Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1932.
III. volební období.
5. zasedáni.
1584.
Návrh
poslanca dra Viktora Ravasza a druhov,
ktorým sa vláda vyzýva vydať nariadenie o bezúročnom daňovom moratoriume, poťažne zastavení vymáhania všetkých daní na rok 1932 a 1933 od maloroľníkov, domkárov a remeselníkov v krajoch na jar roku 1931 živelnými pohromami postihnutých a súčasne nech vláda upraví finančné úrady, žeby v týchto krajoch u roľníkov, ktorým sa ani takmer na živobitie a na osivo obilia neurodilo - na rok 1931 daň dôchodkovú vôbec nevyrubovaly.
Južné Slovensko počnúc od Skalice cez Bratislavu, Nitru, Nové Zámky, Levice až po Rožňavu bolo už z jara roku 1931 postihnuté takými povodňami, že všetky siatiny jak oziminy tak aj jariny boly znivočené, vymyté - v zemi zo semena ostalo len velmi málo. Čo vyklíčilo a vyrástlo, nemohlo sa riadne vyvinúť, poneváč po jarných veľkých dáždoch, srážkach v mesiaci máji a júni nastala trvalá šuchotá zničiaca a spáliacá celú obilnú úrodu.
Menovite v okresoch Skalica, Malacky, Myjava, Senica, Trnava, Bratislava, Pezinok, Piešťany, Bánovce, Nitra, Galanta, Dunajská Streda, Sala nad Váhom, Komárno, Parkaň, Želiezovce, Nové Zámky, Levice, Vráble, Zl. Moravce, Nová Baňa, Krupina, Šahy, Modrý Kameň, Lučence, Rim. Sobota bolo roľníctvo postihnuté nebývalou neúrodou, tak katastrofálnou, že sa z nej nevie zpamätať. Niektoré tu spomenuté okresy spomínajú sa v poľnohospodárskych kruhoch jako najbohatšie okresy na obilie v celej republike a vôbec
všetky tie spomenuté okresy na Južnom Slovenskú sú považované za obilnú zásobárňu nášho štátu a právom.
V niektorých týchto okresoch býva stále rekordná úroda obilnín a v roku 1931 sotva sa priemerne urodilo v týchto okresoch l-2-3l/2 qu. na hone. To čo sa urodilo bolo takej zlej quality, že vláda sama za dobré uznala zaopatriť pre roľníkov týchto krajov dobré a spolahlivé osivo, lebo čo sa roľníkom urodilo neni vôbec klíčivosti schopné. Keďže sa roľníkovi tak málo obilia urodilo, že ani na semeno nemal a vláda musela zaopatriť osiva - je obava, že v zimných mesiacoch sami budú musieť obilie na múku, alebo múku kupovať.
Označená neúroda v obilninách u roľníka neni však jediné zlo: šuchotá spálivšia obilie neušetrila ani lúk a pasienok a tak sedliak nemá na zimu ani krmiva pre svoj statok, dobytok a nútený je už od jasene predávať živý svoj hosp. inventár, kone, kravy, ovce atď. Následkom veľkého náhonu na jarmorkoch a na
trhoch cenu živého dobytka padlý na mnohých miestach na desatinu cien byvších toho roku 1931 na jar.
Myslel si náš sedliak, že si odpredajom ošípaných v tejto biede hmotne pomôže - no ale že vláda povolila dovoz bravov z cudziny, padlý ceny aj pri týchto v takej miere, že nekryjú hodnotu ními skrmenej kukurice, jačmeňa, teda vôbec krmiva. A tak zima zastihla našich roľníkov v týchto okresoch vo veľkej biede, kríze, ktorá ich ženie priamo v zúfalstvo.
Domkári, ktorí majú iba svoju chalúpku a jeden, dva hony zeme, ktoré ich ale na celý rok vyživiť i tak nevedia, chodievajú na žatvu k bohatším sedliakom a z hornatých chudobnejších krajov chodievali na južné kraje na letné práce, kde si potom zarobili obilia cez leto na celú zimu pre seba a pre svoje rodiny. Tento rok však úroda týchto krajov a sedliakov jak označenô, bola tak malá, že sedliak sám nemal čo žať, - nieže by bol k tomu žencov potreboval. Domkári a polnohospodárskí robotníci ostali takto bez zárobku a zväčšujú číslo nezamestnaných a na štátnu podporu odkázaných v našom štáte už teraz až na pôl milióna.
Remeselník ten malý, ktorého (konsumentom) objednávateľom, živiteľom po malých mestečkách a obciach je maloroľník a polnohospodársky robotník, je na mizinu dovedený touto krízou, lebo ako môže uňho sedliak bo robotník čo kúpiť, objednať, keď nielen že groša, ale jesť pomaly nemá čo. Remeselníci všetkých odborov, druhov stoja dnes bez práce zanechávajú svoje remeslá a hoci je to stav inteligentnejší a cennejší - dnes však ztratiac svoju životnú podstatu remeslo, je obava, že prejde nútený biedou a krbou medzi nebezpečný, nespokojený element buntujúci proti jestvujúcemu soc. poriadku.
Stav týchto hospodárskou krízou postihnutých 26 okresov je zúfalý, vláda si musí tejto biedy povšimnúť čím skôr a musí sa čím skôr postarať o nápravu.
Náš roľník je od mnohých rokov zvyklý povinnosti voči štátu vzorne konať, poslušne dane platievá do krajcieara,
tiež aj brannú povinnosť voči štátu vďačne koná; za týchto ťažkých však okolností, postihnutý od nepamäti nebývalou neúrodou - keď má náš sedliak živobitie ohrožené a dôchodku žiadneho nemá - nemôže vtedy štát požadovať od neho dôchodkovú, alebo hoci jakú daň.
Štátna finančná správa a pán minister financií boli upozornení ihneď na jar pri tých povodňách a suchotách na biedny stav roľníctva a deputáciami z týchto krajov ministrovi financií predvedenými naša strana upozorňovala na chystajúcu sa roľnícku a robotnícku katastrofu, tiež v jaseni v rozpočtovej debate v našich rečiach sme poukazovali na neudržateľný hosp. stav nášho roľníka a robotníka, žiadajúc zastaviť na týchto krajoch všetky exekúcie - avšak naše žiadosti ostaly nepovšimnuté, nesplnené.
Pán minister financií nezastavil vymáhanie na tychto krajoch ani na mesiac, nielen bežných daní, ale nariadil exekúcie na všetky daňové reštancie u roľníkov práve v tejto krízy. Páni daňoví exekútori konajú túto svoju povinnosť po našich obciach tak horlivé, že sa to vyrovná vojenským requiráciam pri mobilisácií. Ozbrojení chodia po dedinách a na všetky prípady si privezmú hneď so sebou aj kupcov, keťasov a predávajú za 300-400 Kč daňovej reštancie sedliakovi živý inventár k obhospodáreniu majetku potrebný - kone, kravy, voly - päť a Šesťnásobne cennejšie za tých 300-400 Kč tým keťasom, ktorí ich ešte ten deň s výrobkom 1000 Kč aj vyše predajú.
Tento postup finančnej správy a berných exekútorov tak roztrpčuje našich sedliakov, že na mnohých krajoch pri podobných licitáciách prichádza k nepokojom. Ľud sa búri proti takémuto vymáhaniu daní. ktorý ničí polnohospodárstvo štátu v jeho základoch, predávajúc mu živý inventár, potrebný k obhospodáreniu pozemkov! Kam to takto v štáte povedie?!
Žeby od úplného hospodárskeho shrutenia zachované boly tieto cenné složky nášho hospodárskeho života a spoločnosti jako je stav roľnícky, remeselnícky a robotnícky na týchto neúrodou postihnutých krajoch a poneváč túto pohromu
pocíti niekoľko rokov, navrhujeme poslaneckej snemovne usniesť sa:
1. Vláda sa vyzýva vydať ihneď nariadenie, ktorým vypovie bezúročné daňové moratórium, poťažne zastavuje ďalšie vymáhanie všetkých štátnych daní na rok 1932 a 1933 v 26 slovenských okresoch živelnými pohromami postihnutých v roku 1931, a síce Skalica, Malacky, Myjava, Senica, Trnava, Bratislava, Pezinok, Piešťany, Bánovce, Nitra, Galanta, Dunajská Streda, Šala nad Váhom, Komárno, Parkaň, Želiezovce, Nové Zámky, Levice, Vráble, Zl. Moravce, Nová Baňa, Krupina, Šahy, Modrý Kameň, Lučenec, Rím. Sobota.
2. Vláda sa vyzýva - upraviť orgány finančnej správy, žeby v týchto spomenutých krajoch na rok 1931 dôchodkovú daň vôbec nevyrubovaly.
3. Vláda sa vyzýva cieľom ustálenia dane platiť neschopných, utvoriť v každej obci komissiu pozostávajúcu z obecného starostu, notára, z dvoch členov neúrodou postihnutých a z dvoch takých členov, ktorých neúroda nezastihla tak, žeby dane platiť nemohli - táto komisia sostaví menoslov tých, ktorí sú pohromou tak majetkové postihnutí, že rok, dva dane platiť nebudú môcť - bez predávania substrátu majetku a ktorým sa za rok 1931 nemá dôchodková daň vyrubiť a majú obdržať daňové moratórium. Aká apelačné fórum nech sa pri okresnom úrade utvorí podobná 5členová komissia. Na základe týchto finančnej správe potom predostretých soznamov a návrhov tejto komissie bude finančná správa v smysle vyšeoznačeného a vydať sa majúceho vládneho nariadenia pokračovať.
V Prahe, dna 21. januára 1932.
Dr. Ravasz,
dr. Tiso, Sivák, dr. Fritz, Grebáč-Orlov, Čuřík, dr. Mederlý, Mojto, dr. Polyák, dr. Petersilka, Fritscher, dr. Luschka, Oehlinger, Zajíček, Slušný, Hlinka, Šalát, Danihel, dr. Gazík, Onderčo, Suroviak, dr. Pružinský, Galovič.