Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1931.

III. volební období.

4. zasedání.


1320.

Návrh

poslanca dr. Viktora Ravasza a druhov

na čiastočné odpísanie všetkých daní na 50% a na udelenie jednoročného moratoria na zbývajúce čiastky daní v krajoch a okresoch: Levice, Nová Baňa, Vráble, Zlaté Moravce, Krupina, Nové Zámky, Šala nad Váhom, Parkan, Komárno, Galanta, Dunajská Streda, Bratislava, Malacky, Trnava, Pezinok, Nitra, Nové Mesto n./Váhom, Šahy, Lučenec, Rim. Sobota a Rožňava, ktoré, ako kraje pšeničné postihnuté sú takou neúrodou, akej v menovaných krajoch od nepamäti nebolo.

Podpísaní preto navrhujeme, aby sa poslanecká snemovňa usniesla:

1. Požiadať vládu, aby táto cestou svojich rezortných ministerstiev, menovite ministerstva zemedelstva, financií a vnútra dala ihneď, kým ešte úroda stojí na koreni, zistiť stav úrody, menovite zlý stav tohoročnej pšenice a repy cukrovej.

2. Cieľom rýchleho zistenia tohoto stavu úrody nech nariadi pán minister zemedelstva spolu s ministerstvom financií a vnútra pochôdzky okresných náčelníkov a prednostov finančných expozitúr s pribraním hospodárskych expertov štátnych, alebo súkromných, aby za 8 dní po obciach svojich obvodov, v menovaných okresoch pochodili a zistili neúrodu v každej obci zvlášť.

3. Na základe takto zisteného stavu nech tieto úrady ihneď predostrú návrhy spoločne na ministerstvo financií, aby roľníkom týchto krajov, postihnutých neúrodou bola dôchodková a obratová daň na tento rok odpísaná vôbec, poťažne, aby nebola vymáhaná daň, vyrúbená minulého roku a aby ostatné dane boly vymáhané len v 30 % a na zbývajúce 50 % udelené jednoročné moratorium.

4. Nech vláda zamedzí zákonom, aspoň len čiastočný dovoz ošípaných a dobytka z cudziny, aby si náš sedliak aspoň takto lepšími cenami dobytka pomôcť mohol v jeho biede a zúfalom stave.

Dôvody:

Všetky menované okresy boly na jar t. r. postihnuté povodňami, takže oziminy, pšenica a raž, ďalej cukrovka boly už v mesiaci apríli vodou zničené. Čo sa po týchto vodných pohromách ešte v zemi udržalo; nemohlo sa riadne vyvinuť, bo po jarných vodách nastaly také horúčosti bez dážďov, ktoré obilniny vo vzraste zahatily. Na mnohých miestach sa pšenica nevyvinula ani do výšky jačmeňa a klasy nedosiahly ani polovičky obvyklej velikosti pšenice, vyrastenej v rokoch riadnych. Okrem toho sú siatiny pšenice tak riedke, že ani štvrtinu nedá obvyklej ročnej úrody. Neznámi a posiaľ nezistení škodci klasu a zrna znivočili polovicu zbylých klasov, takže o úrode nemôže byť ani reči. Cukrová repa nebola nikdy postihnutá takou pohromou, jako tento rok. Jarné vody vymyly ešte len do zeme zasiaté semená, ktoré však zišly, zničené baly červami, takže naši statkári a roľníci až trikrát museli podsievať repu na týchto krajoch, avšak škodci repy i pri opatreniach chemických, zničily aj túto repu. Preto na Slovensku t. r. cukrovej repy nieto a cukrovary nebudú mať z čoho na jaseň repu vyrábať.

Tieto kraje sú obilnou zásobárňou našej republiky pšenicou. Iné obilniny sú na týchto krajoch len pre ročnú zmenu siaté, takže tunajší roľníci čerpajú svoj dôchodok len z dorábania pšenice a cukrovej repy. Priemerne sa urodí na Južnom Slovensku na jednom uh. Jutre 9 až 13 q, avšak t. r. na mnohých miestach bude činiť na uh. jutre 2-3 q. Z uvedených vidíme, že náš roľník na týchto krajoch stojí takmer pred istou katastrofou, lebo sa mu neurodí ani len toľko, koľko potrebuje na výživu svojej rodiny. A ak by niektorému i dačo ostalo na siatie, nemôže toto zrno dať do zeme, lebo je choré a vzklíčenia neschopné, takže nebude mať čo zasiať.

Keď teda nemá náš roľník na týchto krajoch vôbec žiadneho výhľadu na dôchodok z obilia a repy, z čehože má platiť teda dane a menovite daň dôchodkovú a obratovú? Oprávnene preto žiadame, aby okresní náčelníci s pribraním hospodárskych expertov tieto kraje čímskôr ponavštevovali, stav tamojšej úrody zistili a spoločne s príslušnými obecnými predstavenstvami podali vhodné návrhy ma rýchlu pomoc poškodeným. Neúroda týchto krajov hlboko zasahuje aj do sociálnych pomerov južného Slovenska, lebo miestni statkári vidiac slabú úrodu, nebudú chcieť venovať väčšie obnosy na dorábanie obilia a cukrovej repy, nebudú zamestnávať v obvyklom počte poľnohospodárskych robotníkov a tak pravda len vzrastať bude počet nezamestnaných. Snižovať budú mzdú i zamestnaným, takže ľahko sa budú opakúvať prípady košútovské, akých jesto na južnom Slovensku, i keď v menších rozmeroch, dosť a snáď aj oprávnených.

Roľníci, ktorí zamestnávali žencov z chudobnejších krajov Slovenska, pri terajšej malej úrode tiež nebudú môcť tak urobiť, lebo malú úrodu sožnú si sami, čím tiež vzrastie nezamestnaných. Preto vláda musí sa postarať tiež o to, aby náš roľník dostal na jaseň zdravé osivo, aby sa tohoročný prípad neopakoval aj v roku 1932.

Vláda pri týchto zúfalých okolnostiach nášho poľnohospodárstva na južnom Slovensku nemôže si toho a podobných návrhov nepovšimnúť, lebo po zbolševizovaní poľnohospodárskych robotníkov v týchto oblastiach, ak by sa maly dane vymáhať a ďalej tempom a tvrdosťou, akou to robia naše finančné úrady, ak sa teda roľníkom neuľahší zvýšením cien dobytka, čo však nesmie mať za následok i zvýšenie ceny mäsa, začne aj nespokojnosť roľníkov.

Návrh nech je pridelený výborom: iniciatívnemu, zemedelskému a rozpočtovému.

V Prahe, dňa 1. júla 1931.

Dr. Ravasz,

Hlinka, dr. Tiso, dr. Fritz, Čuřík, Danihel, dr. Gažík, Grebáč-Orlov, dr. Labaj, dr. Mederlý, Galovič, Mojto, Onderčo, dr. Polyák, dr. Pružinský, Sivák, Slušný, Suroviak, Šalát, Gajda, Fritscher, dr. Petersilka.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP