Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1932.

III. volební období. 5. zasedání.

1626.

Naliehavá interpelácia

poslanca dra Ľudevíta Labaja, Andreja Hlinku, dra Jozefa Tisu a druhov

vláde o nesprávnom zadávaní slovenského uhlia so strany ministerstva železníc.

Slávne ministerstvo železníc s roka na rok nesvedomitejšie postupuje oproti záujmom Slovenska. Nechcenie teraz spomínať tarifové diferencie medzi Slovenskom a historickými zemiami, na ktoré Slovensko a slovenské podnikateľstvo ťažké milióny dopláca, toto si ponecháme na inú dobu a teraz prejdeme na tohoročnú dodávku uhlia.

Handlovské uhelné bane obdržaly v roku 1931 dodávku 220. 000 tun, z ktorého kvantumu ale ministerstvo železníc odobralo len 180. 000 tun, Čakanovské uhelné bane obdržaly v roku 1931 dodávku 50. 000 tun, ministerstvo im ale v minulom roku odobralo len 39. 000 tun.

Tohoto roku ale ministerstvo železníc snížilo minuloročnú kvótu pri Handlovej na 180. 000 tun a pri Čakanovciach na 35. 000 tun.

Ministerstvo železníc odôvodňuje tento svoj postup tým, že ono vraj môže pre-

vziať len tie kvóty, ktoré prevzalo vlani, lebo vraj viac nepotrebuje.

Tento dôvod ministerstva železníc je nesprávny, lebo kým na jednej strane ministerstvo železníc odobralo slovenským baniam 55. 000 tun, na druhej strane Moravsko-Ostravským baniam pridalo v tomto roku ďalších 220. 000 tun dodávky.

Ministerstvo železníc na svoju obranu udáva ďalej, že kamenné uhlie z Mor. Ostravy má väčšiu výhrevnosť a je aj lacnejšie, ako uhlia zo slovenských báň.

Ani tento dôvod sl. ministerstva železníc v takomto smysle neobstojí, lebo keď aj uznáme, že je mor. -ostravské uhlie lepšie a cirka o 10 Kč lacnejšie, ako slovenské uhlie, namietame ale, že sl. ministerstvo železníc odoberá uhlie z českých báň o mnoho drahšie, ako je slovenské uhlie. Ako vieme ministerstvo železníc za slovenské uhlie platí Kč 150. - a naproti tomu za uhlie z historických zemí

Tieto druhy uhlia sú kvalitatívne nie lepšie, ba opačne horšie, ako slovenské a pri tom všetkom ministerstvo železníc platí za ne cirka o 70-80% viac, ako za slovenské uhlie. Prečo? Lebo hľa, toto sú české bane, tieto treba podporovať, Handlová a Čakanovce sú ale slovenské bane, na týchto pánu ministrovi železníc veľmi nezáleží, tieto spoločnosti môžu svoje bane aj zavrieť.

Nie dosť, že sa Handlovej a Čakanovciam takto krivdí na dodávkach oproti moravským a českým baniam, sl. ministersvo železníc ešte aj iným spôsobom robí konkurenciu Handlovej a Čakanovciam, a síce tým spôsobom, že aby mohly moravsko-ostravské bane dodávať 60. 000 vagónov kamenného uhlia do Maďarska, dovolí Maďarsku, aby pre Rimamuráňsku spoločnosť doviezlo na Slovensko ročite 120. 000 tun maďarského uhlia, teda zdôrazňujeme, že toto dovolí čsl. vláda a ministerstvo železníc výlučne len na Slovensko doviesť, do Moravy a Čiech ho už nepripusti, aby tam nerobilo konkurenciu českému a moravskému uhliu a počúvame, že pri terajšom obchodnom vyjednávaní s Maďarskom sa Maďarsku má dovoliť o ďalších 60. 000 tun väčší dovoz - zase len výlučne na Slovensko - a zase len tým cieľom, aby moravsko-ostravské bane mohly dostať väčší dovoz zase do Maďarska.

Sem dovezené maďarské uhlie má aj daňové výhody oproti nášmu slovenskému uhliu, lebo maďarské bane platia uholnú daň a daň z obratu paušálne Kč 90. -, kdežto slovenské bane platia 140-150 Kč pro 10 ton.

Teda takto sa pracuje vo vládnych kruhoch v záujme českých a moravských bán na úkor slovenských báň!

So Slovenskom sa v dodávkovom ohlade aj tak veľmi macoský zaobchádza vo vládnych kruhoch. Štát zadáva ročne cirka za 5 miliárd dodávok. Slovensko platí 18% všetkých daní a práve preto má nárok na dodávky, za cirka 900 miliónov Kč a pres to len malicherný zlomok z uvedeného obnosu bol objednaný u slovenského priemyslu.

Ešte horšie to vyzerá čo sa štátnych dodávok uhelných týče. Na slovenských tratiach čsl. št. železnice spotrebujú ročne za viac miliónov korún uhlia a z tejto sloven-

skej potreby slovenské bane dodajú len 30% a ostatných 70% dodávajú bane z historických zemí. Pravda, z potreby historických zemí čsl. železnice neobjednajú ani za halier v slovenských baniach.

Nápadné nám je menovite tá okolnosť, že prečo leží pánu ministrovi železníc tak na srdci menovite Mor. Ostrava? Že je vstave slovenské uholné bane znovu ukrivdiť v prospech moravsko-ostravských baní? Či hádam slovenské robotníctvo nepotrebuje tak jest, ako aj moravsko-ostravské robotníctvo?

Konečne nápadné nám je aj to, že prečo sa nepostará pán minister železníc o to, aby do zadávacej komisie prišly aj Slováci, ktorí budú v nej hájiť slovenské záujmy? Od Cechov my hájenie Slovenska darmo budenie čakať!

Keď vidíme, že ministerstvo železníc a čsl. vláda takto nespravodlivé a nesvedomité postupuje oproti slovenským baniam a) slovenským podnikom, tak sa nám mimovoľne natíska to presvedčenie, že čsl. vláda a čsl. ministerstvo železníc súmyselne chcú znivočiť celý slovenský priemysel, len preto, aby slovenský priemysel českému priemyslu v ceste nestál a aby český priemysel tu na Slovensku našiel svoje odbytište.

Dovolíme si upozorniť sl. čsl. vládu, že tieto nesprávnosti budeme po novinách a po shromaždeniach rozoberať, aby sme slovenskému obecenstvu dokázali, že ako nesvedomité postupuje naša čsl. vláda oproti Slovensku. A prečo? Je Slovensko hádam nie takou súčiastkou čsl. republiky, ako je Morava alebo Česko? Ďalej postaráme sa o to, aby sa tieto na Slovensku páchané krivdy dostaly aj do cudzozemskej tlače!

Pýtame sa doluuvedení poslanci sl. čsl. vládu a menovite pána ministra železníc:

1. ) Či majú vedomosť o tom, že ministerstvo železníc tohoto roku znovu chce ukrátiť slovenské uhelné bane cirka o 40% dodávok uhlia a to v prospech moravskoostravských kamenouhelných baní a či sú náklonní túto nesprávnosť odstrániť?

2. ) Či má čsl. vláda a menovite ministerstvo železníc o tom vedomosť, že kým sa na jednej strane v slovenských baniach stále snižuje ťažba uhlia, následkom čoho sa stá a stá robotníkov prepúšťa z práce za ten čas na druhej strane sa z Maďarska

dováža veľké množstvo uhlia na Slovensko? A či sú náklonní túto slovenskú krivdu cestou zákazu dovážania uhlia z Maďarska na Slovensko napraviť?

3. ) Či je pán minister železníc náklonný zariadiť, aby v zadávacej komisii, sriade-

nej pri ministerstve železníc malo zastúpenie aj Slovensko, pravda s takými ľuďmi, ktorí sa budú vedieť v tej komisii za slovenské záujmy aj zasadiť a ktorí nebudú tam čušať, ako mameluci, keď sa bude jednať o životné otázky Slovenska?

V P r a h e, dňa 11. februára 1932.

Dr. Labaj, Hlinka, dr. Tiso,

Slušný, Onderčo, Sivák, Čuřík, Galovič, dr. Mederlý, Mojto, dr. Polyák, dr. Pružínský, Suroviak, Scharnagl, Zajíček, Fritscher, dr. Petersilka, dr. Gažík, dr. Ravasz, Šalát,

dr. Fritz, Danihel, Grebáč-Orlov.