Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1932.

III. volební období.

5. zasedání.

1603.

Súrna interpelácia

poslanca Štefana Suroviaka a druhov

vládě

o neobstojnej odpovedi vlády (č. 1414) na súrnu interpeláciu (č. 1181) o vytískaní slovenčiny zo železničných úradov českými tlačivami a o odobieraní slov. živnosť-

níctvu zárobku.

Na súrnu interpeláciu (tlač. 1181), zo dňa 21. mája 1931 o výnose ministerstva železnic č. 953031, zo dňa 16. marca 1931, ktorým bol vydaný »Předpis o tiskopisech C. S, D. « zrejme vytiskujúci slovenčinu zo železničných úradov a poškodzujúci slovenské knihtlačiarske živnostníctvo, odpovedala nám vláda (tlač. 1414), zo dňa 7. októbra 1931 veľmi vyhýbavé, neuspokojive - opierajúc sa o šetrenie ministerstva železníc, ktoré podalo vláde zprávu mýlnu a nepravdivú.

Na poklade odpovede vlády znovu sme sa presvedčili o skutočnom stave, ktorý má vytisknúť slovenčinu zo železničných úradov na Slovensku. Naproti odpovědi vlády na výšspomenutú interpeláciu, ktorú týmto podržujeme, je pravda nasledovná:

Agendu přísné účtovaných tlačív a predajných na základe toho »Předpisu o tiskopisech Č. S. D. « obstarává pražský sklad pre obvody všetkých riaditeľstiev. Predajné tlačivá dodává priamo riaditeľským pokladniciam, presné účtované ostatným skladištiam. Takto agenda tlačív přísné účtovaných a predajných je teda od

1. apríla 1931 úplné zcentralizovaná v Prahe. Predtým každé riaditeľstvo objednávalo si svoju potřebu týchto tlačív regionálne od firiem samo, čo činilo dosť značnú sumu.

Pri zavedení nového tlačiva, alebo keď sa zmení tlačivo tak, že staré zásoby sa zrušia, obstaráva prvý náklad podľa pokynov ministerstva železníc pre celú oblasť ČSD, riaditeľstvo Praha-Juh a pražský sklad zašle ostatným skladištiam množstvo rovnajúce sa približne stvrťročnej spotrebe.

Tlačivá, ktorých ročná spotřeba je malá a ktoré určuje ministerstvo železnic, obstarává od dodavateľov pražský sklad hromadné i pre ostatné sklady. Za tlačivo s malou potřebou v smysle tohoto sa považuje také tlačivo, ktorého pravděpodobná ročná spotreba pri niektorom sklade činí menej ako 10. 000 exemplárov. Takýchto tlačív je väčšina. Vzorov, ktorých je spotřeba väčšia, je primerane málo. Spotreba väčšiny tlačív zavedených v »Sozname« je v jednotlivých skladoch ročne menšia, ako 10. 000 exemplárov, preto je aj v »Sozname« väčšina tlačív označená

značkou »Jíh«, čo znamená, že sa môžu objednať len v Prahe. Mimopražské sklady sú okrem toho oprávnené objednávať od pražského skladu ktorékoľvek tlačivo v sozname uvedené, teda i tie, ktoré nie sú označené značkou »Jih«. Pražský sklad aj tieto objednávky veľmi ochotne vybavuje.

So slovenským textom vydávajú sa len tie tlačivá, ktoré si slovenský sklad vo Vrútkach prostredníctvom riaditeľstva obstaráva sám od firiem; väčšina tlačív však na Slovensku používaných je predsa len česká, nakoľko tých niekoľko desiatok vzorov so slovenským textom úplne mizne v oceáne vzorov s textom českým.

Tlačivá prísne účtované a predajné nakoľko výhodne dodáva len Praha, sú všetky české. Čo sa nájdu 2-3 vzory slovenské, sú len pro forma. Tlačivá, ktorých spotreba je malá, vydávajú sa len s jedným textom, pravda vždy len českým. Týchto je prevážna väčšina. Je teda mylným tvrdením v odpovedi vlády, že takéto tlačivá sa vydávajú v jazyku slovenskom alebo českom, ale je naproti tomu pravda, že sa vydávajú výlučne len v jazyku českom. Pri presunoch tlačív medzi skladmi sa síce stáva, že vzory české sa dostanú do slovenského skladu, ale žeby sa slovenské vzory dostaly do Čiech je nepravdivým tvrdením. Snáď v tejto priechodnej dobe, keď sa musely staré zásoby vzájomne spotrebovať, dostaly sa niektoré prebytočné

slovenské tlačivá náhodou do Čiech, aj to však len v množstve nepatrnom; a to raz navždy, takže na túto okoľnosť poukazovať neni dobromyseľné. Nezodpovedá teda pravde, žeby ministerstvo železníc pri normalizácii tlačív bolo zachovalo »samozrejmú« zásadu rovnoprávnosti jazyka českého a slovenského.

Dovoľujeme si preto, slávnej vlády znovu sa pýtať:

1. Či je ochotná upraviť ministerstvo železníc, aby na Slovensku používané všetky tlačivá v železničných úradoch, boly v jazyku slovenskom?

2. Či je ochotná upraviť ministerstvo železníc, aby toto umožňovalo slovenským firmám uchádzať sa o dodávky v Prahe?

Nech železničná správa vyzýva k súťažiam slovenské firmy, aby i tieto mohly dodávať tlačivá pre pražský sklad aspoň v takom množstve, v akom sa tieto upotrebujú na Slovensku.

Súťaže medzi slovenskými firmami nech vypisuje pražské riaditeľstvo samostatne bez pribrania českých firiem; ináč by sa vždy našiel spôsob, aby miestne pražské firmy boly lacnejšie a tým oferty ostatných firiem padaly. Pražské riaditeľstvo nech vždy vyrozumie o výsledku súťaže firmy a označí každej, na ktorom mieste v kalkulácii sa nachádzala, aby si tieto mohly oferty prispôsobovať na ceny prijateľné.

Praha, dňa 21. januára 1932.

Suroviak,

dr Luschka, dr Petersilka, Zajíček, Fritscher, Kunz, Šalát, Slušný, Sivák, dr Tiso,

Onderčo, dr Polyák, dr Ravasz, Mojto, dr Mederlý, Galovič, Hlinka, Čuřík, Danihel,

dr Fritz, dr Gažík, Grebáč-Orlov, dr Labaj.