Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1932.

III. volební období. 5. zasedání.

Překlad.

1636.

Naliehavá interpelácia

poslanca dra Törkölya a druhov

ministrovi spravedlnosti a ministrovi vnútra

o samovoľnom zatýkaní, vykonanom četníckym dôstojníkom Marešom v obciach

Hriňová, Horný Tisovník a Kokava.

V mesiaci novembri, keď došlo ku zrúteniu fronty na bojištiach, bol lučenecký peší pluk č. 25 medzi prvými, ktorý sa vrátil do svojej posiadky. Vojaci vrátili sa do svojich dedín z prevažnej časti v plnej výzbroji a začali rabovať, pleniť a zapaľovať. Revoltou vracajúcich sa vojakov zvlášte boly ohrožené životy a majetky inteligencie. Vojaci, ktorí šarapatili so zbraňou, vrhli sa hlavne na obchodníkov a notárov. Na obchodníkov preto, lebo chceli sa dostať k potravinám, ktorých už tak dlhé roky postrádali, a na notárov preto, aby sa vymstili za krivdy páchané pri udeľovaní válečných podpôr. Všade sa našli nesvedomití štváči, ktorí rozohňovali vášnivé výbuchy vojakov už beztoho zdivočelých. Vo veľa obciach jednotlivých krajov dochádzalo k hroznému ničeniu a pleneniu. O večeroch červeňal sa horizont od zapálených domov obchodníkov. Rozkatený dav vrhol sa už teraz na mestá, kde dúfal dobyť hojnejšej koristi. V uliciach mest sa to len hemžilo od dedinčanov s rancami a kosami na chrbtoch a pytlami pod ramenom. Len na znamenie čakali, aby vandalizmus mohol byť zahájený. Obyvateľstva mesta zmoc-

nil sa panický strach. Trúsily sa zvesti

o hrôzach rabovania v Prešove a iných podobných udalostiach.

Za takýchto okolností zriadili občania v Lučenci občiansku stráž, ktorá mala s počiatku na mysli len obranu Lučenca, neskoršie však na zúfalé nariekanie inteligencie na dedinách vyslali brachiálnu moc i do okolia. Oddielom, ktoré sa skladaly zväčša z dôstojníkov, podarilo sa zachrániť obecenstvo mesta Lučenca od väčšej pohromy a poriadok zjednaný bol

i v dedinách, ač nesnadno.

V tej dobe nebolo vojsko v Lučenci ešte rozpustené. Jeho veliteľom bol podplukovník Ružička, ktorý vraj pozdejšie vstúpil do vojska československého a bol penzionovaný ako generál. Za jeho spolučitmosti boly zriadené všetky oddiele brachiálnej moci a od neho dostávaly velitelia vysielaných oddielov rozkazy a inštrukcie.

V obci Horný Tisovník na pr. vyslaný oddiel brachiálnej moci vyhlásil štatárium, čo bolo vo forme oznamu na mestkom dome vyvesené, z lupičov a paličov pochytali hlavných páchateľov, potom zriadili vojenský náhly súd a sopisovali riad-

ne protokoly o poradách. Tento vojenský náhly súd hlavného viníka Pavla Szvorenya odsúdil k smrti a dal popraviť. V dôsledku tejto veci zatklo četníctvo Ignáca Lengyela, bývalého nadporučíka, jehož otca, tamojšieho obchodníka, úplne vyplenili a vyrabovali a jeho dom zapálili, a kotrý pri exekúcii rozsudku mal velenie na základe vyššieho rozkazu. V dôsledku tej istej veci je zavedené trestné pokračovanie tiež proti Viktorovi Goldpergerovi, obyvateľovi v Hornom Tisovníku.

Tiež do Hriňovej bol vyslaný jeden oddiel brachiálnej moci, aby tamojšie nepokoje udusil. Vo veci obce Hriňovej bolo v r. 1924 už skoncované jedno vyšetrovanie proti Móricovi Schlésingerovi, Belovi Marksteinovi a Emanuelovi Schnellerovi. Vyslýchané bolo 110 svedkov. Po skoncovanom vyšetrovaní štátny zástupca odvolal obžalobu, trestné pokračovanie bolo zastavené, zatčeni prepustení boli na slobodu a ostatní zúčastnení úradne boli vyzvaní, aby, kto chce, prevzal náhradnú súkromnú obžalobu, avšak nehlásil sa nikto. Teraz po 8 rokoch shora menovaní boli opätne zatčení, podľa najnovších zpráv však boli Emanuel Schneller a Bela Markstein zase prepustení na slobodu.

V tej dobe došlo tiež v Kokave k pleneniu, rabovaniu a zapaľovaniu. Keď zo susedných obcí rad radom dochádzaly zprávy o plenení, bolo pod velením Sunjára, bývalého čatára pešieho pluku č. 25, zahájené i v Kokave systematické plenenie krčiem, obchodov a bytov lepšie situovaných súkromníkov. Sedmičlenná miestna četnícka hliadka bezmocne sa dívala na nočné výlety čvargy, lebo videla, že jej sily nestačia ku zabráneniu výstredností, lebo lupičská banda bola ozbrojená 50-60 streľnými zbraňami, takže dať sa do boja s touto spoločnosťou bolo by podnikaním naprosto beznádejným.

V dôsledku tohoto sériového rabovania ocítalo sa obyvateľstvo v Kokave vo dne v noci v stálych hrôzach. V noci prvej soboty mesiaca novembra dala sa čvarga plnou vehemenciou do plenenia a za akcie systematicky vykonanej varabovala veľké množstvo židovských obchodov. Koristníkov viedol Ján Sunjár v stejnokroji

čatára, podľa tvrdenia očitých svedkov on rozbíjal sekerou železné rolety obchodov, aby potom jeho druhovia pokračovali a dokončili prácu detailnú. Pleneniu obchodov trvalo celú nedeľu a okrem bytov niekoľko lepších gazdov vyplenený bol úplne tiež obchod Reinitza. Četníctvo ešte toho dopoludnia podalo o udalosti telefonickú zprávu veliteľstvu národnej stráže v Lučenci a Rimavskej Sobote a žiadalo o naliehavé vyslanie vojenskej brachiálnej moci. Následkom dispozícií veliteľstva v Lučenci odjel zvláštnym vlakom ešte v nedelu odpoľudnia pod velením nadporučíka Kertésza 32členný brachiálny oddiel do Kokavy, ozbrojená čvarga za velenia Jána Sunjára údajne ohňom z pušiek privítala vojakmi obsadenú garnitúru, tak že vojaci museli na druhej strane rozvinúť sa v roj podľž koľajníc a silnou paľbou museli zatlačiť dav. Pochod diaľ sa za stáleho rachotu pušiek a trvalo to opravdu dlho, kým sa podarilo ulice vyčistiť. Za takýchto okolností veliteľ brachiálnej moci vyhlásil samozrejmo ihneď štatárium a hliadky prechádzaly celú noc ulicami. Oznam obsahujúci štatariálné ustanovenie vyvesený bol na obecnom dome a mimo toho vyhlásený bol i bubnom. Z tých, čo sa účastnili plenenia, podarilo sa ešte do večera pochytať 75, z hlavných páchateľov však Ján Sunjár, Štefan Gallo Bencsik, Ján Doricko a Štefan Grexák bezo stopy zmizeli. Jedna hliadka, vyvelená k prehliadke domov, zavčas ráno polapila v istom seníku Sunjára, ktorý bol pálenkou dokonale zmožený, a tam spal. Sviazaného priviedli ho na veliteľstvo, kde bol prísne strežený. Po polapení hlavných páchateľov sišiel sa ráno vo veľkej sieni mestského domu vojenský štatariálny súd, výslechy boly vykonané a potom Sunjár bol súdom jednohlasne na smrť odsúdený. Pri tomto akte bol i obecný notár Rudolf Füzy a veľa iných členov obecného predstavenstva.

Veliteľ brachiálnej moci vytýčil eksekúciu rozsudku na jedenástu hodinu a vyvelil k poprave štyrčlenný oddiel. Všetci štyria boli príslušníkmi oddielu dopraveného sem vlakom ozbrojenej moci a boli to naprosto neznámi vojaci. O štatariálnom rozsudku bolo upovedomené obýva-

teľstvo bubnom a k 11. hodine shromaždil sa veľký zástup zvedavcov v blízkosti evanjelického kostola, aby boli očitými svedkami popravy. Medzi divákmi Desideria Reinitza nevidel určite nikto. Tento roh námestia je obohnaný kamenou ohradou, tu musel si kľaknúť Ján Sunjár, jeho ruky boly sviazané do zadu a oči mu zaviazali šiatkom. Salvu velel istý neznámy vojak so zmrzačeným ramenom, podľa tvrdenia istej ženy agronóm Ján Kalmár, bývalý strážmajster dobrovolník. Tri pušky v jednej vterine vyhasily život Sunjára.

K mŕtvole pozvaný bol lekár dr. Viliam Reinitz, ktorý sa zdržoval v byte svojich rodičov a na opätovnú výzvu zanedlho sa dostavil na miesto a na výzvu veliteľa brachiálnej moci preskúmal mŕtvolu. Jeho úkol obmedzoval sa na konštatovanie smrti.

Po zmene impéria nedošlo ku žiadnemu úradnému kroku vo veci Sunjára a preto tým viac prekvapuje, že teraz po 13 rokoch docela neočakávane zahajuje sa trestné pokračovanie proti dru Viliamovi Reinitzovi. Rudolfovi Reinitzovi, Rudolfovi Füzymu, proti agronómovi Jánovi Kalmárovi, taxišoférovi býv. nadporučíkovi Karlovi Martonovi a lekárnikovi Michalovi László, ktorých četníctvo zatklo a ktorí sú teraz v zaisťovacej väzbe vo väznici okresného súdu v Rimavskej Sobote. Dve posledne menované osoby boly vraj medzi tými vyvelenými vojakmi, ktorí vykonali rozsudok smrti na Sunjárovi.

Vyhľadávanie zahájil teraz istý četnícky nadporučík Mareš na vlastnú päsť a bez návrhu štátneho zastupiteľstva v Hornom Tisovníku, pokračoval v ňom v Hriňovej a dokončil ho v Kokave, ktorá obec nespadá do oboru jeho teritoriálnej pôsobnosti.

K udalosti v Hornom Tisovníku došlo v prvých dňoch novembra 1918, k udalosti v Hriňovej dňa 3. novembra 1918, a v Kokave dňa 4. novembra 1918.

Vo všetkých troch prípadoch jednal vyhľadávací úrad bezzákonne, a to poprvé preto, lebo v prvých dňoch, t. j. 3. a 4. novembra 1918, kedy došlo k činu zakladajúcemu trestné pokračovanie, nenále-

žala Československej republike v mieste spáchaniu činu sudcovská moc, rešp. výsostné právo k prevádzaniu justície. Utvorenie republiky kladie sa obvykle na deň 28. októbra 1918 resp. na 30. októbra 1918, avšak to nerozhoduje, lebo teritoriálna právomoc republiky na mieste spáchania činu počína datom mierovej smluvy trianonskej, toto dátum však znamená o veľa pozdejší termín než 4. november 1918. K posudzovaniu činu tedy nemôže republike náležať sudcovská moc.

Avšak jednanie to je bezzákonne v druhom rade preto, lebo podozrievaní jednali všetci ako vojaci a tedy nemôžu byť za svoj čin k odpovednosti pohnaní trestným súdom civilným a nemôžu byť zatčení. K pokračovaniu je príslušný nanajvýš vojenský súd.

Po tretie je bezzákonné jednanie to preto, lebo podozrievaní jednali na vyšší vojenský rozkaz a rozsudok vojenského štatariálneho súdu vykonali na vojenský rozkaz. A preto ako vykonávatelia rozkazu práve tak nenesú trestnú odpovednosť za vykonanie rozsudku, ako popravčí nenesie odpovednosť za výkon obesenia.

Jednanie v prípade obce Hriňovej naráža na ustanovenie § 455 trestného poriadku, lebo pokračovanie v tejto veci bolo v r. 1924 právoplatne zastavené a tedy má tu miesto podľa zákona len obnova, k čomu vyžaduje sa návrh štátneho zástupcu, takého návrhu však nebolo a nieto, - treba nového priťažujúceho dôkazu, ani toho niet, a Čo je hlavné, vyžaduje sa k tomu rozhodnutie súdu prvej stolice a len, keď je toto pri ruke, môže dojsť k zatčeniu. Vôľa četníckeho nadporučíka Mareša k tomu nestačí. Štátne zastupiteľstvo malo ihneď prepustiť na slobodu podozrievané osoby a tým väčšmi mal tak urobiť vyšetrujúci sudca.

Na prianie Slovenskej ligy četnícky nadporučík Mareš, ktorý vo veci jednal, okrem toho porušil predpis posledného odstavca §u 43. četníckej inštrukcie vo všetkých troch prípadoch, lebo nebolo tu zákonnej príčiny k pokračovaniu a zatčeniu a tedy podozrelé osoby maly byť ihneď prepustené na slobodu. Avšak v prípade obce Hriňovej porušil Mareš tiež

tie ustanovenia četníckej inštrukcie, ktoré predpisujú, že v prípade § 455 tr. por., vyšetrí-li četník nový priťažujúci dôkaz, je povinný oznámiť to príslušnému štátnemu zastupiteľstvu a môže konať vyhľadávanie len z príkazu štátneho zastupiteľstva. Mareš tak neučinil a príkazu štátneho zastupiteľstva nebolo a nieto.

Silne sa porušuje spravedlnosť, právo a materielny trestný zákon jednaním, dľa ktorého z tohoto dôvodu, že lekár konštatoval nastalú smrť, pre to, lebo pri vykonaní v rozsudku bol istý vojak medzi divákmi, a pre to, lebo obecný notár je prítomný bez akéhokoľvek oboru pôsobnosti a bez akéhokoľvek počinu rešp. úkonu pri vynášaní rozsudku štatariálneho súdu, obviňovaný bol vraždou a bol zatčený a že nebol prepustený na slobodu ani na kauciu.

Trestný zákoník vyslovuje, že trestným činom je len čin, ktorý zákon prehlasuje za taký. A predsa trestný zákon nekvalifikuje za trestný čin to, vyšetrí-li lekár nastalú smrť u toho, kto bol postrelený, alebo to, keď niekto je medzi divákmi pri poprave, alebo to, keď civilná osoba, obecný notár, je prítomný v sieni, kde vojenský štatariálny súd vynáša rozsudok. Avšak činy tieto nemôžu byť subsumované ani pojmu účastníctva, lebo nelzä z nich konštruovať ani pobádanie k vražde, ani úmyselnú pomoc pri páchaní činu, ani usnadnenie činu.

Za takýchto oklností jednali ako četnícky kapitán Mareš tak vedúci členovia jednavšieho štátneho zastupiteľstva buďto z nevedomosti alebo zo zlomyseľnosti a celá vec zosnovaná bola národnostnou nenávisťou rozohňovanou Slovenskou Ligou. Jestliže toto jednanie, ktoré hlboko uráža osobnú slobodu, jestliže táto persekúcia Židov bude známa v cudzine, každopádne bude tam vyvolaná domnienka, že takéto jednanie je v právnom štáte nemožné a nesrovnáva sa so zásadnými principiami demokracie. Avšak tým viac treba odsudzovať samovoľné jednanie Ma-

rešovo zo všeobecného hľadiska ľudského, keďže je všeobecne známe, že proti osobám, ktoré v prvých dňoch novembra 1918 rabovaly, plenily a zapaľovaly, nemožno ani trestné pokračovanie ani spor o náhradu zaviesť, lebo tomu zabraňuje známe moratoriálné nariadenie vlády, a tedy tým zvláštnejšie a bezdôvodnejšie je to, aby boli trestne stíhaní teraz tí, ktorí zabránili ďaľšiemu šíreniu týchto sprostých trestných činov. Prípad stáva sa závažnejším ešte tým, že jednotlivci práve zatčení sú bez výnimky pracovitými a poctivými občany, ktorých zatčenie vyrvalo z ich obchodu, lekárskej ordinačnej siene a miesta pracovného, následkom čoho utrpia tiež značné hmotné škody, ichž náhradu môžu právom požadovať od štátu.

Na základe uvedených tážeme sa pána ministra spravedlnosti:

1. Či viete o udalostiach shora vylíčených?

2. Viete-li o nich, či ste ochotný bez odkladu a ihneď dať pokyn príslušnému štátnemu zastupiteľstvu, aby obžaloba ihneď bola odvolaná rešp. aby pokračovanie bolo zastavené a zatčení ihneď boli prepustení na slobodu?

Tážeme se pána ministra vnútra:

3. Či ste ochotný zaviesť a ihneď vykonať proti četníckemu nadporučíkovi Marešovi disciplinárne pokračovanie pre jeho samovoľné jednanie, ktorým porušuje zákon?

4. Či ste ochotný učiniť predmetom vyšetrovania, zda je súvislosť medzi jednaním četníckeho dôstojníka Mareša a medzi všeobecne známym nenávistným stanoviskom Slovenskej Ligy, ktorú ona zaujíma proti Židom v dôsledku veci desiatnika Horáka?

5. Či ste ochotný rozpustiť Slovenskú Ligu pre zrejmé poburovanie proti náboženstvu?

V P r a h e, dňa 12. februára 1932.

Dr. Törköly,

Szentiványi, Nitsch, Stenzl, Prause, Dobránsky, dr. Jabloniczky, inž. Jung, inž.

Kallina, dr. Keibl, Horpynka, Kasper, Geyer, Krebs, Simm, Matzner, Fedor, Hokky,

Knirsch, dr. Szüllö, Eckert, dr. Holota, Köhler, dr. Schollich.