Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1932.

III. volební období.

5. zasedání.

1667.

Návrh

poslanca dr. Viktora Ravasza a druhov,

ktorým sa poslanecká snemovňa žiada utvoriť 12členový »Štátny rozpočet pripravujúci výbor« na základe §-u 22 jednacieho radu.

Od rokov vyznieva žaloba pri rozpočtových debattách v oboch snemovňách slovenských autonomistických poslancov Slovákov, že záujmy a skutočné potreby Slovenska pri sostavovaniu rozpočtu neni sú do ohľadu brané a následkom toho nikdá neobsahuje rozpočet skutočné finančné zaokrytic na slovenské kultúrne, hospodárske a všetky ostatné potreby. Poukazuje sa na tieto pre Slovensko tak ďaleko siahajúce nedostatky a vady rozpočtu len raz do roka niekoľkými rečami slovenských autonomistov, opposicionárov ktoré však odznejú vždy v našich snemovňách nepovšimnuté, ale keďby ich páni ministri 'bo jejích zástupcovia aj čo najbedlivejšie počúvali v parlamente (čo sa nikdá u nás nedeje), ani vtedy nemôžu už získať nápravy, lebo predložený návrh zákona o rozpočte musí byť bez zmeny odhlasovaný - tak si to náš demokratismus namyslel a do parlamentnej praxe uviedol, lebo to vraj vyžaduje prestíž vlády (čo teda neni pravda a neobstojí).

Rozpočet Československej republiky neni a jako to autonomistickí poslanci už viackrát zistili a ustálili vo svojich rozpočtových rečiach - ani nebude a nemôže byť pre Slovensko dotiaľ prajný, poťažne zo štátnych prostriedkov nebude

sa dávať Slovensku percentuálne mu prislúchajúca čiastka na zaokrytie jeho rôznych potrieb, kým tento rozpočet budú robiť v Prahe a výlučne českí úradníci neznajúci Slovensko vôbec a o jeho hospodárskych, kultúrnych a finančných potrebách nemajúci ani poťuchy, teda nemôžu vedieť akú Čiastku majú venovať na zaokrytie týchto slovenských potrieb. Republika Československá territorialne pozostáva z rôznych čiastok krajín rečové, kultúrne od seba odlišných za rôznych historických podmienok sa vyviňujúcich národov. Medzi jednou territonalnou čiastkou ku príkladu českou krajinou, slovenskou, a Podkarpatskou Russiou sú také territorialne ohromné dialky, ktoré zemiam týmto ích geografickou polohou určujú iný ráz, iné hospodárske podmienky. Kultúrne pomery jednotlivých krajín sú tak diferenciálne, že medzi západom a východom štátu čo do kultúry je rozdiel snáď 50 rokov v neprospech najvýchodnejšej čiastky republiky. Podobne rôzne sú stupne hospodárskej vyspelosti, polnohospodárstva, priemyslu malého a veľkého, družstevníctva, bankovníctva atď. v historických zemiach, na Slovensku a Podkarpatskú. Slovom sú v rôznych territorialných súčiastkach našej vlasti iné geografické pomery, iná vegetácia, iné

mravy, iná reč a odlišné stupne hospodárskeho vývinu, teda rôzny bežný život asíce - dľa stupňov označiac vec - vo všetkých menovaných životných prejavoch stupnica vyspelosti, blahobytu a kultúry quadratom sa zdvíha od východu Podkarpatská začnúc cez Slovensko smerom ku Prahe v prospech historických zemí.

Tieto neodškriepiteľné a konečne každému pomery sledujúcemu politikovi známe faktá musia byť však do ohľadu brané aj pri zariadení administratívy, ba celej stavby, konštrukcie štátu. Nakoľko náš štát sa skladá z rôznych territorialných súčiastok, ktorých obyvateľstvo je od seba kultúrne, hospodársky, rečové odlišné, musí štátny apparát ohľad brať vo svojom zvláštnom štátnom živote na rôzne stupne hospodárskej, finančnej a rečovej kultúrnej vyspelosti a nemôže jednotné normy tvoriť, jednaké zákony a nariadenie vynášať pre tieto jednotlivé, ale od seba odlišné territoriálne súčiastky štátu, poťažne ich obyvateľstva. Keďby sa to však napriek týmto daným dialo bolo by to na úkor nielen jeho jednotlivých území, ale aj celého štátu.

Tak sa u nás pri niektorých zákonoch stáva, že výhody jeho Slovensko využiť nemôže, lebo nemá tie inštitúcie, administratívny hospodársky apparát k dispozícii, jako zeme historické; ku príkladu z výhod zákona číslo 122 z roku 1931 o podpore zemedeľstva Slovensko takmer nič nedostane, bo nemá družstva (alebo len veľmi málo); žiadajú sa ďalej iste také podmienky, ktoré už ľud splniť lebo vôbec nevie, alebo kým sa k ním rozhodne - pomeškal pre nás krátky termín daný k uskutočneniu podmienok. Podobný na naše hospodárske a kultúrne podmienky a nevyspela pomery nepriliehavý zákon bol o stavebnom ruchu z výhod, ktorého Slovensku sa takmer nič neušlo, bo bol robený čisto na české hospodárske, zavedené a zaužité už zariadenia a pomery.

Takýchto príkladov by sme mohli mnoho, veľmi mnoho uviesť -, tu je celý školský a štátom zaviesť sa majúci nový systém, ktorý chystajú robiť ľudia, vývin náš kultúrny, vývin a systém škôl

našich, mravy naše vôbec neznajúci ľudia. - Finančné zákony všetky od prevratu zavádzajú na Slovensko nový, naším ľudom neznámy vyrubovací a berný spôsob, ktorý požaduje pre vzdelanosť našeho ľudu neprimerané písomné prihlášky a rôzne písomnosti - a ľud považuje pre tieto spôsob vyberania daní skôr za šikaneriu, ako finančnú správu.

Štátne hospodárstvo je tak zariadené, že kým jednou rukou daňujúcím občanom v podobe vyberania dani hmotné prostriedky odobierá - druhou rukou to daňujúcím občanom v podporách, melioráciách, vydržovaním školstva, bdením nad bezpečnosťou životnou a majetkovou, zamestnávaním štátnych občanov, posky-tovaním a zadávaním štátnych dodávok atď. - zpäť dáva a tak udržuje rovnováhu v hmotnom pomere medzi ním a občanmi svojimi.

Zákony a nariadenia nášho štátu tiež nielen berú dane od občanov, ale vo forme výšoznačenej daňujúcím veľkú čiastku aj vracajú - lenže tieto zákony a nariadenia sú českými úradníkmi robené, ktorí poznajúc len svoje rodné kraje, historické zeme, urobia ten zákon na jestvujúce už hospodárske a kultúrne zariadenia historických zemí, na naše pomery nepriliehajú a tak Slovensku sa zpäť nedostane toľko, ako by v pomere tom čo dáva štátu v daniach, v podporách primerane zpäť malo dostať. - Viď: spôsob zadávania vojenských dodávok (družstvá treba, kdeže sú tieto na Slovensku, podpory roľníkom, podpory telocvič. spolkom, vysoké školstva, technika, divadlá atď. ).

Slovenská ľudová strana od počiatku svojho jestvovania poukazovala na ten fakt, že na koľko Slovensko je svojou geografickou polohou veľmi vzdialené od Prahy, niekoľko sto rokov za iných historických okolností v inom ovzduší a v iných zákonoch sa vyviňovalo, inou rečou hovorilo, stojí na menšom stupni kultúry ako v zemiach historických - nemôže preto Slovensko byť ovládané z Prahy, ako centra, ani administratívne, ani zákonodarné.

Strana naša aj z dôvodov vyšeuvedených hlásala, žiadala a žiada pre Sloven-

sko politickú autonómiu v rámci Československej republiky so slovenským zákonodarným sborom. - Žiada to preto, aby sa tým nesrovnalostiam, ktoré sa pri tvoreniu zákonov dejú, odpomôhlo, že tieto sa na slovenské celkom odlišné jak hospodárske, kultúrne a ostatné pomery väčšinou vôbec nehodia a preto stále škrípe ten administratívny apparát vo svojej nemohúcnosti, ktoré vady - ani stále prehlasovania ministerstva vnútra, že krajinské sriadenie sa báječné osvedčilo - neni sú vstave odčiniť, lebo predsa len to kolo administrativy na Slovensku stojí a z miesta sa nehne.

Nemôžeme vinu nevhodnosti a nesúcosti zákonov na slovenské pomery výlučne len na štátnych úradníkov zákony koncipujúcich válať - oni to ináč robiť nevedia. - Zkadeže majú oni Slovensko a jeho zvláštne pomery, hospodárske a kultúrne potreby znať. - Oni vyrástli v iných rakúskych pomeroch, odlišných od našich a preto neznalosť našich pomerov a potrieb sa im nemôže za vinu klásť. Tu týmto nesrovnalostiam je na príčine dnešný centralistický systém, že je veľká priepasť medzi zákonom a skutočnými rôznymi hospodárskymi, kultúrnymi potrebami zemí, na ktoré sa tie zákony vzťahujú.

Treba systém centralistický zmeniť a zaviesť na Slovensku autonómiu, aby sa zákony robily na skutočné slovenské pomery, a nie ako dnes na pomery na celom území štátu fakticky nejestvujúce ba fiktívne.

Kým sa však autonómia Slovenska do života uvedie - smeruje tento návrh odpomôct tej anomálií zákonotvorstva, že už pri tvorení rozpočtu jako najvážnejšie-

ho štátneho zákona budú poslanci zo Slovenska činní a neznalosti slovenských pomerov pánov referentov v ministerstvách budú nahrádzať svojimi vedomostiami, radami už hneď pri sbieraní dát potrebných k sostaveniu rozpočtu.

A preto žiadame, nech sa poslanecká snemovňa usnesie:

Na základe § 22 odstavca 2. čiastky VI. jednacieho rádu týmto poslaneckej snemovne danej moci a práva - sriadiť ihneď 12členový »Štátny rozpočet pripravujúci výbor« pozostávajúci zo všetkých strán snemovne percentuálnym zastúpením dľa počtu slovenských poslancov tej ktorej strany.

Právomocou tohoto výboru je: spolu sostavovať štátny rozpočet s dotyčnými referentami jednotlivých ministerstiev, spolu sa s ními radiť, menovite o potrebách hospodárskych, kultúrnych a finančných Slovenska, zodpovedné obnosy na zaokrytie ustálených potrieb Slovenska v tom ktorom odbore určiť; rozhodnutie tohoto výboru musí byť pre dotyčného referenta, poťažne ressortného ministra smerodatné a tiež aj pre ministerstvo financií.

Výbor je oprávnený si dľa ressortov štátnej správy expertov k jednaniam v ministerstvách použiť, a síce akých sám za dobrých uzná; diéty týchto expertov platí však štát.

Výbor je oprávnený všetky vysvetlenia k rozpočtu potrebné, tiež aj technické pomôcky od dotyčných referentov žiadať, ktorí sú povinní tieto podať.

Právomoc tohoto výboru trvá cez celé terajšie volebné obdobie.

V Prahe, dňa 21. januára 1932.

Dr. Ravasz,

Čuřík, Danihel, dr. Gažík, Galovič, dr. Mederlý, Mojto, Onderčo, dr. Polyák, dr. Tiso, Sivák, Slušný, Suroviak, Krumpe, dr. Luschka, Hlinka, Grebáč-Orlov, dr. Fritz, dr. Labaj, dr. Pružinský, Šalát, dr. Petersilka, Fritscher, Zajiček.