Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1932.

III. volební období.

5. zasedání.

1664.

Súrna interpelácia

poslanca Antona Šaláta a druhov ministrovi vnútra

o obrane roľníckych povozníkov v Krupine pri vození skaly z mestského

kameňolomu.

Na pokraji biedy stojací roľnícki povozníci Krupiny sa trpko sťažujú, že im pri vození skaly, štrku z mestského kameňolomu neni dávaná možnosť zárobku, čím upadajú na hospodárstve a na schopnosti platiť dane. - Zvlášť ich roztrpčuje to, že na stavbu novej hradskej, cez Bzovík vedúcej, voziť štrk je zadané špeditérovi Blumennfeldovi z Levíc.

Mesto Krupina 5. XI. 1926 uzavretou smlouvou bolo dalo svoj kameňolom do prenájmu podnikatelskej spoločnosti, v ktorej členmi medzi inými sú inž. Oskar Laufer, Mojžiš Lövinger, Ján Šimánek a Marcel Colosetti.

Smluva je platná do 31. XII. 1945.

17. bod smluvy znie: »Mesto žiada prednosť pre zdejších občanov, povozníkov (pre roľníkov, ktorí sa povozníctvom zaoberajú) na vozenie skaly z kameňolomu v tom páde, keď nebudú drahší, ako iní povozníci. «

Krupinskí roľnícki povozníci tvrdia, že vozenie štrku z mestského kameňolomu na stavbu hradskej na Bzovík bolo špeditérovi Blumennfeldovi z Levíc zadané bez toho, že by sa kto krupinských furmanov bol býval opýtal, či sú ochotní voziť a za čo?

Keď sa potom povozníci u obecného úradu v Krupine sťažovali na obídenie a

žiadali dodržanie 17 b. prenájomnej smluvy, aby totiž mohli furmanky obdržať, zástupca prenájomcov »Andezitových lomov v Krupine« začal síce vyjednávať, ale sľúbil krupinským povozníkom len 28. - Kčs. za l m3.

Firma kameňolomu údajne sdelila krupinským povozníkom, že štrk loco kameňolom je predaný za 25. - Kčs z 1 m3. Inž. Kódl, odkupiteľ, však tvrdí, že platí za l m3 70. - Kčs, loco stavanište cesty. Z toho vysvitá, že alebo špeditér má za dovoz každého 1 m3 štrku 45. - Kčs, čím je o moc drahší než krupinským povozníkom bolo nabídnuté, alebo keď lacnejšie vozí, niekto iný, utajený musí mať nemorálny osoh z toho, že nedodržaním 17. bodu smluvy boli odbití od zárobku chudobní povozníci krupinskí, ktorí by sa ochotne boli dojednali ohľadom výšky dovozného, keby sa ich obecný úrad bol lepšie zastal. Ľud je krajne roztrpčený. Podozrieva úradné osoby z nečistých rúk, čím upadá potrebná úradná autorita.

V Krupine sa verejne hovorí o tom, že pán starosta mesta Eisert je tichým účastinárom prenajímateľskej spoločnosti mestského kameňolomu, z čoho mnohí sťahujú rôzne kombinácie.

Pre zamedzenie občianskych nesvárov v Krupine a pre umožnenie poctivého za-

robku roľníckym povozníkom v Krupine sa pýtame:

1. Či vie pán minister vnútra o vyšopísaných sťažnostiach krupinských roľníckych povozníkov?

2. Či je ochotný dať prísne vyšetriť, prečo krupinské obecné predstavenstvo

nebdie ostražito nad nadodržiavaním obecných smluv a prečo nechá svojich občanov odbíjať od poctivého zárobku?

3. Či po zistenie viny niektorej úradnej osoby je ochotný v záujme dobrého mena verejnej administratívy príkladne potrestať onú úradnú osobu?

V P r a h e, dňa 16. marca 1932.

Šalát,

dr. Tiso, Čuřík, Grebáč-Orlov, dr. Labaj, dr. Mederlý, Mojto, Onderčo, dr. Polyák,

dr. Pružinský, dr. Ravasz, Galovič, dr. Gažík, Hlinka, Sivák, Danihel, dr. Fritz,

Slušný, Suroviak, Kunz, Bobek, Fritscher.