Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1931.

III. volební období.

4. zasedání.

1303.

Návrh

posl. Františka Mojtu a druhov

na sriadenie štátneho školského fondu pre stavby národných škôl na Slovensku.

Podpísaní navrhujú:

Poslanecká snemovňa, ráč sa usniesť na tomto zákone:

Zákon

zo dňa .................................,

ktorým sa sriaďuje štátny školský fond pre stavby národných škôl na Slovensku.

Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

Pri ministerstve školstva a národnej osvety sriaďuje sa štátny školský fond pre stavby národných škôl na Slovensku, zvaný ďalej na krátko školským fondom alebo len fondom.

§ 2.

Školský fond je právnickou osobou a môže samostatne nabývať práv a zaväzovať sa.

§ 3.

1) Školský fond zastupuje minister školstva a národnej osvety s ministrom financií.

2) Školský fond podlieha kontrole najvyššieho účetného kontrolného úradu podľa zákona z 20. brezna 1919, č. 175 Sb. z. a n.

3) Dlhopisy týkajúce sa pôžičiek školského fondu spolu podpisuje predseda najvyššieho účetného kontrolného úradu.

4) Zastupovanie školského fondu pred súdmi a úradmi riadi sa predpismi o zastupovaní štátu.

§ 4.

Prostriedkov školského fondu môže byt použité na stavby národných škôl na Slovensku, pod čím rozumejú sa novostavby, prístavby, nástavby a akékoľvek adaptácie budov na ciele školy a učiteľských bytov, kúpa pozemkov alebo prevzatie budov pre ne.

§ 5.

1) Práce uvedené v § 4, ak je stavebníkom sám štát, môžu byť prevádzané zcela alebo čiastočne z prostriedkov školského fondu.

2) Ak je stavebníkom iný činiteľ, môžu byť práce z prostriedkov školského fondu podporované.

§ 6.

1) Podpora zo školského fondu má byť poskytnutá udržovateľom školy uvedeným v zák. čl. XXXVIII: 1868 bez výnimky alebo nositeľom vecného nákladu k tomu zákonom alebo iným právnym titulom (kanonickou vizitáciou, smluvou, schulfasiou, dlhoročným zvykom alebo usnesením jeho zastupiteľského sboru) zaviazaným.

§ 7.

1) Podpora môže byť poskytnutá stavebníkovi:

1. v spôsobe štátnej záruky,

2. v spôsobe štátnej záruky so štátnym príspevkom,

3, v spôsobe ľavnej alebo bezúročnej pôžičky,

4, v spôsobe subvencie.

2) O žiadosti o poskytnutie podpory rozhoduje minister školstva a národnej osvety v dohode s ministrom verejných prác a financií.

§ 8.

1) Podpora v spôsobe štátnej záruky (§ 7, odst. 1, bod, 1) záleží v tom, že sa školský fond zaručí za stavebníka veriteľovi za stavební pôžičku, za jej umorovanie a úrokovanie a za vedľajšie platy, za jej splatenie s príslušenstvom, ako je stanovené v dlžobnom úpise.

2) Záruka môže byť prevziata školským fondom do výšky stavebného nákladu, do ktorého sa vpočíta aj cena pozemku a prípadne poskytnutých naturálií a prvého zariadenia školskej miestnosti.

3) Záruka môže byť prevziata aj za stavebný úver.

4) Školský fond môže prevziať záruku do úhrnnej výšky 1.000,000.000 Kč.

§ 9.

Podpora v spôsobe štátnej záruky so štátnym príspevkom (§ 7, odst. 1, bod 2) záleží v tom, že školský fond okrem záruky prevziatej podľa § 8 sa zaviaže stavebníkovi prispievať k anuite stavebnej pôžičky ročnou čiastkou najvýš 3,5% pôžičky do jej úplného splatenia.

§ 10.

Školský fond môže poskytnúť stavebníkovi z vlastných prostriedkov pôžičku úplne bezúročnú alebo na anuity najvýš 3.5%-ové (§ 7, odst. 1, bod 3.).

§ 11.

Podpora poskytnutá podľa §§ 7 - 10 musí byť na nemovitosti, na ktoré bola poskytnutá, zaistená zástavným právom v prvom knihovnom poradí.

§ 12.

1) Ak bude mať školský fond po splnení všetkých povinností zo zákona a z vlastných záväzkov plynúcich prostriedky, môže poskytovať stavebníkom na stavby subvencie bez povinností ich vrátiť.

2) Subvencie musí stavebník po skončení stavby vyúčtovať.

§ 13.

1) Školský fond opatruje si potrebné prostriedky:

1. z bežných príjmov,

2. z pôžičiek.

2) Peniaze, ktorých nebolo užité v niektorom správnom roku, budú fondu zachované a uložené na úrok, ktorý plynie do fondu.

3) Majetok fondu možno ukladať u poštovej sporiteľne, v československých štátnych papieroch alebo iných verejných dlhopisoch sirotčej istoty.

§ 14.

Ako bežné príjmy školskému fondu sa prikazujú:

1. ročná dotácia zo štátnych peňazí 50,000.000 Kč, ktorá sa zaradí každoročne do štátneho rozpočtu až do úplného umorenia pôžičky fondu (§ 15,) a pôžičiek ním zaručených.

2. úrokový výnos, z príslušnej časti fondového majetku.

§ 15.

1) Fond si môže opatriť prostriedky k prevedeniu svojich úkolov pôžičkou vo výške 1,000,000.000 Kč v približných ročných čiastkach 166,000,000 Kč v rokoch 1932 - 1937.

2) Fond si môže opatriť úverom peniaz v prípade potreby i nad túto ročnú čiastku na účet čiastok, ktoré budú pre tieto ciele vkladané do štátneho rozpočtu.

3. Za pôžičky a záväzky fondu ručí štát. Pôžičku úrokuje a umoruje fond z príjmov uvedených v § 13. Dielčie dlžobné úpisy na tieto pôžičky prípadne vydané majú povahu verejného úveru a sú spôsobilé k ukladaniu sirotských peňazí.

§ 16.

1) Fond spravuje s ministrom financií minister školstva, ktorý je povinný predložiť každoročne Národnému shromaždeniu po vypočutí poradného sboru (§ 17) rozvrh stavieb, ročný rozpočet a uzávierku účtov o hospodárení fondovými prostriedkami za uplynulý rok a o stave fondu k 31. dec.

2) Ročný rozpočet je súčiastkou celkového štátneho rozpočtu, ktorý hradí prípadný schodok fondu. Ročná uzávierka fondu je súčiastkou celkového štátneho záverečného účtu.

§ 17.

1) Pri ministerstve školstva a národnej osvety sriadi sa poradný sbor pre stavby národných škôl na Slovensku, ktorý je povinný podávať návrhy a posudky o stavbách uvedených v § 4. Členstvo v poradnom sbore je čestné.

2) Podrobné predpisy o počte členov, o složení a jednaní poradného sboru vydá vláda nariadením, avšak majú byť v ňom zastúpení udržovatelia škôl a krajinské zastupiteľstvo dvomi - dvomi členmi.

§ 18.

Po úmoru pôžičiek fond zanikne a jeho práva prejdú na štát. Zánik fondu uvedie v známosť minister školstva s ministrom financií vyhláškou v Sbierke zákonov a nariadení.

§ 19.

1) Fond je oslobodený od kolkov a poplatkov.

2) Menovite sú od kolkov a poplatkov oslobodené úradné jednania, knihovné zápisy a iné úradné úkony, podania a listiny (okrem sporného pokračovania súdneho), ktoré sa vzťahujú

a) na získanie a zaistenie pozemkov pre stavby uvedené v § 4,

b) na ujednania, zaistenia, zaručenie a splatenie pôžičiek fondu alebo fondom poskytnutých, ako aj dielčie kupóny dlžobných úpisov.

c) na ujednanie, zaistenie, zaručenie a splatenie pôžičky pre stavebníka poskytnutej inými činiteľmi nežli je fond, ako aj dlžobné úpisy o nej spísané,

d) na zariadenie a prevedenie prác u stavieb v § 4 spomenutých, menovite na ujednanie, zaistenie, zaručenie a obostranné plnenie stavebných a dodávacích smlúv týkajúcich sa týchto stavieb.

2) Tie isté výhody patria podaniam, plánom a iným spisom stavebníkov, ktorými sa po technickej stránke pripravuje prevedenie stavieb v § 4 uvedených.

§ 20.

Zákon nadobúda účinnosti dňom 1. januára 1932. Minister školstva a národnej osvety s ministrom financií porobia už predtým prípravy, aby fond plnil svoje poslanie už dňom účinnosti zákona.

§ 21.

Zákon prevedie minister školstva a národnej osvety v dohode s ministrom verejných prác a financií.

Odôvodnenie.

Národné školstvo na Slovensku učinilo od prevratu po stránke národno-výchovnej i pedagogicko-didaktickej i organizačnej isteže radostné pokroky, avšak okolnosťami, na ktoré ďalej poukážeme, je nielen jeho ďalší vývoj znemožnený, ale aj dosavádné výsledky dvanásťročnej namáhavej práce a prinesené obeti sú ohrožené a môžu byť docela zmarené. Hovorí sa o akútnej kríze národného školstva na Slovensku, v najkratšom čase bude možno hovoriť o jeho katastrofe, na jej kraji už stojí, ak sa zákonodarstvo nevzpamätá a nepriskočí mu v poslednej hodine výdatne na pomoc.

Príčiny hroziacej katastrofy sú dve: 1.) nedostatok kvalifikovaného učiteľstva, 2.) nedostatok učebných miestností.

Cieľom tohoto návrhu je odstrániť nedostatok druhý, vecný, ktorý je rozmerov väčších, je pálčivejší a osudnejší.

Vývoj národného školstva na Slovensku znázorňujú tieto číslice:

počet škôl		tried	žiactva	priemer	na triedu
V r.	1818	3654	6127	372.701	60
	1926	3865	6920	328.440	47
	1929	3944	8309	439.847	53
	1930	4260	9161	500.000	54

 

Ako z tohoto výkazu vidno, od roku 1918 do roku 1930 vzrástol počet škôl o 606 (16,6%),

počet tried o 3134 (49.5%),

počet žiactva o 127,249 (34%).

Vzrast neje teda všade rovnomerný. Avšak nápadne malý je on v počte novopostavených učební, ktorých sa postavilo od prevratu len 606, čo je 9,7% učební jestvujúcich v r. 1918. Stavanie učebných miestností postupovalo o veľa pomalším tempom (priemerne 50 tried ročne) ako sriaďovanie tried (priemerne 313 tried ročne), tempom šesťkrát slabším, čo znamená, že len šestine novosriadených tried sa dostalo vlastného prístrešia, päť šestín je v provizorných miestnostiach, často veľmi nevhodných, alebo sa vyučujú tieto triedy v jednej učebni striedavo.

Od roku 1918 do roku 1930 bolo sriadené 3.765 tried, z ktorých len šesťsto triedam sa dostalo vlastnej učebne a 3165 tried (1125 štátnych, 2040 neštátnych) vlastných miestností nemá, ale sa z nich 1925 (665 št., 1260 nešt.) tried vyučuje striedavo a 1240 je v miestnostiach provizorných.

Tieto neutešené pomery v slovenskom školstve povstaly čiastočne z príčin biologických, čiastočne zákonodarným opatrením: silnejšou poválečnou natalitou a malým školským zákonom, ktorý rozšíril školopovinnosť na Slovensku so 6 na 8 rokov a postupne snižoval najvyšší počet žiactva na triedu.

V najbližších dvoch školských rokoch sa pomery značne zhoršia. Miesto posledných dvoch, ba čiastočne aj tretieho válečného ročníka nastúpia silné ročníky poválečné, čo znamená minimálne 35% novšieho vzrastu dosavádnych tried, tj. 3460 tried. Od roku 1932/33 snižuje sa malým školským zákonom (226 22) najvyšší prípustný počet žiactva na triedu na školách jednotriednych so 65 na 50, na školách viactriednych so 70 na 60, čo znamená ďalšiu potrebu približne 20% dosavádnych tried, tj. 1970 tried. Keď túto potrebu pripočítame k triedam od prevratu sriadeným, javí sa vzrast v r. 1932/33 - 1933/34 9195 tried, pre ktoré je dosiaľ postarané len 600 učebňami.

Malo by sa postupovať v stavaní učební dosavádnym tempom, výstavba týchto tried trvala by práve poldruha storočia. Za tento čas, ba o veľa skoršie, by sa slovenské národné školstvo úplne srútilo. Miesto kultúrneho vyrovnania so zemami historickými, čo mal na zreteli malý školský zákon, dožilo by sa Slovensko, ale s ním i republika, hroznej katastrofy kultúrnej. Hospodársky zoslabené a ku kultúrnemu krachu dopracované Slovensko bolo by hroznou obžalobou na republiku pred vzdelaným svetom a pred budúcimi pokoleniami. V takých pomeroch, aké tu zavládly, nemožno hovoriť o vážnej vyučovacej a výchovnej práci. Slovensko sa dostane v najkratšom čase do kultúrnej inferiority o veľa horšej, než v jakej bývalo. Na takú úlohu, ktorá vyžaduje - rátajúc na novostavbu jednej učebne s učiteľským bytom 130.000 Kč - vyše miliardy Kč. Slovensko ani napätím síl všetkých činiteľov na školstve zúčastnených ani vyčerpaním všetkých hmotných prameňov nestačí. Preto na Slovensku vzmáha sa zmalátnelosť. Niet temer obce, kde by neboly potrebné dve tri triedy a niet finančných prostriedkov na ne. Stavebného úveru niet pre udržovateľov škôl hlavne neštátnych, zväčša cirkevných, peňažné ústavy zemské chovajú sa voči týmto školám macošsky. Kým sa vec jednej stavby dostane k uskutočneniu, dotiaľ školské úrady opierajúc sa výlučne o literu zákona XXXVIII/1868 a 226/1922 školu jednoducho zavrú a nútia obec k stavbe obecnej školy. Ale ani tá nie je v lepšom položení, lebo na jednej strane ukladá jej vrchnosť stávať, na druhej strane zápasí so schodkom svojho rozpočtu, na ktorý jej krajinský výbor vymeriava úhradu z vyrovnávacieho fondu prostriedkov skrovných tiež veľmi poskrovne. Štátna školská správa k tomu sleduje tendenciu, aby aj školy štátne boly vystavené z prostriedkov obcí. Krajinský vyrovnávací fond je obliehaný so všetkých strán nad jeho nosnosť. Tie tri miliony, čo krajina ročne venuje na stavby škôl, je pomoc nepatrná v toľkej potrebe.

Tu treba pomoci rýchlej a výdatnej a môže ju poskytnúť jedine štát, je to aj jeho povinnosťou.

Poukazujeme tu na starostlivosť republiky o české menšinové školstvo, na ktoré sa venovalo dosiaľ 300 mil. Kč a finančným zákonom zabezpečuje sa mu na ďalších 10 rokov po 28 mil. Kč, teda novších 280 mil. Kč, spolu teda blízo 600 mil. Kč okrem riadnych dotácií v štábnom rozpočte na toto školstvo. Vytvoril sa preň fond. Menšinové školy sriaďované sú často pre nepatrný počet detí, je 49 menšinových škôl s počtom detí 0 - 10, 321 škôl so žiakmi 10 - 20, 204 škôl so žiakmi 20 - 30, 520 škôl so žiakmi vyše 30, kdežto na Slovensku sa tiesní niekde vyše 100 žiakov v triede alebo sa vyučuje striedavo, alebo sa vôbec nevyučujú. Máme do 300 škôl takzvaných neaktivovaných, v ktorých sa pre nedostatok miestností vôbec nevyučuje.

Republika má rovnaké povinnosti voči všetkým svojím složkám teritoriálnym. Poneváč však v dnešnej hospodárskej tiesni nedá sa očakávať ani od štátu, aby riešil tento obrovský problém kultúrny a ešte väčšmi finančný nadmiernym zaťažením štátneho rozpočtu, doporučuje sa siahnúť ako v mnohých iných prípadoch dosiaľ k finančnému riešeniu školským fondom, ktorý by si opatril prostriedky úverom a splácal by ho dlhšiu dobu v čiastkach v štátnom rozpočte zabezpečených.

Ak sa má predísť blízkej katastrofe národného školstva na Slovensku, iného východiska niet. Treba stanoviť program na šesť rokov, ktorý by sa dal uskutočniť miliardovou pôžičkou, vyzdvihnutou v šiestich ročných čiastkách po 166 mil. Kč.

Prvý rok by bol fond zaťažený (pri 7% anuite) 11,620.000 Kč anuitou, druhý rok 23,240.000 Kč, tretí rok 34,860,000 Kč, štvrtý rok 46,480,000 Kč, piaty rok 58,100,000 Kč, od šiesteho roku naďalej 69,720,000 Kč, keby musel znášať anuity v plnej miere sám. Avšak ak sa umožní získať udržovateľom škôl pôžičku so štátnou zárukou, možno počítať s tým, že úrokovanie a umorovanie pôžičky nepripadne celkom na ťarchu fondu a že fond vystačí s dotáciou v štátnom rozpočte zabezpečenou ročne 50,000.000 Kč. Zbytkov, ktoré sa javia v prvej polovici stavebného obdobia z tejto dotácie, bolo by možno použiť k rýchlejšiemu prevádzaniu stavebnej akcie, zbytkov, ktoré sa budú zjavovať neskôr, bude možno použíť k slosovaniu pôžičky fondu, ktorý by vykonával funkciu ručiteľa a čiastočne priameho podporovateľa stavebníkov.

Akcia táto mala by nielen nesmierny význam kultúrny, ale v dnešnej dobe nezamestnanosti aj význam národohospodársky, štátnohospodársky a sociálny, nakoľko oživením stavebného ruchu na celom temer Slovensku dostalo by sa podnikaniu tiež oživenia, čelilo by sa nezamestnanosti a štátna pokladňa by ušetrila miliony na podpore nezamestnaných. Vykonalo by sa tu kus konsolidačnej a ozdravovacej práce. Treba pripomenúť, že Slovensko participovalo vo výhodách stavebného ruchu v miere nepatrnej, tak že poslanecká snemovňa prijala 8. dubna 1930 rezolúciu, aby pri udeľovaní podpôr na stavebný ruch prihliadalo sa hlavne k žiadostiam zo Slovenska. Investíciami na ľudové školstvo by bolo Slovensko rekompenzované.

K jednotlivým §§-om poznamenávame:

§ 1. Fond sa sriaďuje na obdobu iných štátnych fondov.

§ 2. Snahou návrhu je, aby sa akcia previedla čím menším nákladom a aby sa peniaze nadarmo neplytvaly, preto sa navrhuje podpora aj na adaptácie starších budov. Učiteľských bytov je vôbec málo, preto sa navrhuje udeľovanie podpory aj na ich stavby.

§ 3. V tomto §-e sa rozlišujú stavebníci, ktorými môžu byť: ministerstvo školstva pri školách sriadených a vydržiavaných úplne štátom bez prispenia obce, také školy môžu byť stavané úplne z prostriedkov fondu, ak sa štátna školská správa nedohodne s obcou inak. Iní činitelia vystupujúci ako stavebníci sú cirkvi alebo obce.

§ 6. Podľa tohoto má byť podpora udeľovaná všetkým udržovateľom bez výnimky. Cirkvi znášajú vecný náklad dvoch tretín všetkých národných škôl, je správne, aby ich obetavosť bola honorovaná. Aby tieto školy nepripadly v dnešnej hospodárskej situácii docela na ťarchu štátu alebo obci, treba vítať každú obetu, ktorou sa výdavky štátnej pokladne zmenšujú.

§ 7. Stanovuje sa štvoraký spôsob podpory podľa individuálnych majetkových pomerov stavebníkov. Výška pôžičky v jednej miliarde stanovuje sa podľa skutočnej potreby.

§ 11. Je v povahe veci, aby fond, ktorý berie na seba toľké záväzky, mal garanciu v nemovitostiach, na ktoré poskytol sám pôžičku alebo garanciu za stavebníka.

§ 14. Doba šesťročná na prevedenie stavebnej akcie stanovuje sa vzhľadom na finančnú a technickú prevediteľnosť. Ročná dotácia 50 mil. Kč nezaťažuje enormne štátnu pokladňu. Dá sa predpokladať, že fond s ňou vystačí, ak aj stavebníci budú prispievať na anuity.

§ 17. O složení poradného sboru vydá vláda nariadenie. Aby sa udeľovanie podpory technicky zjednodušilo a vyhlo prípadným kumuláciam podpory (štátnej i krajinskej), je žiaduce zastúpenie udržovateľov škôl a krajiny v poradnom sbore.

§ 19. Oslobodenie od kolkov a poplatkov je vzhľadom na kultúrny význam akcie odôvodnené.

Po stránke formálnej žiadame, aby bol návrh tento prikázaný výboru kultúrnemu a rozpočtovému.

Praha, dňa 22. júna 1931.

Mojto,

Hlinka, dr. Tiso, dr. Fritz, Šalát, Galovič, Čuřík, Danihel, dr. Gažík, Grebáč-Orlov, dr. Labaj, dr. Mederlý, Onderčo, dr. Polyák, dr. Pružinslý, dr. Ravasz, Sivák, Slušný, Suroviak, Gajda, dr. Petersilka, Fritscher.