupné.

U riaditeľstva štát. železníc v Bratislave a v Košiciach prevádza sa likvidácia penzií strojové, kým u riaditeľstva štát. železníc v Prahe likvidačných strojov nemajú, čo znamená nové zbytočné výdavky, keďže ich mienia ešte len teraz zakúpiť. Likvidačné stroje u riaditeľstva štát. železníc v Bratislave a v Košiciach nebudu následkom tohoto úplné využité.

Uvedené riaditeľstva doposiaľ likvidujú zaopatrovacie pôžitky asi pre 10. 000 penzistov. Likvidácia penzií sa doposiaľ snadné prevádzala, keďže likvidatúry penzistom boly pristúpne. Opačné je to u penzistov, ktorým zaopatrovacie po-

žitky likvidujú v Prahe; majú-li nejaké srážky alebo zmenu v zaopatrovacích pôžitkoch, nemôžu sa dovolať nápravy alebo vysvetlenia len vtedy, keď niektorý z parlamentárnych zástupcov v prospech ich zakročí. Z tohoto dôvodu sa penzisti dovolávali nápravy svojími odborovými organizáciami a žiadali, aby ich zaopatrovacie požitky boly likvidované u slovenských riaditeľstiev, aby takto sa odstranila ťažkopádna administrácia, vyskytujúca sa pri likvidovaní ich penzijných pôžitkov v Prahe. Požiadavka táto bola všestranné odôvodnená, avšak nestretla sa doposiaľ s porozumením u ministerstva železníc.

So zrušením spomenutých likvidatúr by sa nedocielilo úspor, ba čo viac: železničný erár by sa zaťažil zbytočnými výdavkami; úradníci vykonávajúci službu likvidátorov u riaditeľstva štát. železníc v Bratislave a v Košiciach zostali by bez miesta, kým u riaditeľstva štát. železníc v Prahe musel by sa o tieto sily rozmnožiť personál; penzisti M. Á. V. a K. B. D. z likvidatúr majúcich sa odbúrať neboli by v stave zo svojích zaopatrovacích pôžitkov hradiť prípadné výdavky, spojené s vymáháním svojích práv, vyplývajúcich

z ťažkopádnej administratívy penz. likvidatúry pražskej; pri dnešnej krízy a reorganizácii železničnej správy je akákoľvek centralizácia neodôvodnená a tým viac, keď táto ide na úkor Slovenska, preto proti úmyslu ministerstva železníc sa ohradzujeme.

Pýtame sa slávnej vlády:

1. Čič vie, že ministerstvo železníc chce zrušiť samostatné likvidácie penzií pri riaditeľstve štátnych železníc v Bra-

tislave (M. Á. V. ) a v Košiciach (K. B. D. )?

2. Akým spôsobom mieni toto odčiniť a

3. či je vláda ochotná ministerstvu železníc nariadiť, aby od svojho úmysľu upustilo a miesto zrušenia spomenutých likvidácií, aby i ďalej i ostatným penzistom bývajúcim na Slovensku boly likvidované zaopatrovacie pôžitky u likvidatúry riaditeľstva štátnych železníc v Bratislave a v Košiciach?

V Prahe, dňa 24. novembra 1932.

Galovič,

dr. Ravasz, Sivák, Slušný, Šalát, dr. Tiso, Rázus, Fritscher, dr. Petersilka, Mojto,

dr. Pružinský, dr. Polyák, Onderčo, dr. Mederlý, dr. Labaj, Hlinka, Grebáč-Orlov,

dr. Gažík, dr. Fritz, Danihel, Čuřík, Suroviak.