Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1932.
III. volební období. 6. zasedání
1784.
Návrh
poslancov Bečku, dr. Markoviča, Brožíka a súdruhov
na vydanie zákona, ktorým sa mení, doplňuje a uvádza v platnosť zákon zo dňa 28. brezna 1928, č. 57 Sb. z. a n. o zriadení a pôsobnosti banských úradov.
Podpísaní navrhujú:
Poslanecká snemovňa, ráč sa usniesť:
Zákon
zo dňa........
ktorým sa mení, doplňuje a uvádza v platnosť zákon o zriadení a pôsobnosti
banských úradov.
Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:
Č l á n o k I.
Za odst. 2. § u 8 vsunuje sa odst. 3., ktorý znie nasledovne:
3. Vládny komisariát pre banské a hutnické záležitosti v Bratislave, zriadený v smysle usnesenia ministerskej rady zo dňa 17. mája 1919. č. 6606 m. r. pri ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska, dňom, ktorým zákon tento vstúpi v platnosť, vykonáva úrad banského hejtmanstva v rozsahu a pôsobnosti, stanovenej zákonom č. 57/1928.
Článok II. Odsl. 3. §u 15 sa zrušuje.
Článok III.
Odst. 1. §u 14 sa zrušuje a nahradzuje sa znením ako nasleduje:
Zákon tento nadobudne účinnosti v zemiach Českej a Moravsko-Sliezskej dňom, ktorý nude určený nariadením vlády.
Článok IV.
Zákon zo dňa 28. brezna 1928. č. 37 Sb. z. a n. o zriadení a pôsobnosti banských úradov nadobudne účinnosti pre zeme Slovenska a Podkarpatskej Rusi 30 dní po vyhlásení tohoto zákona.
Článok V.
Zákon tento vstúpi v platnosť dňom vyhlásenia.
Pôsobnosť tohoto zákona vzťahuje sa na územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Prevedením tohoto zákona poveruje sa minister verejných prác.
Dôvodová zpráva.
Dňa 16. dubna 1928 v čiastke 21. Sb. z. n n. štátu československého bol vyhlásený zákon zo dňa 28. brezna 1928, číslo 57 Sb. z. a n. o zriadení a pôsobnosti banských úradov, ale dosiaľ do platnosti nevstúpil, ačkoľvek je naň výsostná, vecná a právna potreba, menovite na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, kde dosial platí starý právny stav.
Dľa tohoto stály sa úradmi československými (zákon č. 11/1918 Sb. z. a n. ) pred prevratom jestvujúce banské kapitanáty v Spišskej Novej Vsi. v Banskej Bystrici a banský komisariát v Rožňave ako banské úrady prvostupňové. Tieto boly provizórne zriadené rakúskym ministerstvom financií dňa 20. brezna r. 1855, č. 729 F. M. Pri definitívnej úprave organizácie Banských úradov prevede-
nej tým istým ministerstvom nariadením č. 157/1838, nestala sa žiadna podstatná zmena rázu zásadne právneho a organizačného, bol len banský kapitanát prenesený z Banskej Štiavnice do Banskej Bystrice, kde je do dnes a podriadený miestodržiteľskému oddeleniu v Bratislave, čo vrchnému banskému úradu druhostupňovému. Banský kapitanát zo Smolníku bol prenesený do Košíc a mal podliehať tamojšiemu oddel. zemskej správy.
Táto organizácia banských úradov prežila všetky ústavno-právne, štátoprávne a politické búrky, odohrávavšie sa v bývalom Rakúsko-Uhorskom štáte až do štáto-právneho vyrovnania r. 1867. V tejto dobe po obnovení ústavných práv v Maďarsku nebolo nič menené na orga-
nizácie banských úradov, len košický banský kapitanát bol prenesený do Spišskej Novej Vsi, kde je do dnes.
Banské kapitanáty vykonávaly svoju pôsobnosť ako prvostupňové úrady podriadené priamo uhorskému ministerstvu orby, priemyslu a obchodu ako druhostupňovému a konečnému úradu.
Banské komisariáty vykonávaly svoj úrad ako expozitúry banských kapitanátov.
Tento stav trval a, ž do r. 1889. Vtedajšie ministerstvo orby, priemyslu a obchodu bolo prenesené na ministerstvo zemedelstva agenda priemyslová a obchodná bola pripojená k ministerstvu dopravy a verejných prác, ktoré sa na ďalej menovalo len: ministerstvo obchodu. Banské záležitosti sa nehodily ani do jedného z reorganizovaných ministerstiev, boly nariadením ministerského prezídia č. 1727 z r. 1889 pridelené s platnosťou od 1. januára 1890 ministerstvu financií, kde zostaly až do prevratu r. 1918.
Na tomto stave niet po naše dni žiadnej zmeny z ohľadu právneho alebo organizačného. Stalo sa však to. že zákonom č. 64/1918 Sb. z. a n. dostalo sa ministerstvu s plnou mocou pre správu Slovenska širokej plnej moci k vykonávaniu všetkých opatrení, potrebných k zachovaniu poriadku, konsolidácie pomerov a zabezpečeniu sporiadaného štátneho života. Toto ministerstvo si zriadilo po usnesení ministerskej rady zo dňa 17. mája 1919, č. 6606 m. r., vládny komisariát pre banské a hutnícke záležitosti a jeho prednosta svoje spisy podpisoval za ministra s plnou mocou pre správu Slovenska.
Tomuto komisariátu ako úradu banskému, vykonávajúcemu dozor na sociálne zariadenie a banícke - sociálne poistenie, bola priznaná pôsobnosť nasledujúcimi zákonami a nariadeniami vlády:
1. Nariadením vlády republiky Čsl. č. 343/1920. § 17, bod 9. ukladá sa mu, aby po ustanovení závodných rád previedol voľbu do revírnej rady, oznámil zvoleným na ných pripadajúcu voľbu a pozval ich k ustavujúcej schôdze, kaž-
dého člena revírnej rady vzal do úradného sľubu atď.
2. Zákonom č. 503/1921 dľa §u 3. je príslušným rozhodovať o požiadavkách na mimoriadne prídavky. Dľa odst. 2. §u 5. menuje správny výbor k spravovaniu ústredného zaopatrovacieho fondu. Dľa §u 9. zamestnávateľ môže sa do výmeru príspevku odvolať k župnému úradu, tento pred svojím rozhodnutím musí vypočuť vládny komisariát pre banské a hutnícke záležitosti v Bratislave. Taktiež v smysle §u 10. v prípade sporu medzi výborom správnym a braterskými pokladňami alebo zamestnávateľmi rozhoduje župný úrad po predchádzajúcom vypočutí vládneho komisariátu pre banské a hutnícke záležitosti v Bratislave.
3. Nariadením vlády republiky Čsl. č. 366/21. dľa §u 7. vyšetrovanie o nárokoch prevádza banský kapitanát a po vypočutí Ústredného zaopatrovacieho fondu rozhodne. Proti tomuto rozhodnutiu môžu obe strany podať žalobu k vládnemu komisariátu pre banské a hutnícke záležitosti v Bratislave atď.
4. Zákon č. 242/1922 v smysle § u 99. pôsobnosť banského hejtmanstva obstaráva na Slovensku a Podkarpatskej Rusi vládny komisariát pre banské a hutnické záležitosti v Bratislave. Je teda štátnym dozorčím úradom nad baníckym nemocenským, starobným a invalidným poistením.
3. Vládny komisariát pre banské a hutnické záležitosti vykonáva tiež úkoly, ktoré boly na neho vnesené z príčin spôsobených poválečnými pomerami (na pr. zákon č. 368/1919, ktorým sa mení výmera poplatkov z dolových a povrchových mier a z vyhradených kutísk).
Vo veciach bansko-policajných, administratívne správnych, prevádzanie banského zákona a chránenie národohospodárskych záujmov baníctva vôbec, nie je oprávnený ani vládny komisariát pre banské a hutnícke záležitosti ani ako druhostupňový a konečný banský úrad dľa právneho stavu na Slovensku d Podkarpatskej Rusi platného a ani ako banské hejtmanstvo, keďže zákon č. 37/1928 nevstúpil dosiaľ v platnosť a ministerstvo s plnou mocou pre správu Sloven-
ska je zrušené, ktoré bolo jediným právnym surrogatorom v úradovaní bez stanovenej pôsobnosti menovaného komisariátu.
Taktiež nemá zákonného oprávnenia ani samotné ministerstvo verejných prác k prevádzaniu banského zákona a k chráneniu národohospodárskych záujmov baníctva na Slovensku a Podkarpatskej Rusi lebo dosiaľ neplatí žiadne zákonné ustanovenia, ktoré by bolo pridelilo túto agendu právoplatne menovanému ministerstvu.
Jediným právoplatným druhostupňovým a konečne platným úradom k prevádzaniu banského zákona a chráneniu národohospodárskych záujmov baníckych pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi je ministerstvo financií v Prahe. Áno, taký je právny stav v smysle platného zákona č. 11/1818 a nariadenia ministerského prezídia č. 1727 z r. 1889.
Dôvodová zpráva k vládnemu návrhu zákona tisk č. 829/1927 to sama konštatuje a zároveň dokazuje, že najvyššou stolicou v obore banskej administratíve bude na Slovensku a Podkarpatskej Rusi nie len fakticky, ale aj právne ministerstvo verejných prác. Tu teda máme oficielne uznaný bezprávny stav v menovaných zemiach.
Tiež sú známe prípady zo súkromnoprávnych sporov majetkových banských spoločností, menovite v prípade Antimonové banské a hutnícke závody úč. spol. s pí Tintnerovou z Viedne. Spor nadobudol takého ostria, že za niekoľko mesiacov nebola vyplatená mzda a služné osadenstvám v počte 370 ľudí, až konečne došlo k zastaveniu ťažby a prepusteniu celého osadenstva. Mimo uvedeného šlo o exportný podnik, ktorého vývoz činí Kč 12. 000. 000. - ročne.
Pri predvolaní sporných strán k jednaniu do ministerstva verejných prác v Prahe prehlásil právny zástupca pí Tintnerovej, že zásah ministerstva môže uznať len vtedy, keď ono má úmysel v intenciách stránky, ktorú zastupuje podniku pomôcť, jestli ale ide o jednanie, v ktorom ministerstvo verejných prác chce vystupovať ako rozhodčia najvyššia inštancia, tak toto uznať ne-
môže pre nedostatok zákonnej kompetencie.
Zaiste to nebola príliš vzácna situácia pre resortne príslušné ministerstvo v predmetnej záležitosti, keď pred stránkou z cudzozemská muselo uznať svoju nekompetentnosť a obmedziť sa len na úlohu prostredníka miesto rozhodčieho.
Vzdor tejto praktickej zkúsenosti nie je zákon č. 57/1928 dosiaľ uvedený v platnosť, ačkoľvek bol urgovaný interpeláciou na predsedu vlády a min. verejných prác posl. Bečko, dr. Dérer, Brožík, ing. Nečas a súdr. č. 2313/VIII. zo dňa 6. června 1929. na ktorú vôbec nebola daná odpoveď.
Banské podujímanie na Slovensku a Podkarpatskej Rusi nie je takou bezvýznamnou složkou hospodárskeho a sociálneho života, aby mohlo byť ponechané na tak dlhú dobu v ohľade administratívne právnom v naprostej právnej neistote a neusporiadanosti, veď tu ide o obrat 250-300 miliónov Kč ročne a o 13-15 tisíc pracovných síl, ktorých sociálne a národohospodárske potreby a banícke záujmy nie sú a ani nemôžu byť za dnešného stavu banskej administratívy dostatočne hájené.
Treba sa zmieniť v danom prípade o veci z ohľadu ústavne-právneho. Usnesenie ministerskej rady zo dňa 17. mája 1919. č. 6606 m. r., v smysle ktorého sa zriadil vládny komisariát pre banské a hutnické záležitosti pri ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska holo učinené v dobe mimoriadnych pomerov a mohlo platiť len pre tieto §§ 89 a 90 Ústavnej listiny Čsl. republiky určujú, že zásadne sa určí zákonom, ako majú byť zriadené nižšie úrady št. správy. V danom prípade je tomuto ustanoveniu učinené zadosť zákonom č. 57/28.
Bolo však treba z oboru moci nariaďovacej obsaženej v odst. 3. §u 13. z. č. 57/28 uviesť tento zákon v právnu účinnosť, čo sa dosiaľ nestalo.
Z dôvodov vyššie uvedených vidia podpísaní za potrebné, predložiť tento iniciatívny návrh zákona k ústavnému prejednaniu za účelom nadobudnutia
účinnosti zákona č. 57/28 na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
K jednotlivým článkom tohoto návrhu poznamenáva sa nasledovné:
Článok I. rieši konkrétne otázku zriadenia banského hejtmanstva v Bratislave pre Slovensko a na dobu prechodnú tiež pre Podkarpatskú Rus. Keďže dosavadný vládny komisariát pre banské a hutnícke záležitosti v Bratislave je organizačne zriadený a vykonáva zákonom mu pridelenú dohliadaciu pôsobnosť v obore sociálneho poistenia baníckeho a niektorých sociálnych zariadení, považuje sa za samozrejmé, že vstúpením do účinnosti zákona č. 57/28 začne tento činnosť ako banské hejtmanstvo v smysle citovaného zákona.
Článok II. ruší odst. 5. §u 13 zákona č. 57/28, ktorý sa stáva bezpredmetným, keďže jeho zmocňovacieho ustanovenia nebolo užité a pre budúcnosť nemá vôbec významu.
Článok III. škrtá odst. 1. §u 14 a nahradzuje ho znením, ktoré odpovedá terajšiemu stavu.
Článok IV. určuje nadobudnutie účinnosti a pôsobnosti z. č. 57/28.
Ďalšie znenie návrhu je rázu formálneho.
Uzákonením tohoto návrhu nevzniknú štátnej správe žiadne nové výdavky; podpísaní navrhujú, aby bol prikázaný k prejednaniu ú s t a v n e - p r á v n e m u výboru.
V Prahe, dňa 4. kvetná 1932.
Béčko, dr. Markovič, Brožík,
Polach, Pik, Klein, Stivín, Koudelka, Jurnečková-Vorlová, V. Beneš, Hummelhans, Benda, Husnaj, Chalupník, inž. Nečas, Nový, Mravec, Chalupa, dr. Macek, Kučera. Seidl, Srba, Vácha, Biňovec, Jaroš.