Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1932.
III. volební období.
5. zasedáni.
1590.
Návrh
poslancov Polívku, Hrušovského, Bergmanna a druhov na vydanie zákona o likvidovaní mestských municipálnych správ na Slovensku.
Podpísaní navrhujú:
Poslanecká snemovňa nech sa usnesie:
Zákon
zo dňa ...............
o likvidovaní mestských municipálnych správ na Slovensku.
Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:
§ 1.
Minister vnútra v dohode s ministrom financií zmocňuje sa poskytovať štátne podpory niektorým mestám, ktoré dostávaly zo štátnych prostriedkov podpory podľa ustanovenia zák. čl. LVIII/1912, zák. čl. IX/1917, zákon. čl. XV/1917, prípadne podľa § 30 zák. zo dňa 13. júla 1922 č. 243, a ktoré následkom svojho bývalého zriadenia municipálneho a nedostatočných príjmov vlastných sú vážne ohrožené finančne, až do úplného likvidovania ich bývalého zriadenia municipálneho.
§ 2.
Zákon tento nadobudne pôsobnosti dňom vyhlásenia.
Prevedenie tohto zákona sa ukladá ministrovi vnútra a ministrovi financií.
Odôvodnenie.
Mesto Banská Štiavnica a Banská Bela a iné mesta na Slovensku do roku 1923 boly mestom municipálným a vykonávaly mestskú správu na území tohoto mesta aj agendy prvostupňovej a druhostupňovej vrchnosti. Keďže na obstarávanie týchto úkolov nemalý dostatočných dôchodkov z vlastných prameňov príjmových, dostávaly tieto mesta štátne podpory podľa ustanovenia zák. čl. LVIII/ 1912 a zák. čl. IX/1917 a zák. čl. XV/1917.
Po zrušení municipálného zriadenia miest na Slovensku bola na likvidovanie tiarch z tohoto zriadenia plynúcich stanovená podpora štátna ustanoveniami zák. č. 243/1922 § 30. Platnosť uvedených ustanovení skončila v r. 1927 a mestá sa ocitly bez akejkoľvek podpory. Keďže mesta tieto boly aj po roku 1927 nesebestačné, boly mestám od r. 1928 vyplácené podpory zo sanačného fondu. Až do r. 1931 boly pridelované podpory zo sanačného fondu a podpory zo zemského príspevku v takej výške, že mohly vo väčšine uvedené mesta zaokryvať aj ťarchy, ktoré pozostávaly z bývalého zriadenia municipálného. V r. 1931 nastal vážny prielom vo spôsobe uhradzovania nákladov municipálných. Príjem Banskej Štiavnice z vlastných lesov doznal nedostatok až % milióna a zemský výbor snížil prídel mestu na polovinu. Na priznaný rozpočtový schodok mohol poukázať len 44 percentov.
Pokiaľ ide o rok 1932, sú výhľady v tomto smere veľmi ťažké, možno očakávať vážne zhoršenie finančných pomerov miest s bývalou municipálnou správou, ktoré mnohé úkoly súčasnej doby mnohonásobne rozmnožujú.
Najmä Banská Štiavnica a Banská Bela už od niekoľkých rokov takmer celé desaťročia nachodí sa vo veľmi ťažkej finančnej situácii, ktorá sa dá vysvetliť len tým, že toto starobylé a staroslávne banské a školské mesto postupne ztratilo na svojom význame, baníctvo upadlo a tým tiež aj blahobyt obyvateľov. Z tejto príčiny ztratilo obyvateľstvo mnohý prameň dôchodu, hoci boly aj založené
v Banskej Štiavnici niektoré náhradné podniky. Počet obyvateľstva poklesnul o 1/3, z 20. 000 na 13. 300.
Zrušenie bývalej vysokej baníckej a lesníckej školy, ktorú navštevovalo takmer 800 poslucháčov, prispelo veľmi vážne k hospodárskemu úpadku mesta. Obchod aj remeslá následkom uvedených vlivov utrpely značné ztráty a mnohé odvetvia remesiel so stáročnou tradíciou úplne zanikly, kedysi bohaté mesto stalo sa chudobným. Táto chudoba zväčšuje sa prílivom nezamestnaných rodákov, ktorí ztratili zamestnanie v iných oblastiach. Za tohoto stavu vecí je samozrejmé, že príjem mestských financií je nepatrný, ale administratívne vydania sú veľmi značná. Pred válkou bola prirážková základňa 150. 000 zlatých korún a teraz vykazuje len 186. 000 Kč. V iných mestách so živým obchodom a priemyslom prirážková základňa sa niekolkorazy zväčšila. Majetok uvedených miest je úplne pasívny, lebo cena dreva úžitkového je veľmi nepatrná a nedosahuje dôchodu k úhrade veľkej réžie, lebo lesné osobníctvo musí byť vydržavané a celý lesný majetok hájený.
Pokiaľ ide o ťarchy, ktoré plynú z bývalej správy municipálnej, štátom podporovanej, treba poznamenať najmä na ohromné výdaje penzijné ročne takmer 900. 000 Kč a na výdavky činných zamestnancov. Najväčší diel uvedených penzijných výdavkov pripadá na zamestnancov vykonávajúcich bývalé municipálné agende, na koľko po jej zrušení boli zamestnanci hromadne restringovaní zo služieb Banskej Štiavnice a Banskej Belej. Aj u činných zamestnancov javí sa určitý vliv bývalého zriadenia municipálného, lebo musia byť vždy vybavované četné záležitosti municipálných penzistov, ktoré zaťažujú obecnú administratívu. Všetky ťarchy plynúce z bývalého zriadenia municipálného vykazujú ročne len v Banskej Štiavnici a Banskej Belej obnos takmer 600. 000 Kč.
Treba pripomenúť, že mestskí zamestnanci municipální vykonávali tie isté a-
gendy ako i zaměstnanci bývalých stolíc (žup), ktorým penzie platí statná pokladnica a je preto plné odôvodnená žiadosť, aby aj na zakrývanie penzie městských
penzistov bývalých numicipálných miest postarala sa statná správa z prostriedkov statných.
Podpísaní navrhujú, aby uvedený návrh bol přidělený výboru iniciativnému, ústavne-právnému a rozpočtovému.
V Prahe, dňa 22. ledna 1932.
Polívka, Hrušovský, Bergmann,
Šeba, dr. Moudrý, Solfronk, Špatný, Halina, Richter, dr. Patejdl, Stejskal, Tučný, Pechmanová-Klosová, Zeminová, B. Procházka, Netolický, Fiala, Lanc, Langr,
Jos. Tůma, Šmejcová, dr. Stránský.